24. OKTOBER 2006 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

  Vzacne obrazky

Karol Rapos posobil v 20. rokoch 20. storocia v Brezne ako okresny skolsky inspektor a spravca ludovej skoly. Tato fotografia vznikla pravdepodobne pri prilezitosti konfirmacie jeho byvalych ziakov. Potvrdi niekto tento predpoklad?

 


Razusova studnicka

   Na historickom namesti nasho mesta stoji rozsiahla a pekna evanjelicka a. v. fara, ktoru radi obdivuju najma navstevnici. Okrem toho sa v jej miestnostiach odohravali uz v obdobi rokov 1848 – 1849 udalosti suvisiace so sturovskym povstanim. Brezniansky knaz Jan Chalupka spolu s dalsimi vernymi Slovakmi prichylil Sturovcov do svojej rezidencie a prejavil im velku doveru. Vedenie nasho mesta si jeho vztah k Breznu vysoko vazilo. Instalovalo mu krasny pomnik a pomenovalo po nom aj blizku ulicu smerujucu popri fare.
   Evanjelicka fara bola sidlom aj dalsieho slovenskeho velikana Martina Razusa. Vo svojom prispevku sa chcem vratit trochu do minulosti a k malo znamym udalostiam. Mal velmi vrely vztah k prirode. Chodieval aj so svojimi cirkevnikmi do krasnej doliny Rury. Po nom este aj v sucasnosti zostala studnicka: Razusova studnicka. Martin Razus mal vsestranne zameranie. Velmi uzko spolupracoval aj s mestskymi organmi. Svedcia o tom aj jeho slova prednesene na konvente Sprava za  rok 1932 prednesena vo februari roku 1933: „...Vyzdvihujem, ako minuleho roku, sme vdacni nasmu mestu i dnes a ja sam, ako dosial aj nadalej stojim tym, cim mozem k sluzbam pomahat mu v jeho tazkych ulohach... Sprava nam vravi o dobrych vztahoch medzi mestom a cirkevnym zborom prave prostrednictvom, alebo aj prostrednictvom pomoci a spolupraci pana farara. Ako skromne a laskavo naznacil svoj vztah a posobenie k mestu, takym zivotom aj zil. Laska sa nenadima.“
   Pokusat sa napisat a ci len priblizit sa, malo dotknut, osobnosti Martina Razusa, jeho tvorby, bez literarnych pomocok je sotva mozne. Velmi sa ziada pripomenut, ba podciarknut, aku vynimocnu, rovno neocenitelnu pomoc a pochopenie mal Martin Razus od rodiny Raposovej. Tieto dve vzacne rodiny zili vedla seba a spajala ich vzajomna ucta, blizkost svojho spolocenskeho postavenia a tak aj vzajomneho pochopenia. Karol Rapos byval so svojou rodinou v evanjelickej a. v. cirkevnej budove. Zastaval v evanjelickom cirkevnom zbore funkciu kantora od roku 1905. Zaujimali ho dejiny Brezna, ako aj cirkevne dejiny, studoval ich a rad sa k nim vracal. Po prichode do Brezna 1. maja 1930 sa Martin Razus zoznamoval s historiou mesta, odkial cerpal namet na dva historicke romany: Julia (1930) a Odkaz mrtvych (1936), a tak sa aj tu, alebo prave tu, stretli dve velke spriaznene duse, nasli kazdy v sebe pochopenie voci tomu druhemu a navzajom si pomahali, kde ich spojivom bola laska k vzajomnej veci a oddanost jeden voci druhemu a ich milych rodin. Rodinna vzajomnost sa neskor utvrdila sobasom, ked sa Elenka Razusova (1919), starsia dcera (zije v Bratislave) vydala za Raposove syna Gabriela (1917), bol redaktor a neskor osobny tajomnik Martina Razusa.
   K cistej chladnej vodicke, k jeho studnicke sa vracal velmi rad a casto, ako len mohol. Jeho velky duch, ale velmi pretazeny a zroneny, ziadal uz tento vzacny liek na „ranybolave“. Najdeme v jeho modlitbach, duchovnych piesnach, kde prosi pana Boha... zahoj rany bolave... a bolo ich mnoho a boli aj take, kde musel obhajit svoju osobnu cirost a pravdovravnost na sudoch. Politicki nepriatelia mu postavili do cesty plateneho agenta – provokatera Srba Dimitrievica, ten nanho utocil pri kazdej prilezitosti, pisal pamflety, v ktorych siahal na jeho cest. Razus trpel, ale neklesal na povedomi, hoci sa ocitol na ceste proti prudu.
