Bc. Zuzana Vengerova, studentka, Polomka:

- Zatial som sa priamo s pripadom tyrania nestretla, skor v literature a v tlaci. Myslim, ze ako kazda zena, som jednoznacne proti. Tuto problematiku by mal riesit nielen stat prostrednictvom zakonodarstva, ale aj vyvojove alebo poradenske centra, aby sa zeny mali kde obratit. Tendencia je, ze sa to v rodinach skor taji a zeny trpia este viac. Dobre by bolo nieco take zorganizovat.

Tibor Gilla, dochodca, Brezno:

- V spravach v rozhlase a v televizii sa dost casto hovori i v dennej tlaci sa docitame o tyrani deti a matiek. Ti, ktori ich tyraju, si nezasluzia chodit pomedzi ludi. Ked maju sklony k tyraniu, mali by sa dat liecit. Normalny clovek sa nemoze dopustat takych veci, aby dokazal vrazdit. O to je to otrasnejsie, ked pritom trpia uplne nevinne deti, ktore za stav v rodine skutocne nemozu.

Elena Bohacikova, samostatna ekonomka, Michalova:

- Ono je to tak, ze vzdy sa kona, ked je uz neskoro, ked zena utrpela ujmu. Najviac su postihnute deti. Podla mojho nazoru by sa organy cinne v trestnom konani mali skor zaujimat o problem, legislativa je velmi zdlhava. Caka sa az dovtedy, kym nepride strasny koniec.

Anna Buvalova, dochodkyna, Polomka:

- Vo svojom okoli nepoznam nastastie nikoho tyraneho, takze vam neviem odpovedat. Nezamyslala som sa nad tymto problemom.Tu tragediu som videla v televizii, je to velmi smutna vec, ked otec zabije svoje deti, to je to posledne.

Anna Zudelova, dochodkyna, Brezno:

- Myslim si, ze by mala byt nejaka organizacia alebo utulky na ochranu tyranych zien pred nespratnikmi.

Ivan Husenica, robotnik, Brezno:

- Taky clovek patri jednoznacne do vazenia, netreba cakat na to, ked pride k najhorsiemu. Muz, ktory tyra svoju zenu, nie je muzom.

(ng, ma)

Hladova dolina!

Tak presli nam konzumom poznacene Vianoce, Novy rok aj Traja krali. Obchodnici bilancuju, k comu prisli a my poniektori, o co sme prisli. A hoci ocakavali to najhorsie, nakoniec markety vsetkeho druhu, predajne aj predajnicky ostali vymetene. Nakupovalo sa, co bolo, aj co nebolo treba, ved to slovenska naveky bieda. A tak nejeden obcan, odpracujuc si roky a vidiac ,,svoju" biedu, povzdychol si: Hladova dolina, skadial si na to mala, ze si obchodnikom taku tazku skusku dala? Niektori sa utesovali, ze vzdy lacni turisti invaziu vykonali. Kto si dobre vsimal, pravdu veru nemali.
Hlad vraj bude, najavo nam dali, no skadial na tie kvanta vlastne mali? Ze by ako vcely usilovne pracovali? Keby to vsak biedny clovek mohol tu zriet, bolo by to na ,,hladovej doline" aj vidiet. A tak si len povzdychne: Horehronie nase, aj ina, a zavaznejsia bieda, s tebou riadne kmase.

Milan Kovacik

Dakujeme ...

Touto formou sa chcem podakovat doliecovaciemu oddeleniu Nemocnice s poliklinikou v Brezne, primarke MUDr. Emilii Buckovej a celemu personalu za obetavu starostlivost o moju mamu Annu Cabanovu z Brezna pocas jej hospitalizacie od 3. do 19. decembra.
Este raz srdecna vdaka vam vsetkym.

Jan Stulajter

Silvester v Predajnej

Tridsiateho prveho decembra o 24. hodine poslanci Obecneho zastupitelstva v Predajnej na Namestie Juraja Pejka pozvali obcanov na rozlucku so starym rokom a privitanie noveho roka. O obcerstvenie sa postarali Anna Mikloskova a Martuska Dudova a o ohnostroj obcania. Oslavy mali velmi dobry priebeh, som rada, ze som sa na nich zucastnila.
Obcanom Predajnej aj starostke Ing. Tatiane Contofalskej zelam vsetko dobre, vela zdravia do nastavajuceho roka.

