|
Razusova studnicka
Na historickom namesti nasho mesta stoji
rozsiahla a pekna evanjelicka a. v. fara, ktoru radi obdivuju najma
navstevnici. Okrem toho sa v jej miestnostiach odohravali uz v obdobi rokov
1848 – 1849 udalosti suvisiace so sturovskym povstanim. Brezniansky knaz Jan
Chalupka spolu s dalsimi vernymi Slovakmi prichylil Sturovcov do svojej
rezidencie a prejavil im velku doveru. Vedenie nasho mesta si jeho vztah k
Breznu vysoko vazilo. Instalovalo mu krasny pomnik a pomenovalo po nom aj
blizku ulicu smerujucu popri fare.
Evanjelicka fara bola sidlom aj dalsieho
slovenskeho velikana Martina Razusa. Vo svojom prispevku sa chcem vratit
trochu do minulosti a k malo znamym udalostiam. Mal velmi vrely vztah k
prirode. Chodieval aj so svojimi cirkevnikmi do krasnej doliny Rury. Po nom
este aj v sucasnosti zostala studnicka: Razusova studnicka. Martin Razus mal
vsestranne zameranie. Velmi uzko spolupracoval aj s mestskymi organmi.
Svedcia o tom aj jeho slova prednesene na konvente Sprava za rok 1932
prednesena vo februari roku 1933: „...Vyzdvihujem, ako minuleho roku, sme
vdacni nasmu mestu i dnes a ja sam, ako dosial aj nadalej stojim tym, cim
mozem k sluzbam pomahat mu v jeho tazkych ulohach... Sprava nam vravi o
dobrych vztahoch medzi mestom a cirkevnym zborom prave prostrednictvom,
alebo aj prostrednictvom pomoci a spolupraci pana farara. Ako skromne a
laskavo naznacil svoj vztah a posobenie k mestu, takym zivotom aj zil. Laska
sa nenadima.“
Pokusat sa napisat a ci len priblizit sa,
malo dotknut, osobnosti Martina Razusa, jeho tvorby, bez literarnych pomocok
je sotva mozne. Velmi sa ziada pripomenut, ba podciarknut, aku vynimocnu,
rovno neocenitelnu pomoc a pochopenie mal Martin Razus od rodiny Raposovej.
Tieto dve vzacne rodiny zili vedla seba a spajala ich vzajomna ucta,
blizkost svojho spolocenskeho postavenia a tak aj vzajomneho pochopenia.
Karol Rapos byval so svojou rodinou v evanjelickej a. v. cirkevnej budove.
Zastaval v evanjelickom cirkevnom zbore funkciu kantora od roku 1905.
Zaujimali ho dejiny Brezna, ako aj cirkevne dejiny, studoval ich a rad sa k
nim vracal. Po prichode do Brezna 1. maja 1930 sa Martin Razus zoznamoval s
historiou mesta, odkial cerpal namet na dva historicke romany: Julia (1930)
a Odkaz mrtvych (1936), a tak sa aj tu, alebo prave tu, stretli dve velke
spriaznene duse, nasli kazdy v sebe pochopenie voci tomu druhemu a navzajom
si pomahali, kde ich spojivom bola laska k vzajomnej veci a oddanost jeden
voci druhemu a ich milych rodin. Rodinna vzajomnost sa neskor utvrdila
sobasom, ked sa Elenka Razusova (1919), starsia dcera (zije v Bratislave)
vydala za Raposove syna Gabriela (1917), bol redaktor a neskor osobny
tajomnik Martina Razusa.
K cistej chladnej vodicke, k jeho
studnicke sa vracal velmi rad a casto, ako len mohol. Jeho velky duch, ale
velmi pretazeny a zroneny, ziadal uz tento vzacny liek na „ranybolave“.
Najdeme v jeho modlitbach, duchovnych piesnach, kde prosi pana Boha... zahoj
rany bolave... a bolo ich mnoho a boli aj take, kde musel obhajit svoju
osobnu cirost a pravdovravnost na sudoch. Politicki nepriatelia mu postavili
do cesty plateneho agenta – provokatera Srba Dimitrievica, ten nanho utocil
pri kazdej prilezitosti, pisal pamflety, v ktorych siahal na jeho cest.
Razus trpel, ale neklesal na povedomi, hoci sa ocitol na ceste proti prudu.
A takto mu udelil „jeho narod“ uznanie
najvyssie „Srdce a svedomie naroda“. Jemu najlepsim liekom na rany bolave
bola pokora, bola jeho vzacna rodina, bola jeho studnicka.
