Koncertne turne ceskej skupiny FruFru po Slovensku

V breznianskom Bombura klube 25. oktobra

Ceska skupina FruFru v druhej polovici oktobra absolvuje svoje turne po Slovensku. V Bratislave sa objavila druhykrat, ked vo februari tohto roka v Klube za zrkadlom krstila svoje debutove CD Hmotny svet, ktoreho krstnym otcom bol znamy prazsky vytvarnik a basnik Honza Volf.
Lidrom skupiny je Vaclav Bartos, ktory v minulosti spolupracoval s Pavlom Fajtom i Ivou Bittovou. FruFru vzniklo v roku 2000 ako komorne teleso hravajuce na vernisazach a na roznych akciach, ku ktorym obcas prizyvali roznych jazzovych i rockovych hudobnikov.
Skupina momentalne pozostava z piatich clenov: Vaclav Bartos, Vladimir, Pospec, Adam a Radim Szkandera. FruFru hra povodnu hudbu zalozenu na kombinacii rytmov a prepracovanych harmonii doplnanych Bartosovym spevom. Zaujimave je tiez spojenie troch bicich, co vytvara v niektorych skladbach dojem ,,vybicovaneho rytmickeho kolibrika". Na debutovom albume texty ,,pozicali" Honza Volf, Allen Ginsberg a kmen Evenkov, hostovali Dorotka Barova (cello) a Frantisek Kucera (trubka). Ich hudba sa neda presne nikde zaskatulkovat, pretoze miesaju koktaily v podobe jazz/funk/jungle/rock.
V sucasnosti hra FruFru v kluboch v Cechach. Ucinkovali na mnohych letnych festivaloch v Cechach i v Nemecku, a tak pomaly zacinaju prenikat za hranice Ciech.
Urcite stoji za to vypocut si ich. Okrem Nitry, Bratislavy, Piestan, Prievidze v sobotu 25. oktobra koncertuju v Bombura klube v Brezne.

(pm)

Co zistila ,,soika"

Pocas letnej turistickej sezony poskodili spotrebitelov

Na statocnost predaja, oznacovanie tovarov cenovkami, dodrziavanie hygienickych predpisov, casu spotreby a ostatnych podmienok obchodovania sa v lete zamerali kontrolori Slovenskej obchodnej inspekcie pre Banskobystricky kraj. Ich zistenia obsahuje Informacia z kontroly dodrziavania ustanoveni zakona c. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebitela a v zneni neskorsich predpisov a ostatnych podmienok obchodovania v ramci kupalisk a rekreacnych zariadeni.

Kontrolovali v 38 prevadzkarnach, v strediskach sustredeneho cestovneho ruchu a na kupaliskach. Pri overovani dodrziavania zasad statocnosti predaja z 38 kontrolnych nakupov bolo 25 uctovanych spravne a 13 bolo predrazenych. V kontrolovanych prevadzkarnach nedostatky v osobnej a prevadzkovej hygiene nezistili. V case kontroly vsak v troch prevadzkarnach nepredlozili rozhodnutie SOH. Sucastou previerky bola aj kontrola dodrziavania lehoty spotreby. Nedodrzanie zistili v dvoch pripadoch, kde pozastavili tovar v hodnote 953 korun. Nedostatky v predkladani jedalnych a napojovych listkov nezaznamenali. V styroch prevadzkarnach zistili neuplne informacie a v troch pouzivali vahy a zavazia s neplatnym uradnym overenim.

Z kontroly vyplynul zaver, ze pocas letnej turistickej sezony stale pretrvava poskodzovanie spotrebitelov v nedodrziavani statocnosti predaja, kde viac ako jedna tretina nakupov - konzumacii bola predrazena. Za zistene nedostatky vacsieho rozsahu v poruseni zakona 634/92 Zb. spisali dve oznamenia o zacati spravneho konania, ktore su v stadiu riesenia. Za menej zavazne nedostatky ulozili 21 blokovych pokut v celkovej hodnote 14 500 korun.

