3. OKTOBER 2006 Strana 8

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT


TOP /7/ seven Brezna 2006

pre vas pripravila uz 3. rocnik ankety TOP /7/ seven. Dovolte nam, aby sme vam predstavili kategoriu TOP osobnost a jej nominantov. Zvolte si tu vasu TOP osobnost a odoslite svojmu favoritovi hlas uz teraz formou sms v tvare: TOP – meno osobnosti, vase meno a priezvisko, telefonne cislo a odoslete ju na tel. c. 0907 689549 a budete zaradeny do zrebovania o veceru v piatich restauraciach v celkovej hodnote 5000 korun.

   1. Juraj Sanitra - ma 45 rokov, pochadza z Jasenia a od roku 1987 je obcanom Brezna. Okrem jeho rodiny je v jeho zivote najdolezitejsim fenomenom sport, ktory ho sprevadzal pocas celeho doterajsieho zivota. Bol aktivnym biatlonistom (ale aj futbalistom), trenerom, reprezentacnym trenerom a v sucasnosti je prezidentom Slovenskeho zvazu biatlonu a funkcionarom Medzinarodnej unie biatlonu. Jeho vzdelanie ma sportovy charakter, je absolventom Pedagogickej fakulty - odbor telesna vychova a postgradualneho studia zameraneho na sportovy manazment. Sport ho naucil zodpovednosti, trpezlivosti, vytrvalosti, upevnoval v nom bojovnost a snahu nieco dosiahnut, aj vdaka nemu si vypestoval cit pre spravodlivost, fair play a diplomaciu. Vlastnosti, ktore ziskal alebo upevnil vdaka sportu, dnes z neho robia komplexnu osobnost, ktora je schopna svoje skusenosti vyuzit v spolocenskom zivote pre prospech inych. K sportu vedie aj svojich dvoch synov a je rad, ked moze sledovat mladych ludi, ktori svoju sebarealizaciu nachadzaju v sporte na vsetkych jeho urovniach. Jeho zivotnym kredom je: Sportom k plnohodnotnemu osobnemu aj spolocenskemu zivotu, k ziskaniu pozitivneho vztahu k zivotu!

   2. Anna Husenicova  - ma 61 rokov a dobrovolne pracuje ako predsednicka okresnej rady Slovenskeho zvazu zdravotne tazko postihnutych. Vo funkcii posobi uz pat rokov. Tato dobrovolna organizacia zastresuje pod jej vedenim viac ako 1000 clenov. Vystudovala strednu ekonomicku skolu a s laskou vychovavala svoje tri deti. Zivot, ktory prezila, sa da prirovnat mozno k niektoremu zo slavnych pribehov Daniely Stealovej. Niekto nim preklzne ani nevie ako, no ale su aj taki, s ktorymi sa nemaznal. Respektujeme jej prianie a nebudeme zverejnovat, ako sama vravi, „jej bolestne spomienky“. Pracovala vo vtedajsej Jednote, pokial sama neodisla na invalidny dochodok. Hovori: „Stala som sa jednou z nich a k tomu sa pripojili hadam vsetky choroby, ktore sa mi hodili.“ Pracu, ktoru vykonava, robi s laskou v srdci. Kto s touto milou pani pride do kontaktu, hned zisti, ze tato „osobka“ je dobry clovek a napriek svojim problemom sa snazi riesit tie ine. Peniazky zhana velmi tazko, ale nastastie sa najdu dobri ludia, no len ich je stale malo. Vidiet jej radost v ociach, ked moze odovzdat len obycajnu barlicku, ktora pomoze niektoremu z jej „zverencov“. Zaujima sa o problematiku nasho regionu a velmi ju trapi, co bude s mladymi ludmi, ktori vystuduju vysoke skoly a nenajdu uplatnenie.

