Na breznianskom namesti stoji socha Martina
Razusa
o Martin Razus (18.
oktober 1888 Vrbica - 8. august 1937 Brezno)
o Od ostatnej nedele Martina
Razusa s Breznom spaja aj datum 6. august 2006
o Mozaiku slavnostneho dna dotvorili: sluzby Bozie, odhalenie sochy,
ukazka z divadelnej hry Krcmarsky kral o
Dva dni
pred 69. vyrocim smrti Martina Razusa v Brezne odhalili sochu tejto
vyznamnej osobnosti slovenskych dejin. Martin Razus v Brezne posobil od 1.
maja 1930, kde 8. augusta 1937 jeho srdce navzdy dotlklo. Financie na
realizaciu sochy v sume vyse 1,6 miliona korun su z verejnej zbierky od
domacich i zahranicnych darcov, cast penazi poskytlo aj mesto zo svojho
rozpoctu. Architektonicko-urbanisticke riesenie sochy vypracovala Razusova
vnucka architektka Viera Lichardova spolu s manzelom Pavlom
a banskobystrickym architektom Jozefom Frtusom. Vytvarne riesenie navrhol
sochar Jozef Barinka.
„Prisli sme podakovat panu Bohu za muza
nasho naroda a nasej cirkvi, ktory v tomto chrame posobil. Prisli sme sa
sklonit pred Bohom s vdakou za Martina Razusa, syna nasho slovenskeho
naroda, basnika, spisovatela, publicistu, politika, ktory bol celym svojim
profesionalnym, zamestnaneckym zivotom a sluzbou knazom nasej evanjelickej
cirkvi. Citim dojatie v tuto vaznu chvilu, ked mozem stat na kancli,
z ktoreho sa rozliehali jeho kazne prave v tomto kostole. Odtialto znela
zvest a urcite to bola velmi svieza, oslovujuca zvest Bozieho slova.
Odtialto tiez zaznievali jeho predkaznove, versovane, zbasnene, krasne
modlitby, ktore ja velmi rad pouzivam pred svojimi kaznami,“ povedal
generalny biskup evanjelickej cirkvi a. v. Julius Filo na slavnostnych
sluzbach Bozich v breznianskom evanjelickom chrame, na ktorych sa zucastnili
aj farari z farnosti, kde Martin Razus posobil, predstavitelia samospravy,
Matice slovenskej, poslanci NR SR a dalsi vzacni hostia.
Sucasny
evanjelicky farar Vladimir Mako zdoraznil, ze Martin Razus sa do Brezna
vracia do prostredia, z ktoreho pred 69 rokmi odisiel, vracia sa sem nie iba
v podobe bronzovej sochy v nadzivotnej velkosti, ale vracia sa do mesta, kde
prisiel ako evanjelicky farar, vracia sa ako smely osnovatel, vyborny
bojovnik pravdy, vracia sa aj v spomienkach cez rozne velke diela ako
literat. Po sluzbach Bozich pan farar vsetkych pozval na namestie na
pokracovanie oslav.
Velke
dazdove kvapky vytrvalo kropili park na breznianskom namesti, kde po
prihovoroch a piesnach Chramoveho zboru apostola Pavla a Spevackeho zboru
mesta Brezno nastala slavnostna chvila, ktora sa natrvalo zapise do historie
nielen mesta: primator Brezna Jaroslav Demian a iniciator postavenia
pamatnika Oto Baldovsky odhalili sochu Martina Razusa.
„Pomnik
Martina Razusa bude sucasnikom i generaciam buducim pripominat, ze v Brezne
zil, zanechal im odkaz v podobe bojovneho ducha a tuzby po slobode. Stal sa
bedlivym strazcom slovenskeho naroda a jeho pokladov duchovnych
i osobnostnych. Slovensky narod mu z vdacnosti udelil najkrajsi titul: Srdce
a svedomie naroda.“ Slova vyrieknute primatorom Brezna este zneli v usiach
tych, ktori v utichajucom dazdi smerovali do dvora evanjelickej fary.
Clenovia Divadelneho suboru Jana Chalupku tam totiz pripravili dostojnu
bodku za slavnostnym dnom v podobe ukazky z divadelnej hry Martina Razusa
Krcmarsky kral.
(Pokracovanie na strane
4) Foto: Peter Bercik