Oprava clanku Mazornikovo ma pre sport zelenu!

Ako autorka clanku som nevedome a omylom pripisala zasluhy mesta a stavebnej firmy Jozefa Franeka o ziskani financnych prostriedkov na vystavbu sportoveho arealu riaditelovi Zakladnej skoly v Brezne – Mazornikove Mgr. Miloslavovi Brodskemu. Za omyl sa ospravedlnujem.

Luba Vicanova

je nazov projektu, v ramci ktoreho clenovia obcianskeho zdruzenia INAK uskutocnili dna 24. oktobra v Zakladnej skole v Hornej Lehote metodicky den zamerany na prezentaciu vyuzivania progresivnych prvkov vo vyucovani v oblasti environmentalnej vychovy a ochrany zdravia v spojitosti s regionalnou vychovou.
Formou tvorivych dielni ukazali tvorivi ucitelia, ako mozno co najefektivnejsie, najzaujimavejsie a hlavne nenasilne ucit nase deti laske k prirode, k svojmu rodnemu kraju, s ktorym sme tak uzko spati. Tvorive dielne viedli ucitelky zo Zavadky nad Hronom, Pionierskej 2 Brezno, Pionierskej 4 v Brezne a Myta pod Dumbierom. Zaujali vsetkych dvadsatosem pritomnych, medzi ktorymi okrem pedagogov zo zakladnych skol okresu Brezno boli i zastupcovia z Okresneho uradu - odboru skolstva, mladeze a telesnej kultury v Brezne, starosta Hornej Lehoty a francuzsky manzelsky par Barbara a Joseph Nivetovci (lektori).
Prostredie skoly sprijemnila vo vstupnej hale svojimi pracami Janka Schvarcbacherova, ktora umoznila ucastnikom metodickeho dna nahliadnut priamo do svojej prace pri malbe obrazu razovitej slovenskej obce. Sucastou programu bolo i otvorenie vystavy Drevo okolo nas a Kraslice, z autorskej dielne Vladimira Brozmana a Olgy Leitner-Lorante. Nezvycajna konfrontacia vystavovanych materialov, drsne drevo a nezne kraslice vyvolavali v pritomnych zvlastny pocit. Co vsetko dokaze zrucnost, tvorivost cloveka objavit v obycajnom dreve, ako dokaze obnazit pod jeho povrchom skrytu krasu a naopak, ako dokaze citliva, nezna a trpezliva ruka dorobit krasu na obycajne vajicko.
Nie je mozne precitit sucasnost, ak nepochopime svoju minulost. Preto sme v tento jesenny den umoznili vsetkym nahliadnut i do najstarsej minulosti nasej obce, ktora sa spaja s existenciou Hradku – sidliska z doby zeleznej. S pomocou V. Brozmana sme nainstalovali vitriny, v ktorych sa prihovarali navstevnikom vykopavky i fotodokumentacny material pozicany Hutnickym muzeom Zeleziarni Podbrezova. V nich dominovali formy hrncov, zlomky mimoriadne rozmernych zasobnic, zelezne ihlice, naramky.
Metodicky den clenov OZ INAK pokracoval navstevou pamatnej izby Sama Chalupku v sprievode pana Plevu. Svojim odusevnenym slovom, obcas okorenenym humorom a poucenim, dokazal dat tu spravnu bodku za vydarenym dnom a ukazal, ako je mozne sklbit lasku k detom s laskou k narodu, co je ulohou vsetkych nas, predovsetkym ucitelov.
Za to, ze metodicky den uspokojil vsetkych pritomnych a ze sa vydaril, treba podakovat vsetkym, ktori nam pomohli, a to: pracovnikom zakladnej a materskej skoly v Hornej Lehote, odboru skolstva, mladeze a kultury Okresneho uradu v Brezne, OZ INAK, Obecnemu uradu v Hornej Lehote, Hutnickemu muzeu Zeleziarni Podbrezova, Horehronskemu muzeum v Brezne a V. Brozmanovi.