   3. Daniel Rakyta  - tento 64-rocny dochodca spaja uz 43 rokov svoj zivot s kulturnym dianim. Povodne chcel byt novinarom, ale jeho tuzby zmarila predcasna strata obidvoch rodicov v detstve a nevyhnutnost vybrat si skolu, ktora by mu poskytla okrem vzdelania aj strechu nad hlavou. Studoval na  odbornom ucilisti v breznianskej Mostarni, kde neskor vykonaval funkciu majstra odborneho vycviku. Je tiez absolventom SPSS a Strednej knihovnickej skoly v Bratislave. Jeho prvym pracoviskom bola fabrika, ale zaujem o kulturu ho priviedol do Domu kultury v Brezne, kde bol osem rokov veducim mladeznickeho M-klubu. V mestskom kulturnom stredisku trinast rokov viedol oddelenie zaujmovo-umeleckej cinnosti a programov. V rokoch 1992 - 2002 pracoval v obvodnom, neskor okresnom urade na useku kultury a ochrany kulturnych pamiatok. Bol dlhorocnym organizacnym veducim divadielka malych javiskovych foriem Kontakt, detskeho folklorneho suboru Stastne detstvo, detskeho spevackeho zboru Bomburacik, Detskeho divadelneho studia a az 22 rokov organizacnym veducim Spevackeho zboru mesta Brezna. Je zakladatelom medzinarodnej sutaze kresleneho humoru O Bomburovu sablu a Horehronskych slavnosti zboroveho spevu. Je tiez dlhorocnym publicistom, dopisovatelom tlace, externym spolupracovnikom Slovenskeho rozhlasu a vydal niekolko publikacii.

   4. Maria Parobekova - aj ked nie je rodacka z Brezna, zije tu uz 42 rokov. Po ukonceni studia dostala umiestenku do OUNZ Banska Bystrica, pracovisko Brezno, kde si nasla aj zivotneho partnera, s ktorym vychovali dve deti. Uz studium na zdravotnickej skole predurcilo jej rozhodnutie pomahat ludom, ktore sa stalo aj jej povolanim a poslanim na cely zivot. Okrem zamestnania sa cely zivot venovala a nadalej sa venuje dobrovolnej, charitativnej cinnosti v roznych organizaciach: SCK, Unicef, Zivena, Liga proti rakovine, Liga za dusevne zdravie. V SCK plni, okrem ineho, najma ulohy v ramci bezprispevkoveho darcovstva krvi a ako dobrovolna opatrovatelka starych a osamelych ludi. Jej srdcovou zalezitostou je vyucba prvej predlekarskej pomoci, kurzy, skolenia, prakticke ukazky v spolupraci s inymi zachrannymi zlozkami pre rozne skupiny obyvatelstva nielen okresu Brezno, ale aj kraja a Slovenska. Jej cielom na tychto stretnutiach je naucit ludi urobit aspon to najnutnejsie pre zachranu zivota. Za jeden rok je to priblizne 5000 ludi. Nie je jej lahostajne ani zivotne prostredie, ako sa ludia spravaju k prirode, verejnej zeleni a poriadku v uliciach mesta, ako sa stavaju k zakonom a nariadeniam v nasom meste. Podla tychto nariadeni sa snazi v spolupraci so skolami a inymi instituciami dostavat ich do povedomia deti, mladeze a dospelych. Okrem toho ma vela konickov a aj ked je uz na dochodku, snazi sa nadalej realizovat vo vsetkych spominanych oblastiach, pomahat ludom. Ma rada ludi, zalezi jej na nich, chce, aby boli zdravi a stastni, to je jej cielom, asi to dostala do vienka.

   5. Ernest Svrcek - je otcom dvoch synov, ma 64 rokov. V Brezne zije od roku 1967 a cely ten cas sa aktivne podiela na sportovom, spolocenskom i kulturnom diani. Bol hracom legendarneho futbaloveho muzstva TJ Mostaren, ktore v rokoch 1967 - 1971 postupilo z I. A triedy az do 1. Slovenskej narodnej ligy. Ma za sebou pomerne uspesnu literarnu cinnost, len v niekdajsom Rohaci uverejnil asi 1200 aforizmov, desiatky epigramov, poviedok a bajok. Poslednych zhruba 25 rokov sa systematicky venuje tvorbe kolazi. Ma na svojom konte 70 samostatnych vystav, z nich 18 v zahranici. V roku 1988 v Brezne zalozil Klub amaterskej vytvarnej tvorby s celoregionalnou posobnostou a v roku 1993 pre postihnute deti nielen nasho okresu Nadaciu financnej pomoci ustavu Pohorelska Masa. Minuly rok bol novovzniknutou Akademiou humoru u nas nominovany na slovenskeho karikaturistu roka.

 

Moj zivot jaskyniarsky

RNDr. Dusan Kubiny, Csc.

   Na jeho rychly start a sformovanie vplyvalo niekolko okolnosti. Studium na Prirodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave a najma dizertacna praca Geologia okolia Brezna (1952). Nova kvalita priatelstva najma s Nandom a Jarmilou Jirmerovcami, Jurajom Boskom, Jankom Salatom a Milanom Veselkom. Kontakty s Leom Blahom a Janom Majkom, objavitelom Domice z Turistickej kancelarie v Bratislave, ktora vtedy zabezpecovala prieskum jaskyn na Slovensku, a Jozefom Kovalcikom, objavitelom Bystranskej jaskyne.
   Pod vplyvom mnohych konzultacii, najma s Leom Blahom, vytvoril som v rokoch 1952 – 1953 novu koncepciu organizacie profesionalneho i dobrovolneho jaskyniarstva na Slovensku, ktora v principe funguje dodnes.
   Moju jaskyniarsku cinnost som rozvinul v krasovom uzemi Bystra – Valaska, ktore su spojene podzemnymi potokmi od severu napajanych Stiavnicou a Bystrym potokom s vyvierackami vo Valaskej. Najvacsimi skvostami v tomto spojeni su velke priestory a siene podzemneho rieciska najma pod Zavrtom s obrovskymi tlakovo – koroznymi hrncami v strope rieciska a prekrasny kvaplopad v podzemnych priestoroch Zavrtu v blizkosti noveho vchodu do Bystranskej jaskyne. Jaskyniarsky prieskum v tomto vtedy povrchovom zavrte som breznianskym jaskyniarom Ferdinandovi a Jarmile navrhol jasnovideckym vyrokom "tu kopte a najdete" v roku 1954. A veru po poriadnej drine prenikli v januari 1956 do hlbky 140 m. Pri mojej prehliadke objavenych priestorov nadchol som sa nimi a tesil som sa z ich uspechu.
   Dalsim mojim velkym pocinom bol autorsky navrh noveho vchodu do jaskyne Bystra, ktory som vyprojektoval v ramci noveho spristupnenia, ktore bolo realizovane v rokoch 1961 – 1967. Projekt spristupnenia sme vypracovali v zlozeni Kovalcik – Kubiny – Chladny. Bansko – technicke prace vykonal Geologicky prieskum Turcianske Teplice pod mojim vedenim s meracskym usmernenim Ing. J. Dvorstaka a v spolupraci s F. Jirmerom a dalsimi. Do prevadzky bola jaskyna dana 21. jula 1968, liecebny dom 1971 a za CHPV bola vyhlasena 1972.
   U M. Lalkovica pri 50-rocnici Bystrej sa hlavny projektant a vsetci tvorcovia a akteri noveho spristupnenia vyparili, rovnako ako u Jirmerovej pri prvom vstupe a sprevadzani po novospristupnenej jaskyni.
   Dalsi velky projekt a jeho realizaciu som vykonal pod tlakom udalosti vo Valaskej v roku 1964 – 1968, kedy vznikli prepady povrchu do krasoveho podzemia. Bol to prepad kona pana Havrilu 21. septembra 1964 a dalsi prepad 18. septembra 1968. Taktyto stav som viackrat signalizoval od roku 1952 aj v tlaci.
   V ramci prieskumu bola vyrazena odvodnovacia stolna na urovni naplavov Hrona a na urovni vyvieracky Tajch boli vyvrtane tri horizontalne vrty. Tieto diela vylucuju negativne javy v case privalovych vod, ktore sposobovali v minulosti koroziu do stropu v podzemnych priestoroch a v kritickom stave uvedene prepady. Pre objasnenie procesu v konkretnom uzemi boli vyhlbene sachtice a odvrtane vrty, cim sa dosiahla odkryta geologicka mapa, z ktorej som aplikoval rajonizacnu mapu. V roku 1972 navrhol som nad Valaskou zalesnit  50 hektarovu plochu, co statne lesy ciastocne aj zrealizovali.
   Bystransko – valaskemu krasu sa rovna kras medzi Donovalmi a Jelenskou skalou nad Spanou Dolinou. Aj tu sa udial prepad cesty medzi Donovalmi a Bulami. Na donovalskych lukach su velke zavrtove polia, ktore signalizuju rozsiahlejsie podzemne priestory. Jaskyniari by aj tu mali vyuzivat moje mapy a geologicke rezy ako voditko do rozsiahlych podzemnych priestorov. Ale je co objavovat aj medzi Harmaneckou jaskynou a priepastou Vapenica.
   Nadhernu expediciu som s breznianskymi jaskyniarmi uskutocnil do Cervenych vrchov v Zapadnych Tatrach, kde som 6. augusta 1959 objavil vchod a uvodnych asi 25 m aj zliezol v usti velkej priepasti, ktoru som pomenoval Zadny uplaz. O objave som informoval ucastnikov expedicie Kresanica v zakladnom tabore.
   Pred pripravnou expediciou v maji 1963 sme vybavili povolenie na vyskumne prace v Sprave TANAPu. V juli 1963 po vyrobe rumpalu (Veselko, Jirmer, Salat, Bosko) a dalsieho materialneho vybavenia vyrazili sme na expediciu. Pri doprave nam vyzamne prispel svojim jeepom O. Charvat, ktory sa s materialom vydriapal co najvyssie. Potom sme vsetci maximalne zatazeni aj s pomocou nosidiel, ktore vyrobili Lamper a Giertli z Brezna, vyniesli vsetko k priepasti s maximalnym fyzickym vykonom. Po zriadeni plosiny v usti priepasti (Grafik, Jirmer, Tasler, Valent, Kubiny, Salat, Jirmerova) nad hlavnym priepastovym domom ma na sedacku zakotvili ocelovym lankom (Veselko, Taser, Grafik) a zacalo spustanie po mohutnom dome, ktory som nazval Tichy. Po jednej kratkej pauze pristal som na vtedajsom dne v hlbke 82 – 85 m s obrovskou Sienou zvalenisk podla popadanych balvanom a blokov. Plny objavnych emocii prehliadol som sien a vykonal orientacny geologicky vyskum. Potom ma priatelia po niekolkych kratkych pauzach vytiahli na plosinu a po par metroch bol som opat na Bozom svetle. Vsetci sme boli nadseni z krasneho uspechu krasnych ludi vo velkolepej prirode. Velka vdaka Bohu za jeho priazen a vsetkym ucastnikom tohto nadherneho jaskyniarskeho podujatia. Druha strana mince je ta, ze radkator Slovenskeho krasu V. Benicky mi znemoznil vydanie spravy a aj ini nam vsemozne pripravili rozne protivenstva, napr. v redakcii Krasy Slovenska.

