Gabriela Vostřesova, ucitelka, Praha:
- V porovnani s predchadzajucim stavom je to super. Pochadzam z Valaskej a chodievam sem dost casto. Brezno bolo v hroznom stave, no teraz je krajsie. Vandalizmus je asi bohuzial vsade. Je to polutovania hodne, ale co mozeme robit? Asi je to dane nejakou tou komunitou. Takychto ludi treba vychovavat. Ale ako? To neviem. Drzim palce, aby - ked sem pridem o pol roka - verejne WC boli v takomto krasnom stave.

Adriana Vrbicka, osetrovatelka zvierat, Jasenie:
- Chvalabohu, ved clovek nemal kde ist na WC. Predtym tam bol neznesitelny zapach a spina. Clovek si tam ozaj nemohol sadnut. Neviem, preco ten vandalizmus. Ved zachody potrebuju vsetci. Nerozumiem, preco sa do takeho niecoho pustaju.

Jan Zatko, dochodca, Brezno:
- Neda sa to ani porovnat. Mestske zachody uz viac rokov boli v hroznom stave. Mesto ako Brezno by malo mat viac takychto zariadeni, verejne zachody by mohli postavit aj niekde inde. Nema to uroven, ked niekto sem pride a musi robit potrebu okolo stromov. Teraz je to dostojne. Krasne urobene. Pocul som, ze uz tu uradovali vandali. Podla mna je to ubohost niektorych hlupych ludi, ktori rozbijaju to, co je dobre.

Anna Butorova, dochodkyna, Bravacovo:
- Je to nebo a zem. Bolo to treba. Teraz su verejne zachody pekne. Pacia sa mi. Pat korun vobec nie je vela, aj predtym sme tolko platili a v akych podmienkach. Skoda, ze su ludia, ktori nicia. Vidite, ako je to, dnes su ludia kadejaki.

Andrea Chriastelova, na materskej dovolenke, Bacuch:

- Verejne zachody su teraz ovela krajsie, neporovnatelne s minulostou. Na vandalizmus nenachadzam slov. Nepochopim, ze sa najdu ludia, ktori dokazu nicit.

Maria Harvankova, nezamestnana, Polomka:

- Predtym boli zachody v hroznom stave, no clovek tam isiel, pretoze nemal kde. Teraz su na urovni 21. storocia. Clovek sa tam lepsie citi. Podla mojho nazoru vandalizmus svedci o zanedbanej vychove. Chce to iny pristup v rodine, v skole a mozno aj ine tresty. Mozno by pomohlo, keby objekt zabezpecili kamerami alebo aspon mrezami.

(ng, ma)

Dochodcovia hodovali

   Kazde rocne obdobie je svojim sposobom specificke, ale jesen je zvlastna. Uputa nas krasnou paletou farieb na listoch stromov a prinasa plody celorocnej prace. No je to aj obdobie, ktore nam pripomina docasnost zivota a bytia.
   Jesen je aj obdobim hodov, preto sme sa aj my pripravili, aby sme vychutnali plody vytvorene pracou nasich hospodarov. K ludskemu stastiu a usmevnej pohode patri pekne prestrety stol, nieco na prehryznutie, vino, priatelia, spev a hudba. Stvrteho oktobra sme v priestoroch Klubu dochodcov Brezno pre vyse sedemdesiat dochodcov - seniorov pripravili spolocenske posedenie, ktore sme nazvali Hydinove hody, aby sme sa pobavili, zatancovali a zaspievali si.
   Pozvanie prijali primator mesta Ing. Jaroslav Demian, veduca socialneho oddelenia mestskeho uradu Mgr. Eva Lukacova, predseda OO JDS Tibor Gilla, predseda ZO JDS Vladimir Strmen. Primator ocenil tuto aktivitu a vyzdvihol krasnu vyzdobu z plodov celorocnej prace nasich clenov, ktori sa jej venuju a maju ju ako hobby.
   Vo vybornej atmosfere sa predstavili clenovia KD, spevacka skupina Senior, nas dlhorocny kamarat, hudobnik Jozko Ambroz sa postaral o dobru naladu. Veduca KD Bozka Pobisova spolocne s clenkami samospravy vie pre skor narodenych pripravit prijemne chvile, za co im patri srdecne podakovanie.

