8. AUGUST 2006 Strana 10

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11

ARCHIV

TIRAZ

KONTAKT

 Tale sa otvorili golfovej Europe

   Pocas uplynulych dvoch tyzdnov na golfovom ihrisku Gray Bear na Taloch boli dva vyznamne golfove turnaje europskeho formatu.

   Prvym z nich boli 7. europske majstrovstva seniorov v golfe v obdobi od 18. do 22. jula. Ich pripravou a organizaciou bola poverena Asociacia seniorskych golfistov Slovenska (ASGA), ktora ako clen Europskej golfovej asociacie kandidovala na usporiadanie tohto turnaja v roku 2004.  Na turnaji sa zucastnilo16 timov z 12 krajin a zahrnal dve sutaze: ME timov v kategorii Masters seniori s nazvom Challenge Ivana Maura a Europsky pohar timov v kategorii Masters seniori s nazvom Challenge Adriaan Bruijn. Podujatie bolo pre golfistov - seniorov, hracov starsich ako 70 rokov, ktori su clenmi europskych seniorskych asociacii. Zvitazil tim zo Svajciarska a Rakuska.
   Dalsim z vrcholnych podujati bol turnaj EGA Challenge Trophy Boys, ktory sa uskutocnil od 2. do 5. augusta. Na tomto turnaji sa zucastnilo 35 hracov z Estonska, Grecka, Madarska, Rakuska, Slovenska a Slovinska v kategorii chlapcov do 18 rokov. Bojovali o miestenku na majstrovstva Europy 2007 v Dansku. V celkovom hodnoteni najlepsie obstal tim z Rakuska, nasledoval tim zo Slovinska a Madarska.
   Priprava a realizacia turnajov so sebou priniesli potrebu vysokeho organizacneho a pracovneho nasadenia, co v zavere oboch turnajov vyzdvihli i zastupcovia Europskej seniorskej asociacie a Europskej golfovej asociacie. Velmi vysoko ocenili technicky stav a pripravu golfoveho ihriska i profesionalne zvladnute organizacne zabezpecenie oboch turnajov.
   Zelanim zastupcov europskych asociacii je pokracovanie v spolupraci s golfovym ihriskom Gray Bear a usporiadanie dalsich podobnych podujati na europskej a svetovej urovni.

(ls) Foto: Iveta Kardhordova

 

Turisti na brigade

   Pod Skalkou nad Breznom sa nachadza niekolko taborisk, o ktore sa staraju breznianski turisti. V sobotu 5. augusta brigadovali na jednom z najmilsich, na „Maluske“. Rano vyzbrojeni hrablami, noznicami, kosami a jednym krovinorezom sa cez vyhuknutu vegetaciu preburaju na „Malusku“ - luku. Konstatuju, ze je poriadne zahucana malincim a vysokou psicou. Zhadzuju ruksaky, beru do ruk naradie a ide sa na vec. Po siestich hodinach roboty - hrabania, vystrihavania, pilenia trciacich pahylov, odnasania konarov z trniek a psice vidno za nimi kus roboty.
  
V pokojnej odpocinkovej atmosfere, za rozpravania vtipov a spomienok, si pecu spekaciky, vinsuju dodatocne Ankam a Anickam a tesia sa na oroseny pohar pivka, ktory si vypiju po zostupe prekrasne rozkvitnutymi lukami.
  
Na sobotu 12. augusta pripravuju turu Janosikove diery - Rozsutec v Malej Fatre. Prihlasit sa treba do 10. augusta (blizsie informacie u E. Slavkovskej na c. t. 6113327, 0908 646311).

(tj) Foto: Ing. Anton Jursa

SCK Dumbier na Ukrajine a v Polsku.

   Sestnasteho jula skupina clenov Slovenskeho cykloklubu Dumbier z Brezna nalozila svoje tatose do rychlika (niektori sa rozhodli ist aj po vlastnych) a nabrali smer Snina, aby tu na druhy den zacali svoju cykloexpediciu po medzinarodnej trase cyklistickeho chodnika Zeleny bicykel po Ukrajine, Polsku a slovenskych Poloninach. Cestou na Ukrajinu cez Kolonicke sedlo sa zastavili v observatoriu s najvacsim astronomickym dalekohladom na Slovensku. Slovensko celkom hladko opustali  cez hranicny priechod Ubla - Bereznij. Zacestujte si s nimi prostrednictvom rozpravania Danky Paucikovej:

   - Zaciatok nasej cesty by sa mohol nazvat aj prehliadkou starodavnych drevenych pravoslavnych i greckokatolickych kostolikov pokrytych sindlom, bohato vyzdobenych. Ich neoddelitelnou sucastou bol ikonostas - rad ikony zobrazujuci sv. patronov. Prvy den sme zlozili svoje kosti v dedinke Kostrina v penzione s teplou vodou. Vecer sme minuli prve hrivny v jedinej otvorenej restauracii za pivo, na nase prekvapenie to bol slovensky Zlaty bazant.

