Vo Vydrovskej doline vyrasta strom poznania

   Kultove miesto slovenskeho lesnictva! Takyto privlastok ziskava Vydrovska dolina, v ktorej Lesy Slovenskej republiky, s. p.,  Banska Bystrica buduju Lesnicky skanzen. V sobotu 8. jula sa toto pozoruhodne prirodne muzeum stalo miestom konania Dna stromu. Uz po piatykrat sa na tomto „sviatku vsetkych, ktori maju radi les“ zislo priblizne sedemtisic navstevnikov. Hoci vacsina pochadzala z Horehronia, svojich pocetnych zastupcov tu mali  aj ostatne regiony, ba nechybali ani hostia z Norska, Finska, Madarska ci dalekeho Mexika.
   Na miesto konania sa mohli navstevnici dostat nielen popularnym vlacikom Ciernohronskej lesnej zeleznice, ale aj bezplatnou kyvadlovou dopravou. Velky lesnicky program zacal par minut po desiatej dojemnou piesnou v podani detskeho zboru Vodopad. Pocas nej vyrastol na javisku osem metrov vysoky strom - transparent, ktory uvital vsetkych pritomnych. Medzi nimi aj prveho muza statu prezidenta Ivana Gasparovica. Mudre slova Lubomira Feldeka o lese vytvorili filozoficky ramec pre dalsie cisla, ktore sa uz niesli v oddychovom duchu. V rychlom slede sa striedali scenky, spevy, humor a folklor. Nepochybne zaujalo stretnutie Stefanika, Stura a Janosika, ktori sa netradicne zamysleli nad ulohou lesnika v zivote spolocnosti. Lesnik Rasto Pisko si za ciel svojho vystupenia zvolil imitaciu recitatorov Hajnikovej zeny. Strhujuce bolo vystupenie Diabolskych husli Jana Berkyho Mrenicu a vsetkych si uz tradicne ziskal krasny hlas a prirodzeny prejav Jana Ambroza. Medzi tymi, ktori prisli  v golfkach a ziskali osobitny „napojovy bonus“,  sa naslo dost odvazlivcov (medzi nimi aj jeden 81- rocny!), ktori nevahali vystupit na javisko a uspesne zabojovat v ciernobalockom kankanovom rekorde. S napatim sa cakalo, ci silak Juraj Barbaric podvihne osobitnu lesnicku cinku, ktora hmotnostou 320 kg predstavovala priblizne jeden priestorovy meter dreva. Podarilo sa a dvaja chovanci z Detskeho domova vo Valaskej tak mohli spod  mohutnej cinky oslobodit 10 000 korun, ktore Lesy SR venovali tamojsim chovancom. Na tento moment spontanne zareagoval prezident republiky, ktory k tejto sume pridal dalsich 20 000 Sk. Na javisko vystupili aj umelci, ktori dolinu obohacuju o diela EKO - ARTu. Sviezim bodom bol lesnicky patboj, pocas ktoreho museli sutaziaci zasadit stromcek, vykonat prerezavku, rozstiepit gulac, vypit stamperlik rozovky a pobozkat pod jedlickou krasne dievca. V zavere velkeho programu vyleteli k oblohe stovky balonov s osobitnym pozdravom a semiackami lesnych drevin.
   Navstevnikov podujatia cakal poobede bohaty program. Predovsetkym Lesnicky skanzen nazivo obohatil naucnu trasu, ktora pozostava uz zo 64 zastavok, o zive ukazky lesnickej prace. Divaci mali moznost zalesnovat, spoznat nicive dielo lykozrutov, byt svedkami rozoberania uhliarskej mile, sledovat vrtulnik pri transporte dreva a haseni lesneho poziaru,  potesit sa pohladom na tancujuce lesne vily, pozorovat diviaky, pocuvat vabenie jelena, okostovat drevorubacske ranajky, povozit sa na lesnych konikoch, navstivit lesnu skolku, tesit sa z novych prirastkov v prekrasnom lesnickom minilande... Mimoriadnu radost vsetkym, no najma detom, urobila specialna lanovka pre odvaznych, na ktorej sa mohli na horolezeckych uvazkoch spustit do doliny a „preletiet“ popri tom ponad mapu lesnatosti Slovenska.  
   Nielen filatelistov potesili mimoriadne vydarene celinove obalky s pritlacou, ku ktorym mohli v osobitnom vagoniku lesnej posty vsetci ziskat prilezitostnu peciatku. Zaujem divakov vzbudila aj originalna stanica lesnej zeleznice, ktoru ako novy infostanok otvoril prezident republiky. Tento tiez spolu s generalnym riaditelom podniku Igorom Olajcom zasadil strom roka, ktorym sa pre rok 2006 stala lipa.

   Ti, ktorym sa tentokrat nechcelo vyrazit na vyse trojkilometrovu trasu chodnika, mohli ostat v amfiteatri, kde pokracoval program Skanzen sa zabava. O tom, ze sa naozaj zabaval dobre, svedci aj to, ze hladisko bolo obsadene do posledneho miesta este aj v neskorych popoludnajsich hodinach.  
   Den roka sa jednoducho vydaril! Konstatovanie, ze sa tento sviatok uz stal prirodzenou sucastou kulturneho zivota Horehronia, je nepochybne presne. Mozno vsak este dolezitejsi je fakt, ze udalosti tohto dna uz po piatykrat zasiali do mysli jeho navstevnikov semienko lasky k slovenskym lesom a azda aj uznania tym, ktori sa o tieto lesy staraju. Verme, ze strom poznania, ktory prave z takychto podujati vyrasta, prinesie do zivota spolocnosti potrebnu uctu nielen vseobecne k nasej krasnej prirode, ale naozaj  ku kazdemu stromu, potocku, skale i kvetu..        

Jan MicovskyFoto: StefanVozar, PeterBercik