ponuka lepsie podmienky
Od 3. oktobra vstupila do platnosti Statna grantova schema podpory konkurencieschopnosti, schema pomoci de minimis administrovana Slovenskou agenturou pre rozvoj investicii a obchodu, SARIO, ktora bude disponovat prostriedkami vo vyske 154,5 miliona korun.
Schema bola pripravena podla europskych pravidiel transformaciou programov podpory exportu a investicii. Cielom pomoci je zvysit efektivnost obchodnych cinnosti a vyroby, zlepsit poziciu a konkurencnu silu podnikatelskych subjektov v obchodnej konfrontacii ich produkcie na domacich a zahranicnych trhoch, ako i zvysit uroven ich prezentacnych aktivit pri dosahovani strategickych cielov na danych trhoch na uroven porovnatelnu s podnikatelskymi subjektami v krajinach EU.
“SARIO ocakava, ze vyrazne zatraktivnenie podmienok a rozsirenie rozsahu poskytovanej pomoci pre slovenskych podnikatelov zvysi zaujem o cerpanie prostriedkov”, uviedla Mgr. Martina Vanova, projektova manazerka SGS divizie exportu agentury SARIO. Grantova schema na podporu konkurencieschopnosti vychadza zo skusenosti pri implementacii grantovej schemy na podporu exportu a investicii (Export Investment Grant Scheme - EIGS), v ramci ktorej EU ponukla slovenskym podnikatelskym subjektom pomoc v celkovom objeme 3 miliony eur. “Struktura novej schemy a podmienky ziskania grantov su v porovnani s povodnymi statnymi prispevkovymi programami atraktivnejsie a flexibilnejsie”, dodava Ing. Artur Bobovnicky, CSc., generalny riaditel agentury SARIO.
Nova schema je urcena nielen malym a strednym podnikatelom, ale aj velkym firmam zamestnavajucim do 1800 zamestnancov. Rozsiruju sa moznosti pre poskytovanie grantov. K povodnym trom programom – programu podpory ucasti na medzinarodnych vystavach, program podpory rozvoja elektronickeho obchodu a programu podpory marketingovych informacii pribudne podpora ucasti na medzinarodnych obchodnych misiach, priprava tlacenych a elektronickych materialov, ucast na vseobecne vzdelavacich programoch, poradenske a konzultacne sluzby v oblasti podpory investicnych a marketingovych informacii ako aj podpory obchodnej a zahranicno-obchodnej cinnosti a napokon prihlasovanie a registracia vynalezu, ochrannej znamky, priemyselneho alebo uzitkoveho vzoru v zahranici, testovanie, skusanie a certifikacia vyrobkov.
Limit vysky cerpania podpory je v rozsahu od 120 000 do
1 200 000 korun. Financna pomoc podnikatelovi moze byt pri zachovani principu de minimis poskytnuta iba v pripade, ze celkova suma nepresiahne po dobu troch po sebe nasledujucich rokov sumu v prepocte 100 000 eur. Intenzita financnej pomoci pre maly alebo stredny podnik nesmie presiahnut 75%, pre velky podnik 50% opravnenych nakladov na jednotlivy projekt.
“SARIO vnima, ze s bliziacim sa vstupom Slovenska do EU narasta zaujem slovenskych firiem o zvysenie konkurencieschopnosti na novych trhoch. Nova grantova schema svojimi podmienkami umoznuje firmam s kvalitnymi projektami ziskat statnu pomoc na realizaciu svojich projektov. Nasim zamerom je dostat informacie o tychto prostriedkoch predovsetkym do regionov Slovenska, a preto uz od 3. novembra SARIO prostrednictvom svojich regionalnych zastupeni organizuje seriu prezentacii o tejto grantovej scheme.”, povedal Ing. Artur Bobovnicky, CSc., generalny riaditel SARIO.
Plne znenie grantovej schemy, formular ziadosti, ako i ostatne prilohy a manual pre poskytovanie pomoci su k dispozicii v SARIO, v jej regionalnych pobockach a na web stranke www.sario.sk. Statna grantova schema podpory konkurencieschopnosti de minimis plati do 31. decembra 2006, ziadosti o poskytnutie pomoci je potrebne predlozit najneskor sest mesiacov pred skoncenim platnosti schemy B.

Ing. J. Mihalovicova, MUDr. E. Kacerova, MUDr. B. Kilvadyova - oznacovanie chodnikov tabulkami “ Chodnik v zime neudrziavany”.
- Technicke sluzby budu robit zimnu udrzbu miestnych komunikacii tak, ako vlani, vratane hlavnych chodnikov. Zimnu udrzbu prilahlych chodnikov (tak pri bytovych domoch ako aj rodinnych domoch) robi majitel, uzivatel, najomnik prilahlej nehnutelnosti. Okrem tychto su vo dvoroch sidlisk vybudovane dalsie priechody (bud asfaltove alebo kameninove), ktore vsak nikdy v zimnom obdobi neudrziavali pracovnici technickych sluzieb. Nejde preto o dalsie obmedzenie rozsahu sluzieb, ale len o upozornenie pre obyvatelov.
I. Murinak – prepadnute chodniky pri bytovych domoch na Ulici 9. maja c. 19-21, 20-22.
- Chodniky pri tychto bytovych domoch boli pri vystavbe sidliska urobene tak, ze na nich stoji dazdova voda. Najhorsi je usek pozdlz mura materskej skoly. Na ostatnych usekoch mozeme vodu stiahnut do prilahlej travnatej plochy. Na useku pozdlz mura materskej skoly by bolo najjednoduchsie stiahnut vodu do kanalizacneho zberaca cistiarne odpadovych vod, ak s tym bude spravca kanalizacie COV suhlasit.
Ing. M. Dolnan – most cez Hron v Zadnych Halnoch, poskodena mostovka, zabradlie chyba.
- Technicke sluzby opakovane tento most opravuju. Zabradlie opakovane rozoberu a ukradnu. Cast mostovky je rozobrata (ukradnuta), cast je prehnita. Priamo na zasadnuti mestskeho zastupitelstva sme s  poslancom M. Dolnanom navrhli sposob opravy mosta v spolupraci s Lesmi mesta Brezna, s.r.o., a technickymi sluzbami.
MUDr. B. Kilvadyova – oprava chodnika na Razusovej ulici ku kniznici – osvetlenie krizovatky Svermova, Fr. Krala, SLN, osvetlenie nastupista SAD, prejazd cez SLN.
- Chodnik na Razusovej ulici bol po rozkopavke opraveny len strkom. Vsetci pracovnici useku miestnych komunikacii odstranovali prednostne nasledky povodni na polnych cestach. Definitivne bude tento chodnik opraveny na jar 2003. Technicke sluzby su nutene ( z financnych dovodov) od maja obmedzovat opravy verejneho osvetlenia v celom meste (aj na Banisku). Prejazd cez SLN bol opakovane rieseny v dopravnej komisii.
D. Schvarzbacher – zaustenie potoka zo Zidlova do Hrona.
- Ide o vodny tok v sprave Povodia Hrona.

Ing. Tomas Gabon