Celoslovensky
festival Podstavekova heligonka 2002 v Brezne |
Kto sa v sobotu
16. novembra dostal k listkom do Mestskeho domu kultury v Brezne, urcite nam da za pravdu,
ze to stalo za to. Konal sa tam totiz druhy rocnik celoslovenskeho festivalu heligonkarov,
ktory je pomenovany podla Milana Podstaveka. Organizuju ho jeho byvali kamarati a veru
bolo koho pocuvat.
Do Brezna pricestovalo, aj tu zahralo vyse dvadsat hracov - harmonikarov. Jeden
lepsi ako druhy. Autori a reziseri tohto festivalu, bratia Bercikovci a Jan Weiss,
predstavili heligonkarov z pohladu ucitela a ziaka. Zdalo sa im zaujimave priblizit cesty
jednotlivych interpretov k tomuto nastroju. Divaci pocuvali vypovede mladych muzov a aj
tych starsich, preco im tento nastroj tak pocaroval. Nerozpravali vela, ale o to viac a
schuti zahrali a zaspievali. Skoro po kazdej piesni roztlieskali hladisko. Tak to bolo po
vystupeni Krahulcovcov z Kokavy nad Rimavicou, Chudobovcov z Oravskej Lesnej, pri
cifrovackach Jozefa Rumana z Krupiny, Jana Murina z Detvy, Matusa Mittera z Korytarok.
Predstavili sa aj dve zeny, Andrejka Kanosova z Pohorelej a Zofia Bottkova z Brezna. Milo
prekvapil spisovatel Ladislav Tazky, o ktorom malokto vedel, ze ovlada tento nastroj. Ved
nadarmo nepochadza z Cierneho Balogu, kde kedysi na harmonike hravalo velmi vela chlapov.
Dobre meno im vylepsili ti Balocania, ktori vystupili v sobotu: Lubo Rosik, Palo a Slavo
Stulrajterovci a mlady Fero Michalisko.
Pocetni stedri sponzori podporili dobru vec. Ostava len verit, ze toto podujatie
zakotvi natrvalo v kalendari folklornych koncertov v Brezne.
(es)
Zaradili sa do velkej univerzitnej rodiny
Obradnu sien Mestskeho uradu v
Brezne v stredu 13. novembra zaplnili studenti denneho studia na Materialovotechnologickej
fakulte Slovenskej technickej univerzity v Trnave, ktori v tomto akademickom roku zacali
studovat v breznianskom detasovanom pracovisku. Na tento den totiz dekan prof. Ing. Jozef
Sablik, CSc., stanovil ich slavnostnu imatrikulaciu.
Na ceremoniali prijatia a slavnostneho zapisu do matriky, ktorym sa tito mladi
ludia stali oficialnymi vysokoskolakmi, sa zucastnili prodekan pre pedagogicku cinnost a
socialny program studentov prof. RNDr. Jan Kaluzny, CSc., prodekan pre ekonomiku,
personalistiku a socialny program zamestnancov doc. PhDr. Viktor Bajcik, PhD., veduci
detasovaneho pracoviska v Brezne Ing. Milan Kovacik, riaditel Strednej priemyselnej skoly
v Brezne Ing. Jan Lehotsky, primator Brezna a predseda Regionalneho zdruzenia miest a obci
Horehronia a Stredneho rudohoria Ing. Vladimir Fasko a dalsi hostia.
Sestdesiatsest studentov sa tymto aktom oficialne zaradilo do velkej univerzitnej
rodiny. Alma mater ich sta matka prijala do svojho narucia, aby ju po rokoch obohacovania
sa dusevnou potravou opustili ako kvalifikovani inzinieri.
(r)
Folklorna
skupina Ciertaz v priemierovom programe |
Dve
sedemnastky (17. november a 17. hodina) sprevadzali nedelne vystupenie folklornej skupiny
Ciertaz v Kulturnom dome v Nemeckej. Jej clenovia sa po roku svojim priaznivcom
predstavili v premierovom programe, ktory je vysledkom ich rocnej prace.
Kolektiv nemecianskych folkloristov v tomto roku po prvykrat vystupoval 29. juna na
Horehronskych dnoch spevu a tanca v Helpe s tradicnymi piesnami regionu. Trinasteho
oktobra na regionalnej prehliadke folklornych skupin v Brezne ucinkovala zenska spevacka
skupina s pasmom svadobnych piesni z Nemeckej a z Dudobej.
Na nedelu pre svojich divakov pripravili okrem tradicnych piesni nasho regionu,
ktore patria do staleho repertoaru spevackej skupiny, aj obrazok Pockajte regruti, pride
na vas!, v ktorom sa pokusili zrekonstruovat rukovacku mladencov na vojnu. Novinkou je
tiez uvedenie obrazkov Hrabacka z Medzibrodu a Criepky z medzibrodskych svadobnych piesni.
Do programu tradicne zaradili aj nieco z folkloru Horehronia, v premiere uviedli tanec z
Polomky. Hrou na fujare sa predstavil Miroslav Contofalsky z Predajnej, mozaiku
stredoslovenskeho folkloru doplnilo niekolko piesni z Podpolania v podani Marty Tomkovej a
Martina Loksu. Spoluucinkovala ludova hudba pod vedenim Petra Pancika.
(r) |