   A takto mu udelil „jeho narod“ uznanie najvyssie „Srdce a svedomie naroda“. Jemu najlepsim liekom na rany bolave bola pokora, bola jeho vzacna rodina, bola jeho studnicka.
   Cinnosti a programu v Matici slovenskej sa Martin Razus venoval, ako vo vsetkom, plnym svojim presvedcenim. Angazoval sa a zapajal do roznych podujati a slavnostnych prejavov a prihovorov, aby aj takto budil a podnecoval povedomie svojho naroda. Karol Rapos, skolsky inspektor, bol v tomto obdobi predsedom miestneho odboru Matice slovenskej v Brezne. Spolocne sa zaoberali historiou, rozvojom kultury a najma skolstva. Zakladali nove MO MS na Horehroni. Venovali sa pri tom hlavne mladezi.
   V Moravskom Lieskovom posobil v rokoch 1921 – 1930. V jeho okoli sa odohrava dej najrozsiahlejsieho romanu Martina Razusa Svety. Kresli tu osudy dediny, osudy svoje a osudy celeho naroda v tej dobe. Polsky historik pan Wantula napisal, ze keby Razus nic viac nebol napisal okrem Svetov, to dielo by stacilo, aby bol vyneseny na prve miesto v slovenskej literature.
   Je malo diel vo svetovej literature, ktore by predstavili zivot po kazdej stranke tak, ako Razusove Svety. No Razusovi nestacila praca literarna len pre narod, nezabudal ani na cirkev a napisal zbierku modlitieb v tom obdobi Z nasho chramu.
   Ked som pisal o zasluznej praci a pomoci Karola Raposa Martinovi Razusovi, tak isto vyznamnu cinnost a ulohu robil Karol Rapos aj pre mesto Brezno a pre jeho skolstvo. Staroveke dejiny a deje Brezna pisane od roku 1260 by si sladko spali v archivoch nikym nerusene a nepoznane, keby nebolo bohatiera, ktory ich odklial, poznal, studoval a pripravene do makkeho lahodneho citania podal svojim spoluobcanom a citatelskej verejnosti. Citujem kratku stat: „...Do 18. storocia niet vsak nijakej urcitej pisomnej spravy o Brezna a o jeho chotari alebo okoli. Z roku 1260 sa zachovala privilegialna listina Belu lV. spominajuca chotar brezniansky pod nazvom Berezun... Ako (asi) bola pisana privilegialna listina Belu lV.? Latinsky?“
   Zasluhou Martina Razusa a Karola Raposa boli dejiny Brezna a aj jeho okolia na prisne historickom zaklade poznane a osvetlene a takto podane verejnosti aj v historickych romanoch: Julia, Odkaz mrtvych alebo v zbierke noviel Bombura – o breznianskom hrdinovi Jakubovi Bomburovi, o ktorom basnil i Samo Chalupka. V Bacovi Puterovi vzornym versom opisanom diele o schopnosti Slovaka, ktory co i vychovany v horach, predsa sa nestraca v sirokom svete.
   „Tu vidime, ze Razus zrastol s Breznom a snazil sa osvietit jeho minulost. Zo suchych historickych faktorov zazivne romany a meno nasho mesta Brezna nieslo sa celou republikou, ba i dalej. A ked nie za vsetko ine, nuz za to patri vdaka celeho mesta!!“ Napisal Karol Rapos hned po smrti Razusovej v zivotopise Martina Razusa. Roman Odkaz mrtvych a jeho preklad do polstiny je iste dokazom jeho vysokej ceny. „Spominajte na svojich vodcov, ktori vam zvestovali slovo Bozie a nasledujme ich vieru“. Takto napomina svate pismo.
   Pouzita literatura: Dejiny cirkvi ev. a. v. Breznianskej (v suvislosti s dejinami mesta Brezna n/Hronom) – Karol Rapos, Navrh na instalaciu pomnika z 110. vyrociu narodenia Martina Razusa v Brezne – Oto Baldovsky.

