Sobotnajsie rano 11. januara iskrilo pravou horehronskou zimou. Nezainteresovany citatel sa moze pytat, preco prave horehronskou, ved zima je vsade rovnaka. No Horehronci vedia, ze zima je vtedy tuha, ked plache sykorky priletia k obydliam a toto rano ich cele krdle poskakovali po stromoch, plotoch. Mraz nestipal len ich utle vtacie tielka, ale tlacil sa aj pod krojovane kozusky, sukne a oplecka. Ked sa mu to nepodarilo, aspon doruzova vystipal lica maticiarov a tych, co sa chceli zucastnit na svatej omsi, aby dostojne oslavili jubilejny 10. rocnik Maticnych dni v Helpe.
Slavnostnu svatu omsu celebroval vdp. prodekan Jan Gnip. Slovom v kazni vyzdvihol historicky vyznam Matice slovenskej, jej krestanske a narodne korene. Prekrasnu atmosferu svatej omse umocnil dojem z generacii nesucich obetne dary, k comu sa svojim repertoarom pridal i miesany spevacky zbor. Na svatej omsi sa zucastnili hostia z okolitych obci, starosta Helpy Jozef Fillo a Helpanom obzvlast vzacny host, ktoreho si prisvojuju slovami ,,nasa inzinierka Janka Mihalovicova", zastupkyna primatora Brezna.
Po svatej omsi na namestie pristavili dva zaprahy, rebrinak a krasne vymalovane sane (v Helpe nazyvane rodla), ktore dal vyhotovit vdp. J. Gnip. Vesely sprievod sa spolu s hostami a obecnym bubenikom v ramci hudobnej pozvanky povozil po helpianskych uliciach. O patnastej hodine vo vyzdobenych priestoroch restauracneho zariadenia Komunal uviedli program s nazvom Od Vianoc do Troch kralov, ktory bol popretkavany vianocnym zvykoslovim doplnenym poeziou, spevom miesaneho spevackeho zboru a temperemantnym folklorom. Prijemne prekvapenie cakalo na najmensich ucinkujucich, ktore sa im dostalo od vdp. J. Gnipa nielen v podobe sladkosti, ale aj povolenia povozit sa na rozpravkovych saniach. Sankovacka pokracovala aj v nedelu popoludni.
Hlavna organizatorka totho podujatia, predsednicka Miestneho odboru Matice slovenskej v Helpe Maria Mestanova na zaver nesetrila slovami chvaly: ,, Uprimne dakujem nasmu vdp. prodekanovi Janovi Gnipovi za prekrasnu svatu omsu, moralnu podporu, pochopenie, ucitelkam materskej, zakladnej a zakladnej umeleckej skoly, clenom folklorneho suboru a miesaneho spevackeho zboru Helpan a vsetkym, ktori svojim pricinenim podporili uspesny priebeh jubilejneho 10. rocnika Maticnych dni v Helpe. Nech vam to Pan Boh stonasobne vynahradi."

(r)

Mala lyziarska sonda

Silne mrazy a snehove zaveje, dazd a poladovica, aj takuto podobu ma zimna sezona 2002/2003. Najvyhodnejsie podmienky na lyzovanie preto ponukaju strediska s technickym zasnezovanim. V Ski centre Tale zasnezovat zacali 7. decembra, v Ski centre Myto a v lyziarskom stredisku Bucnik Polomka o den neskor, v lyziarskom stredisku Telgart v polovici decembra zasnezili 600-metrovy vlek a na Vianoce po prvykrat 1500-metrovy vlek. Vo vsetkych strediskach sezonu odstartovali po 20. decembri, pochvalovali si dobru navstevnost cez sviatky, kriticke boli dva dni, kedy sa oteplilo, ale ani dazd lyziarov neodradil. Okrem domacej klientely sa na svahoch objavuju aj Cesi, Poliaci, Madari, Ukrajinci. Vecerne lyzovanie zatial ponukaju len v areali na Taloch v utorok a v piatok od 18. do 21. hodiny.
V piatok 10. januara bola situacia priazniva, snezilo. V Ski centre Tale prebiehal 69. rocnik Velkej ceny Nizkych Tatier v slalome muzov a zien, ale ani ostatne strediska nezyvali prazdnotou, zacinaju totiz lyziarske kurzy.