Cinnosti a programu v Matici slovenskej sa
Martin Razus venoval, ako vo vsetkom, plnym svojim presvedcenim. Angazoval
sa a zapajal do roznych podujati a slavnostnych prejavov a prihovorov, aby
aj takto budil a podnecoval povedomie svojho naroda. Karol Rapos, skolsky
inspektor, bol v tomto obdobi predsedom miestneho odboru Matice slovenskej v
Brezne. Spolocne sa zaoberali historiou, rozvojom kultury a najma skolstva.
Zakladali nove MO MS na Horehroni. Venovali sa pri tom hlavne mladezi.
V Moravskom Lieskovom posobil v rokoch
1921 – 1930. V jeho okoli sa odohrava dej najrozsiahlejsieho romanu Martina
Razusa Svety. Kresli tu osudy dediny, osudy svoje a osudy celeho naroda v
tej dobe. Polsky historik pan Wantula napisal, ze keby Razus nic viac nebol
napisal okrem Svetov, to dielo by stacilo, aby bol vyneseny na prve miesto v
slovenskej literature.
Je malo diel vo svetovej literature, ktore
by predstavili zivot po kazdej stranke tak, ako Razusove Svety. No Razusovi
nestacila praca literarna len pre narod, nezabudal ani na cirkev a napisal
zbierku modlitieb v tom obdobi Z nasho chramu.
Ked som pisal o zasluznej praci a pomoci
Karola Raposa Martinovi Razusovi, tak isto vyznamnu cinnost a ulohu robil
Karol Rapos aj pre mesto Brezno a pre jeho skolstvo. Staroveke dejiny a deje
Brezna pisane od roku 1260 by si sladko spali v archivoch nikym nerusene a
nepoznane, keby nebolo bohatiera, ktory ich odklial, poznal, studoval a
pripravene do makkeho lahodneho citania podal svojim spoluobcanom a
citatelskej verejnosti. Citujem kratku stat: „...Do 18. storocia niet vsak
nijakej urcitej pisomnej spravy o Brezna a o jeho chotari alebo okoli. Z
roku 1260 sa zachovala privilegialna listina Belu lV. spominajuca chotar
brezniansky pod nazvom Berezun... Ako (asi) bola pisana privilegialna
listina Belu lV.? Latinsky?“
Zasluhou Martina Razusa a Karola Raposa
boli dejiny Brezna a aj jeho okolia na prisne historickom zaklade poznane a
osvetlene a takto podane verejnosti aj v historickych romanoch: Julia, Odkaz
mrtvych alebo v zbierke noviel Bombura – o breznianskom hrdinovi Jakubovi
Bomburovi, o ktorom basnil i Samo Chalupka. V Bacovi Puterovi vzornym versom
opisanom diele o schopnosti Slovaka, ktory co i vychovany v horach, predsa
sa nestraca v sirokom svete.
„Tu vidime, ze Razus zrastol s Breznom a
snazil sa osvietit jeho minulost. Zo suchych historickych faktorov zazivne
romany a meno nasho mesta Brezna nieslo sa celou republikou, ba i dalej. A
ked nie za vsetko ine, nuz za to patri vdaka celeho mesta!!“ Napisal Karol
Rapos hned po smrti Razusovej v zivotopise Martina Razusa. Roman Odkaz
mrtvych a jeho preklad do polstiny je iste dokazom jeho vysokej ceny.
„Spominajte na svojich vodcov, ktori vam zvestovali slovo Bozie a nasledujme
ich vieru“. Takto napomina svate pismo.
Pouzita literatura: Dejiny cirkvi ev. a.
v. Breznianskej (v suvislosti s dejinami mesta Brezna n/Hronom) – Karol
Rapos, Navrh na instalaciu pomnika z 110. vyrociu narodenia Martina Razusa v
Brezne – Oto Baldovsky.
Dusan Veselko
Jan Chalupka a jeho studia
V oktobri si pripominame 215. vyrocie
narodenia vyznamneho dramatika a evanjelickeho knaza Jana Chalupku, ktory
patri do plejady najvyznamnejsich osobnosti Brezna.
V prvom zvazku matriky narodenych v Hornej
Micinej na strane 20 je napisane, ze Jan Chalupka sa narodil a pokrsteny bol
28. oktobra 1791. Krstnymi rodicmi boli tamojsi farar Andrej Braxatoris s
manzelkou Annou. Otec Adam Chalupka uz v nasledujucom roku presiel za farara
do Hornej Lehoty, ktora sa stala Janovym domovom.
