12. NOVEMBER  2002 Strana 4

wpe1.jpg (1347 bytes)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Citatelska sutaz k 10. narodeninam Horehronia

21.

Dvadsiateho siesteho septembra 1908 sa v rodine predajnianskeho notara Vojtecha Kindernaya, byvajuceho i uradujuceho v podnajme v dome na namesti (znamom pod nazvom U Bellov) narodila vyznamna slovenska herecka, clenka cinohry SND v Bratislave, Beta Ponicanova.
Na doskach nasho najpoprednejsieho kulturneho stanku stvarnila nejednu charakterovu postavu zeny. Jej prichod do cinoherneho suboru sa stal prinosom najma preto, lebo do javiskovej reci vniesla makko znejucu lubozvucnost spisovnej vyslovnosti slovenskeho jazyka.
Niektorym obyvatelom Predajnej sa v duchu zachovala spomienka na jej vysoku, stihlu postavu s pekne modelovanou hlavou, ktoru zvyraznoval jednoduchy hladky uces z dlhsich tmavych vlasov, i jej decentnu chodzu, ktore mohli obdivovat pri jej niekolkodennych kazdorocnych navstevach rodnej obce, zijuc pocas nich v rodine svojho brata Vojtecha. No aj tym, ktori sa s nou priamo nestretli, ostala v pamati z filmoveho platna ci z televiznej obrazovky, kde sme ju mohli vidiet napriklad v ulohe matky vo filme Vlcie diery alebo v televiznych inscenaciach Zensky zakon ci Kubo.

,,Dbame o to, aby nemali vrasky na dusi, ked ich uz maju na tvari"

V stredu 6. novembra v Domove dochodcov a domove socialnych sluzieb Hron v Dubovej oslavili prve vyrocie svojho vzniku. Pri tejto prilezitosti riaditelka tohto zariadenia Ing. Margita Surabova hodnoti uplynuly rok a zamysla sa nad planmi blizkej buducnosti:
- Veru, ani sme sa nenazdali a presiel uz rok odvtedy, co sme nas domov slavnostne otvorili. Poskytovanie starostlivosti sme neobmedzili len na zabezpecenie ubytovania, stravovania a zaopatrenia, ale snazili sme sa obyvatelom sprijemnit chvile v domove aj spolocenskymi, sportovymi a kulturnymi akciami. Pravidelnostou sa stali ranne rozcvicky, trinast obyvatelov nas s peknymi vysledkami reprezentovalo na Olympiade seniorov v Hronci. Casto nas navstevovali deti zo Zakladnej skoly v Nemeckej, pobavit nas prisli studentky z Dievcenskej odbornej skoly v Piesku. Tradiciou sa stali oslavy zivotnych jubilei obyvatelov, casto sme si posedeli a porozpravali sa na rozne temy, ako Umenie starnut, Co je to stastie, Kto bol svaty Valentin, Domov, v ktorom som sa narodil. Pripomenuli sme si Svetovy den zdravia, Den matiek, Den otcov, Mesiac knihy, Mesiac lesov, Mesiac ucty k starsim. Zabavili sme sa na fasiangovej veselici, sutazili sme o najkrajsie malovane vajicko. Prijali sme navstevu z ministerstva prace, socialnych veci a rodiny, prezidenta Lions Clubu Ing. Jana Grenera, poslanca NR SR Antona Hoffmana. Hadam najvacsou udalostou roka bol ples seniorov, ktory sa nam podarilo zorganizovat aj pre seniorov z domovov v Brezne, Hronci, Tisovci a v Klenovci.
Tymto vsak nekoncime.V blizkej buducnosti by sme chceli dokoncit vystavbu parku s jazierkom a zahradku s ovocnymi stromami, kde by obyvatelia nasli utociste kludu a ticha. Nadalej chceme pokracovat v kulturnych a spolocenskych akciach, podporovat kontakt s rodinou i sirsim okolim, viac sa zameriame na vyuzivanie volneho casu obyvatelov.Cas z hladiska cloveka neplynie rovnako. Ludia maju dojem, ze plynie velmi rychlo, neda sa zastavit. Ak vsak prezivame nieco bolestne alebo neprijemne, vtedy sa nam zda, ze cas plynie velmi pomaly. Publius Ovidius Naso povedal, ze kazdodenne umierame, kazdodenne sa nam odobera kusok zivota. Preto chceme v domove vyuzit tento kratky cas na aktivny vztah k zivotu a k ludom. Uvedomujeme si, ze je pred nami este vela uloh a povinnosti, ktore musime splnit, aby sme nasim obyvatelom mohli nadalej poskytovat domov istoty, bezpecia a radosti, dbat o to, aby nemali vrasky na dusi, ked ich uz maju na tvari. Vsetci v domove vieme, ze: ,, Mladi potrebuju radost a lasku, dospeli pracu a priatelov, stari mier a pokoj."