Anna Stanislavova

Desat rokov po prirodnej katastrofe v lesoch Osrblia

   Desat rokov po pamatnej prirodnej katastrofe v horehronskych lesoch, ktora najviac postihla lesne porasty v okoli obce Osrblie, sa 12.oktobra uskutocnil seminar na tuto temu pod hlavickou Oblastnej lesnickej komory Banska Bystrica.
   Memento potencialnej nicivej sily prirodneho zivlu je tu stale. Preto je velmi potrebne, aby si (nielen) slovenska verejnost uvedomovala, ze odborna, zaujmom a zodpovednostou vedena praca slovenskych lesnikov je nanajvys potrebna. Treba povazovat za pozitivum, ked si to spolocnost uvedomuje. Treba povazovat za pozitivum, ked je spolocnost vyrozumena o falosnych hlasoch pseudoodbornikov, napadajucich malo samych seba zviditelnujucich lesnikov (na ich skodu), ktori sa za odbornikov kvalifikovali uplne nekvalifikovane sami, samozrejme s podporou mocenskych kruhov, sledujucich zistne zaujmy pod ruskom nezistnosti.
Prirodne katastrofy podobneho rozsahu sa na Horehroni v minulosti vyskytovali priblizne raz za patdesiat rokov aj predtym. Nie su vsak uz pamatnici tychto udalosti, ktori by svedcili o praci lesnikov. Je na nas, aby sme v case nebyvaleho rozsahu dokumentacie, komunikacie a zachovavania mnozstva dokladov sucasnej ludskej cinnosti, zachovali v pamati i v srdci to, co sa udialo na Horehroni pred desiatimi rokmi a potom.

Boris Pekarovic, clen predstavenstva Oblastnej lesnickej komory B. Bystrica a predstavenstva Slovenskej lesnickej komory

Novy ucebny odbor v Strednom odbornom ucilisti Brezno

   V skolskom roku 2005/2006 sme zacali vyucovat v nasom ucilisti novu profesiu – stolar. Odborny vycvik vykonavame v priestoroch Spojenej skoly Brezno na Laskomerskeho 3, kde su pre ziakov, co sa tyka strojoveho parku, vytvorene vyborne podmienky na vyuku. Dielne su vybavene dobrymi nastrojmi a naradim, za co sa chceme aj touto formou podakovat vedeniu skoly.
   Ziaci sa pocas skolskeho roka naucili opracovavat drevo rucne aj strojne. V druhom polroku skolskeho roka vyrabali uz v cvicno – produktivnej praci jednoduche vyrobky, ako su zavesny stojan pod kvety, kuchynska sedacka, podnozka, drziak na noze a rozne dekorativne predmety pre propagaciu SOU. Skolsky rok sme ukoncili kontrolnou pracou, ktora spocivala v zadanej ulohe. Kazdy ziak navrhol vtaciu budku alebo krmidlo pre vtaky. Po zvoleni pracovneho postupu a pouzitia nastrojov a naradia pod vedenim majstrov odborneho vycviku Milana Simka a Bc. Milana Hasana vyrabali vyrobky, ktore potom vyhodnotila komisia. Najlepsi ziaci – Tomas Olsiak, 2. Marek Rusnak, 3. Michal Tazky – odmeneni vecnymi cenami. Vyrobky ziakov su umiestnene na stromoch v areali SOU na Mazornikove, kde sluzia na zahniezdenie a prikrmovanie vtakov v zimnom obdobi.

