Dokonala suhra odbornosti, ludskosti a ochoty v breznianskej nemocnici

   Nestastie nechodi po horach, ale po ludoch. Na navsteve rozpravkoveho Horehronia spominanym nestastim bol zhorseny zdravotny stav, ktory ma donutil ist do breznianskej nemocnice s poliklinikou. Odborny lekar rozhodol, ze ma musia okamzite hospitalizovat.

   Ako svetobeznik lezal som kratkodobo ci dlhodobo v nemocniciach viacerych statov. V duchu som porovnaval stav nemocnic, opateru, vybavenie, personal a odbornost. Brezniansku nemocnicu poznam z detstva a viem, ze cas od jej vystavby znacne pokrocil. Viem tiez, v akom stave je slovenske zdravotnictvo. Hanba tretieho tisicrocia! Tym najzodpovednejsim, cize vlade a ministerstvu zdravotnictva, nic nehovori pravda stara ako tento svet: To najcennejsie, co clovek ma, je zdravie!

   Nemocnica zaiste potrebuje generalnu opravu - prestavbu, ved je zo sestdesiatych rokov a cas sa na nej podpisal. V duchu som myslel na tento tazko skusany region, ktory sa sklonuje ako hladova dolina. Len stat by mohol dokazat, ze nechce, aby tento region bol donekonecna zanedbavany. Investovanim na generalnu obnovu nemocnice by ukazal, ze nezanedbava tento region. Zub casu sa logicky podpisal aj na vybaveni a zariadeni nemocnice. Tento zalostny stav vyvazuju, zmiernuju zodpovednou pracou a citlivym pristupom zamestnanci nemocnice od lekarov, zdravotnych sestier, ktori maju nie platy, ale do slova a do pismena almuzny. Na ich bedrach je obrovska zodpovednost. Jeden omyl ich moze stat ludsky zivot. Sledoval som ich pracu, porovnaval spravanie, nasadenie s inymi statmi - nemocnicami. Tie, vybavene najmodernejsou technikou v novych modernych budovach, vykonavaju svoju pracu tiez. Prisiel som k zaveru, ze ti s niekolkonasobne vyssimi platmi, konaju svoju povinnost. V breznianskej nemocnici od lekarov, sestier, sanitarov, soferov, upratovaciek vsetci zamestnanci v zastaralej budove, v neraz uz nevyhovujucich priestoroch konaju nielen svoju povinnost. Tazko najst slova, ktorymi by som to vyjadril. Oni totiz do svojej krasnej prace pri vracani zdravia vkladaju aj svoje srdce a lasku. Nezistne, nehladiac na cas. K pacientom sa spravaju ako brat k bratovi, sestra k sestre, nezistne bez rozdielu narodnosti. Zodpovedne tvrdim, ze s takou laskou k svojej praci, vztahom k pacientovi som sa doteraz nestretol.

   Z celej hlbky srdca chcem vzdat hold a vdaku MUDr. Romanovi Klincikovi, izbovemu osetrujucemu lekarovi, velkemu odbornikovi, specialistovi, primarovi MUDr. Lubomirovi Antalikovi, vrchnej sestre Olge Svantnerovej, vsetkym sestram, sanitarkam, upratovackam z interneho oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Brezne. Velmi vysoko ocenujem odbornost timu lekarov. Dlhodobo zijem v Kanade, kde je zdravotnictvo na vysokej urovni, no tam neboli schopni urcit mi dlhotrvajucu, uz chronicku diagnozu. Az v Brezne zistili, co neboli schopni kanadski lekari! Dakujem vedeniu nemocnice, menovite riaditelovi MUDr. Antonovi Buckovi. 

   Prijemne, ludske, krasne, teple dojmy si odnasam do studenej Kanady. S jednym snom ci zelanim. Ze pri dalsej navsteve uz zdravy pridem si pozriet nemocnicu, ktora ma tak prijemne prekvapila, ked som bol v nudzi. Pomohli mi pri navrateni zdravia. Verim, ze kompletne zrenovovana nemocnica bude coskoro realitou. Horehronie si to zasluzi. Keby mi povinnosti nekazali vratit sa do Kanady, zaiste by som inicioval peticiu obcanov a s nou presiel cely region.

Pavol Datko

 Hraju sa na vyskumnikov

   Posledny septembrovy utorok brezniansku synagogu od rana naplnal detsky dzavot, no predovsetkym tvorivost. Clenovia obcianskeho zdruzenia INAK (iniciativa, napaditost, alternativa, kreativita) tam totiz zorganizovali prezentaciu a otvorenie vystavy 3. rocnika regionalnej sutaze Poznavaj odkaz predkov.