Dusan Veselko

Jan Chalupka a jeho studia

   V oktobri si pripominame 215. vyrocie narodenia vyznamneho dramatika a evanjelickeho knaza Jana Chalupku, ktory patri do plejady najvyznamnejsich osobnosti Brezna.
   V prvom zvazku matriky narodenych v Hornej Micinej na strane 20 je napisane, ze Jan Chalupka sa narodil a pokrsteny bol 28. oktobra 1791. Krstnymi rodicmi boli tamojsi farar Andrej Braxatoris s manzelkou Annou. Otec Adam Chalupka uz v nasledujucom roku presiel za farara do Hornej Lehoty, ktora sa stala Janovym domovom.
   Prvym ucitelom mu bol otec. Doma v Lehote Jan do skoly nechodil, lebo podla otca vtedajsi ucitelia neboli na patricnej vyske. Zaviedol ho do Slovenskej Lupce, kde rok chodil do skoly k Janovi Sikorovi. V rokoch 1800 - 1802 sa ucil v Brezne pod vedenim Jozefa Wagnera, v rokoch 1802 - 1805 studoval (asi kvoli madarcine) v Ozdanoch na evanjelickom gymnaziu, kde ho okrem inych ucil aj Samuel Kollar. Ked mal strnast rokov, odisiel do Levoce, kde pobudol do roku 1809. V presovskom kolegiu potom studoval v rokoch 1809 - 1814, kde ho viedli rektor Ondrej Mayer a jeho zastupca Adam Benka. Aj on tu vyucoval sukromne v dome mestskeho lekara Kriegera a potom ucil synov Samuela Steinhűbela, s ktorymi sa v roku 1812 pobral na kalvinsku vysoku skolu do Sarisskeho Potoka (Patak). V roku 1814 ho povolali za domaceho ucitela do Radvane, potom odchadza do Viedne za vychovavatela k detom pravoslavneho pana E. Gyika. V aprili 1815 odchadza na studia do Jeny, kde mu prednasali napr. teologiu Gabler, Schott a Dauz, filozofiu Friese, ktory mal silny vplyv aj na Karola Kuzmanyho, historiu Luden, filologiu Eichstadt, matematiku Műnchov. Okrem studovania Chalupka vela cita (Homera, Wielanda a i.), navstevuje s priatelmi (S. Ferjencik, Safarik a Jamriska) kostoly, mesta, okrem Weimaru napr. Halle, Wittenberg, kniznice a divadla. Svoj pobyt v Nemecku (do roku 1817) opisal v nemecky pisanych zapiskoch. Jeho zapisky zo studii na Slovensku (Levoca, Presov) a z Viedne su pisane po latinsky. Jan Chalupka ovladal osem reci, pisal po latinsky, nemecky, madarsky, cesky aj po slovensky.
   Po navrate z nemeckych studii dostal Jan Chalupka az dve pozvania na stredne skoly. Prednost pred Banskou Stiavnicou dal Ozdanom. Stravil tu vsak len rok, potom presiel do Spisa a na sest rokov sa stal profesorom v Kezmarku.

A. Prepletana

Erby obci Breznianskeho okresu

Pohronska Polhora

   Juhovychodna cast chotara Brezna bola takmer styri storocia zalesnenym, neobyvanym uzemim. Viedla nim len obchodna cesta. Staznosti cestujucich na tuto, zbojnikmi sa hemziacu trasu, ale aj crtajuca sa perspektiva hutnickeho priemyslu v regione, viedli k rozhodnutiu zalozit osadu na polceste medzi Breznom a Tisovcom. Mesto poziadalo o uvolnenie osadnikov Oravsku zupu a prvych dvanast rodin prislo na jar roku 1786. Lepsie zivotne podmienky hladalo v presidleni nakoniec celkom patdesiatdva rodin, ku ktorym sa pridali styri rodiny z Brezna. Kolonisti boli prevazne rolnici. Po prekonani zaciatocnych tazkosti s presidlenim a udomacnenim sa v novych podmienkach, ponukla obyvatelom nove moznosti zivobytia aj prevadzka vysokej pece postavenej v chotari obce koncom 18. storocia.
   Sposob zalozenia Polhory (od roku 1948 Pohronskej Polhory) bude navzdy potvrdeny v ciselnej symbolike erbu. Obec pouzivala historicku pecat so svatostefanskou korunou v pecatnom poli, ale tento univerzalny motiv nahradila novotvarom. Jedenast ihlicnanov symbolizuje nielen geograficky charakter jej okolia, ale aj pocet oravskych obci (Hrustin, Lipnica, Mutne, Novot, Oravska Lesna, Oravska Polhora, Rabcice, Sviniarka, Vesele, Vitanova, Zakamenny Klin). Stiepeny cerveno-modry stit je odvodeny od erbu Brezna, na uzemi ktoreho bola obec zalozena.

   Heraldicky popis erbu:

   V cerveno-modrom stiepenom stite jedenast striebornych smrekov.

Pripravilo Horehronske muzeum


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT