11. OKTOBER 2005 Strana 4

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Cestny doktorat rodakovi z Brezna

   Zvolenska alma mater v pondelok 3. oktobra udelila styrom profesorom z Lotysska, z Polska, z Madarska a zo Slovenska cestnu vedecku hodnost Doctor honoris causa Technickej univerzity vo Zvolene. Medzi ocenenymi bol aj Cestny obcan mesta Brezna prof. PhDr. Ludovit Petransky, DrSc., prodekan Fakulty architektury a veduci Ustavu dizajnu STU v Bratislave. Od roku 1985 zvolenska univerzita udelila tento cestny titul 22 zahranicnym vedcom a pedagogom a brezniansky rodak profesor Petransky je prvym ocenenym z vedeckej komunity na Slovensku za vyznamny prinos v oblasti teorie a metodologie dizajnu, dlhorocnu reprezentaciu slovenskeho vytvarneho umenia na prestiznych forach vo svete a rozvoj spoluprace medzi TU vo Zvolene a STU v Bratislave. Slavnostne chvile prezival v kruhu takmer troch desiatok Breznanov, ktori ho prisli do Zvolena pozdravit a zablahozelat k vyznamnemu oceneniu.

Text a foto: Maria Sajgalikova

 Oceneny profesor Ludovit Petransky (druhy zlava) s gratulantmi (zlava) Ing. Jan Pampurik, MUDr. Eva Wolframova, primator Brezna Ing. Jaroslav Demian a kardiochirurg profesor Jaroslav Siman.

 

Hovorime s konatelkou obcianskeho zdruzenia Vydra Mgr. Mariou Srolovou  

Lesnicky skanzen alebo o com sa v suvislosti s cenou stredoeuropskeho dedicstva malo

   Neziskova organizacia Vydra  z Cierneho Balogu je obcianske zdruzenie mladych ludi z celeho Slovenska, ktorej poslanim je prostrednictvom dobrovolnych aktivit zachovavat tradicie a kulturne hodnoty v trvalej spolupraci s Ciernohronskou zeleznicou. Funguje od roku 1997, kedy nadviazala na patnastrocnu tradiciu ekocentra Stromu zivota v Ciernom Balogu. V juli tohto roka dovtedajsiu konatelku Vydry Mgr. Michaelu Galvankovu vystriedala Mgr. Maria Srolova.

    Liptacka Maria Srolova do Cierneho Balogu po prvykrat prisla v roku 1994 ako studentka Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici brigadovat do tabora Stromu zivota. Zapacilo sa jej tu, pravidelne sa sem vracala a od roku 1999 v Ciernom Balogu pracuje. „Zacinala som organizovanim mimoskolskych aktivit s detmi a s mladezou. Bola to kruzkova cinnost, vylety a v lete tabory, ktore organizujeme doteraz. Tato praca ma naplna. Myslim si, ze skola by mala v prvom rade vychovavat a na vychovu popri vsetkej ostatnej cinnosti v skole nie je vela casu. Takze v ramci mimoskolskych aktivit sa mi tieto ciele viac-menej darilo plnit. Teraz pribudlo este aj vedenie organizacie, co obnasa omnoho viac manazerskych i inych schopnosti na to, aby clovek zvladol manazovat rozsiahlejsie granty. Praca vo vedeni organizacie je trosku zlozitejsia, musim sa to naucit. Od Misky Galvankovej mam dost vela skusenosti a pomaha mi aj terajsia sefka spravnej rady Csilla Dropova,“ zdoverila sa Maria.
   Po uzavreti turistickej sezony vo Vydre automaticky rozbehli pripravy na dalsiu. Podla slov Marie, uplynula sezona bola uspesna aj sprostredkovanim sluzieb v turistickom produkte Vulkan Polana, ktory ponukaju spolu s cykloklubom Detva. „O tento produkt bol zaujem, ale treba ho este viac spropagovat, na com momentalne aj pracujeme. Detske tabory boli menej naplnene asi vdaka tomu, ze sme urobili viac turnusov ako zvykneme kazdy rok, ale celkovo boli uspesne. Turisti su spokojni s tym, ako to vyzera v skanzene aj v nastupnom areali vo Vydrovskej doline,“ dodala.  Podarilo sa im ziskat financnu podporu na tlac propagacnych materialov na propagaciu turistickych aktivit na veltrhoch doma i v zahranici.
   V septembri Mgr. Maria Srolova v Brne z ruk ceskeho ministra zivotneho prostredia Libora Ambrozeka prevzala Heritage award 2005 - cenu stredoeuropskeho dedicstva, ktoru Europska asociacia nadacii Partnerstva pre udrzatelny rozvoj od roku 2002 udeluje obcianskym zdruzeniam s cielom vyzdvihnut ich snahu pri zachrane kulturneho a prirodneho dedicstva: „Obcianske zdruzenie Vydra sa do sutaze prihlasilo s projektom Lesnicky skanzen. Medzinarodnu porotu zaujali predovsetkym aktivity zamerane na vybudovanie infrastruktury vo vstupnej casti Lesnickeho skanzenu (co pre neziskovu organizaciu nie je bezne) - rekonstrukcia konecnej stanice Ciernohronskej zeleznice, vybudovanie bufetu, amfiteatra pre 800 osob, pristresku, detskeho ihriska, WC a privodu pitnej vody,“ vysvetluje Maria. Nemenej dolezitym aspektom bola aj uspesna medzisektorova spolupraca styroch rozdielnych subjektov na realizacii rozsiahleho investicneho projektu: statneho podniku Lesy Slovenskej republiky (vybudovanie samotneho naucneho chodnika - najvacsej turistickej zaujimavosti), samospravy - Obecneho uradu v Ciernom Balogu a dvoch neziskovych organizacii - Vydra a Ciernohronska zeleznica, n. o. „Spolupraca funguje vdaka snahe kazdej zo zainteresovanych stran prispiet v ramci svojich moznosti nielen k vybudovaniu rozsiahleho arealu, ale aj k jeho prevadzkovaniu a udrzbe. Ocenenie, ktore Vydra ziskala, nas tesi a zaroven zavazuje k dalsim snaham o rozvoj tohto pritazliveho turistickeho arealu. Viac ako samotne ocenenie vsak pre nas znamenaju spokojni navstevnici, ktori sa k nam kedykolvek radi vratia. Preto aj v ich mene dakujeme vsetkym, ktori sa o rozvoj Lesnickeho skanzenu zasluzili. Od nositela prvej myslienky na jeho vybudovanie, cez architekta a vsetkych pracovnikov, ktori svojim umom a rukami prispeli k jeho vystavbe, az po tych, ktori vsetky aktivity financne zastresili,“ povedala na zaver nasho rozhovoru Mgr. Maria Srolova.