aj predstavitelia okresu Brezno

V stredu 8. januara sa v Krajskom urade v Banskej Bystrici uskutocnilo novorocne stretnutie, na ktore prednosta krajskeho uradu Pavol Seckar pozval poslancov NR SR z Banskobystrickeho kraja, riaditelov ustrednych organov a organizacii, prednostov okresnych uradov, primatorov miest a starostov obci Banskobystrickeho kraja, rektorov vysokych skol, cirkevnych hodnostarov, riaditelov bank a poistovni, riaditelov vybranych organov a institucii s regionalnou posobnostou, riaditelov vybranych podnikov v kraji a dalsich.
Ucastnikov stretnutia pozdravil poslanec NR SR, rektor Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Milan Murgas. Symbolicku kyticu uvitu z krasnych melodii a umeleckeho slova ucastnikom venovali herci z Divadla J. G. Tajovskeho vo Zvolene a Dychove trio zo Statnej opery v Banskej Bystrici.
,,Podla davnej slovanskej zvyklosti sa novy rok nemohol zacat inak, ako stretnutim s najblizsimi priatelmi. Krajsky urad chce byt verny tomuto zvyku, preto som si dovolil v jeho mene pozvat vas najblizsich spolupracovnikov, priatelov na tradicne novorocne stretutie, aby sme spolu s uprimnymi zelaniami a teplymi stiskmi dlani spolocne vykrocili do noveho roka", povedal v uvode slavnostneho prihovoru P. Seckar.
Uviedol, ze cely ulynuly rok sa niesol aj v znameni reformy verejnej spravy, ktora ma za hlavny ciel spravu veci verejnych priblizit co najviac obcanovi. Krajsky urad pripravil dostojne podmienky pre pracu novovzniknuteho uradu Banskobystrickeho samospravneho kraja a odovzdal mu do vienka podrobne rozpracovany Regionalny operacny program, ktoreho cielom je dosahovanie vyvazeneho hospodarskeho a socialneho rozvoja nasho kraja. Plynulo a organizacne dobre boli doteraz zabezpecene jednotlive etapy presunu kompetencii.
Spomenul aj najhmatatelnejsie vysledky stvorrocneho usilia. V rokoch 1999 - 2002 ukoncili 352 investicnych akcii. Do dalsieho obdobia preslo len 29 neukoncenych akcii, co je v porovnani s rokom 1998 podstatne znizenie, ked vtedy ich bolo 217. Tazisko investicii bolo v uplynulom obdobi smerovane najma do skolskych, socialnych, ale aj kulturnych zariadeni: ,,Aj ked vacsina tychto zariadeni presla v ramci kompetencneho zakona na ineho zriadovatela, mal som aj minuly rok velku radost z otvorenia novych ucebni, skolskych telocvicni a sportovych arealov. Bol to pekny zazitok vidiet plavat a santit deti zo Zavadky nad Hronom v novucickom bazene, ktory je vobec prvym bazenom pri zakladnej skole v nasom kraji. Samozrejme nie mensiu radost mam z plynofikovanych obci, fungujucich vodovodnych sustav a cisticiek odpadovych vod, modernych skladok komunalneho odpadu, hasicskych stanic ci novych bytovych jednotiek v nasom kraji."
Na zaver P. Seckar vyslovil zelanie, aby sa nas kraj vo vztahu k vonkajsiemu svetu presadil nielen svojimi prirodnymi krasami, ale predovsetkym jeho najvacsim bohatstvom, a to mudrymi, tvorivymi a pracovitymi ludmi.

(r)