Europsky socialny fond bol zriadeny s cielom zlepsit pracovne prilezitosti na vnutornom trhu clenskych krajin a tym prispiet k zvyseniu ich zivotnej urovne. Jeho zamerom je rozsirovat moznosti zamestnania , rozvijat pracovne schopnosti jednotlivcov, hlavne ludi s osobitnymi problemami pri hladani prace .Tuto podporu adresuje specifickym potrebam regionov , celiacim konkretnym problemom. Ako vyuzivaju granty Europskeho socialneho fondu Technicke sluzby v Brezne?

Od roku 2004 organizuje mesto prostrednictvom svojej prispevkovej organizacie Technicke sluzby Brezno aktivacne prace alebo dobrovolnicke prace v prospech mesta. Technicke sluzby (TS) vypracovali projekt aktivacnych prac a potom poziadali mesto, aby im umoznilo tieto prace vykonavat. Mesto ziadost o poskytnutie financneho prispevku na aktivacnu cinnost v zmysle § 52 zakona NR SR c. 5/2004 Z. z. o sluzbach zamestnanosti a o zmene a doplneni niektorych zakonov schvalilo a Urad prace, socialnych veci a rodiny (UPSVR) ziadosti vyhovel.
Ak clovek vobec chce vykonavat taketo prace, musi byt v hmotnej nudzi, t. j. ku svojej socialnej davke po odpracovani 40 hodin mesacne dostane 1500 korun. Aby ich vsak dostal, musi byt zaradeny do projektu takychto prac, s cim je spojene mnozstvo ukonov, ako napr. podanie si ziadosti na UPSVR, podpisanie zmluvy o vykone prace, tyzdenne odpracovat 10 hodin, raz mesacne podpisat sumar odpracovanych hodin, raz mesacne odniest potvrdenie na UPSVR o tom, ze tieto prace vykonal, raz mesacne sa hlasit u svojho referenta na UPSVR a predlozit potvrdenie o tom, ze si hlada pracu... Ked je uz zaradeny na aktivacne prace – musi sa naucit robit, pretoze mnohi nevedia, ako sa pracuje s naradim, nemaju ziadne pracovne navyky, nevedia pouzivat socialne zariadenia, niektori maju problem prist do prace, alebo dodrziavat termin vykonu prace, co sa odzrkadluje aj na ich pracovnych vykonoch. Okrem tychto ludi vsak je ovela vacsi pocet takych (ba aj cele rodiny), ktori chcu a velmi sa snazia poctivo odpracovat 40 hodin mesacne.
Aj napriek tymto problemom skupina koordinatorov, ktori s tymito ludmi pracuju pod vedenim Olgy Kvackajovej, po roku namahavej prace zacina dosahovat celkom slusne vysledky.
Nezamestnani vykonavaju aktivacne prace v Bujakove, kde vysledky ich prace nicia samotni obcania , ked upratane okolie opatovne znecistuju.
Od 1. maja 2005 pod vedenim Lubice Auxtovej na sidlisku Mazornikovo pracuje skupina, ktoru urcite vidiet na sidlisku, ale aj v inych castiach, kde aktivacni pracovnici upratuju.
Dalsia skupina pracuje v Prednych a Zadnych Halnoch. Ide o tazsie zvladnutelnych obcanov, ale najma o prostredie, kde nestihaju upratovat dookola to iste za neprisposobivymi obcanmi tejto miestnej casti. Dalej sa staraju o udrzbu  cintorinov, pracuju v kompostarni, zametaju mesto, hrabu travu a popadane listie, okopavaju travu okolo obrubnikov, vykonavaju pomocne prace pri asfaltovani, ale najma zbieraju divoke skladky a triedia odpad na plasty, textil, sklo a papier. Treba podotknut, ze separovanie by sa bez aktivacnych pracovnikov nedalo zvladnut. V neskorych popoludnajsich hodinach ich mozete vidiet na Ulici CSA, kde upratuju verejne priestranstva.
Koordinatori sa okrem svojej prace s tymito ludmi delia o kus vlastnej zivotnej energie, casu a vedomosti. Ti schopnejsi nezamestnani si nasli aj zamestnanie na pracovnu zmluvu. Dalsi nadviazali nove priatelske vztahy a su aj taki, ktori prichadzaju do prace o hodinu skor, lebo doma sa nudia. Pri vykone tychto prac su im poskytovane ochranne pracovne pomocky, obcerstvenie v hodnote do 20 korun (voda, kava, natierka majka, croissant, kakaove rezy...), pracovne miesta su poistene a kazdy clovek vykonavajuci aktivacne prace je preskoleny o bezpecnosti pri praci .
Aktivacnu cinnost v meste vykonava 375 obcanov, a to 275 v TS, 25 v Mestskom sportovom klube, 50 pri meste a sedem sa stara o poriadok v mestskom urade.
“Je za nimi vidiet kus prace, velky prinos vidiet pri hrabani, v cistote mesta a aj jeho odlahlych casti a znova budem opakovat - su velmi doleziti pri separovani komunalneho odpadu...,” hodnoti koordinatorka aktivacnych prac Olga Kvackajova.