(ng)

 Predstavitelia obci Horehronia na navsteve v Lanoch

   Na prelome septembra a oktobra Regionalne zdruzenie miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria zorganizovalo stvordnovu pracovnu cestu do Ceskej republiky. Zucastnili sa na nej starostovia a pracovnici obecnych uradov z jedenastich obci. Veducimi zajazdu boli predseda regionalneho zdruzenia Mgr. Jaroslav Bercik a tajomnicka Maria Pohancanikova.
   Ked vo stvrtok rano nastupili v Brezne, resp. v jednotlivych obciach do skvelo vyzerajuceho autobusu MAN z breznianskej SAD, este netusili, ze daleko nezajdu. Pred Banskou Bystricou mal totiz autobus poruchu, a tak ho vodic odstavil v opravovni. Po kratkej prehliadke zistili, ze porucha je vaznejsia a prislubili nahradny autobus z Brezna. Ked ani po dvoch hodinach neprichadzal, trpezlivost ucastnikov sa zacala stracat, pretoze vedenie podniku akoby na nich zabudlo. Az po styroch hodinach postavania kdesi za rohom opravovne konecne dorazil autobus (uz skromnejsi) a vsetci mohli znova nastupit a pokracovat v ceste do Prahy. Vdaka vodicovi Janovi Kyzekovi sa v neskorych vecernych hodinach podarilo zaparkovat pred hotelom s pathodinovym oneskorenim. Z tohto dovodu odpadla cast vecerneho programu a vsetci uz cakali na oddych po vycerpavajucom dni.
   Jadrom celej pracovnej cesty bola navsteva obce Lany, ktora lezi na severnom okraji křivoklatskych lesov. V roku 1992 si Lany pripomenuli tri zaujimave vyrocia: 600 rokov od prvej pisomnej zmienky; pred 400 rokmi dal cisar Rudolf II. vybudovat skromny lovecky zamocek, ktory sa stal pysnym aristokratickym sidlom a nakoniec prezidentskou rezidenciou a od roku 1921 sluzi ako prechodne a letne sidlo prezidentov krajiny; pred 60 rokmi slavnostne otvorili lansku skolu pomenovanu po Ch. G. Masarykovej. Na lanskom cintorine odpociva prvy ceskoslovensky prezident T. G. Masaryk s manzelkou Charlottou a synom Janom. V Lanoch sa nachadza velka oplotena obora, ktorej vznik sa datuje uz od 11. storocia.
   Navstevu z Horehronia v obci Lany, ktora ma 1600 obyvatelov, privital zastupca starostu Otto Krejciř, ktoremu starostovia nasich obci odovzdali na pamiatku darceky. Vypoculi si informacie o Lanoch a odpovede dostali aj na otazky o hospodareni a vedeni obce. Skonstatovali, ze niektore problemy su v podstate rovnake, v niektorych sa vsak lisia. Lany ako prechodne sidlo prezidenta predsa len maju urcite vyhody. Pozreli si historicke automobily a pocas navstevy Masarykovho muzea ziskali prehlad o jeho zivote a posobeni. Dalsi den venovali prehliadke vyznamnych pamatihodnosti Prahy. Vdaka sprievodkyni Dasi Pavlovicovej z Trencina si prezreli najnavstevovanejsie historicke casti mesta a dozvedeli sa mnoho zaujimavosti.
   Na spiatocnej ceste na Slovensko navstivili este hrad Karlstejn a oboznamili sa s jeho historiou pocas vladnutia ceskych kralov. Potom ich cakal uz len navrat domov ku kazdodennym starostiam a rieseniu problemov vo svojich obciach.
   Da sa povedat, ze pracovna cesta bude prinosom v praci obecnych uradov, pretoze aj volny cas bol vyplneny vymienanim si skusenosti medzi pracovnikmi jednotlivych obci a diskusiou o vyuziti novych podnetov pre cely region.

(mc) Foto: Maria Cesnakova


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT