,,Odpustit sa da, zabudnut nie!"

V piatok 8. novembra sa dvadsatdva clenov okresnej organizacie Zvazu protikomunistickeho odboja (ZPKO) v Brezne zucastnilo na slavnostnom odhaleni pamatnej tabule obetiam totalitneho rezimu v Banskej Stiavnici.
Pamatna tabula je umiestnena vo vestibule strednej lesnickej skoly a je venovana studentom, ktori boli v rokoch 1947 - 1953 prenasledovani a vazneni za svoje narodne citenie, demokraticke nazory a presvedcenie. Okrem ZPKO sa na instalacii podielal aj Krajsky pamiatkovy ustav v Banskej Bystrici.
Slavnostne podujatie sa zacalo svatou omsou za obete komunizmu. Na slavnostnom akte odhalenia si ucastnici vypoculi prihovory Ing. Jozefa Smatanu a grofa Arpada Tarnoczyho z ustredia ZPKO a predsedu okresnej pobocky ZPKO v Brezne Frantiska Zsolnaya - na zaciatku patdesiatych rokov studenta Vyssej lesnickej skoly v Banskej Stiavnici.
Podujatie bolo sucastou oslav 17. novembra - Dna boja proti komunizmu, kedy si desiatky byvalych politickych vaznov a prenasledovanych totalitnym rezimom uctievaju pamiatku obeti komunizmu pri pamatniku na Ruzinovskom cintorine v Bratislave.
,,Vo vsetkych zucastnenych slavnostny akt zanechal hlboky dojem. Je len na skodu, ze sa na takomto podujati nezucastnili aj sucasni studenti skoly, pretoze pamatna tabula im bude pripominat krute casy totality, hrdinstvo a utrpenie ich rovesnikov", povedal nam clen ZPKO v Brezne Arpad Urban.

(r)

medzi nimi aj styri diamantove

Duch humanity, ochrany ludskeho zivota a dostojnosti cloveka naplnil atmosferu popoludnia, v ktorom si uctili tych, ktori darom svojej krvi pomahaju upevnit zdravie, zachovat zivot a vratit radost. Aspon takouto formou vzacnym ludom predseda Uzemneho spolku SCK MUDr. Milan Bojo, prednosta okresneho uradu Ing. Jaroslav Demian, primator Brezna a predseda Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria Ing. Vladimir Fasko, starosta Polomky Frantisek Durcenka, primarka oddelenia hematologie a transfuziologie Nemocnice s poliklinikou v Brezne MUDr. Anna Maruskova a dalsi podakovali za dary najvzacnejsie, za krasu a cistu pomoc v podobe desat, dvadsat, tridsat, styridsat, osemdesiatnasobneho darovania krvi.
Bronzovu Janskeho plaketu prevzalo sestdesiatdevat darcov, striebornu styridsattri, zlatu Janskeho plaketu dostalo devatnast darcov krvi (Richard Babiak z C. Balogu - Medvedova, Gabriela Demova z Brezna, Ladislav Durica z Helpy, Jan Figlus z Lopeja, Jan Fillo z Brezna, Karol Havas z Brezna, Ladislav Kohut z Brezna, Cyril Kovac z Brezna, Imrich Kovac z Brezna, Marian Kucera z Jasenia, Ivan Majerik z Brezna, Libor Makuch z Brezna, Daniela Medvedova z Hronca, Marian Spisiak z Brezna, Lubomir Svitek z Podbrezovej, Juraj Sperka z Bravacova, Peter Suhajda z Podbrezovej, Vladimir Trubac z Jasenia a Jozef Vetrak z Valaskej.
Troch drzitelov diamantovej plakety z Brezna - Jozefa Smolu, Pavla Gostana, Zdena Medveda a Lubomira Majera z Polomky primator Brezna a starosta Polomky odmenili vecnymi darmi a Breznania sa zapisali do pamatnej knihy mesta.
Mily kulturny program cleniek Zboru pre obcianske zalezitosti bol podakovanim tym, ktori aj v dnesnych zlozitych casoch robia nieco nezistne, bez naroku na odmenu.

(r)

Citatelska sutaz k 10. narodeninam Horehronia

22.

Pohorela lezi v najvychodnejsej casti Horehronskeho podolia. Zo severu je ohranicena hlavnym hrebenom Nizkych Tatier s dominantnou Orlovou vysokou 1839 m. Na juhu hranici s centralnou castou Slovenskeho rudohoria, Muranskou planinou. Prirodzenou hranicou medzi oboma narodnymi parkami je rieka Hron. Sucastou obce je osada Pohorelska Masa leziaca dva kilometre vychodne od nej.
Podla dostupnych pramenov Pohorela vznikla zaciatkom 17. storocia v ramci valasskej kolonizacie. Prva pisomna zmienka o nej pochadza z roku 1612. Patrila niekdajsiemu Muranskemu panstvu. Obyvatelstvo sa zivilo prevazne pastierstvom a tazbou a spracovanim dreva. V 18. storoci sa v blizkom okoli tazila zelezna ruda, ktora sa spracovavala v zeleziarskych prevadzkach.
Osada Pohorelska Masa vznikla v druhej polovici 18. storocia okolo zeleziarskej huty a hamra, ktore sa postupne rozsirovali. V 19. storoci tu postavili valcovnu plechov, ktora so siedmimi valcovacimi tratami patrila v tom case k najmodernejsim v Uhorsku.
Pohorela je potocnou radovou dedinou. V obci sa zachovala povodna ludova architektura charakteristicka trojpriestorovymi zrubovymi domami. Zamestnanie povodnych obyvatelov obce, pastierstvo a drevorubacstvo, prispelo k vynimocnemu zachovaniu ludovej kultury.
Pohorelu charakterizuje bohata duchovna a umelecka tvorivost tunajsieho ludu prejavujuca sa v svojraznych povestiach, piesnach a tancoch. Ich nositelom a siritelom je predovsetkym folkorna skupina Kralova hola, ktora vznikla v roku 1952. Za patdesiat rokov svojej cinnosti dosiahla cely rad uspechov a oceneni za vzornu reprezentaciu nielen obce, ale celeho Horehronia na folklornych festivaloch doma i v zahranici. V obci aktivne pracuje aj detsky folklorny subor Mladost.
Typickym znakom Pohorelcanov je ich razovite narecie a kroj. Tento ludovy odev charakterizuje predovsetkym domaci material, ovcia kozusina, platno, sukno s bohatou vysivkou a ozdobami. V sikovnych rukach domacich majstrov ziju a rozvijaju sa ludove remesla, kozusnictvo, tkacstvo, vysivkarstvo, plisovanie sukni, obuvnictvo, vyroba opaskov a kovovych spon, rezbarstvo, umelecke kovacstvo a stolarstvo.

Podpora malych a strednych podnikatelov v regione

- Mesto Brezno patri k deviatim zo sestnastich oslovenych okresnych miest stredneho a vychodneho Slovenska, ktorym Narodna agentura pre rozvoj maleho a stredneho podnikania (NARMSP) schvalila projekt na vytvorenie Centra prveho kontaktu. Ide o zaujmove zdruzenie pravnickych osob - okrem mesta je jeho zakladatelom aj firma Prespol zastupena Ing. Janom Precuchom. Cielom CPK je poskytovat vzdelavacie, poradenske a podporne sluzby malym a strednym podnikatelom a zaujemcom o podnikanie. Vyberove konanie na obsadenie postov sa uskutocnilo v auguste, do funkcie riaditela vybrali mna a do funkcie poradcu Alexandra Boteva.
o Cu bude hlavna napln prace vasho centra?
- Ziskavat, spracovavat a poskytovat informacie z oblasti maleho a stredneho podnikania. To znamena: poskytovanie informacii o existujucich podpornych programoch, predvstupovych a strukturalnych fondoch EU, o aktualnych projektoch; poskytovanie konzultacnych a poradenskych sluzieb, vratane spracovania podnikatelskych planov; organizovanie skoleni a seminarov pre existujucich a zacinajucich podnikatelov a zivnostnikov; spracovavanie projektov a vyhladavanie financnych zdrojov na ich realizaciu.
o Kde mate kancelariu?
- Sidlime v budove Horehronskeho muzea na Namesti gen. M. R. Stefanika c 55 v Brezne. Skoliacu miestnost nam zatial v ramci dobrej spoluprace poskytuje mestsky urad.
o Co vsetko zabezpecujete v tomto pripravnom obdobi?
- Dost casu nam zaberaju cinnosti spojene so spustenim prace kancelarie, obaja absolvujeme maraton skoleni. Do konca roka vsak chceme zorganizovat niekolko seminarov v spolupraci so Slovenskou zivnostenskou komorou, napriklad Zaklady zivnostenskeho podnikania a Vedenie uctovnictva pre zivnostnikov v praxi. Skolitelia budu odbornici zo zivnostenskej komory, danoveho uradu a pod. Pokusime sa tiez ziskat akreditaciu na organizovanie rekvalifikacnych kurzov.
o Vasim cielom je teda motivovanie ludi, aby zacali podnikat ...
- Ano. Verime, ze prispejeme k oziveniu podnikania v regione i k vytvoreniu lepsej podnikatelskej atmosfery. V pripade korektneho a efektivneho fungovania by sme mohli cez Narodnu agenturu pre rozvoj maleho a stredneho podnikania aj my poskytovat mikropozicky pre podnikatelov z regionu. Vo februari uskutocnime velky medialny workshop o CPK v kraji, ktore okrem Brezna vznikli este v Poltari a vo Velkom Krtisi.
o Kto vas financuje?
- Na financovani bude mat podiel Narodna agentura pre rozvoj maleho a stredneho podnikania z prostriedkov programu PHARE, ministerstvo vystavby a regionalneho rozvoja, mesto. Cast nakladov budeme kryt vlastnymi zdrojmi.

(ng)