|
Tale sa otvorili
golfovej Europe
Pocas
uplynulych dvoch tyzdnov na golfovom ihrisku Gray Bear na Taloch boli dva
vyznamne golfove turnaje europskeho formatu.
Prvym
z nich boli 7. europske majstrovstva seniorov v golfe v obdobi od 18. do 22.
jula. Ich pripravou a organizaciou bola poverena Asociacia seniorskych
golfistov Slovenska (ASGA), ktora ako clen Europskej golfovej asociacie
kandidovala na usporiadanie tohto turnaja v roku 2004. Na turnaji sa
zucastnilo16 timov z 12 krajin a zahrnal dve sutaze: ME timov v kategorii
Masters seniori s nazvom Challenge Ivana Maura a Europsky pohar timov
v kategorii Masters seniori s nazvom Challenge Adriaan Bruijn. Podujatie
bolo pre golfistov - seniorov, hracov starsich ako 70 rokov, ktori su clenmi
europskych seniorskych asociacii. Zvitazil tim zo Svajciarska a Rakuska.
Dalsim
z vrcholnych podujati bol turnaj EGA Challenge Trophy Boys, ktory sa
uskutocnil od 2. do 5. augusta. Na tomto turnaji sa zucastnilo 35 hracov z
Estonska, Grecka, Madarska, Rakuska, Slovenska a Slovinska v kategorii
chlapcov do 18 rokov. Bojovali o miestenku na majstrovstva Europy 2007 v
Dansku. V celkovom hodnoteni najlepsie obstal tim z Rakuska, nasledoval tim
zo Slovinska a Madarska.
Priprava a
realizacia turnajov so sebou priniesli potrebu vysokeho organizacneho
a pracovneho nasadenia, co v zavere oboch turnajov vyzdvihli i zastupcovia
Europskej seniorskej asociacie a Europskej golfovej asociacie. Velmi vysoko
ocenili technicky stav a pripravu golfoveho ihriska i profesionalne
zvladnute organizacne zabezpecenie oboch turnajov.
Zelanim
zastupcov europskych asociacii je pokracovanie v spolupraci s golfovym
ihriskom Gray Bear a usporiadanie dalsich podobnych podujati na europskej
a svetovej urovni.
(ls) Foto: Iveta Kardhordova
Turisti na brigade
Pod Skalkou nad Breznom sa nachadza niekolko taborisk, o ktore sa staraju
breznianski turisti.
V sobotu 5. augusta brigadovali na jednom
z najmilsich, na „Maluske“. Rano vyzbrojeni hrablami, noznicami, kosami
a jednym krovinorezom sa cez vyhuknutu vegetaciu preburaju na „Malusku“ -
luku. Konstatuju, ze je poriadne zahucana malincim a vysokou psicou.
Zhadzuju ruksaky, beru do ruk naradie a ide sa na vec. Po siestich hodinach
roboty - hrabania, vystrihavania, pilenia trciacich pahylov, odnasania
konarov z trniek a psice vidno za nimi kus roboty.
V pokojnej odpocinkovej atmosfere, za
rozpravania vtipov a spomienok, si pecu spekaciky, vinsuju dodatocne Ankam
a Anickam a tesia sa na oroseny pohar pivka, ktory si vypiju po zostupe
prekrasne rozkvitnutymi lukami.
Na sobotu 12. augusta pripravuju turu
Janosikove diery - Rozsutec v Malej Fatre. Prihlasit sa treba do 10. augusta
(blizsie informacie u E. Slavkovskej na c. t. 6113327, 0908 646311).
(tj) Foto: Ing. Anton Jursa
SCK Dumbier na Ukrajine
a v Polsku.
Sestnasteho jula skupina clenov Slovenskeho
cykloklubu Dumbier z Brezna nalozila svoje tatose do rychlika (niektori sa
rozhodli ist aj po vlastnych) a nabrali smer Snina, aby tu na druhy den
zacali svoju cykloexpediciu po medzinarodnej trase cyklistickeho chodnika
Zeleny bicykel po Ukrajine, Polsku a slovenskych Poloninach.
Cestou na Ukrajinu cez Kolonicke
sedlo sa zastavili v observatoriu s najvacsim astronomickym dalekohladom na
Slovensku. Slovensko celkom hladko opustali cez hranicny priechod Ubla
- Bereznij. Zacestujte si s nimi prostrednictvom rozpravania Danky
Paucikovej:
 - Zaciatok
nasej cesty by sa mohol nazvat aj prehliadkou starodavnych drevenych
pravoslavnych i greckokatolickych kostolikov pokrytych sindlom, bohato
vyzdobenych. Ich neoddelitelnou sucastou bol ikonostas - rad ikony
zobrazujuci sv. patronov. Prvy den sme zlozili svoje kosti v dedinke
Kostrina v penzione s teplou vodou. Vecer sme minuli prve hrivny v jedinej
otvorenej restauracii za pivo, na nase prekvapenie to bol slovensky Zlaty
bazant.
