Sobotňajšie predčasné parlamentné voľby s jasným víťazom

Víťazom sobotňajších parlamentných volieb sa stala strana Smer-SD so ziskom 29,14 % platných hlasov voličov. Na druhom mieste s 18,35 % sa umiestnila SDKÚ-DS a tretia s 11,73 % je SNS. Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do NR SR prekročili aj SMK (11,68 %), ĽS-HZDS (8,79 %) a KDH (8,31 %). Na v poradí štvrtých voľbách do NR SR sa zúčastnilo 54,67 % voličov. Ide o historicky najnižšiu účasť na parlamentných voľbách od vzniku samostatnej Slovenskej republiky.

   V okrese Brezno v 69 volebných okrskoch bolo v zoznamoch zapísaných 51 331 voličov, obálky odovzdalo 26 899 voličov, platných bolo 26 487 hlasov. Na voľbách sa zúčastnilo 52,4 % voličov. Z neoficiálnych výsledkov vyplýva, že v okrese Brezno zvíťazila strana Smer-SD (36,7 %) pred SNS (18,9 %), SDKÚ-DS (14,7 %), ĽS-HZDS (8,2 %), KSS (7,1 %) a KDH (6,0 %). Ľavicový blok získal 147 hlasov, Strana občianskej solidarity 19, Misia 21 - Nová kresťanská demokracia 31, Strana demokratickej ľavice 30, Združenie robotníkov Slovenska 132, Slovenská národná koalícia - Slovenská vzájomnosť 36, Aliancia nového občana 343, Hnutie za demokraciu 149, Strana maďarskej koalície 113, Slobodné fórum 814, Občianska konzervatívna strana 80, Prosperita Slovenska 27, Agrárna strana vidieka 40, Slovenská ľudová strana 54 a Nádej 217 hlasov.
   V Brezne zo 17 424 zapísaných voličov 8570 odovzdalo platné hlasy (49,85 %). Najviac - 3056 získal Smer-SD a v poradí za ním SDKÚ-DS (1723), SNS (1504), ĽS-HZDS (541), KSS (491), KDH (484).
   Niekoľko zaujímavostí z volieb v horehronských obciach: strana Smer-SD získala prvenstvo vo väčšine obcí s výnimkou Lomu nad Rimavicou, kde zvíťazila ĽS-HZDS s počtom hlasov 59 (Smer-SD 51) a Mýta pod Ďumbierom, kde najviac hlasov získala SDKÚ-DS (101 a Smer-SD 96). Druhé miesto SDKÚ-DS patrí v Beňuši, v Hronci, v D. Lehote, v Drábsku, v Bystrej a v Jarabej. Slovenskej národnej strane druhé miesto voliči prisúdili v Braväcove, v Bacúchu, v Polomke, v Heľpe, v Pohorelej, v Šumiaci, vo Vaľkovni, v Telgárte, vo Valaskej, v Osrblí, v H. Lehote, v Podbrezovej, v Predajnej, v Jasení, v Nemeckej, v Ráztoke, v Čiernom Balogu, v Michalovej a v P. Polhore.

Primátor Brezna Ing. Jaroslav Demian vo volebnej miestnosti so svojím synom.

(r)

Foto: Anton Jurša

Rozhovor s Ing. Milanom Kováčikom

„Očakávame stabilizáciu detašovaného pracoviska“

Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity si v tomto roku pripomína dvadsaťročné jubileum. Detašované pracovisko MTF STU v Brezne sa stalo samozrejmou súčasťou mesta a regiónu, preto sme jeho vedúceho Ing. Milana Kováčika požiadali o načrenie do minulosti fakulty, ale aj súčasnosti a budúcnosti „vysunutej pobočky“ v Brezne.

Materiálovotechnologická fakulta STU vznikla nariadením vlády 1. januára 1986 pod pôvodným názvom Strojárskotechnologická fakulta so sídlom v Trnave. Aký bol jej ďalší vývoj?

- Koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov sa rozčleňujú študijné odbory Strojníckej fakulty STU v Bratislave na konštrukčné a ostatné, medzi ktoré patrili strojárska technológia, materiálové inžinierstvo, ekonomika a riadenie strojárskych výrob, automatizované systémy riadenia výrobných systémov, výrobné systémy s priemyselnými robotmi a manipulátormi. Z týchto študijných odborov sa v roku 1986 vytvorila Strojárskotechnologická fakulta so sídlom v Trnave. V roku 1991 sa mení názov fakulty na Materiálovotechnologickú fakultu STU so sídlom v Trnave. Fakulta sa zamerala na výchovu absolventa univerzitného typu pre širokú oblasť priemyselnej, hlavne strojárskej výroby. Fakulta sa stáva skladbou študijných odborov a programov jedinou svojho druhu na Slovensku.

