Na breznianskom namesti
stoji socha Martina Razusa |

Maju na tom svoj podiel
Odhaleniu sochy
Martina Razusa na breznianskom namesti predchadzalo niekolko vyznamnych
faktov: navrh na instalaciu sochy, zorganizovanie zbierky na jej
zrealizovanie a zhotovenie sochy. V kratkych rozhovoroch vam predstavime
troch muzov, ktori boli na diele osobne zainteresovani.
„Dielo sa nam podarilo“
Sedemdesiatosemrocny dochodca, aktivny maticiar, byvaly clen i predseda
dokumentacnej komisie pri Miestnom odbore Matice slovenskej v Brezne. Autor
myslienky postavit v Brezne sochu Martina Razusa, ktory jej realizaciu
celych devat rokov vytrvalo sledoval. Oto Baldovsky
Co vas priviedlo k myslienke podat navrh na
instalovanie sochy Martina Razusa v Brezne?
- Vo svojom navrhu som sa opieral
o mnohe kriticke pripomienky, dobre myslene navrhy spoluobcanov bez rozdielu
povolania, politickeho presvedcenia, nabozenstva ci veku. Na viacerych
zhromazdeniach som aj sam vystupil s odporucenim, aby sme hladali cesty
k zhodnoteniu nasich breznianskych vyznamnych ludi, co sme trosku
zanedbavali. Jednym z tychto vyznamnych ludi je bezosporu Martin Razus,
znamy ako evanjelicky knaz, basnik, spisovatel, publicista aj politik. Za
sedem rokov posobenia obohatil historiu Brezna o mnohe diela a presadil sa
aj v ramci byvalej CSR a Slovenska zvlast. Obhajoval nas slovensky lud
a narod. Preto som sa jednoznacne rozhodol podat navrh na instalaciu sochy
Martina Razusa. Bolo to 12. februara 1997 priamo primatorovi Ing.
Vladimirovi Faskovi aj dalsim organizaciam: obvodny urad, MO Matice
slovenskej, evanjelicky a. v. cirkevny zbor a SNS.
Ako prebiehali pripravy?
- Rozhybavalo sa to velmi tazkopadne,
pretoze byvale vedenie mesta sa obhajovalo dolezitejsimi prioritami. Az po
troch rokoch, zase na moj natlak, v roznych dennikoch a casopisoch sa veci
zacali trosku hybat.
Kedy sa odohral najdolezitejsi krok?
- Musim priznat, ze az za noveho
primatora Ing. Jaroslava Demiana. Spolu s nim sa urobil ten najdolezitejsi
krok za pomoci nasho rodaka prof. Ludovita Petranskeho.
Mate pocit spokojnosti?
- Veru
ano. Stalo ma to vela energie spolu s dalsim spolubojovnikom na tomto poli,
MVDr. Dusanom Gajdosikom. Vyslovujem vdaku vsetkym, ktori boli napomocni.
Dielo sa nam podarilo realizovat. Tymto krokom Brezno a cele Horehronie
ocenilo dielo slovenskeho velikana a obohatilo krasne namestie o dalsiu
historicku pamiatku.
...
„Zbierku som propagoval roznymi cestami“
Pred rokom
1989 emigroval do Rakuska a uz osemnast rokov zije v Kanade. Posobil ako
umelec na volnej nohe, profesionalne sa venoval tancu i divadlu. Choroba
vsak jeho karieru prekazila a v sucasnosti je invalidnym dochodcom. Jeho
blizkymi spolocnikmi sa stali knihy a internet. Nas rodak Pavol Datko,
organizator zbierky na sochu Martina Razusa medzi krajanmi.
Odkial ste sa dozvedeli spravu o zbierke a ako na
vas zaposobila?
- Z
regionalnych novin Horehronie, ktore som nasiel na internete. Kazdeho
Slovaka zijuceho v cudzine takato sprava potesi.
Preco a akou formou ste sa do zbierky zapojili?
- Ked vas
nieco potesi a ked sa na nieco date, dotiahnete to podla svojich moznosti do
konca. Zbierku som propagoval roznymi cestami, medzi znamymi, rodakmi
vacsinou Slovakmi, ale aj medzi inymi cudzincami - Slovanmi. Vystupil som aj
v televizii, ktora vysiela do patdesiatich troch krajin sveta cez internet,
ale aj priamo.
...
„Nie je to klasicky pomnik, ale figura v dave ludi“
Je
nestorom v sluzbach Vysokej skoly vytvarnych umeni v Bratislave.
Konstruktivne a pragmaticky tu posobi nepretrzite od roku 1969, kde
bezprostredne po absolutoriu nastupil ako asistent svojho profesora Jozefa
Kostku. Od roku 2001 subezne pedagogicky posobi na Akademii umeni v Banskej
Bystrici. Venuje sa komornej a monumentalnej socharskej tvorbe, medaile
a kresbe. Svojimi doterajsimi vysledkami sa radi k najvyznamnejsim
slovenskym medailerom. Doc. ak. soch. Jozef Barinka, vitaz verejnej sutaze
na vytvarny navrh a realizaciu sochy Martina Razusa.
Z coho ste vychadzali pri spracovani navrhu sochy?
-
Vychadzal som z danosti verejnej sutaze a jej propozicii, ktore treba
respektovat. Podmienkou bola postava, figura a ako sochar zvladne myslienku,
to vypisovatel sutaze nechal na autorovi. Postupoval som od navrhu cez
realizaciu az po finale - osadenie do exterieru. Nechcel som robit tradicnu
sochu na podstavci. Nie je to klasicky pomnik, ale figura v dave ludi.
V priestore parku sme situovali chodnik tak, ze ludia idu okolo a bronzova
figura knaza je sucastou davu, cize nie vypichnuta na podstavci, ale skor
nenapadna, nevtierava forma parkovej plastiky.
Ako sa vam pracovalo?
- Velmi
zle, lebo bolo horuco. Modely a studie sme robili v atelieri, potom sme ich
prisli vyskovo zamerat, s podstavcom je to zhruba 2,50 metra. Ked chcete,
aby plastika v prirode bola nenasilna, aby neposobila ako „past na oko“,
musite si najst nejaku adekvatnu proporciu.
Vedla sochy su dva kamene, co symbolizuju?
- Pri
zhanani literatury som v jednej proze objavil zmienku, ze ked Razus
chodieval do prirody, sedaval a pisal na kamenoch. To ma chytilo, pretoze
tento kraj je znamy kopcami. Ja totiz sam v poslednych dvadsiatich rokoch
robim vsetko do kamena. Tato socha je prvy velky bronz, ktory som v zivote
robil. Chodili sme do terenu a rukolapne hladali vhodne kamene, cize tieto
dva su vytrhnute z prirody, su aj ostre, ale da sa na nich sediet. Chcel som
realny stiep z lona prirody, ziadne nasilne masirovanie ako Michelangelo,
ale skor som nechaval prirodu vyzniet vo svojej krase.
Co pre vas znamena, ze porota vybrala prave vas navrh?
- Vazim si
to, hoci som bol v tazkej situacii, pretoze v Brezne som bol doteraz
dvakrat, este ako student. Nepoznal som jeho historiu, no viem, ze v Brezne
zilo a posobilo mnoho dejatelov, literatov a basnikov. Martin Razus nebol
len knaz, ale aj kulturny a politicky cinitel. V minulosti evanjelicki knazi
boli vzdelanci, ktori sirili kulturu a mali vztah aj k takymto hodnotam.
V parku za Razusom ma svoj pomnik Jan Chalupka, preto sme chodnik situovali
tak, aby sa dal prepojit a po case by mohol pokracovat k dalsiemu dejatelovi
vo forme kolonady.
(ng)
Mostar v 51. folklornej
sezone
Folklorny
subor Mostar po minulorocnych oslavach 50. vyrocia svojho zalozenia v roku
2006 vstupil uz do 51. folklornej sezony. Zacal ju ako zvycajne vyrocnou
clenskou schodzou, na ktorej bol zvoleny novy 7-clenny vykonny vybor.
Riaditelkou obcianskeho zdruzenia sa stala Stela Ihringova a po Vaclave
Ridzonovej novym umeleckym veducim je Lubomir Rosik.
Hned
v januari predviedli svoje umenie clenovia ludovej hudby spolu so zenskou
spevackou skupinou a solistami v Banskej Bystrici v reprezentacnom
90-minutovom programe Vecery s ludovou hudbou, ktore organizuje
Stredoslovenske osvetove stredisko. Vo februari, po slavnostnom prijati Ceny
mesta Brezna, organizovali clenovia suboru tradicny, v poradi uz 13.
Rydzoslovensky ples. Zo vsetkych doterajsich vystupeni stoji za zmienku
najma repriza uspesneho vyrocneho programu Zo srdca, ktory uviedli clenovia
vo februari na festivale Uz sa fasiang krati v Ciernom Balogu, v maji vo
Valaskej a 6. augusta aj na festivale v Liptovskej Teplicke. V juni
ucinkovali juniori aj seniori na Horehronskych dnoch spevu a tanca
v programe spod Durovho klobuka. Program bol venovany zosnulemu
folkloristovi, hercovi a reziserovi Jurajovi Kovacovi, ktory autorsky
spolupracoval aj s Mostarom, a preto reziser vybral do programu prave jeden
z jeho tancov - Regrutsku veselicu. V juli ucinkovali na Slavnostiach pod
Polanou v Detve clenovia ludovej hudby, ked sprevadzali subor Nadeje
z Pariza, ktory tam uviedol svoj novy tanec z Telgartu. Mostar reprezentoval
Slovensko na 11. Novohradskom medzinarodnom festivale v Salgotariane 26. -
30. jula (na fotografii Jana Weissa). V narocnom, extremne horucom pocasi,
ucinkoval okrem Salgotarianu aj v inych madarskych pohranicnych mesteckach,
kde zije vela Slovakov. Zaujimavostou tohto festivalu je, ze sa organizuje
na oboch stranach slovensko-madarskych hranic, a preto jeden vecer Mostar
ucinkoval aj v galaprograme v Lucenci. V medzinarodnej konkurencii suborov
z Madarska, Polska, Spanielska, Grecka a Cookovych ostrovov sa uspesne
predstavil hlavne tancami svojho domaceho regionu. Navstevnici Brezna mohli
vidiet subor 4. augusta v ramci kulturneho leta, no bez avizovanej ucasti
greckeho suboru, pretoze nemohol vycestovat na Slovensko v tomto termine.
Pocas
letnej sezony mozu priaznivci Mostar uvidiet este 13. augusta na Ocovskej
folklornej hrude, 25. - 27. augusta na Dubnickom medzinarodnom folklornom
festivale, 31. augusta v Pohorelej a 3. septembra na festivale v Poraci.
(si)
|