(r)

Psychoviny

Sef firmy hovori zamestnancovi:
- Teraz neviem, bud ste sprosty vy alebo ja.
- No myslim si, sefe, ze sprosteho zamestnanca by ste tu nedrzali.

...

Pride Jozo k Ferovi a zastihne ho, ako sedi a pozera televizor.
- A kde mas staru?
- Rube drevo.
- Tak ona rube drevo a ty si tu vysedavas?
- A co mam robit, ked mame len jednu sekeru?

...

Colnik sa cuduje nad kufrom turistu:
- Tak to som este nevidel! Idete na tyzden k moru a vas kufor je prazdny.
- Viete, ja idem na nudisticku plaz.

...

Starsia dama sa uci soferovat. Po prvej cvicnej jazde na otazku svojej priatelky, akeho ma instruktora, odpoveda:
- Je velmi sikovny, len ma jednu chybu, pocas celej jazdy opakoval, boze moj, boze moj ...

...

Sef vycita novej sekretarke:
- Mali ste tu byt o osmej rano!
- Vazne, a co sa stalo?

...

Chlapik pride na postu a zacne sa stazovat:
- Co? Vy ste sa zblaznili? Jedno slovo na telegrame stoji patnast korun? Aspon podpis je zadarmo?
- Ano, podpis je zadarmo.
- Tak, aby ste vedeli, ja sa volam ,,Pridem zajtra".

...

Jeden pacient lezi a neprestajne stene. Jeho spolubyvajuci zazvoni na sestru:
- Nemozete mu nejako pomoct?
- Bohuzial, je to uz len otazka niekolkych hodin.
- Tak preco ho neprenesiete do izby pre umierajucich?
- Ale ved on tam lezi.

...

- Marka, pojdeme do kina ci ku mne?
- V kine som uz bola.

Zozbieral: Jozef Pupis

CHRANME SI SVOJE ZDRAVIE

Travenie casto povazujeme za samozrejmost, hoci od neho zavisi nase zdravie. Bez dostatocneho rozlozenia stravy sa k ludskym bunkam nedostavaju vsetky potrebne ziviny. Zle stravene jedlo je toxicke, pretoze ak ostava v tele pridlho, toxiny z jedla mozu byt vstrebane a rozvadzane do tela, co drazdi pecen, oslabuje imunitny system a nezriedka sposobuje bolesti.
Ak si pri poruchach travenia nechceme zatazovat telo chemiou, mozeme siahnut po ponuke z prirodnej lekarne. Na dobre fungovanie pecene a ostatnych traviacich organov, od ktoreho v podstate zavisi nas zivot, pozitivne vplyvaju horke byliny bohate na horciny. Zo zmesi dvadsiatich piatich bylin v presne vyvazenom pomere sa vyraba liecivy roztok znamy tiez ako svedske kvapky. Medicinske vyskumy potvrdzuju blahodarne ucinky tohto horkeho podporneho lieku: cisti organizmus, posilnuje pecen a pomaha celemu zazivaciemu ustrojenstvu. Ako kazdy liek, aj svedske kvapky treba vediet spravne uzivat. Pretoze obsahuju alkohol, ich vnutorne pouzitie sa odporuca vylucne dospelym. Mozu ich uzivat aj ludia, ktori maju alkohol zakazany, pretoze bylinky prebiju silu alkoholu. Je vsak lepsie zacat pomaly a postupne zvysovat davky.

(mm)

Novy usvit v ochrane kardiovaskularneho systemu

Kardiovaskularne ochorenia patria medzi hlavne priciny smrti vo svete aj na Slovensku. Napriek mnozstvu preparatov ovplyvnujucich tlak krvi a tym aj vyskyt mozgovych porazok a srdcovych infarktov, je ich uzivanie stale nedostatocne. Nove poznatky o najvhodnejsich sposoboch liecby vysokeho krvneho tlaku prinasaju rozne studie a programy, ktore skumaju ucinok jednotlivych latok. Jednou z doteraz najvacsich studii zameranych na kardiovaskularnu ochranu je Ontarget, ktora je sucastou programu studii Ontarget/Transcend. Do studie bude zapojenych 28 317 pacientov vo viac ako 700 centrach v 40 krajinach, na Slovensku priblizne 400 pacientov. Studia Ontarget preveruje a porovnava ucinnost dvoch latok, ktore posobia na znizenie krvneho tlaku (antihypertenziv) - telmisartanu a ramiprilu. Jej cielom je zistit ucinnost tychto liekov samostatne a v kombinacii na vyskyt cievnych mozgovych prihod, infarktov myokardu a smrt z kardiovaskularnych pricin. Vysledky studie by mali byt dostupne v roku 2007.

(mv)

Chronicka obstrukcna choroba pluc (CHOCHP)

je celozivotne plucne ochorenie, ktore je charakterizovane obmedzenim prietoku vzduchu dychacimi cestami. V pokrocilych stadiach ochorenia su nedostatocne okyslicovane zivotne dolezite organy a pacienti su odkazani na kyslikovy pristroj (az 15 hodin denne). Jednou z hlavnych pricin CHOCHP je fajcenie cigariet. Riziko ochorenia sa podstatne zvysuje aj u ludi, ktori vo svojich domacnostiach vyuzivaju pece na drevo ci uhlie alebo ohrievace. Aj dychanie znecisteneho vzduchu na pracovisku, ktorym sa siri prach, zvysuje riziko ochorenia na CHOCHP. Rizikovym faktorom je aj dedicnost. Zeny su touto chorobou ohrozene rovnako ako muzi.
Pacienti pocituju, ze uz nedokazu vykonavat vsetky denne aktivity, na ktore boli zvyknuti, znizuje sa ich zatazova tolerancia a postupne sa izoluju zo spolocnosti Stavaju sa menej produktivnymi, pretoze pocituju nedostatok fyzickej sily. Velmi casto trpia depresiami, uzkostou a citia sa beznadejne.
Tiotropium predstavuje inhalacnu liecbu podavanu raz denne. Jeho uzivanie prinasa pacientom ulavu od symptomov ochorenia a podstatne zlepsenie ich zdravotneho stavu. Predbezne klinicke a vyvojove programy a pocetne studie dokazali, ze tiotropium je bezpecnym a ucinnym liekom v udrziavanej liecbe pacientov s CHOCHP.
Informacie o CHOCHP najdete na www.chochp.sk.

Stretnutia s obyvatelmi

V dnoch 9. az 19. septembra som mal moznost zucastnit sa na osmich stretnutiach primatora mesta s obyvatelmi jednotlivych obvodov, za ucasti prednostu mestskeho uradu a prislusnych poslancov. O zaujme obyvatelov zucastnit sa na rieseni problemov svedci ich ucast: Rohozna sedem obyvatelov, Podkorenova sedem, SLN jedenast, MPCL traja, stary Mazornik ziadny obyvatel, Namestie gen. M. R. Stefanika osem, Bujakovo strnast, Halny dvadsat, Pionierska 2 strnast.
Nielen ucast, ale aj pristupy obyvatelov k rieseniu problematiky poukazali na velky rozdiel medzi obyvatelmi Bujakova a Halan v porovnani s mestskymi castami. V tychto dvoch castiach, najma vsak v Bujakove, obyvatelia najprv prezentovali, ako oni sami riesili v praxi konkretne problemy a potom ziadali od mesta spolupracu. Aktivne pracuje hlavne obcianske zdruzenie Jasienok a miestny dobrovolny hasicsky zbor, za ktorym vidno realne vysledky.
Na kazdom stretnuti najprv primator mesta Ing. J. Demian podrobne informoval o praci mestskeho zastupitelstva ako aj mestskeho uradu. Informoval o sposobe zabezpecenia investicnej vystavby celkom, ako aj o konkretnych akciach. Taktiez informoval o zabezpeceni verejnych sluzieb pre obyvatelov prostrednictvom Technickych sluzieb, Mestskeho sportoveho klubu, Mestskeho kulturneho strediska, Byposu, s. r. o., Lesov mesta Brezno, s. r. o., hotela Dumbier, s. r. o. Po informacii primatora nasledovali infomacie poslancov a potom najrozsiahlejsi bod – otazky obyvatelov. Zmienim sa tu len o problematike tykajucej sa prace technickych sluzieb (TS).

