Na breznianskom namesti stoji socha Martina Razusa

o Martin Razus (18. oktober 1888 Vrbica - 8. august 1937 Brezno)
o Od ostatnej nedele Martina Razusa s Breznom spaja aj datum 6. august 2006
o Mozaiku slavnostneho dna dotvorili: sluzby Bozie, odhalenie sochy, ukazka z divadelnej hry Krcmarsky kral o

   Dva dni pred 69. vyrocim smrti Martina Razusa v Brezne odhalili sochu tejto vyznamnej osobnosti slovenskych dejin. Martin Razus v Brezne posobil od 1. maja 1930, kde 8. augusta 1937 jeho srdce navzdy dotlklo. Financie na realizaciu sochy v sume vyse 1,6 miliona korun su z verejnej zbierky od domacich i zahranicnych darcov, cast penazi poskytlo aj mesto zo svojho rozpoctu. Architektonicko-urbanisticke riesenie sochy vypracovala Razusova vnucka architektka Viera Lichardova spolu s manzelom Pavlom a banskobystrickym architektom Jozefom Frtusom. Vytvarne riesenie navrhol sochar Jozef Barinka.

   „Prisli sme podakovat panu Bohu za muza nasho naroda a nasej cirkvi, ktory v tomto chrame posobil. Prisli sme sa sklonit pred Bohom s vdakou za Martina Razusa, syna nasho slovenskeho naroda, basnika, spisovatela, publicistu, politika, ktory bol celym svojim profesionalnym, zamestnaneckym zivotom a sluzbou knazom nasej evanjelickej cirkvi. Citim dojatie v tuto vaznu chvilu, ked mozem stat na kancli, z ktoreho sa rozliehali jeho kazne prave v tomto kostole. Odtialto znela zvest a urcite to bola velmi svieza, oslovujuca zvest Bozieho slova. Odtialto tiez zaznievali jeho predkaznove, versovane, zbasnene, krasne modlitby, ktore ja velmi rad pouzivam pred svojimi kaznami,“ povedal generalny biskup evanjelickej cirkvi a. v. Julius Filo na slavnostnych sluzbach Bozich v breznianskom evanjelickom chrame, na ktorych sa zucastnili aj farari z farnosti, kde Martin Razus posobil, predstavitelia samospravy, Matice slovenskej, poslanci NR SR a dalsi vzacni hostia.
   Sucasny evanjelicky farar Vladimir Mako zdoraznil, ze Martin Razus sa do Brezna vracia do prostredia, z ktoreho pred 69 rokmi odisiel, vracia sa sem nie iba v podobe bronzovej sochy v nadzivotnej velkosti, ale vracia sa do mesta, kde prisiel ako evanjelicky farar, vracia sa ako smely osnovatel, vyborny bojovnik pravdy, vracia sa aj v spomienkach cez rozne velke diela ako literat. Po sluzbach Bozich pan farar vsetkych pozval na namestie na pokracovanie oslav.
   Velke dazdove kvapky vytrvalo kropili park na breznianskom namesti, kde po prihovoroch a piesnach Chramoveho zboru apostola Pavla a Spevackeho zboru mesta Brezno nastala slavnostna chvila, ktora sa natrvalo zapise do historie nielen mesta: primator Brezna Jaroslav Demian a iniciator postavenia pamatnika Oto Baldovsky odhalili sochu Martina Razusa.
   „Pomnik Martina Razusa bude sucasnikom i generaciam buducim pripominat, ze v Brezne zil, zanechal im odkaz v podobe bojovneho ducha a tuzby po slobode. Stal sa bedlivym strazcom slovenskeho naroda a jeho pokladov duchovnych i osobnostnych. Slovensky narod mu z vdacnosti udelil najkrajsi titul: Srdce a svedomie naroda.“ Slova vyrieknute primatorom Brezna este zneli v usiach tych, ktori v utichajucom dazdi smerovali do dvora evanjelickej fary. Clenovia Divadelneho suboru Jana Chalupku tam totiz pripravili dostojnu bodku za slavnostnym dnom v podobe ukazky z divadelnej hry Martina Razusa Krcmarsky kral.

(Pokracovanie na strane 4)                                                                                                          Foto: Peter Bercik