Maju na tom svoj podiel

  Odhaleniu sochy Martina Razusa na breznianskom namesti predchadzalo niekolko vyznamnych faktov: navrh na instalaciu sochy, zorganizovanie zbierky na jej zrealizovanie a zhotovenie sochy. V kratkych rozhovoroch vam predstavime troch muzov, ktori boli na diele osobne zainteresovani.

 „Dielo sa nam podarilo“

   Sedemdesiatosemrocny dochodca, aktivny maticiar, byvaly clen i predseda dokumentacnej komisie pri Miestnom odbore Matice slovenskej v Brezne. Autor myslienky postavit v Brezne sochu Martina Razusa, ktory jej realizaciu celych devat rokov vytrvalo sledoval. Oto Baldovsky

Co vas priviedlo k myslienke podat navrh na instalovanie sochy Martina Razusa v Brezne?
   - Vo svojom navrhu som sa opieral o mnohe kriticke pripomienky, dobre myslene navrhy spoluobcanov bez rozdielu povolania, politickeho presvedcenia, nabozenstva ci veku. Na viacerych zhromazdeniach som aj sam vystupil s odporucenim, aby sme hladali cesty k zhodnoteniu nasich breznianskych vyznamnych ludi, co sme trosku zanedbavali. Jednym z tychto vyznamnych ludi je bezosporu Martin Razus, znamy ako evanjelicky knaz, basnik, spisovatel, publicista aj politik. Za sedem rokov posobenia obohatil historiu Brezna o mnohe diela a presadil sa aj v ramci byvalej CSR a Slovenska zvlast. Obhajoval nas slovensky lud a narod. Preto som sa jednoznacne rozhodol podat navrh na instalaciu sochy Martina Razusa. Bolo to 12. februara 1997 priamo primatorovi Ing. Vladimirovi Faskovi aj dalsim organizaciam: obvodny urad, MO Matice slovenskej, evanjelicky a. v. cirkevny zbor a SNS.

Ako prebiehali pripravy?
   - Rozhybavalo sa to velmi tazkopadne, pretoze byvale vedenie mesta sa obhajovalo dolezitejsimi prioritami. Az po troch rokoch, zase na moj natlak, v roznych dennikoch a casopisoch sa veci zacali trosku hybat.

Kedy sa odohral najdolezitejsi krok?
   - Musim priznat, ze az za noveho primatora Ing. Jaroslava Demiana. Spolu s nim sa urobil ten najdolezitejsi krok za pomoci nasho rodaka prof. Ludovita Petranskeho.

Mate pocit spokojnosti?
   - Veru ano. Stalo ma to vela energie spolu s dalsim spolubojovnikom na tomto poli, MVDr. Dusanom Gajdosikom. Vyslovujem vdaku vsetkym, ktori boli napomocni. Dielo sa nam podarilo realizovat. Tymto krokom Brezno a cele Horehronie ocenilo dielo slovenskeho velikana a obohatilo krasne namestie o dalsiu historicku pamiatku.

...

„Zbierku som propagoval roznymi cestami“

   Pred rokom 1989 emigroval do Rakuska a uz osemnast rokov zije v Kanade. Posobil ako umelec na volnej nohe, profesionalne sa venoval tancu i divadlu. Choroba vsak jeho karieru prekazila a v sucasnosti je invalidnym dochodcom. Jeho blizkymi spolocnikmi sa stali knihy a internet. Nas rodak Pavol Datko, organizator zbierky na sochu Martina Razusa medzi krajanmi.

Odkial ste sa dozvedeli spravu o zbierke a ako na vas zaposobila?
   - Z regionalnych novin Horehronie, ktore som nasiel na internete. Kazdeho Slovaka zijuceho v cudzine takato sprava potesi.

Preco a akou formou ste sa do zbierky zapojili?
   - Ked vas nieco potesi a ked sa na nieco date, dotiahnete to podla svojich moznosti do konca. Zbierku som propagoval roznymi cestami, medzi znamymi, rodakmi vacsinou Slovakmi, ale aj medzi inymi cudzincami - Slovanmi. Vystupil som aj v televizii, ktora vysiela do patdesiatich troch krajin sveta cez internet, ale aj priamo.

...

„Nie je to klasicky pomnik, ale figura v dave ludi“

   Je nestorom v sluzbach Vysokej skoly vytvarnych umeni v Bratislave. Konstruktivne a pragmaticky tu posobi nepretrzite od roku 1969, kde bezprostredne po absolutoriu nastupil ako asistent svojho profesora Jozefa Kostku. Od roku 2001 subezne pedagogicky posobi na Akademii umeni v Banskej Bystrici. Venuje sa komornej a monumentalnej socharskej tvorbe, medaile a kresbe. Svojimi doterajsimi vysledkami sa radi k najvyznamnejsim slovenskym medailerom. Doc. ak. soch. Jozef Barinka, vitaz verejnej sutaze na vytvarny navrh a realizaciu sochy Martina Razusa.

Z coho ste vychadzali pri spracovani navrhu sochy?
   - Vychadzal som z danosti verejnej sutaze a jej propozicii, ktore treba respektovat. Podmienkou bola postava, figura a ako sochar zvladne myslienku, to vypisovatel sutaze nechal na autorovi. Postupoval som od navrhu cez realizaciu az po finale - osadenie do exterieru. Nechcel som robit tradicnu sochu na podstavci. Nie je to klasicky pomnik, ale figura v dave ludi. V priestore parku sme situovali chodnik tak, ze ludia idu okolo a bronzova figura knaza je sucastou davu, cize nie vypichnuta na podstavci, ale skor nenapadna, nevtierava forma parkovej plastiky.

Ako sa vam pracovalo?
   - Velmi zle, lebo bolo horuco. Modely a studie sme robili v atelieri, potom sme ich prisli vyskovo zamerat, s podstavcom je to zhruba 2,50 metra. Ked chcete, aby plastika v prirode bola nenasilna, aby neposobila ako „past na oko“, musite si najst nejaku adekvatnu proporciu.

Vedla sochy su dva kamene, co symbolizuju?
   - Pri zhanani literatury som v jednej proze objavil zmienku, ze ked Razus chodieval do prirody, sedaval a pisal na kamenoch. To ma chytilo, pretoze tento kraj je znamy kopcami. Ja totiz sam v poslednych dvadsiatich rokoch robim vsetko do kamena. Tato socha je prvy velky bronz, ktory som v zivote robil. Chodili sme do terenu a rukolapne hladali vhodne kamene, cize tieto dva su vytrhnute z prirody, su aj ostre, ale da sa na nich sediet. Chcel som realny stiep z lona prirody, ziadne nasilne masirovanie ako Michelangelo, ale skor som nechaval prirodu vyzniet vo svojej krase.

Co pre vas znamena, ze porota vybrala prave vas navrh?
   - Vazim si to, hoci som bol v tazkej situacii, pretoze v Brezne som bol doteraz dvakrat, este ako student. Nepoznal som jeho historiu, no viem, ze v Brezne zilo a posobilo mnoho dejatelov, literatov a basnikov. Martin Razus nebol len knaz, ale aj kulturny a politicky cinitel. V minulosti evanjelicki knazi boli vzdelanci, ktori sirili kulturu a mali vztah aj k takymto hodnotam. V parku za Razusom ma svoj pomnik Jan Chalupka, preto sme chodnik situovali tak, aby sa dal prepojit a po case by mohol pokracovat k dalsiemu dejatelovi vo forme kolonady.

(ng)

Mostar v 51. folklornej sezone

   Folklorny subor Mostar po minulorocnych oslavach 50. vyrocia svojho zalozenia v roku 2006 vstupil uz do 51. folklornej sezony. Zacal ju ako zvycajne vyrocnou clenskou schodzou, na ktorej bol zvoleny novy 7-clenny vykonny vybor. Riaditelkou obcianskeho zdruzenia sa stala Stela Ihringova a po Vaclave Ridzonovej novym umeleckym veducim je Lubomir Rosik.

   Hned v januari predviedli svoje umenie clenovia ludovej hudby spolu so zenskou spevackou skupinou a solistami v Banskej Bystrici v reprezentacnom 90-minutovom programe Vecery s ludovou hudbou, ktore organizuje Stredoslovenske osvetove stredisko. Vo februari, po slavnostnom prijati Ceny mesta Brezna, organizovali clenovia suboru tradicny, v poradi uz 13. Rydzoslovensky ples. Zo vsetkych doterajsich vystupeni stoji za zmienku najma repriza uspesneho vyrocneho programu Zo srdca, ktory uviedli clenovia vo februari na festivale Uz sa fasiang krati v Ciernom Balogu, v maji vo Valaskej a 6. augusta aj na festivale v Liptovskej Teplicke. V juni ucinkovali juniori aj seniori na Horehronskych dnoch spevu a tanca v programe spod Durovho klobuka. Program bol venovany zosnulemu folkloristovi, hercovi a reziserovi Jurajovi Kovacovi, ktory autorsky spolupracoval aj s Mostarom, a preto reziser vybral do programu prave jeden z jeho tancov - Regrutsku veselicu. V juli ucinkovali na Slavnostiach pod Polanou v Detve clenovia ludovej hudby, ked sprevadzali subor Nadeje z Pariza, ktory tam uviedol svoj novy tanec z Telgartu. Mostar reprezentoval Slovensko na 11. Novohradskom medzinarodnom festivale v Salgotariane 26. - 30. jula (na fotografii Jana Weissa). V narocnom, extremne horucom pocasi, ucinkoval okrem Salgotarianu aj v inych madarskych pohranicnych mesteckach, kde zije vela Slovakov. Zaujimavostou tohto festivalu je, ze sa organizuje na oboch stranach slovensko-madarskych hranic, a preto jeden vecer Mostar ucinkoval aj v galaprograme v Lucenci. V medzinarodnej konkurencii suborov z Madarska, Polska, Spanielska, Grecka a Cookovych ostrovov sa uspesne predstavil hlavne tancami svojho domaceho regionu. Navstevnici Brezna mohli vidiet subor 4. augusta v ramci kulturneho leta, no bez avizovanej ucasti greckeho suboru, pretoze nemohol vycestovat na Slovensko v tomto termine.
   Pocas letnej sezony mozu priaznivci Mostar uvidiet este 13. augusta na Ocovskej folklornej hrude, 25. - 27. augusta na Dubnickom medzinarodnom folklornom festivale, 31. augusta v Pohorelej a 3. septembra na festivale v Poraci. 

(si)