(mk) Foto: Stefan Vozar

Patdesiatrocny Mostar na turne v Grecku

Prvym zapisom v kronike folklorneho suboru Mostar z  Brezna je datum 15. jul 1955. V tento den vznikol subor piesni a tancov Horehron, ktory sa uz o rok premenoval na Mostar podla zriadovatelskeho podniku Mostaren. Jubilejny datum vzniku si Mostar pripomenul v tomto roku na svojom turne v zahranici, ktore zacal 9. jula na Slavnostiach pod Polanou v Detve. Z Detvy vyrazil hned po vystupeni v programe Jubilanti na cestu do greckeho mesta Agria v okrese Magnesia, ktore ma zaujem o nadviazanie partnerskych vztahov s Breznom a kde subor prezentoval svoj umelecky program od 11. do 17. jula. Turne ukoncil 50-rocny jubilant cestou domov v Srbsku, kde jeho vystupenie zorganizoval 18. jula Kulturno-umelecky spolok Slovakov v Bacskom Petrovci.
Po 30-hodinovej ceste autobusom privitala Mostar 11. jula o 6. hodine najprv krasna morska sceneria Agrie a potom aj organizator pobytu v tomto meste Stelios Margaritis, prezident kulturnej asociacie pri mestskom zastupitelstve v Agrii. Subor sprevadzal aj Moravan Jindra Wybraniec, ktory zije v Grecku uz sedemnast rokov, ale aj napriek tomu hovoril a tlmocil peknou slovencinou. Svoj program predviedol Mostar prvy raz v Agrii vo vecernych hodinach az po zapade slnka, pretoze narocne podnebie to nedovolovalo skor. V tomto programe ucinkoval aj miestny folklorny subor, ktory chce pricestovat na buduci rok do Brezna. Dalsie vystupenie absolvoval Mostar v dedinke Milies nachadzajucej sa v chranenej krajinnej oblasti postavenej v horach tyciacich sa vysoko nad morom. Subor tu mal samostatny program, na ktorom sa zucastnil aj primator Brezna so svojim sprievodom. Posledne vystupenie na greckej pode bolo v mestecku Stesklo, ktore je zname svojimi unikatnymi archeologickymi vykopavkami. Mostar sledovali vsade divaci s velkym zaujatim, lebo slovensky folklor bol pre nich celkom neznamy. Mostar sa zase stretol pri prezentacii svojho umenia s javom, s ktorym dovtedy nemal skusenosti - nevystupoval na podiach, ale bezprostredne pri divakoch sediacich okolo miesta ucinkovania. Greci sa pocas pobytu postarali o zaujimavy program. Uz samotne ubytovanie bolo netradicne - najprv v horskych penzionoch v dedinach Milies a Pinakates uz spominaneho skanzenu a potom v lyziarskom stredisku Chania vo vyske 1200 m, z ktoreho bol pekny vyhlad na more. Okrem oficialnych prijati v mestskom urade v Agrii a okresnom urade vo Volose si mohol Mostar prezriet novu vystavu voloskeho muzea pozostavajucu z vykopavok z cias antickeho Grecka. Pobyt v Magnesii s mnozstvom dialkovych a vyskovych presunov bol pre kolektiv narocny, ale osviezujuci vdaka kupaniu v priezracnom mori a najma vdaka uprimnosti a pohostinnosti Grekov.
Pestra umelecka ponuka Mostaru na svojich vystupeniach neostala ani raz bez kladnej odozvy greckeho publika a zanechala v clenoch kolektivu hlboke dojmy a pekne spomienky. Mostar vyrazil na cestu domov 17. jula vo vecernych hodinach po poslednom vystupeni a po dvadsiatich hodinach jazdy sa este zastavil v srbskej Vojvodine, kde ho v Bacskom Petrovci 18. jula privital lubozvucnou slovencinou Andrej Meleg, tajomnik Kulturno-umeleckeho spolku Slovakov. Program pre Slovakov mal neopakovatelnu atmosferu sprevadzanu slovami uznania a spolocnym posedenim v kulturnom dome spolku. Na ceste domov sprevadzalo Mostar vysielanie novosadskeho rozhlasu v slovenskom jazyku a zaroven dobry pocit zo stretnutia s rodakmi v dalekej cudzine.
Mostar po navrate zo zahranicneho turne pokracoval vystupeniami 22. jula v ramci kulturneho leta v Brezne a vo Vydrove 23. jula na Dni stromu. Pocas letnej sezony ho budu moct divaci uvidiet v auguste na Janosikovych dnoch v Terchovej, predstavi sa na Chodskych slavnostiach v Domazliciach v Cechach a Senior-Mostar vycestuje do Bretonska, kde bude ucinkovat na oslavach 50. vyrocia suboru Fleur d´Aulne. V septembri sa zacne pripravovat na oslavy svojho 50. vyrocia, ktore sa uskutocnia 4. - 5. novembra v Mestskom dome kultury v Brezne.

(si) Foto: Peter Bercik