... MOC NASHO PANA NECH CHRANI TENTO KOSTOL...

“... MOC NASHO PANA NECH CHRANI TENTO KOSTOL...” znie prosba z textu na mramorovej platni umiestnenej v breznianskej synagoge pri jej vysviacke v roku 1902. Najmladsia cirkevna pamiatka mesta si pripomina v tomto roku storocnicu.

Napriek tomu ze miestni Zidia patrili k reformovanemu, neologickemu smeru judaizmu, interierove riesenie breznianskej synagogy muselo respektovat tradicie stanovene nabozenskym zakonom – Halachou. Jednou z jej poziadaviek bol vchod do hlavnej saly cez vestibul. Podla renesancneho prazskeho ucenca Rabi Löwa mali v nom veriaci odlozit vsetky starosti vsedneho dna a tak sa sustredit na modlitbu. Peter Payerberger zohladnil aj dalsiu z poziadaviek Halachy – oddeleny priestor pre zeny, ktorym bolo urcene miesto na galerii. Umiestnil ju na poschodi z troch stran nad hlavnou salou, podopieranu liatinovymi stlpmi s hlavicami zdobenymi sestcipou hviezdou, jedinymi kovovymi konstrukcnymi a deliacimi prvkami v interieri saly.
Cely priestor hlavnej saly bol podriadeny priebehu bohosluzby, v ktorej sa osobna modlitba veriacich spajala s modlitbou verejnou a citanim Tory (v krestanskom ponimani ju pozname pod nazvom Stary zakon). Je to zvitok dlheho pasu pergamenu navinuty na tyciach, najcennejsi a najdolezitejsi predmet v synagoge. Vysadnemu postaveniu Tory zodpovedalo aj jej ulozenie v svatostanku (aron ha – kodes), ktory mal v stredoveku podobu vysokej skrine, volne pristavenej na podiu do vychodnej steny synagogy. Symbolizoval povodnu prenosnu schranku, do ktorej Hebrejci ulozili kamenne dosky s Desatorom. Svatostanok bol vdacnym objektom umeleckej vyzdoby, jeho dvere sa prikryvali bohato zdobenou oponou z draheho materialu, s ktorou farebne ladila aj horna draperia. Tieto textilie boli zvycajne darom prislusnika obce z prilezitosti vyznamnej rodinnej udalosti. Darcu textilii prezradzal zvycajne vysity napis, v  kombinacii s motivmi zidovskej symboliky – korunou, vinnou revou, granatovymi jablkami, zvieracimi motivmi. Brezniansky aron ha – kodes je dnes uz zrestaurovany a ako jediny zachovaly prvok pripomina povodne zariadenie, spred ktoreho sa v neologickych synagogach predcitaval biblicky text. S farebnou vyzdobou svatostanku ladila povodne modra farba vyklenku posiateho zlatymi hviezdami.
Ked v roku 1930 prislusnici zidovskej komunity synagogu renovovali, mimochodom opat za stedrej pomoci mesta, urcite netusili, ze im zostava jedno desatrocie na to, aby v nej mohli spolocne komunikovat s Vsemohucim tak, ako to stoji na mramorovej platni, osadenej v roku 1902 pred vstupom do jej hlavnej saly. Ironiu osudu stavba prezila, ale neprezila vacsina z tych, ktori ju navstevovali denne, pocas sabatu, pripadne minimalne trikrat do roka v case najvacsich zidovskych sviatkov. Zdalo sa, ze aj ona nakoniec podlahne ignorancii, ako mnoho vzacnych pamiatok okolo nas. Chvalabohu, nestalo sa tak. Mesto Brezno celkom pochopitelne prevzalo starostlivost o tuto pamiatku (ved sa na zrode a obnove uz v minulosti podielalo). S financnou podporou potomkov miestnej zidovskej komunity vracia do synagogy zivot. Jej priestory sa dostavaju do povedomia vytvarnikov, fotografov, hudobnikov, akustiku ocenili operni solisti aj zbor, velkoryse preistory pre vytvarne instalacie a sympozia zase organizatori Chalupkovho Brezna. Zaradili sme sa k Presovu, Liptovskemu Mikulasu, Trnave, Trencinu a dalsim mestam, ktore taketo priestory uz davno vyuzivaju.

Ivica Kristofova


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT