Liečivé rastliny na Horehroní Lipa veľkolistá (Tilia platyphylos) Lipa malolistá

(Tilia cordata, v češtine srdčitá)

   Výskyt: Obidva druhy sú rovnocenné. Sú pôvodné v celej Európe, severnej Ázii, ale rastú aj v Amerike. Na Kryme alebo Kaukaze tvoria súvislé porasty a lipa malolistá sa vyskytuje od nížin až po subalpínske pásmo a zasahuje až k polárnemu kruhu.

   Zber: Kvety s celými listenmi sa zbierajú za slnečného počasia v čase, keď je rozkvitnutá polovica kvetov. V opačnom prípade sa znižuje množstvo aktívnych liečivých látok. Sušia sa rýchlo a opatrne na tienistom mieste, bez stláčania a obracania v tenkých vrstvách. Lipa veľkolistá má na listeni 3 až 6 kvetov, je vyššia a štíhlejšia. Dosahuje výšku až 50 m a podľa niektorých autorov až 1000 rokov veku. Lipa malolistá má 6 až 15 kvetov, kvitne o 14 dní neskoršie.

   Použitie: Vnútorne – pri všetkých chorobách z prechladnutia, tiež pri chrípke a angíne. Rozpúšťa hlieny, znižuje dráždenie ku kašľu a preto sa často používa spolu s bazou a harmančekom. Lipa bola najobľúbenejšou rastlinou aj v minulosti, nakoľko naši predkovia ňou liečili takmer všetky choroby. Vďaka glykozitom pôsobí potopudne a znižuje telesnú teplotu. Predpisuje sa aj pri žalúdočných ťažkostiach (reguluje trávenie), pri chorobách pečene, obličiek a na povzbudzovanie vylučovania žlče. Ďalej pri neurotizme, bolení hlavy a pôsobí mierne močopudne. Zvonka – ako kúpeľ alebo obklady pri reume, telesnej únave, pri neurotických stavoch a pri vyplachovaní ústnej dutiny. Môže sa použiť aj rozdrvený prášok zo suchého dreva (tiež aj vnútorne napr. namiesto živočíšneho uhlia). Ženy v minulosti používali aj šťavu z čerstvo odrezaných konárov hlavne na odstránenie škvŕn na tvári a zlepšenie stavu pleti.

   Vo včelárstve lipa poskytuje bohatú nárazovú znášku nektáru (menej peľu) a vyrába sa z nej výborná medovica. Drevo sa používa dodnes v rezbárstve a v minulosti sa vyrábali z lyka povrazy.

   Z histórie: Germáni ju uctievali ako posvätný strom a pre Slovanov bola symbolom vzájomnosti (Kollár – Slávy dcera) a aj v súčasnosti je jedným z najobľúbenejších stromov v Európe. Pre svoj rýchly rast, dlhovekosť a košatú korunu ju ľudia radi vysádzajú ešte aj dnes na dedinských námestiach, pri kostoloch, kapličkách a pri cestách. Takto opisovali liečivé účinky lipy v Čechách v 16. storočí: „...šťáva dobře vytlačená z čerstvého listí, smíchaná z červeným vínem vyhání kámen a působí proti chrlení krve...“, „...s uhlí dělá se ručniční prach (střelný)!“

   Latinský názov rodu Tilia pochádza z gréckeho slova ptilon (krídlo), podľa krídlatých listenov. U nás sa zriedkavo vyskytujú viaceré druhy dovezené zo zahraničia – lipa striebristá, lipa americká, lipa plstnatá a rastie tu aj krížený druh lipy malolistej a lipy veľkolistej.

   Vážení čitatelia. Skúste si večer po ťažkej práci urobiť kúpeľ z lipového kvetu a vypite si šálku lipového čaju.

„bača Šperka“

Sneh spôsobil kalamitu

   Bohatá nádielka snehu počas tohtoročnej zimy spôsobila veľké škody na lesných porastoch. Sneh polámal vrchovce stromov, čo je pre podkôrny hmyz veľmi lákavé a pre poškodené stromy nebezpečné. Vrchovcová kalamita najviac postihla lesy na Orave, Kysuciach a v Nízkych Tatrách.
   V zimných mesiacoch tohto roka (február, marec) napadlo v krátkom čase väčšie množstvo ťažkého odmäkového snehu. Sneh, ktorý napadol počas niekoľkých dní, spôsobil polámanie vrchovcov a korunových častí stromov. Väčšina stromov je zlomená tesne pod korunovou časťou, v mnohých prípadoch i na viac častí. Tým, že sneh neprepadol cez korunovú časť, ale ostával nalepený na vetvách stromov, spôsobil jednotlivé poškodenie stromov v značnej intenzite a vo viacerých prípadoch i skupinové poškodenie. V postihnutých oblastiach snehové prehánky spôsobili značné poškodenie lesných porastov. Niektoré lesy sú poškodené celoplošne, t. j. stupeň poškodenia presahuje 50 % z porastu. Najviac sú poškodené smrečiny vo veku 40 až 60 rokov. Celkovú plochu poškodených porastov lesníci odhadujú na 23 tisíc hektárov, objem kalamitného dreva sa blíži k číslu 220 tisíc kubických metrov.
    „Zákon nám predpisuje vyznačiť kalamitné stromy, čo v niektorých prípadoch bude takmer nemožné, pretože prístupnosť medzi popadanými, polámanými vrchovcami stromov je veľmi ťažká. Pri likvidácii kalamity chceme v maximálnej miere nasadiť modernú techniku - havestory a forwardery“, povedal na margo vrchovcovej kalamity rozvojovo-technický riaditeľ š. p. Lesy SR Ing. Ján Štefánik. „Vrchovcová snehová kalamita je z pohľadu ťažby dreva veľmi náročná a ekonomicky nákladná. Z pohľadu spracovania ju my lesníci chápeme nie ako problém ťažby dreva, ale ako problém zabezpečenia ochrany lesa“. 
   Napriek všetkému lesníci nepredpokladajú, že by sa následkom kalamity mali zmeniť ceny ihličnatého dreva. Postupné spracovanie kalamity totiž nespôsobí prebytok dreva na trhu. Dopyt po ihličnatom dreve je taký vysoký, že prevyšuje možnosti dodávok š. p. Lesy SR.

Zisk 81 miliónov korún

   Štátny podnik Lesy SR dosiahol v uplynulom roku zisk vo výške 81,7 milióna korún. Kladný hospodársky výsledok dosiahli lesníci i bez dotácií zo štátneho rozpočtu. V uplynulom roku spracovali bezmála celý objem vetrovej kalamity z novembra 2004, pričom v kalamitnej ťažbe sú výrazne vyššie náklady. Súčasne vytvorili rezervu na zalesňovanie kalamitných plôch vo výške takmer 100 miliónov korún.
   Produktivita práce z pridanej hodnoty na jedného zamestnanca stúpla o 60 tisíc korún, zo 419 na 481 tisíc korún, teda o 15 %. Pritom priemerná mesačná mzda dosiahla výšku 19 588 korún, čo je v medziročnom porovnaní nárast o 12 %.
  Lesy SR dodali svojim odberateľom v uplynulom roku 4,19 milióna m³ dreva, z toho do zahraničia poputovalo 578 tisíc m³ (13,8 % ). Priemerné speňaženie dreva bolo 1333 Sk/m³. Tržby za drevo dosiahli hodnotu päť a pol miliardy korún.   Priemerný evidenčný počet zamestnancov poklesol medziročne zo 6635 na 5470, prevažne outsourcingom lesníckych služieb a činností a zoštíhlením organizačnej štruktúry podniku.

