Tiez trpite ucitelskou chorobou, neomylnostou? Ved ucitelom, tym je hej, popoludni maju volno a dopoludnia maju pravdu! Teda, trpite neomylnostou? Moze vas z nej vyliecit dobre zostavena, dobre nacasovana a predovsetkym spravne interpretovana anketa. Nazory na metodu zistovania uspesnosti pedagogickeho procesu formou dotaznika, ankety sa mozu roznit. Dovodom ich odmietania skutocne moze byt urcita samolubost, vysnena predstava o vlastnej dokonalosti, strach zo svojho obrazu v zrkadle. Moze to vsak byt aj zivotna skusenost. Spomienka na nedavnominule casy, ked sa tymto sposobom, obcas neprofesionalne “plietol kontrolorsky bic” na umravnenie hlavu dvihajucej ucitelskej chasky. Pravdou vsak je, ze vychovnovzdelavaci proces bez kvalitnej spatnej vazby zavela nestoji. Aby som prilis nezahustil kasu depresivnych nalad nasho zo vsade biteho stavu, dovolim si upozornit, ze nemozeme za vsetko. Rodic, zodpovedajuci za dusevny i telesny blahobyt svojho potomstva pred Bohom aj pred spolocnostou, posiela nam ho do skoly len na styri az sest hodin denne! A cuduj sa svet – niekedy nas vysledky ankety dokazu aj povzbudit, ci potesit.
Nas v tomto roku zaujimal zivotny styl nasich ziakov a jeho vplyv na ich zdravie, skolske vysledky a medziludske vztahy. Toto sme sa dozvedeli:
Z odpovedi 117 opytanych ziakov 5. - 9. rocnika (62 chlapcov a 55 dievcat) vyplyva, ze nikdy neranajkuje, alebo nepravidelne ranajkuje 41%. Z dievcat pravidelne ranajkuje len 45 %, chlapcov 71 %. Nadvahu a tucnotu priznava 25 %, kritickejsie su voci sebe dievcata. Potrebu schudnut deklaruje 24 %, nesnazia sa vsak o to dietou. Takmer nikdy alebo nikdy neje ovocie 10 % a zeleninu 33 %. Kazdodenne konzumuje ovocie 50 %, zeleninu 26 %. Asi 40 % ziakov konzumuje ovocie a zeleninu nepravidelne 2 az 4 razy do tyzdna. Kazdodenne si dopraje sladkosti 64 % a sladene nealko napoje pije denne 75 % ziakov.
Alkohol (najma pivo) pravidelne konzumuje 21 %. Skusenost s alkoholom priznalo 74 %, opitost 18 %. Priemerny vek, kedy ziaci prisli po prvy raz do kontaktu s alkoholom je medzi ich 9. a 10. rokom. Prvy opilecky zazitok mali ziaci medzi 12. a 13. rokom. Fajcilo uz asi 55 % ziakov. Medzi pravidelnych fajciarov patri 6 %. Priemerny vek ziakov, kedy prvy raz okusili tabak, sa pohybuje medzi 8. a 9. rokom. Skusenost s fajcenim marihuany ma 4,3 %, jeden ziak priznal opakovanu skusenost.
Sest az sedem dni v tyzdni hodinu denne sportuje 41 %. Jeden az nula dni v tyzdni sportuje 11 %, 41 % sa venuje hodine pohybu 2 az 4 dni tyzdenne. Styri a viac hodin denne pocas pracovneho tyzdna sleduje televiziu alebo video 25 %. Pocas vikendu je to 53 %, 37 % ziakov travi pri pocitaci od 0,5 hodiny do viac ako 5 hodin denne.
V uplnej rodine zije 87 %. To iste percento ma i surodencov. Vsetci ziaci maju jedneho az niekolkych dobrych priatelov, priateliek, s ktorymi travia priemerne 3 - 4 dni v tyzdni, 74 % z nich si jedenkrat az viackrat tyzdenne telefonuje, alebo posiela SMS-spravy.
O doveryhodnosti vztahov hovori prehlad odpovedi na otazku: komu sa zverujete? Otcovi sa nikdy alebo len niekedy zveruje 86 %, matke 57 %, surodencom 73,6 %, priatelom 53 %, starym rodicom 67 %. Casto alebo stale sa otcovi zveruje 9,4 %, matke 37,4 %, surodencom 27 %, priatelom 39 %, starym rodicom 12,8 %.
Tridsatsedem percent opytanych si mysli, ze ma vynikajuce zdravie, 61 % povazuje svoje zdravie za dobre. Podla prospechu sa za velmi dobrych ziakov povazuje 29 %, za dobrych 50 %, za priemernych az podpriemernych 21 %. Skolu ma velmi rado 16 % ziakov, trochu rado 66 % ziakov. Osemnast percent ziakov skolu nema rado. Praca v skole vobec nie, alebo len trochu zatazuje 84 %, 16 % ziakov skolska praca zatazuje dost az velmi. Niekedy dobre, az dobre vztahy so spoluziakmi ma 88 %, 12 % ziakov ma so spoluziakmi niekedy zle vztahy. V poslednych mesiacoch sa nestretlo so sikanou v skole 72 %, 10 % sa s nou stretlo raz az 2-krat mesacne, 7 % jedenkrat tyzdenne, 17 % sa priznalo, ze sa na sikanovani v poslednych mesiacoch podielalo.
Ziaci by vo svojej skole chceli zmenit prisne skusanie, caste skusanie, znamkovanie, zlepsit vztahy medzi spoluziakmi, zlepsit hygienu v priestoroch skoly, ale aj vymenit niektorych ucitelov. Devatdesiatsedem percent ziakov si mysli, ze sa ich rodinam dari dost dobre az velmi dobre. Vo svojich rodinach by chceli predovsetkym zabranit zbytocnej nervozite a konfliktom, zrusit niektore zlozvyky svojich rodicov, dopriat si viac sukromia a viac lasky a porozumenia a vsetkym clenom rodiny, najma starym rodicom viac zdravia.
Zaver – styria z desiatich ziakov neranajkuju, alebo nepravidelne ranajkuju. Len pat z desiatich kazdodenne konzumuje ovocie a traja z desiatich zeleninu. Az sest z desiatich si kazdy den dopraje sladke maskrty a sedem z desiatich sladene nealko napoje. Dvaja z desiatich pravidelne konzumuju alkohol, sedem z desiatich uz alkohol pilo, pat z desiatich si uz najmenej raz zafajcilo. Styria z desiatich sportuju kazdodenne aspon hodinu, dvaja z desiatich v tyzdni a piati z desiatich pocas vikendu hladia do televiznej obrazovky viac ako styri hodiny denne. Styria z desiatich si denne kratia chvile s pocitacom. Devat z desiatich deti vyrasta v uplnej rodine, obklopeni surodencami a priatelmi. Najvyhladavanejsim dovernikom v chvilach najtazsich je priatel, za nim nasleduje mama, potom surodenci, stari rodicia a na konci rebricka doveryhodnosti je otec. Takmer vsetci povazuju svoje zdravie za dobre az vynikajuce. Osem z desiatich sa povazuje za dobreho az velmi dobreho ziaka. Osem z desiatich ma skolu trochu az velmi rado. Osem z desiatich praca v skole nezatazuje, alebo len trochu zatazuje. Devat z desiatich ma so spoluziakmi niekedy dobre, az dobre vztahy. Sedem z desiatich sa v poslednych mesiacoch nestretlo so sikanou. Dvaja z desiatich sa v poslednych mesiacoch na sikanovani podielali. Devat z desiatich deti si mysli, ze sa ich rodine dari dost az velmi dobre.

Peter Navoy

Sme nablizku

“Chodi za mnou jeden chlapec, ale ja ho nechcem. Poradte mi, ako sa ho zbavit.”

Denisa

Tato otazka mi bola polozena osobne, ale poprosila som dievcinu o moznost uverejnenia odpovede. Denisa suhlasila. Zo skusenosti viem, ze v jej otazke sa najdu viacere.
Preco nestaci povedat: “Nechcem ta”, aby chlapec odisiel? Vidim dve priciny. Prva – to “Nechcem ta” nie je povedane velmi dorazne. Dievca chlapca nechce tak na osemdesiat percent, ale nieco sa jej na nom paci. Mozno ho nechce ako partnera na chodenie, ale bol by dobry na diskoteku na tancovanie, alebo by sa s nim celkom rada povozila na aute, len tak, nezavazne. To je tych dvadsat percent, ktore potom v jej hlase chlapec vyciti, a preto sa nevzdava.
Druha pricina – dievca ma pre chlapca velku hodnotu. Pre neho je velmi dolezite, aby si ju ziskal, a preto sa nevzdava, aj ked pocuje razne “Nie”. U niektorych je to snaha ziskat peknu (sikovnu, dobru) manzelku, matku pre svoje deti, ale u inych snaha dobyt dalsiu zenu a potom ist dalej.
Ako sa ho zbavis? Musis byt vytrvalejsia ako on (moze to pre teba byt cvicenie vo vytrvalosti, budes ju v zivote potrebovat). Ak pride desatkrat, povedat mu desatkrat, ze ho nechces. Nemusis mu vysvetlovat preco, iba s dorazom opakovat, ze ho nechces. Mohla by si mu povedat aj nieco ostrejsie, ale to by ta mohlo niekedy mrziet. Ten chlapec nemusi byt zly, len ho nechces, v tom je cely problem.
A este je jedna moznost – mas starsieho brata. Ak si uz nebudes vediet pomoct, on mu to bude vediet povedat tak, aby chlapec odisiel.

Mgr. Marcela Skultetyova

Policia patra

Kriminalna policia v Brezne sa opatovne obracia na obcanov so ziadostou o pomoc a spolupracu pri patrani po:
Miroslavovi Remenovi, narodenom 8. septembra 1963, trvale bytom Zavadka nad Hronom, Paseka c. 8, ktory je hladany od aprila roku 2000 a na ktoreho bol sudcom Okresneho sudu v Banskej Bystrici vydany prikaz na zatknutie pre spachanie trestnych cinov kradeze podla § 247 Trestneho zakona a porusovania domovej slobody podla § 238 Trestneho zakona.
M. Remen je 170 cm vysoky, stihlej postavy, ma cierne dlhsie vlasy a ovalnu tvar.
Ziadame obcanov, ktori by vedeli podat akekolvek informacie o hladanom Miroslavovi Remenovi, aby tak urobili v ktoromkolvek utvare Policajneho zboru alebo na zname tel. cislo 158.

Za spolupracu dakujeme