Citatelska sutaz

k 10. narodeninam Horehronia

28.

Drabsko lezi vo vrcholovej casti Veporskeho rudohoria v pramennej oblasti zdrojnic Rimavice v nadmorskej vyske 960 m juhovychodne od statnej cesty Brezno - Krivan. Zalozili ho Forgachovci v roku 1810 ako drevorubacsku osadu a osidlili v nej kolonistov z Oravy a Kysuc. Pracovne prilezitosti poskytli aj sklarne v Sihle a v Lom-Doline i pila na spracovanie ihlicnateho dreva v Drabsku. Stare listnate stromy, ktore sa nachadzali v tomto okoli, spracovavali na drevene uhlie pre sklarne. Tazili tu aj kamen na vyrobu skla a ihlicnate stromy pre pilu. Po vyrubani lesov podu obrabali ako malorolnici, zivili sa aj chovom hovadzieho dobytka a pracou v lesoch. Muzi vyrabali sindle, zeny tkali platno a handrickove pokrovce, vysivali, hackovali, sili kroje. K obci patri lazovito rozlozena osada Sedmak, cez ktoru vedie turisticky chodnik k Dobrocskemu pralesu. Osada Kysuca lezi v priesmyku a mensiu cast tvoria lazy.

29.

Mala horehronska obec Raztoka sa moze pochvalit peknym domom smutku, ktory odovzdali do uzivania 6. jula 2001. Postavili ho za dva roky a dva mesiace, cim sa postarali o dostojnu poslednu rozlucku. S prvymi vykopovymi pracami zacali 30. aprila 1999 a 3. jula 2001 kolaudovali. Projekt ratal na toto dielo s rozpoctom 2 190 000 korun, z financnych prostriedkov pozemkoveho spolocenstva Hrabniky a obce Raztoka preinvestovali 774 000 korun, dary predstavovali 940 000 korun. Dvadsatdva rodin bez naroku na nahradu mzdy odpracovalo dovedna 4688 hodin, patdesiat rodin 752 hodin a dvadsatdva rodin (vacsinou mladych) sa na vystavbe nezucastnilo. Na akcii sa podielalo aj osem verejnoprospesnych pracovnikov.

koncertuje v Brezne

V sobotu 18. januara o osmej vecer v Bombura klube v Brezne vystupi legenda slovenskeho dzezu Jozef Dodo Sosoka so Slovenskym jazzovym quartetom. Pred svojim koncertnym turne v Kanade sa tato kapela predstavi v niektorych slovenskych mestach a jej priaznivcov urcite potesi, ze aj v Brezne.
Jozef Dodo Sosoka patri k absolutnej medzinarodnej spicke hracov na bicie nastroje a perkusie. Absolvoval Pedagogicku fakultu v Nitre, bol stipendistom na Berklee College of Music v Bostone. Na dzezovej scene posobi uz vyse styridsat rokov, vydal rad solovych aj spolocnych albumov, spolupracuje s vyznamnymi osobnostami dzezovej sceny z celeho sveta. Je zakladatelom a lidrom Slovenskeho jazzoveho quarteta. V ostatnych rokoch koncertoval v Londyne, Kodani, Budapesti, Jeruzaleme, Prahe, Berline, Viedni a v dalsich metropolach. Je nositelom ceny Slovenskeho hudobneho fondu za celozivotne dielo.
Tato hracsky i ludsky absolutne svojrazna osobnost s vysokym renome nielen doma, ale aj v zahranici, jednymi zatracovana, inymi ospevovana, bezpochyby patri k nasim najlepsim ,,vyvoznym artiklom". V ostatnych rokoch sa stal znamym svojimi experimentami v oblasti etnickej hudby, o com sa v jednom z mnohych rozhovorov vyjadril: ,,Clovek vzdy niekam smeruje, neustale sa vyvija. To je aj moj pripad, aj ked nikdy neviem vopred odhadnut, kde moje cesty skoncia. Hudba je vo vyvoji prakticky neustale, vzdy sa niekam posuva. Nikdy som neustupil od svojich dzezovych, resp. mainstreamovych chodnickov, v tejto oblasti som cinny prakticky neustale. No ako vravi moj kamarat a spoluhrac gitarista Jarek Smietana, dzez nemoze existovat bez blues, z ktoreho sa vlastne zrodilo cele to dzezove ,,podhubie". "