(pg)

Psychoviny

 - Jano, kedy mi vrátiš tých päťsto korún, čo som ti požičal?
 - A čo som ja prorok?
...
-Tu čítam, že vraj práca šľachtí človeka.
- Daj pokoj Anča, ja netúžim byť šľachticom.
...
 Príde pán do fotoateliéru a pýta sa:
- Môžete mi vyvolať film na počkanie?
- Samozrejme. A koľko chcete počkať?
...
-Viete, čo je to absolútna tma?
- Ak musíš zapáliť druhú zápalku, aby si videl, či tá prvá horí.
...
- Ďuro, preboha, prečo hádžeš ten hasiaci prístroj do hrobu svojej svokry?
- On sa jej bosorke v pekle ešte zíde!
...
 Mladá slečna vykladá na pult jeden rožok, jedno jablko, jednu zubnú kefku... Mladík sediaci za pokladnicou sa pýta:
-Ty nemáš priateľa, však?
Slečna s koketným úsmevom vraví:
- Nie. Ako si na to prišiel?
- Lebo si škaredá ako noc.
...
 Fera uštipol komár. Chytil ho, ale potom hneď pustil.
- Prečo si ho nezabil?
- Či ho môžem zabiť, keď mu v žilách koluje moja krv?
...
 Ona prišla na rande o hodinu neskôr.
- Stojím tu pod hodinami a už vyzerám ako hlupák, - rozčuľuje sa on.
- A či ja môžem za to, ako vyzeráš? - bráni sa ona.
...
 Príde muž do obchodu a pýta sa slečny:
- Máte fínsku vodku?
- Nemáme.
- A máte fernet?
- Nemáme.
- A máte dnes večer čas?
Ona sa začervená a usmeje:
- Mám.
- Tak si sadnite a napíšte objednávku!
...
 Muž prichádza domov s pochmúrnou náladou. Kabát odhadzuje ledabolo, nepozdraví svoju manželku, pripravenú večeru je s nechuťou. Vidiac to všetko jeho žena, snaží sa mu zlepšiť náladu.
- Drahý, som tehotná.
- Bože, ty tiež?!              
  ...

Rozprávajú sa dvaja pri pive:
- S manželkou sme našli spoločnú reč - prestali sme sa rozprávať.
...

- Tak to je nehoráznosť! Ja sa vám pochválim, že manželka čaká dieťa a vy sa ma spýtate, že s kým.
- Prepáčte, ale ja som si myslel, že to viete ...

...

Hosť v reštaurácii:
- Pán hlavný, prečo sa tento guľáš volá turecký?
- Lebo pes sa volal Ali.

...

Gazda vraví žene:
- Počuj stará, ten náš baran je nejaký smutný. Nemám ho zabiť?
- Myslíš, že ho to rozveselí?

(jp)

Bomburova šabľa
Športu zdar a futbalu zvlášť

ANKETOVÝ LÍSTOK

Napíšte číslo kresby, ktorá sa vám na výstave najúspešnejších prác 11. ročníka medzinárodnej súťaže kresleného humoru a satiry O BOMBUROVU ŠABĽU 2006 v synagóge v Brezne v kategórii nad 15 rokov najviac páčila.
Všetci, ktorí vyplnený anketový lístok vhodia do schránky v breznianskej synagóge, budú zaradení do žrebovania o hodnotné vecné ceny. Hlasovať môžete do 30. júna. Mená výhercov budú zverejnené v regionálnych novinách Horehronie v utorok 4. júla.

Číslo kresby: .........................................................................
Meno a priezvisko účastníka ankety:  

...............................................................................................
Adresa trvalého bydliska: ...................................................... 

Podpis: ................................ 

Výstava je sprístupnená verejnosti v pracovných dňoch od 10.00 do 12.00 a od 13.00 do 15.00 (v júli a auguste skupinové návštevy treba nahlásiť na č. tel. 6114221 - TIK alebo 6113412).