Utorok 18. jul alebo Druhy den
Do
Volosianky nas vyprevadzala domaca „sobaka“. Zastavili sme sa obcerstvit pri
Skalnych Progoch. Na krizovatke nam urobili kulturnu vlozku miestne deti
z materskej skoly. Zacali sme naberat nadmorsku vysku a presuvali sme sa
civilizaciou nedotknutym prekrasnym Uzockym narodnym parkom, ktory pretinala
spiralovito stupajuca zeleznicna trat, podobna tej v Telgarte.
Cestou nas minali takmer nekonecne
vlaky, ktorych pocet vagonov nas privadzal do udivu - napocitali sme na nich
az 58 vagonov.
Na vrchole Uzockeho priesmyku, uprostred
lesa, na cistinke sme sa museli podrobit vnutrostatnej pasovej kontrole
(„gajka“). Po odkontrolovani vsetkych moznych a nemoznych udajov a konecnom
telefonate do Lvova sa konecne zdvihla drevena rampa a mohli sme pokracovat.
Objavila sa pred nami prekrasna panorama Polonin a hlboke Uzocke lesy,
polske Bieszczady a cely obluk vychodnych Karpat.
Den sa schyloval ku koncu, blizili
sme sa k miestu nasho druheho noclahu, k mestu Turka.
Streda 19. jul
alebo Treti den
Z Turki cez Rozluc, Strilky a Busovisko sme nasmerovali nase bicykle dalej
na sever. V Busovisku, kde sme neobisli pieskovcove brala, nas ukrajinske
babusky pohostili chladnym kyslym mliekom a sprchu sme absolvovali na
miestnych perejach, „vodopadoch“.
Cakali nas mestecka Spas, Tersiv
a jeho staroveke hradisko, Lavriv a jeho malebny kostolik, az sme dorazili
do Stareho Sambiru, kde sme mali moznost znova spoznat pohostinnost
ukrajinskych ludi. Privitali nas netradicne - ukrajinskou vodkou s citronom,
klobasou a cokoladou. Zivo sa zaujimali o dianie u nas a my sme zase boli
zvedavi na nich. Popri ruinach stareho kostola v Starej Sili sme dorazili do
miesta nasho tretieho nocneho odpocinku, do mestecka Chiriv, kde sme
v cerstvo vymalovanej telocvicni prenocovali.
Stvrtok 20. jul
alebo Stvrty den
Po minuti
vsetkych ukrajinskych hrivn sme sa presunuli popri 5-kilometrovej kolone aut
na hranicny priechod Smolnicja.
Ukrajinsku hranicu,
kedze to bol hranicny priechod pre motorove vozidla, sme museli prejst pre
nas cyklistov neobvyklym sposobom, aby sme dodrzali regulu zakona. Bicykle
sme nalozili do privesneho vozika a my sme nastupili do sprievodneho
vozidla. Celkom „rychlo“ (za dve hodiny) sme sa presunuli k polskemu
hranicnemu priechodu Kroscienko, vybrali sme znova svoje tatose
a pokracovali sme do mestecka Ustrzyki Dolne a do Olszanice k malebnemu
zamocku, ktory okrem ineho prekvapil aj bazenom s priehladnou, v tom momente
pre nas naramne cistou vodou, ktora vniesla do nasich horucim slnieckom
vysilenych telesnych schranok novu silu.
Po skromnej Ukrajine
nas prekvapilo ubytovanie v turistickej ubytovni Brieszcadnik.
V nedalekom Sanoku sme si prezreli
najvacsi skanzen v strednej Europe, ktory je ukazkou vsetkych polskych
ludovych kulturnych skupin a ich architektury.
Obisli sme aj obrovske
Solinske jazero a priehradu na bicykloch i lodou. Vystverali sme sa na
Wolanske bridlicove brala nad riekou San. Na namesti v Sanoku sme si
posedeli pri bronzovej soche vojaka Svejka.
Polskym nadsencom cykloturistiky sa vdaka
podpore z eurofondov podarilo vytvorit uzasnu cykloturisticku cestu
v dlzke 900 km, ktora spaja najkrajsie zakutia regionu, kulturne, prirodne
atrakcie, tvorive dielne ludovych tvorcov, agroturisticke a gastronomicke
zariadenia polskych Bieszczad a sme radi, ze cast z nej sme mohli aj my,
slovenski cykloturisti absolvovat.
Sedem dni ubehlo ako
voda a my sme sa znova balili a s nostalgiou sa lucili a naberali smer na
hranicny priechod Polsko/Slovensko Cisna - Roztoki Gorne - Ruske sedlo (800
m n. m.). Prve kroky na slovenskej pode v blizkosti narodneho parku
Poloniny. Obcerstvili sme sa cucoriedkami, minali sme zbytky obce Ruske
a dlhym zjazdom udolim rieky Cirochy, popri vodarenskej nadrzi Starina cez
Stakcin sme sa valili do Sniny, kde nas pri kastieli vitala socha Herkula
a oznamovala nam koniec nasej cykloexpedicie.
Absolvovali sme 497 km na bicykloch,
z toho 203 km po Ukrajine, 192 km v Polsku a 102 km po Slovensku.
|