PaedDr. Anna Nemcova, riaditelka Zakladnej skoly v H. Lehote

Minulost a pritomnost Horehronia

Svoje umelecke citenie, tvorivost a originalitu prejavili deti nasho regionu v umeleckej sutazi Minulost a pritomnost Horehronia. Podujatie sa uskutocnilo pod zastitou obcianskeho zdruzenia pedagogov INAK (iniciativa, napaditost, alternativa, kreativita) a metodickeho oddelenia odboru skolstva, mladeze a telesnej kultury Okresneho uradu v Brezne ako jedna z aktivit 1. rocnika festivalu Strieborny Hron. Sutaz spojena s vystavou vytvarnych prac deti sa stala sucastou 35. rocnika Chalupkovho Brezna.
V literarnych a vytvarnych dielach ozivalo caro regionu, jeho prirodne krasy, historia, sucasnost i predstavy deti o jeho buducnosti. Specificky kolorit a jedinecnost Horehronia nasli svoj vyraz v projektoch regionalnej kultury, v rezbarskych dielach i v babkotvorbe, ale aj v prekrasnych krajinnych kompoziciach a vyjavoch zo zivota ludi tohto kraja. Malby, kresby, grafiky, priestorove objekty a textilne kompozicie – od drobnych studii az po monumentalne vypovede. Vsetky su obrazom vnutorneho bohatstva nasich deti, ich poznania, predstav, pocitov a vztahov. K tomu, co im je bytostne blizke a drahe. Obrazom i slovom tlmocili svoju spriaznenost a spatost s ludskymi rodmi a zemou, ktora ich zivi. Realisticky, s nadhladom i nostalgiou, s pohladom na cloveka a svet okolo. Zachytavaju ich premenu v toku casu, spritomnuju minulost a predznamenavaju buducnost. V ich pracach osobitnym sposobom rezonuju hodnoty tohto kraja, popretkavane teplymi tonmi pozitivneho vztahu k nemu.
V regionalnej umeleckej sutazi prezentovalo literarnu tvorbu mladych autorov sedem zakladnych skol a vytvarnymi pracami sa predstavili deti z troch materskych, strnastich zakladnych a troch umeleckych skol. Odborne poroty udelili styridsatsedem oceneni, ktore si odniesli deti z materskych skol Kram, Valaska a Materskej skoly 9. maja v Brezne, v kategorii zakladnych skol ziskali ocenenia Pohronska Polhora, Cierny Balog – Janosovka, Pohorela, Benus, Helpa, Telgart, Pionierska 2 a Pionierska 4 v Brezne, v kategorii umeleckych skol – Polomka a Brezno.
Za toto skvele podujatie patri uznanie a uprimne podakovanie jeho organizatorom, vsetkym pedagogom, ktori podporuju angazovanost deti, rozvijaju ich talent a tvorive schopnosti, ako aj sponzorom tejto umeleckej sutaze a dalsich aktvit festivalu Strieborny Hron – firmam okresu Brezno, sukromnym osobam, skolam i drobnym podnikatelom.

Mgr. Maria Skladana

To sme museli cakat tisic rokov, aby sme sa dozili, ze stat samostatny budeme budovat na zakladoch totalitneho prenasledovania, kastovania, vyradovania nepohodlnych obcanov. Ze zlociny 20. storocia hravo odpustime, vrahov odskodnime, ich zivoriace obete znovu znemoznime.
Kde je spravodlivost? Kde je pravda, ktora pred trinastimi rokmi v nas svitala? Stat slovensky dal zelenu tym, ktori nevedeli, co je spravodlivost, co je pravda. Dal bezhranicnu moc bojovnikom proti imperializmu. Z ich odporcov urobil socialnych bezdomovcov, ludi bez prav, bez nadeje. Vidiet vystahovat v state zvrchovanom zbohatlika oblozeneho nepravom nahrabanym majetkom tak, ako vyhladovaneho, zostresovaneho chudaka? A to z bytu, ktory kus zivota splacal. Toto sa deje v tejto “slobodnej”, samostatnej krajine na dennom poriadku!
Zastavte cas a spamatajte sa! Lebo v tejto podtatranskej zemi loz je pravdou a pravda lzou! Sedemnasty november pred trinastimi rokmi bol aj o tom. Skoda vsak, ze len bol, lebo idealom novembra sme sami pomohli zahatat cestu bezbrehou vernostou totalite. Na vlastnu skodu!
Spamataj sa clovece, poklon sa obetiam – tazky zivot mali, plny totalitnych dram. Postoj clovece, daj ruku na srdce, prisahaj: Nikdy viac, obete komunizmu.

Milan Kovacik

Vyznanie

V Dubovej tu pod horou/ krasny dom dochodcov ziari/ a v nom pri oblocku/ nejedna mamicka stoji./ Stoji – do dialky pozera/ a cely svoj zivot/ v mysli prebera./ Nesmutte mamicka,/ ved tu nie ste sama,/ je tu velmi mily personal,/ ktory sa o nas velmi dobre stara./ Mame milu pani riaditelku,/ mile su aj vsetky sestricky/ a nase upratovacky/ staraju sa o cistotu ako vcelicky./ Nasa mila pani riaditelka/ stara sa o nas ako dobra matka,/ ona ma srdiecko zo zlata,/ zato jej patri srdecna vdaka./ Socialna sestricka/ je tiez velmi laskava,/ ked nieco potrebujeme,/ ona sa nam o vsetko postara./ Nech im vsetkym zato pan Boh/ zdravie, stastie da a co si/ najviac zelaju, nech im to pozehna.

Maria Trnikova, obyvatelka Domova dochodcov a domova socialnych sluzieb Hron Dubova