   Originalne sutazne podujatie, ktoreho cielom je vyhladavanie klenotov historickeho dedicstva a verejnej prezentacie kulturneho potencialu vlastnej obce, pomaha priviest deti a mladez k ochranarskemu postoju a rozvijaniu znalosti historie. Nie nahodou tato „hra na vyskumnikov“ nesie motto Objavovanim pokladov minulosti oziva ich krasa v pritomnosti.
   Ziaci druheho stupna zakladnych skol z Podbrezovej, Nemeckej, Dolnej Lehoty, Mazornikova, Pionierskej 2, Pohorelej, Telgartu a zo Specialnej zakladnej skoly v Ciernom Balogu v synagoge prezentovali dovedna patnast projektov. Zacali vo februari, kedy si vytipovali nehnutelny pamiatkovy objekt alebo technicke dielo, zistili o nom co najviac informacii a potom zhromazdovali dokumentacny material, bud obrazny vo forme fotografii, kresieb, nacrtkov, planov, textovy, pripadne zvukovy - rozpravanie o objekte. Pri ziskavani informacii spolupracovali s pedagogmi, nadvazovali kontakty s kronikarmi, regionalnymi historikmi, rozpravacmi i s odbornymi instituciami. Konkretne v Telgarte a v Nemeckej detom v historickom badani pomahali dospeli. Mladsi ziaci sa prezentovali kresbami, malbami ci maketami objektu doplnenymi textom. Na vystave sa objavili napriklad makety horarne vo Vydrove, pamatnik v Nemeckej, kostol sedembolestnej Panny Marie v Pohorelej, breznianska veza i synagoga, salas v Telgarte, lupciansky hrad a ine.
   Utorok v synagoge bol vlastne vyvrcholenim niekolkomesacneho snazenia. Rano jednotlive skupiny na urcenom mieste nainstalovali vyskumne materialy, nasledovala prezentacia, v ktorej urceni clenovia badatelskej skupiny priblizili svoje diela. Porota projekty vyhodnotila a napoludnie ocenila najlepsich.
   „Do tretieho rocnika nasej sutaze sa zapojilo mozno menej skol, ale viac projektov. Cely projekt pokladam za nesmierne originalny a velmi cenny, pretoze deti su uz od mala vedene k zaujmu o historiu svojho regionu. Ich modely niektore obce vyuzivaju na svoju prezentaciu a vystavuju ich na roznych podujatiach, napr. na Horehronskych dnoch spevu a tanca v Helpe. Chcem vyzdvihnut pomoc niektorych zainteresovanych, ktori chapu, ze obcianske zdruzenie INAK je asi jedina organizacia, ktora pracuje s detmi a mladezou v ramci celeho okresu. Nase podakovanie patri riaditelovi mestskeho kulturneho strediska Mgr. Jaroslavovi Surinovi, veducej turisticko-informacnej kancelarie PhDr. Anne Stulrajterovej a starostovi Michalovej Mgr. Jaroslavovi Bercikovi,“ povedala nam predsednicka obcianskeho
zdruzenia INAK Mgr. Eva Hancakova.

(ng) Foto: Stefan Vozar

 Rozvijajme kruzky mladych priatelov polovnictva a ochrany prirody

   Okresna organizacia Slovenskeho polovnickeho zvazu v Brezne cez svoje polovnicke zdruzenia kazdy skolsky rok organizuje v zakladnych skolach pre ziakov 4. - 9. rocnika kruzky mladych priatelov polovnictva a ochrany prirody (KMPP). Skuseni polovnici z jednotlivych polovnickych zdruzeni robia veducich kruzkov, kde podla odborne pripravenej literatury formou besied, prednasok, premietanych odbornych videofilmov i praktickymi ukazkami, vychadzkami do polovneho reviru a z vlastnych rokmi ziskanych vedomosti vstepuju ziakom zakladne pojmy, lasku k zivotu a ochrane volne zijucej zveri a prirody. Vyhodnotenim vedomosti a aktivnej prace ziakov v KMPP byva v maji okresne kolo podla moznosti vzdy vo vhodnych rekreacnych alebo chatovych zariadeniach v polovnickych reviroch zdruzeni.
   Na okresnom kole sutaze KMPP okrem preukazania vedomosti a zrucnosti ziakov, z ktoreho najlepsi traja jednotlivci postupuju na celoslovenske kolo a reprezentuju okresnu organizaciu, su ocenene aj tri najlepsie druzstva hodnotnymi vecnymi cenami a diplomami. Ma i spolocensky vyznam, pretoze sa tu stretavaju sutazne kolektivy zo zakladnych skol okresu Brezno, nadvazuju priatelstva, beseduju so skusenymi polovnikmi a pobavia sa pri vybornom polovnickom gulasi a obcerstveni.
   S ukoncenim najomnych zmluv na polovne reviry v polovnickych zdruzeniach v rokoch 2003 a 2004 a mnozstvom vynalozenej namahy v roku 2005 na vytvorenie novych najomnych zmluv v polovnickych zdruzeniach poklesla i aktivita polovnickych zdruzeni viest kruzky mladych priatelov polovnictva.
   „Aby sme ozivili zo strany polovnickych zdruzeni tuto nezaplatitelnu cinnost, obracia sa okresna organizacia Slovenskeho polovnickeho zvazu v Brezne na vas vsetkych, vazeni polovnici, riaditelia skol a pedagogovia volneho casu, aby ste podla svojich moznosti nadviazali spolupracu a podporili vytvorenie podmienok na zalozenie kruzkov v miestach posobenia polovnickych zdruzeni, co ma nesmierny vyznam pre zachovanie uslachtileho ciela a rozvoj polovnictva a ochranu prirody pre nastavajucu mladu generaciu,“  vyzyva predseda osvetovej komisie OkO SPZ Juraj Cibula.

(r)