Oslavy v Hornej Lehoty
V sobotu 15.
jula sa pri prilezitosti 600 rokov Prvej pisomnej zmienky v Hornej
Lehote uskutocnia oslavy. V programe sa o 9.30 predstavi miesany spevacky
zbor Domovina z Bravacova, po nom bude spolocna omsa a prihovory. Obednajsia
prestavka je naplanovana na 11.00, o 13.00 vystupi skupina historickeho
sermu Cassanova, contry skupina Tulibanda, Robo Kazik s ludovym
rozpravacom a vecer vsetkym sprijemni tanecna zabava.
(st)
Ciernohronska zeleznicka
jazdi uz 15. sezonu
Do
Vydrovskej doliny sa dostaneme autom z Brezna alebo z Podbrezovej do
Cierneho Balogu a odtial do miestnej casti Vydrovo, kde je neplatene
parkovisko. Auto mozeme nechat v Chvatimechu, pripadne v Ciernom Balogu a
dalej pokracovat lesnou zeleznickou. Jedna jazda vlacikom do Vydrova stoji
pre dospelych 60 a pre deti 40 korun, spiatocny listok je za 100 korun a
deti zaplatia 50 korun. Deti do 6 rokov cestuju zadarmo, k dispozicii je aj
rodinny listok na celu trat za 900 korun (2 dospeli a deti do 15 rokov).
Spiatocny listok na trati Chvatimech - Cierny Balog stoji dospelych 300 a
deti 150 korun, za jednosmerny listok dospeli zaplatia 200 a deti 100 korun.
(sm)
Najmenej nehod v nedelu
V uplynulom
tyzdni v Banskobystrickom kraji zaznamenali 44 kradezi vlamanim, pricom
pachatelia sposobili skody za viac ako 2,5 miliona korun. V jednom
pripade so skodou za 7 tisic korun je pachatel znamy. Policia dodatocne
objasnila 6 pripadov kradezi vlamanim so skodou viac ako 111 tisic korun.
Zlodeji sa vlamali do 11 obchodov a restauracii, 3 bytov, 7 chat a 10
aut. Na uzemi kraja sa uplynuly tyzden stalo 121 dopravnych nehod, pri
ktorych boli 3 osoby usmrtene, 3 boli tazko a 23 lahko
zranenych. Hmotne skody odhadli na takmer 9 milionov korun. Medzi
najnehodovejsie dni patria utorok (25), stvrtok (22) a piatok (23). Najmenej
nehod sa stalo v nedelu.
(ft)
V stredu 5.
jula na Namesti gen. M. R. Stefanika v Brezne miestny odbor Matice
slovenskej v spolupraci s mestskym kulturnym strediskom zorganizoval koncert
spevackych zborov na pocest vierozvestcov slovanskych narodov sv. Cyrila a
Metoda. Oslavne, nabozenske i hymnicke piesne zneli v podani Spevackeho
zboru mesta Brezno pod vedenim Mgr. Zuzany Gierlovej a Chramoveho zboru
apostola Pavla z Brezna pod umeleckym vedenim MUDr. Jana Zachara.Je spravne,
ze nas narod si nielen spomina na spolocne nabozenske a kulturne
cyrilo-metodejske dedicstvo, ale ze tuto skutocnost mame zakotvenu i v
uvodnom texte Slovenskej ustavy.
(mac) Foto: Stefan Vozar
Pomoc Cerveneho kriza
V januari
tohto roku sa vo vystavnej hale v polskom meste Katovice konala Celostatna
vystava holubov, na ktoru sa rozhodli ist pozriet aj styria kamarati z
Breznianskeho okresu – Miroslav Machnic, Jan Herich, Jozef Luptak a Jan
Pales.
Pod vahou snehu a ladu sa
28. januara prelomila strecha vystavnej haly. Dvaja zo styroch priatelov -
Miroslav Machnic a Jan Herich tuto tragediu neprezili, zvysni dvaja -
Jozef Luptak a Jan Pales sa zraneni vratili domov.
Cerveny kriz
v Polsku inicioval verejnu zbierku, na zaklade ktorej poukazal urcitu sumu
aj pozostalym na Slovensku.
Tridsiateho juna
Slovensky Cerveny kriz odovzdal sekove poukazky (kazda v hodnote 1240 Eur)
pozostalym: Livii Machnicovej a Jane Herichovej a jednemu zo
zranenych – Jozefovi Luptakovi v hodnote 496 Eur.
Foto: Stefan Vozar
Druhy medzinarodny
festival kosenia alebo ziva etnografia
V
dnoch 30. juna az
4. jula sa pod gesciou Polnohospodarskej univerzity v Nitre konal druhy
medzinarodny festival kosenia 2006 pod nazvom Podtatranske pazite. Blizsie o
tomto podujati nam porozpraval jeho ucastnik Dr. Lukas Janoska:
- Festival
tvorili tri casti. Prva - sympozium sa uskutocnilo v Pribyline a bolo
venovane zachovaniu biodiverzity trvalych travnatych porastov kosenim.
Prednasajuci zo styroch krajin hladali cestu ako spojit v tomto probleme
botanikov, ekologov a polnohospodarov.
Druha -
festival kosenia v Liptovskej Teplicke mal etnograficky a sutazny ramec.