Hanka Filpkova

Desat rokov v sluzbe mestu, Horehroniu, citatelovi

Desat rokov je okruhle vyrocie, cas, kedy sa da porovnavat, hodnotit kazda cinnost. Zaiste rozumne bolo rozhodnutie zainteresovanych zacat vydavat Horehronie.
Priznam sa, ze hoci som vacsinu zivota prezil za hranicami Slovenska, nestratil som spojenie, prehlad. Vytvoril som si take male symbolicke Slovensko a vzdy som k nemu pritiahol okolie. Hneval ma fakt, ze sa pomaly, ale isto vytracalo slovo region Horehronie. Radostna to bola novina, ktora toto zacala menit. Bolo nou nove uzemno-spravne rozdelenie a statut okresneho mesta pre Brezno.
Je zname, ze vacsina zahranicnych Slovakov ma vacsie narodne povedomie a vztah k svojej koliske, rodnej vlasti. Citim to aj tu, v Kanade, kde ziju ludia z roznych kutov Slovenska, ale zo stredneho su najvacsi patrioti. Stredne Slovensko je bastou slovenskosti, pocnuc dialektom, recou. Ved uz Ludovit Stur za zaklad kodifikovanej slovenciny bral stredoslovenske narecie. Vela krajanov si objednava slovenske noviny. Aj ked su regionalne, zaujimaju ma vsetky novosti, sluzia mi k informovanosti, najdem v nich vela. Noviny Horehronie svojou pestrou skladbou, obsahom maju siroke pole informacii o okrese, meste, o kulture, historii a prehladna je sportova strana. Siroky rozsah, pre kazdeho nieco. Prezierave a mudre bolo rozhodnutie dat ich na internet. Takto sa svet dozveda, co je nove a ako sa zije v carokrasnom, nenapodobitelnom kusku Zeme, na nasom Horehroni. Preto rad zasadnem a napisem par slov do nich. Viem o com pisem, pretoze citam vela regionalnych novin z celeho Slovenska od Zahoria az po rusinske na vychode Slovenska.
Dost vody v Hrone pretieklo. Desiatka je jubilejne cislo. Redakcia, dopisovatelia, vsetci, ktori novinam pomahaju, si zasluzia podakovanie. Novinam, ktore uz desat rokov pekne sluzia mestu, regionu, preto zelam vela dalsich uspechov.

Pavol Datko, Ontario

Netradicny koncert v Zakladnej umeleckej skole v Polomke

Zakladne umelecke skoly v sucasnosti musia obhajovat svoje miesto v nasom skolskom systeme. A nielen obhajovat, musia on doslova bojovat. Financii v skolstve je stale zalostne malo, a tak viaceri “kompetentni” sa opat pohravaju s myslienkou o nepotrebnosti tychto skol. Tato tendencia nie je nova, pretoze uz v polovici devatdesiatych rokov bola snaha vypustit ich zo skolskeho zakona, cim by ich existencia bola znacne ohrozena.
No zakladne umelecke skoly aj napriek roznym tlakom su zatial stale tu a vyvijaju aktivity, ktore ich vsadili hlboko do povedomia nielen rodicov, ale sirokej verejnosti vobec.
V tomto duchu aj Zakladna umelecka skola v Polomke posledny den skolskeho vyucovania v minulom kalendarnom roku pripravila pre rodicov a siroku verejnost program pod nazvom Koncert na zelanie. Bol to vlastne hudobno – dramaticky projekt, v ktorom sa predstavili ziaci od pripravneho studia az po ziakov druheho stupna. Rodicia mohli sledovat hudobnu, spevacku, tanecnu, ale aj dramaticku produkciu svojich deti, to vsetko v ich vlastnej rezii. Hlavnym znakom programu bola, okrem dobrych vykonov, bezprostrednost a spontannost vsetkych ucinkujucich. Myslim, ze rodicov milo prekvapilo, ked hudobno – dramaticke dianie sa presuvalo z podia aj do hladiska, cim boli az do konca programu neustale konfrontovani s malymi prekvapeniami. Program bol scenaristicky napadity, pestry, a to aj napriek tomu, ze “zuska” v Polomke patri medzi male skoly. Predstavili sa vsetky hudobne nastroje, ktore sa v skole vyucuju, klavir, husle, gitara, keyboard, zobcova flauta a spev. Popri slovenskych piesnach odzneli aj piesne spievane nemecky, francuzsky a anglicky. Okrem jednoduchych skladbiciek v podani mladsich ziakov publikum ocenilo aj vykony ich starsich spoluziakov, ktori predniesli diela J. Haydna, F. Chpina, F. Liszta, atd.
Atmosferu programu umocnila aj vystava prac ziakov vytvarneho odboru. Vystavene prace netvorili len akesi dekorum koncertu, ale velmi vyrazne oslovili vsetkych pritomnych svojou pestrostou, technickym spracovanim a umeleckym stvarnenim.
Zakladna umelecka skola v Polomke sa svojim vianocnym programom zaradila medzi umelecke skoly, ktore v sucasnosti hladaju nove sposoby a cesty ako oslovit nielen rodicov svojich ziakov, ale co najsirsiu skalu obyvatelov obce, mesta a jeho okolia. Je to cesta, ktorou moze skola ovela efektivnejsie vplyvat na kulturne povedomie ludi. Aj ked tato teza je aktualna pre vsetky zakladne umelecke skoly, zvlast plati pre vidiecke skoly v obciach, kde casto vyznamnym nositelom a siritelom kultury v najsirsom slova zmysle su prave tieto skoly.

PhDr. Jozef Baran