Odtiaľ bol už len krôčik k vzniku detašovaného pracoviska v Brezne, ktoré vychováva odborníkov univerzitného typu vo svojom sídle. V čom vidíte význam breznianskeho detašovaného pracoviska?

- Pôvodný zámer výchovy a vzdelávania technológov pre strojárske podniky popri zamestnaní na Horehroní sa veľmi rýchlo pretransformoval na dennú formu vysokoškolského vzdelávania technického zamerania. Predchodcov - prosperujúce podniky Mostáreň Brezno, Strojárne Piesok, Zlievareň Hronec a Železiarne Podbrezová operatívne suplujú regionálne štruktúry miestnej vnútornej a štátnej správy. Hlavným garantom sa stáva mesto Brezno a Regionálne združenie miest a obcí Horehronia a Stredného rudohoria. K nim sa každoročne určitou mierou pripájajú sponzori, ktorí takto spoločne pomáhajú zabezpečovať prevádzku detašovaného pracoviska. Vytvára sa tak priestor pre rodiny a ich mladých ambicióznych ľudí, aby mohli študovať v mieste bydliska, čo je z ekonomického hľadiska a z pozície prípravy technických kádrov regiónu prioritný argument.

Ako sa pozeráte na históriu šestnástich rokov činnosti detašovaného pracoviska?

- Od roku 1990 sme umožnili začať vysokoškolské štúdium v Brezne viac ako 1500 študentom, z nich 1220 ukončilo prvé dva ročníky a pokračovalo v štúdiu v Trnave. Počet promovaných inžinierov a bakalárov už prevýšil tisícku. Devätnásť našich absolventov ukončilo aj tretí stupeň vysokoškolského vzdelávania na doktorandskom štúdiu.

Predchádzajúci rok bol poznamenaný určitým šumom ...

- Rok 2005 bol rokom intenzívnej kampane jednej strednej školy, ktorej manažéri vyvíjali úsilie dostať detašované pracovisko z ich „veľmi exponovaných“ priestorov. Ublížilo sa tak minimálne šesťdesiatim maturantom (predovšetkým z tejto školy), ktorí uverili zaručene-nezaručeným správam o spochybnení výučby v Brezne. Niektorí nastúpili na štúdium v Trnave a na iných univerzitách (ak na to mali prostriedky) a väčšina z nich sa zaevidovala v úrade práce. Filozofia manažéra strednej školy a poslanca mestského zastupiteľstva - presťahovať detašované pracovisko do priestorov bývalej materskej školy, pod tribúnu futbalového štadióna alebo do bývalej Sokolovne nemala racionálny základ. Tieto priestory boli nad rámec potrieb a vysoko ekonomicky náročné na prevádzkovanie. Nakoniec strácal sa tak hlavný argument pre zriadenie detašovaného pracoviska pri odbornej škole, kde sú garancie využívania odborných učební a zároveň priestor na rozvíjanie odborných vzťahov medzi fakultou a strednou odbornou školou. Našťastie v meste a v regióne sú ľudia - funkcionári, ktorí poslanie a rozvoj vysokoškolského štúdia v Brezne chápu a podporujú. Detašované pracovisko má plnú podporu mestského zastupiteľstva a primátora, má pochopenie a dostáva pomoc od Regionálneho združenia miest a obcí Horehronia a Stredného rudohoria, ktorú neprejavujú len finančnou, ale predovšetkým morálnou podporou.

Aké budú vaše najbližšie kroky?

- Najskôr to bude rokovanie vedenia fakulty s primátorom Brezna Ing. Jaroslavom Demianom a predsedom regionálneho združenia Mgr. Jaroslavom Berčíkom, od ktorého očakávame stabilizáciu detašovaného pracoviska. Na rokovanie vedenia fakulty pripravujem návrh na zriadenie stálych učiteľských miest pre štyri až päť odborných predmetov, ktoré by sa mohli formou výberového konania obsadiť od nastávajúceho akademického roka. A do tretice, tento týždeň bude ukončené prvé kolo výberového konania uchádzačov o vysokoškolské štúdium v Brezne, od ktorého očakávam prijatie minimálne 60 študentov.

S akými pocitmi ste 2. júna v Divadle Jána Palárika v Trnave preberali pamätnú plaketu Materiálovotechnologickej fakulty?

- Myslel som na to, že šestnásť rokov činnosti nie je veľa, ale aj za toto obdobie úprimné poďakovanie patrí učiteľom, ktorí roky prekonávali a prekonávajú nemalú vzdialenosť medzi Trnavou a Breznom. Nedá mi nespomenúť tých, ktorí už nie sú medzi nami a ktorí v Brezne pôsobili viac rokov. V mene absolventov a v mene svojom aj touto formou ďakujem: Cyrilovi Šťavinovi, Jozefovi Rouderovi, Dušanovi Rybanovi a Ľubomírovi Martincovi. Česť ich vynikajúcej práci, česť ich pamiatke. Predovšetkým na nich som si spomenul, keď som preberal plaketu.