Miestne komunikacie (MK)

Rozsah vyspravok asfaltovych MK zavisi od financnych moznosti. Mesto pripravuje od roku 2004 kazdorocne urobit novy koberec (nie platanie) na dvoch cestach. Zimnu udrzbu MK robime podla detailne spracovaneho pohybu, v ktorom je presne stanovene poradie pluhovania: najprv hlavne tahy, az potom odbocky. V meste udrziavame 85 km asfaltovych a 75 km (po redukcii) polnych ciest.
Nielen cesty, ale aj chodniky patria do MK. Niektore cistia TS, niektore ma povinnost cistit majitel, uzivatel, najomnik prilahlej nehnutelnosti. A okrem tychto existuju dalsie chodniky, ktore nie je mozne cistit prostriedkami TS, nemaju ich v sprave ani majitelia (uzivatelia, najomnici) prilahlej nehnutelnosti a ktore sme preto pred zimnou sezonou oznacili tabulkami “Chodnik v zime neudrziavany”. Toto nebol vymysel TS v Brezne. To sme len napodobnili mnohe ine mesta. Poziadavky na zmenu a doplnenie dopravneho znacenia treba nahlasovat mestskemu uradu – dopravna komisia.

Verejne osvetlenie (VO)

Z ekonomickych dovodov bola obmedzena svietivost VO. Poruchy treba nahlasovat co najskor, staci telefonicky, 24 hodin denne na c. tel: 6114040. Ak nie je potrebny nakup nahradnych dielcov, odstranime operativne. Ak treba nieco dokupit, trva to dlhsie. Budovanie dalsich tras VO je financne narocne – treba zaradit do rozpoctu mesta.

Verejna zelen (VZ)

Kosenie verejnych priestorov bezprostredne pred, vedla, za bytovym blokom (cinziakom) alebo rodinnym domom (RD) je povinnostou vlastnika, uzivatela, najomnika prilahlej nehnutelnosti. V minulosti sme travnik tesne pred cinziakom kosili, bolo vsak mnoho staznosti, ze sme skosili kvety alebo mlade sadenice drevin, ktore vsak neboli nijako oznacene. Obyvatelia si musia vybrat, ci chcu, aby sme sidliska pokosili co najskor – dvakrat za sezonu, alebo aby sme sa zdrziavali obkasanim zahonov pred cinziakom.
Ziadost o vyrub drevin musi byt dolozena podkladmi z mestskeho uradu – odboru zivotneho prostredia, na zaklade ktorych vyda okresny urad – odbor zivotneho prostredia rozhodnutie. Az podla tohto rozhodnutia mozu TS vyrub realizovat. Opravu detskych zariadeni, pokial je treba vymenit drevene dosky, vieme zabezpecit. Ak treba vymenit kovove, betonove, laminatove casti, tieto zatial nemame.

Cintoriny

Ak v najblizsom case (roky 2003 – 2004) nedojde k vybudovaniu noveho cintorina, bude nevyhnutne rozsirit stary cintorin o miesta na nove hroby. V opacnom pripade budu vazne problemy s pochovavanim. Tento rok sa nam prvykrat podarilo pokosit vsetky tri cintoriny (novy, stary, Padlickovo) tri razy za sezonu.

Cistenie mesta (CM)

Na tuto cinnost mame k dispozicii dva zametace a sedem pracovnicok. Denne sa cisti namestie a hlavne ulice, ostatne mestske casti az potom. Niektori obyvatelia maju vyhrady voci tomu, ked tieto nase pracovnicky vysypaju pozametane smeti zo svojho vozika do kontajnerov po sidliskach. Robia tak na vsetkych sidliskach, bez diskriminacie. Mohli by sme od nich ziadat, aby to chodili vysypat na TS. Kolko by potom stihli pozametat? Dlhsi cas uvazujeme o rozmiestneni zvlastnych uzamknutych kontajnerov. Znova je to otazka financii. Jeden takyto kontajner vyjde na 9000 korun.
Majitelia psov su povinni zbierat psie exkrementy a umiestnit ich bud do specialnych kosov alebo do ktorehokolvek kontajnera na ostatny domovy odpad (nie na separovany odpad!).

Odvoz a likvidacia odpadu

Pri zapajani jednotlivych bytovych blokov do separovaneho zberu (SZ) domoveho odpadu sa spresnuje pocet kontajnerov tak na triedeny ako aj ostatny odpad podla poctu obyvatelov. Ak chcu obyvatelia niektoreho bloku viac kontajnerov, mozeme im ich poskytnut, ale za zvyseny poplatok. Odpad je mozne ukladat len do nadob na to urcenych, je zakazane ukladat ho okolo nadob. Udrziavanie poriadku okolo nadob je povinnostou uzivatelov tychto nadob.
Za rok 2002 predstavovali naklady na odvoz odpadu od obyvatelov v prepocte 456 Sk/obyvatela/rok. Mestske zastupitelstvo vsak schvalilo poplatok pre obyvatelov cinziakov 400 korun na osobu a rok a pre obyvatelov RD 300 korun na obyvatela a rok. To znamena, ze mesto dotuje odvoz odpadu obyvatelom rocne sumou okolo 2 milionov korun. Navyse od 1. januara 2004 dojde k zvyseniu ceny ulozenia odpadu na skladke, co pri dnesnej urovni triedenia a produkovania ostatneho odpadu bude znamenat naklady na obyvatela a rok na urovni 513 korun. To je dalsi dovod na to, aby sa obyvatelia nasho mesta venovali triedeniu ovela zodpovednejsie. V opacnom pripade bude poplatok rast nadalej.
Pristavovanie velkoobjemnych kontajnerov sa robi dvakrat rocne: na jar a na jesen. Uklada sa do nich velkorozmerny odpad, drobny stavebny odpad. Nesmie sa do nich ukladat nebezpecny odpad (autobaterie, farby, svietidla, elektronicky odpad, chladnicky, pneumatiky, kovovy odpad), ten zbierame zvlast. Kontajnery pristavujeme postupne po jednotlivych mestskych castiach. Ak si niekde zorganizuju brigadu na riadenie, treba to nahlasit TS dva az tri dni dopredu.
Zamestnavanie obyvatelov evidovanych v urade prace formou verejnoprospesnych prac, kedy tito mali s TS uzavretu pracovnu zmluvu a dostavali mzdu, tento rok uz nie je mozne. Teraz k nam chodia tito obyvatelia v ramci projektu na udrziavanie pracovnych navykov (PUPN). Nemame s nimi zmluvu, nic za to nedostavaju, mozu odpracovat dvanast hodin tyzdenne. Podla tohto vyzera aj ich produkcia prace.
Z rozpoctu mesta (okolo 80 milionov) predstavuju sluzby zabezpecovane prostrednictvom TS zhruba stvrtinu (vratane poplatku za ulozenie odpadu na skladke, spotreby elektrickej energie vo VO,...). Ak by sme nemuseli vynakladat znacne prostriedky za: nevytriedeny odpad zbytocne vyvazany na skladku, vyse 1000 korun za tonu; neustale odstranovanie odpadu, neporiadku ciernych skladok; opravu neustale nicenych laviciek, smetnych kosov, dopravnych znaciek, detskych zariadeni, kvetinovych zahonov, kradeze drevin; nicenie svietidiel VO, kradeze patic stlpov VO, zostalo by nam viac prostriedkov na skvalitnenie zivotneho prostredia: nove detske zariadenia, lavicky, moderne usporne svietidla VO, obnova stareho dopravneho znacenia, vysadba novych drevin, obnova vozoveho parku TS, ktory ma v priemere sedemnast rokov!
Zalezi na vsetkych vas, ako nalozime s prostriedkami mesta. Tych osemdesiatstyri z vas aspon prislo na stretnutie s primatorom a poslancami. A co ostatni?

Ing. Tomas Gabon,
riaditel Technickych sluzieb Brezno