Milan Simko, majster odbornej vychovy

 Postavenie sa pri scohe Martina Razusa

   Sochou Martina Razusa je poctene mesto Brezno. Vsetci jeho obyvatelia zosiroka. Predstaveni mesta. Primator mesta. Evanjelicky a. v. cirkevny zbor a jeho duchovny. Rimskokatolicka cirkev a jej duchovny. Pan Oto Baldovsky – navrhovatel na instalaciu pomnika Martina Razusa. Dobrodinci a sponzori darov a milodarov nepoznani a poznani. Nas rodak, zijuci daleko za velkou mlakou v Kanade – pan Pavel Datko, ktory zacal, zotrval a dokoncil pocas viac ako deviatich rokov (6. februara 1997 – podany navrh, 6. augusta 2006 – odhalenie sochy) svoje slachetne predsavzatie. Este v zaciatkoch som poziadal o rozhovor predchadzajuceho pana primatora na tuto temu, aby som mohol odpovedat na mnoziace sa otazky v tyzdenniku Evanjelicky posol spod Tatier. Otazky zneli: Ako reaguje Brezno na vyrocie Martina Razusa? Blizilo sa 110. vyrocie narodenia Martina Razusa 18. 10. 1888 – 18. 10. 1998.
   Este pred mojim stretnutim s panom primatorom presla mestom anketa o definitivnom rozhodnuti konkretneho miesta, kde by socha mala byt postavena. Obcania si mali urcit miesto, a tak sme sa vybrali tri osoby do roznych casti mesta za navrhmi spoluobcanov, na ktorom z troch navrhovanych miest odporucaju sochu postavit. Vysledok bol krasny. Vsetci opytani odpovedali na bod cislo jeden: “Sochu postavit v starom parku na namesti.” Tu sa prejavila vysoka kultivovanost nasich spoluobcanov.
   Pri stretnuti mi pan primator ukazal penazny doklad, na ktorom bol uvedeny financny obnos. Od pana Pavla Datka z Kanady. Sprava o cinnosti na temu Razusov pamatnik bola v tom case velmi skromna, pasivna. Ale velmi ma potesil pohlad na dokument od pana Datka. Potesili pravdaze dolariky upisane na tomto doklade, ved to boli prve lastovicky a doklad azda uz vtedy nebol v pradi prvy. Ale v com mal ten doklad velku silu, bola jeho ticha, ale naliehava vyzva – napred sa ist musi. Bola to vyzva zdaleka – od nasich. Obojstranny vdacny pocti spolupatricnosti. Vsetkym zucastnenym uprimne dakujeme a pozdravujeme. Vdaka vam, pan Datko.
   A teraz s jednoznacnym presvedcenym pochopenim vyslovujem vdaku hlavnym akterom tohto diela, ktori s uprimnym pochopenim, laskavo prijali svoje ulohy. A dielo sa podarilo. Je tiche, skromne, laskave, ma velkeho ducha! To nie je chladny, studeny kov, to je presna vernost osobnosti, ktoru socha stvarnuje. V tomto diele je vlozene kus srdca, kus osobnosti sochara a architektov. A znovu potvrdene. V jednoduchosti je krasa! Pre uplnost uvediem aj ich mena: doc. Vierka Lichardova, Ing. Arch., CSc. - vnucka Martina Razusa, doc. Dusan Lichard, Dr. h. c. prof. PhDr. Ludovit Petransky, DrSc., doc. Ing. Jozef Barinka. Uprimne dakujeme Breznania Breznanom.
   V tychto dnoch kronika vpise novy milnik do dejin mesta Brezna, do dejin Evanjelickeho a. v. cirkevneho zboru v Brezne, vpise do povedomia ludi na celom Slovensku, lebo Martin Razus sa snazil o priazen so vsetkymi a pre vsetkych, ktorym dobro Slovenska nebolo lahostajne.
   Aj ked nase namestie zdobi krasna socha, bolo prednesenych viacero prihovorov a cirkevnych spomienok, divadelnych vystupeni, myslim si, ze je to vsetko malo na dobehnutie zameskaneho. Moj clanok chcem venovat ako zaciatok oslav 118. vyrocia narodenia Martina Razusa.

Dusan Veselko