Prvym ucitelom mu bol otec. Doma v Lehote
Jan do skoly nechodil, lebo podla otca vtedajsi ucitelia neboli na patricnej
vyske. Zaviedol ho do Slovenskej Lupce, kde rok chodil do skoly k Janovi
Sikorovi. V rokoch 1800 - 1802 sa ucil v Brezne pod vedenim Jozefa Wagnera,
v rokoch 1802 - 1805 studoval (asi kvoli madarcine) v Ozdanoch na
evanjelickom gymnaziu, kde ho okrem inych ucil aj Samuel Kollar. Ked mal
strnast rokov, odisiel do Levoce, kde pobudol do roku 1809. V presovskom
kolegiu potom studoval v rokoch 1809 - 1814, kde ho viedli rektor Ondrej
Mayer a jeho zastupca Adam Benka. Aj on tu vyucoval sukromne v dome
mestskeho lekara Kriegera a potom ucil synov Samuela Steinhűbela, s ktorymi
sa v roku 1812 pobral na kalvinsku vysoku skolu do Sarisskeho Potoka
(Patak). V roku 1814 ho povolali za domaceho ucitela do Radvane, potom
odchadza do Viedne za vychovavatela k detom pravoslavneho pana E. Gyika. V
aprili 1815 odchadza na studia do Jeny, kde mu prednasali napr. teologiu
Gabler, Schott a Dauz, filozofiu Friese, ktory mal silny vplyv aj na Karola
Kuzmanyho, historiu Luden, filologiu Eichstadt, matematiku Műnchov. Okrem
studovania Chalupka vela cita (Homera, Wielanda a i.), navstevuje s
priatelmi (S. Ferjencik, Safarik a Jamriska) kostoly, mesta, okrem Weimaru
napr. Halle, Wittenberg, kniznice a divadla. Svoj pobyt v Nemecku (do roku
1817) opisal v nemecky pisanych zapiskoch. Jeho zapisky zo studii na
Slovensku (Levoca, Presov) a z Viedne su pisane po latinsky. Jan Chalupka
ovladal osem reci, pisal po latinsky, nemecky, madarsky, cesky aj po
slovensky.
Po navrate z nemeckych studii dostal Jan
Chalupka az dve pozvania na stredne skoly. Prednost pred Banskou Stiavnicou
dal Ozdanom. Stravil tu vsak len rok, potom presiel do Spisa a na sest rokov
sa stal profesorom v Kezmarku.
A. Prepletana
Erby obci Breznianskeho okresu
Pohronska Polhora
Juhovychodna cast chotara Brezna bola
takmer styri storocia zalesnenym, neobyvanym uzemim. Viedla nim len obchodna
cesta. Staznosti cestujucich na tuto, zbojnikmi sa hemziacu trasu, ale aj
crtajuca sa perspektiva hutnickeho priemyslu v regione, viedli k rozhodnutiu
zalozit osadu na polceste medzi Breznom a Tisovcom. Mesto poziadalo o
uvolnenie osadnikov Oravsku zupu a prvych dvanast rodin prislo na jar roku
1786. Lepsie zivotne podmienky hladalo v presidleni nakoniec celkom
patdesiatdva rodin, ku ktorym sa pridali styri rodiny z Brezna. Kolonisti
boli prevazne rolnici. Po prekonani zaciatocnych tazkosti s presidlenim a
udomacnenim sa v novych podmienkach, ponukla obyvatelom nove moznosti
zivobytia aj prevadzka vysokej pece postavenej v chotari obce koncom 18.
storocia.
Sposob zalozenia Polhory (od roku 1948
Pohronskej Polhory) bude navzdy potvrdeny v ciselnej symbolike erbu. Obec
pouzivala historicku pecat so svatostefanskou korunou v pecatnom poli, ale
tento univerzalny motiv nahradila novotvarom. Jedenast ihlicnanov
symbolizuje nielen geograficky charakter jej okolia, ale aj pocet oravskych
obci (Hrustin, Lipnica, Mutne, Novot, Oravska Lesna, Oravska Polhora,
Rabcice, Sviniarka, Vesele, Vitanova, Zakamenny Klin). Stiepeny
cerveno-modry stit je odvodeny od erbu Brezna, na uzemi ktoreho bola obec
zalozena.
Heraldicky popis erbu:
V cerveno-modrom
stiepenom stite jedenast striebornych smrekov.
Pripravilo Horehronske muzeum
|