(r)

 Beate Maruskinovej z Polomky sa paci vsetko moderne

Prebudit zaujem o kulturny zivot na vidieku nie je lahke. Usilie mnohych nadsencov v tomto smere vyslo nazmar. Mozno nenasli spravny kluc, nevytrvali, zozali neuspech, nemali zazemie... Ale su aj taki, ktorym okolnosti a schopnosti dopriali vyhlasit vojnu dedinskej pasivite, bojovat a zvitazit. Zasluhuju si preto nasu uctu a obdiv. Obzvlast, ak ide o zeny. Jednou z takychto “bojovnicok” je aj Beata Maruskinova (48) z Polomky.
Osem rokov posobila ako poslankyna obecneho zastupitelstva. Minule volebne obdobie bola predsednickou komisie pre kulturu, obcianske aktivity a treti sektor v Polomke. “Nas starosta bol proste taky aktivny, ze sa pri nom nedalo len tak sediet. Stale mal nejake napady. Hoci u nas v dedine sa velmi tazko presadzuje nieco nove. Ale v komisii sme vytvorili skvely tim a spolocnymi silami sa nam podarilo zorganizovat celkom vydarene podujatia.”
Medzi prve a uspesne plody dobrovolnickej prace patrili zabavne programy okorenene stipkou parodie ci satiry: Miss “sik”, Tesne predsilvestrovska estrada, Pochovavanie basy. Spatna vazba a spokojnost z dobre vykonanej prace sa stali hnacim motorom pri organizovani dalsich a dalsich akcii: Polomske babie leto, drezurne a skokove preteky o Cenu obce, Vianocna lyzovacka, prehliadka folklornych suborov, psie zaprahy, rozne vystavy, trikrat do roka strelecke preteky, tradicne ludove zabavy, besedy, oslava vyroci, sviatkov... Tento rok sa prave v Polomke stretnu obyvatelia z ostatnych “Polom-” na Slovensku (z Polomy, a Gemerskej Polomy), ktore vytvorili druzbu a zmeraju si sily vo futbalovom turnaji, predstavia svoje subory alebo jednoducho “ukazu, co vedia”.
Kedze medzi vyrazne vlastnosti pani Beaty patri skromnost, byvaly starosta obce ju vlani, bez jej vedomia, prihlasil do sutaze Vidiecka liderka roka. Urcite vedel, co robi, pretoze sa stala jednou z desiatich ocenenych.
Malokto tusi, ze jej snom bolo studovat umenie. Vtedajsia doba jej to vsak neumoznila. A tak zostala verna rodinnej tradicii a dnes pracuje ako zdravotna sestra v Benusi. Vo volnom case sa vsak vzdy rada vrati ku svojej “velkej laske” – malovaniu. Taktiez rada obraba zahradku a zaujimavo vysiva.
S manzelom, dvoma dcerami a dvoma boxermi (ktori su vraj najkrajsi na svete) zije v rodinnom dome. Hoci si ziskala respekt a uctu obyvatelov, tvrdi, ze nie je Polomcianka. Na dedine jej chyba akasi anonymita. Pochadza z Brezna a to zostane navzdy jej pravym domovom. Aspon raz do tyzdna navstevuje svojich rodicov, ktori tu ziju.
Energiu na zvladnutie narocneho povolania, obecnych aktivit a ulohy matky a manzelky, vraj cerpa prave z rodiny. Ma ich podporu. Jej butlavou vrbou je zivotny partner. “Paci sa mi vsetko moderne. Moje deti nemaju problem s tym, ze by som im nieco zakazovala, Mame urcite pravidla a vsetko si povieme. Napriek tomu, ze sme s manzelom trochu starsi, s dcerami mame pekny kamaratsky vztah.”
Nakoniec mozno staci len skonstatovat: Za vsetkym hladaj zenu.

Eva Cellarova