Meteorológ
Florián Kumulonimbus sa
pred necelým mesiacom oženil. Ako správny milovník prírody zobral svoju
mladomanželku Justínku na potulky po horách a dolinách. Cez deň mordovali
svoje telá túrami a v noci… mladá pani spala pod Flor… pardon, pod stanom,
samozrejme aj so svojím drahým.
Bola krásna bezoblačná noc, keď sa Justínka náhle prebudila.
„Drahý, voľačo tu nie je v poriadku…“ budila pána Kumulonimbusa.
„Čo je? Čo sa stalo?“ zamrmlal rozdriemaný Florián.
„Pozri sa hore. Nič ti to nevraví?“ ukázala prstom smerom k oblohe.
„Vraví. Je jasno, pretože tlaková výš blížiaca sa z východu začína
vypĺňať priestor nad našimi zemepisnými šírkami.“ S chuťou si zívol.
„Mimoriadne dobrá viditeľnosť je spôsobená nízkou percentuálnou vlhkosťou
vzduchu, aj rosný bod má ideálnu hodnotu…“
„To som nemyslela, pozri sa ešte raz. Čo vidíš?“ naliehala.
„Aha, myslíš Polárku. V tomto ročnom období má intenzívnu svietivosť,
pretože atmosféra je dostatočne prehriata. Je to spôsobené prúdením
tropického vzduchu z afrického kontinentu. Zajtra budú denné teploty opäť
dosahovať maximá. No to nepotrvá dlho. Stredný kvadrant mliečnej dráhy
vykazuje určité znaky búrlivých teplotných reliéfov. Povedal by som, že nás
čaká vpád studeného vzduchu a to už v najbližších dňoch…“
„Prosím ťa, drahý, prestaň už s tými meteorologickými termínmi, nie si
v práci. Pozri sa na vec očami laika.“
„Ach, áno, že som si to hneď nevšimol! Mesiac je v splne a na dnešný deň
pripadá zatmenie, ktoré je zreteľne viditeľné iba z južnej pologule. Ale
náznak môžeme čiastočne postrehnúť i u nás. Najmä špeciálnymi prístrojmi…“
„Tak dosť! Nevidíš od včerajšieho večera žiadnu zmenu?“ dôraznejšie sa
pýta Justínka.
„Je chladnejšie, asi padne i ranná rosa, to bude dané rozdielmi denných a
nočných teplôt. Ale, áno, jedna by tu bola. Keď sme zaspávali, mali sme nad
sebou červenú oblohu, teraz je celá čierna. Neviem si to vysvetliť, iba ak
to boli večerné zore…“
„Tak ja ti to teda poviem. Žiadne zore, žiadne fyzikálne zákony prírody,
žiadne atmosferické poruchy! Drahý, kým sme spali, niekto nám ukradol stan!“
Emília
Molčániová |