 

          Utorok 18. jul alebo Druhy den

   Do Volosianky nas vyprevadzala domaca „sobaka“. Zastavili sme sa obcerstvit pri Skalnych Progoch. Na krizovatke nam urobili kulturnu vlozku miestne deti z materskej skoly. Zacali sme naberat nadmorsku vysku a presuvali sme sa civilizaciou nedotknutym prekrasnym Uzockym narodnym parkom, ktory pretinala spiralovito stupajuca zeleznicna trat, podobna tej v Telgarte. Cestou nas minali takmer nekonecne vlaky, ktorych pocet vagonov nas privadzal do udivu - napocitali sme na nich

az 58 vagonov. Na vrchole Uzockeho priesmyku, uprostred lesa, na cistinke sme sa museli podrobit vnutrostatnej pasovej kontrole („gajka“). Po odkontrolovani vsetkych moznych a nemoznych udajov a konecnom telefonate do Lvova sa konecne zdvihla drevena rampa a mohli sme pokracovat. Objavila sa pred nami prekrasna panorama Polonin a hlboke Uzocke lesy, polske Bieszczady a cely obluk vychodnych Karpat. Den sa schyloval ku koncu, blizili sme sa k miestu nasho druheho noclahu, k mestu Turka.

          Streda 19. jul alebo Treti den

    Z Turki cez Rozluc, Strilky a Busovisko sme nasmerovali nase bicykle dalej na sever. V Busovisku, kde sme neobisli pieskovcove brala, nas ukrajinske babusky pohostili chladnym kyslym mliekom a sprchu sme absolvovali na miestnych perejach, „vodopadoch“. Cakali nas mestecka Spas, Tersiv a jeho staroveke hradisko, Lavriv a jeho malebny kostolik, az sme dorazili do Stareho Sambiru, kde sme mali moznost znova spoznat pohostinnost ukrajinskych ludi. Privitali nas netradicne - ukrajinskou vodkou s citronom, klobasou a cokoladou. Zivo sa zaujimali o dianie u nas a my sme zase boli zvedavi na nich. Popri ruinach stareho kostola v Starej Sili sme dorazili do miesta nasho tretieho nocneho odpocinku, do mestecka Chiriv, kde sme v cerstvo vymalovanej telocvicni prenocovali.

          Stvrtok 20. jul alebo Stvrty den 

   Po minuti vsetkych ukrajinskych hrivn sme sa presunuli popri 5-kilometrovej kolone aut na hranicny priechod Smolnicja.  
Ukrajinsku hranicu, kedze to bol hranicny priechod pre motorove vozidla, sme museli prejst pre nas cyklistov neobvyklym sposobom, aby sme dodrzali regulu zakona. Bicykle sme nalozili do privesneho vozika a my sme nastupili do sprievodneho vozidla. Celkom „rychlo“ (za dve hodiny) sme sa presunuli k polskemu hranicnemu priechodu Kroscienko, vybrali sme znova svoje tatose a pokracovali sme do mestecka Ustrzyki Dolne a do Olszanice k malebnemu zamocku, ktory okrem ineho prekvapil aj bazenom s priehladnou, v tom momente pre nas naramne cistou vodou, ktora vniesla do nasich horucim slnieckom vysilenych telesnych schranok novu silu.
Po skromnej Ukrajine nas prekvapilo ubytovanie v turistickej ubytovni Brieszcadnik.
V nedalekom Sanoku sme si prezreli najvacsi skanzen v strednej Europe, ktory je ukazkou vsetkych polskych ludovych kulturnych skupin a ich architektury.
Obisli sme aj obrovske Solinske jazero a priehradu na bicykloch i lodou. Vystverali sme sa na Wolanske bridlicove brala nad riekou San. Na namesti v Sanoku sme si posedeli pri bronzovej soche vojaka Svejka.

  
Polskym nadsencom cykloturistiky sa vdaka podpore z  eurofondov podarilo vytvorit uzasnu cykloturisticku cestu v dlzke 900 km, ktora spaja najkrajsie zakutia regionu, kulturne, prirodne atrakcie, tvorive dielne ludovych tvorcov, agroturisticke a gastronomicke zariadenia polskych Bieszczad a sme radi, ze cast z nej sme mohli aj my, slovenski cykloturisti absolvovat.
Sedem dni ubehlo ako voda a my sme sa znova balili a s nostalgiou sa lucili a naberali smer na hranicny priechod Polsko/Slovensko Cisna - Roztoki Gorne - Ruske sedlo (800 m n. m.). Prve kroky na slovenskej pode v blizkosti narodneho parku Poloniny. Obcerstvili sme sa cucoriedkami, minali sme zbytky obce Ruske a dlhym zjazdom udolim rieky Cirochy, popri vodarenskej nadrzi Starina cez Stakcin sme sa valili do Sniny, kde nas pri kastieli vitala socha Herkula a oznamovala nam koniec nasej cykloexpedicie.
Absolvovali sme 497 km na bicykloch, z toho 203 km po Ukrajine, 192 km v Polsku a 102 km po Slovensku.


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11

ARCHIV

TIRAZ

KONTAKT