Zacal podvecer v piatok 1. jula tradicnym zakosenim koscov na luke a
pripravou na noclah. Nechybali chlapi v krojoch s cedilkami, rebrunak tahany
kravickami, kutie kos, zvolavacky, spevy, ale bezal aj kurz kosenia s
instruktazou pre zaciatocnikov. Vhod prisiel novopostaveny sennik na
festivalove ucely, pretoze kosenie bolo sprevadzane prehankami. Pri vecernej
vatre nechybali spominania starsich chlapov, v ktorych bolo citit zaujem o
chotar a uctu k trave a k prirode. Opekanie slaninky a nocovanie na luke
bolo dalsim zazitkom, ktori sucasne deti tak skoro nezaziju. Za briezdenia
nasledovalo kosenie nalacno a o osmej prichod zien s fristykom. Bolo ze to
karhania, ked nas nasli schovanych v senniku, lebo aj ranodazd dovolil
odtat iba po dva zakosy. Teplicke zenicky so spevom doniesli tradicne letne
jedla. Zo spolocnej misy si zajedali aj pritomni novinari. O desiatej zacala
sutaz v koseni. Pretekalo sa v siestich kategoriach: nosici vody, zeny, muzi
do 50 rokov, muzi nad 50 rokov, otcovia a synovia a patclenne druzstva.
Vitazom najmladsej kategorie sa stal Peter Putos, stvrte miesto ziskal Peter
Caban (obaja z Pohorelej). Najrychlejsou zenou bola Alenka Bojkunova z
Liptovskej Teplicky. Medzi mladsimi muzmi vyhral Frantisek Beresik a
dominovali Terchovci, ktori obsadili prve tri miesta. V kategorii skor
narodenych muzov vyhral Lukas Janoska z Pohorelej. Zaujimavostou bolo, ze
este aj druhy stary pan Jan Kupcov z Liptovskej Teplicky mal lepsi cas ako
vitaz muzov do 50 rokov. Jozef Horsky z Bacucha skoncil piaty. V stafetach
otcov a synov sa najviac darilo domacim Janom Kopcovcom. Dvojarovu parcelu
mokrej travy najkor pokosili Terchovski janosici pred Pohorelskymi gadmi
Agropohorela v zlozeni Karol Grantner, Jozef Horsky, Marcel Kurjan, Peter
Putos Lukas Janoska pred Liptovskou Teplickou. Do zaverecneho kosenia
v zakosoch sa pustilo v stalom dazdi 23 koscov, ktori si pritom pomahali
spolocnou pesnickou. Pre pretekarov bolo iste motivujuce vyborne
publikum, ktore niekedy az freneticky a fundovane povzbudzovalo do vyssieho
tempa. Vyhlasenim vysledkov, penaznymi cenami pre vitazov a
podvecer kulturnym programom v miestnej kinosale skoncila oslava
senobrania. Pozorni organizatori na cele s Ankou Glejdurovou a
starostom Jozefom Mezovskym, ktory cele podujatie moderoval, slubili,
ze festival budu chciet organizovat aj v dalsich rokoch. Kanadan Peter
Vido, ktory podnietil organizovanie Koseckych festivalov uz pred dvoma rokmi
v rakuskom Mollne, kde nechybali Slovaci, povedal, ze treti festival sa bude
konat o dva roky v Dansku.
Tretia -
vedecka medzinarodna konferencia pri prilezitosti 65. vyrocia zalozenia
Slachtitelskej stanice v Levoci obsahovala okrem ineho aj obhliadku luky s
najvyssiou diverzitou (najviac druhov trav, datelin a bylin na meter
stvorcovy) v Europe – 74 druhov, bola zaverecnou akciou patdnoveho podujatia
pod Vysokymi Tatrami a v prenadhernom chotari Liptovskej Teplicky.
Zo zapisnika mestskej
policie vyberame
Kradli ako straky
Vo vecernych
hodinach 21. juna V. P. z Brezna a 1. jula D. B. z Pohronskej Polhory sa
vybrali na nakup do hypermarketu Tesco. Pri pokladni vsak zabudli na to, ze
za tovar treba zaplatit. Kradnut sa im neoplatilo, pretoze blokova pokuta
ich neminula.
Rusili nocny klud
Na zaklade
oznamenia obcanov mestski policajti vystartovali do ulic Brezna,
kde doslo k ruseniu nocneho kludu. Dna 23. juna na Jarmocisku rodina M. F.
svojim hlucnym spravanim obtazovala okolie. Pripad nebolo mozne riesit
okamzite, pretoze previnilci boli pod vplyvom alkoholu. Maloleti letne
prazdniny vychutnavali naplno hlavne v prvych julovych dnoch, kedy na
uliciach Frana Krala, na SLN aj na Jarmocisku sedeli do neskoreho vecera na
lavickach a boli hlucni. Zrejme to uz nezopakuju, pretoze pripad skoncil
dohovorom s rodicmi.
Burka vystrasila aj psa
V nocnych
hodinach 26. juna obcan Brezna priviedol na mestsku policiu psa, ktoreho
nasiel v burke behat po meste. Nastastie mal identifikacny listok, a tak ho
hliadka mohla odovzdat majitelke.
Poskytli
prvu pomoc
Hliadka
mestskej policie 30. juna rano vystartovala na Ulicu Frana Krala, kde do
bezvedomia upadla zena. Po poskytnuti prvej pomoci privolala
sanitku RZP.
Nemali co robit?
Tridsiateho
juna pred deviatou rano sa fyzicky napadali obcania osady Draksiar. Poriadok
prisli urobit mestski policajti a po vykonani napravy pripad odovzdali
obvodnemu oddeleniu Policajneho zboru.
(pa)
|