Klarka Rostarova:
Moj vzor bola Greta Garbo |
Hovorit o veku damy nie je zdvorile, ale v pripade tety Klary
snad mozeme urobit vynimku. Patri totiz medzi tie vitalne kocky, ktorym ani
osem krizikov nepokazilo chut zit na plny plyn. Nepopieratelne ma na tom zasluhu aj zaluba
v sporte a laska k prirode. Hlavnym stimulom jej apetitu vsak navzdy zostalo
divadlo.
Medzi breznianskych ochotnikov prisla v roku 1952, prvy potlesk zinkasovala
v hre Juvelir alebo Hlada sa zenich (J. Chalupka, rezia J. Boronkay). Odvtedy ochotne
reprodukovala publiku odkazy dramatikov (prehlad v tabulke) zhruba jedno desatrocie.
Po prestavke, kedy pracovala ako recepcna v hoteli Srdiecko a poctivo
navstevovala kazde chalupkovske predstavenie, znovu zamenila hladisko za javisko
v sedemdesiatom tretom. A nielen za to divadelne, ale aj filmove. Reziser Ivan
Balada ju spolu s kolegom zo suboru Jankom Jasenskym, obsadil do uspesnej televiznej
inscenacie Oci plne snehu (1983). Stvarnili starych rodicov chlapca, ktory nikdy nebude
chodit. Potom nasledoval peloton dalsich filmovych postav a postaviciek (Ryby, Zlocin
Arthura Smitha, Biela voci oblohe, Kupelnovy hrac, Ked hviezdy boli cervene, Sprava
skanzenu, Nejvetsi z Pierotu, Zlodeji, Rivers of Babylon, Aky nadherny svet, Utek do
Budina, Krute radosti) a niekolko ucinkovani v televiznych reklamach. Kedze caro
divadla pohlcuje cloveka az po korienky vlasov, v predstaveniach, kde nehrala, robila
rekvizitarku. Posledne tri roky si ju poziciava ochotnicky subor Daxner v Tisovci,
s ktorym nedavno stara dama Klarka navstivila aj Brezno (F. Dürrenmatt, Navsteva
starej damy).
***
Dneska ochotnici velmi malo hraju, su
malo sutazivi. Vyberaju hry, ktore nie su velmi zaujimave. Nieco zo stareho chcu vzdy
robit po novom a nie vzdy im to vyjde. Su reziseri, ktori aj zo starsej hry vedia
urobit pritazlive predstavenie. Dobre sa mi spolupracovalo, okrem inych, napriklad s Lubom
Majerom ci Matusom Olhom. Kazda Majerova hra je prinosom. Naucil nas pracovat
s rekvizitou. V tisovskom Daxnerovi je mlady vytvarnik, muzikant a
skladatel Marian Lacko, ktory ma prave podobne videnie ako Majera.
Vztah Breznanov k divadlu? Upadol. Nie su peniaze, konkurencia je televizia,
ktora nenahradi bezprostredny kontakt divaka a herca. Ak dnes ludia nechodia
pravidelne do divadla, nepostrehnu mnohe nuansy, ktore su tam.
***
Slavny HRIECH J. G. Tajovskeho reprizovali
Chalupkovci 130 raz, nielen na Slovensku a v susednych Cechach. Reziser Lubos
Majera v prvej casti tejto jednodejstvovej dramy pouzil motivy z dalsej Tajovskeho
jednoaktovky Matka a funkcne ich prepojil. Architektura inscenacie bola vybudovana ako
iste oratorium so zabudovanym chorom, ktory sugestivne z hladiska vstupoval do deja,
ako kriticky komentator udalosti odohravajucich sa v arene a zaroven ako aktivny
spolutvorca dramatickej atmosfery. Chor predstavoval dedincanov a vystavoval hlavne
postavy verejnemu sudu, cim vytvarali tlak na ich konanie. Motiv vsadepritomnej dediny tak
kontrastne zdoraznil osobne tragedie a sucasne aj ich eticke aspekty. Elektronicka
verzia organovej hudby asociovala sosnost ritualu inscenacie i v pozadi
fungujuci vplyv cirkevnej moralky na dedinsku societu. Biela farba v prvej
jednoaktovke a cierna v druhej demonstrovali temu tazkeho ludskeho udelu, ktory
sa vykupuje na ukor druheho a poznamenava ho na cely ludsky zivot. Teta Klara hovori, ze
pri tejto hre si vzdy spomenie na svoju mamu (dozila sa 90 rokov) a staru mamu.
Na 18. rocniku Palarikovej Rakovej (1985) ziskali Chalupkovci za Hriech pat cien:
Zlatu medailu Jana Palarika, Cenu osvetoveho ustavu, Lubos Majera Cenu za reziu, Maria
a Jozef Cillerovci Cenu za scenografiu a teta Rostarova Cenu ustredneho vyboru
Zvazu divadelnych ochotnikov za stvarnenie postavy vdovy Zuzy. Na celostatnej
sutaznej prehliadke neprofesionalnych divadelnych suborov 23. Divadelna Spisska Nova Ves
(1985) uchytili hlavnu cenu a Klara Rostarova Cenu Osvetoveho ustavu
v Bratislave za individualne prejavy.
Na 56. Jiraskovom Hronove zasa ziskali cenu prehliadky a vdova Zuza cestne
uznanie.
***
Divadlo mi pomohlo v mnohych
zlych zivotnych situaciach po psychickej stranke. Nemusim mysliet na kadejake talafatky,
tesim sa, ze hram. Nezalezi na tom, ci ide o malu ulozku alebo o velku ulohu, hlavna vec,
ze hram. To je dolezite, pretoze venujem cas niecomu uzitocnemu, mam z toho dobry
pocit. Musim chodit na skusky, ci sa mi chce, ci nechce a aj na nich hrat na plne
obratky, musim sa odosobnit, vzit sa do postavy, vidiet ju v sebe.
Eva Cellarova
|