(Pokracovanie)


Kedy vychadza, kedy zapada v oktobri

   3. 6.44 vychod Slnka, 18.15 zapad Slnka, 4. 6.45, 18.13, 5. 6.47, 18.11, 6. 6.48, 18.09, 7. 6.50, 18.07 (o 7.13 je Mesiac v splne), 8. 6.51, 18.05, 9. 6.53, 18.03, 10. 6.54, 18.01, 11. 6.56, 17.59, 12. 5.67, 17.57, 13. 6.58, 17.55, 14. 7.00, 17.53, 15. 7.01, 17.51, 16. 7.03, 17.49, 17. 7.04, 17.47, 18. 7.06, 17.45, 19. 7.07, 17.44, 20. 7.09, 17.42, 21. 7.10, 17.40, 22. 7.12, 17.38 (o 7.14 je Mesiac v nove), 23. 7.13, 17.36 (o 15.27 Slnko vstupje do znamenia Skorpion), 24. 7.15, 17.34, 25. 7.17, 17.33, 26. 7.18, 17.31, 27. 7.20, 17.29, 28. 7.21, 17.27 (koniec letneho SEC, prechod na SEC), 29. 6.23, 16.26, 30. 6.24, 16.24, 31. 6.26, 19.23.

Mgr. Jozef Pupis


Policia patra

   Policia v Banskej Bystrici ziada obcanov o pomoc a spolupracu pri patrani po hladanom 51-rocnom Ing. Juliusovi Weinbergerovi z Banskej Stiavnice. Okresny sud v Brezne vydal prikaz na jeho zatknutie pre trestne ciny sprenevera, podvod a zanedbanie povinnej vyzivy.

   Hladany muz meria 170 cm, ma strednu postavu, ovalnu tvar, kratke tmave vlasy a hnede oci

   Akekolvek informacie o Ing. Juliusovi Weinbergerovi oznamte v najblizsom oddeleni Policajneho zboru alebo na telefonnom cisle 158.


STRANA :

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

ARCHIV

TIRAZ

KONTAKT