|
Sme nablizku
Co je to crevna
sprcha?
„Niekde som pocula
o kvalitach crevnej sprchy. Pri akych chorobach sa pouziva?“
Crevna
sprcha - Colon hydroterapia. To je nazov procedury. Colon je latinsky nazov
hrubeho creva a hydroterapia je odborny nazov pre liecbu vodou. Premyvanie
hrubeho creva, crevna sprcha, colon wasch su rozne nazvy pre ocistenie
hrubeho creva.
Metoda
nie je nova. Pouzivali ju uz v davnej minulosti najma orientalne narody,
ktore sa snazili zdravie udrzat viac, ako liecit chorobu. Dnes sa vykonava
velmi elegantne, bez neprijemnych pocitov, pomocou modernej techniky v celom
kulturnom svete.
Crevna
sprcha sa pouziva pri zapche, syndrome drazdiveho creva, cize castych
hnackach, ako cvicenie procesu vyprazdnovania u ochrnutych pacientov, pri
poruchach vyprazdnovania po porode, hemoroidoch stredneho a lahkeho stupna,
pred vysetrenim kolonoskopiou ci irigografiou, na odstranenie zvyskov
kontrastnej latky po rőntgenovom vysetreni zazivacieho traktu baryovou
kasou, k detoxikacii hrubeho creva a ako prevencia rakoviny hrubeho creva a
konecnika.
Po
konzultacii s odbornym lekarom je v niektorych krajinach vykonavana ako
metoda na uvolnenie zatvrdnutej stolice v konecniku, na cistenie vyvodov
creva po operaciach, pri ochoreniach creva - ulceroznej kolitide a Crohnovej
chorobe – a postihnuti creva parazitmi.
Niektore
centra odporucaju tuto metodu aj pri migrenach, reumatizme, alergickej
nadche, znizenej imunite, unavnom syndrome, nadvahe, zvacseni a vyduti
brucha, zlom drzani tela, bolestiach v chrbte, vysokom krvnom tlaku.
Priaznivy efekt crevnej sprchy sa uvadza aj pri akne, psoriaze a rozlicnych
najma potravinovych alergiach.
Zakrok
ucinne, elegantne a bez bolesti odstrani z crevnej steny lipnuce nanosy
hlienu, stolice, skibala (stolicove kamienky) a ostatne produkty zazivania.
Zakrok neprinesie neprijemne zazitky a je vhodny prakticky pre vsetky vekove
kategorie asi od sest rokov. Nesmie sa vykonavat pri akutnej zapalovej
chorobe criev, menstruacii a v poslednych dvoch mesiacoch tarchavosti. Treba
byt velmi opatrny pri nadorovych chorobach hrubeho creva, divertikuloze
(vychlipeninach) hrubeho creva a konecnika, najma ak su zapalene, pri
brusnych bolestiach neznameho povodu, krvacani do zazivacieho traktu,
celkovo zlom zdravotnom stave s velkym oslabenim organizmu, epilepsii a
inych zachvatoch krcov, bezprostredne po infarkte srdca a mrtvici. Zakrok by
sa nemal robit pacientom s neliecenym vysokym krvnym tlakom a srdcovou
nedostatocnostou.
Cela
procedura trva asi hodinu, jej priebeh nie je neprijemny, pretoze sa robi
leziacky. Vo velmi ojedinelych pripadoch sa po vyplachu moze u citlivych
ludi objavit kratkodoby pocit nevolnosti alebo riedka stolica.
Viac informacii vam poskytnu v Centre zdravia na Makovickeho ulici, 010 01
Zilina, c. t. 041/5640963, 0904 248230, www.peknetelo.sk.
Operne, operetne a
muzikalove umenie
RNDr. Dusan Kubiny,
CSc.
Vsetky
moje zivoty zacinali v Brezne a okoli. V roku 1946 nas niekolkych
gymnazistov, breznianski divadelnici prizvali do Modrej ruze robit
komparzistov. Hlavnymi solistami vtedy boli moja sestra Zlatica a Janko
Obernauer. Nacvicoval nas ucitel hudby a vzacny clovek Ernest Kandera, s
ktorym som sa neskor priatelil az do jeho smrti.
V roku
1947 uz v Banskej Stiavnici, kde som prestupil, nacvicil s nami nas profesor
prirodopisu Imrich Steffek kabaret, v ktorom som tancoval valcik s mladsou
spoluziackou Evkou Solcanyovou a spieval pod balkonom serenadu s vlastnym
gitarovym sprievodom tiez mladsej spoluziacke Adelke.
Na
vysokej skole popri studiu na Prirodovedeckej fakulte SU zapisal som sa aj
na studium spevu u prof. Z. Hudcovej – Fresovej, od ktorej som za jeden rok
studia dostal seriozne zaklady.
Kedze som
si na studium musel zarabat sam, dostal som sa na dosky Lucnice ako tanecnik
a do rozhlasoveho zboru pod taktovkou L. Slovaka. Tam sme pre vysielanie
nacvicovali skladby velmi rychlo a za nahravky sme dostavali prepotrebne
honorare. V rozhlasovom zbore som sa spriatelil s Jankom Kendem, ktory sa
stal prvym dirigentom vtedy Spevohry, terajsej Statnej opery v B. Bystrici.
V dosledku politickych previerok ocitol som sa v B. Bystrici, kde som
nahodne stretol priatela Janka Kendeho, ktory ma v roku 1959 dostal do
zboru, kde ucinkujem do sucasnosti.
V prvych
rokoch bolo to zajazdove divadlo a hravali sme aj dvadsat predstaveni za
mesiac. Bola by potrebna mnohostranova kniha na popisanie tejto cinnosti,
mnou v silno emocionalne prezivanej. Spoznal som divadla na celom uzemi
Slovenska, niektore aj v Cechach, vo svete vo Svajciarsku, na Cypre, v
Rakusku posledne vo Viedni s Attilom v lete roku 2005.
Nezabudnutelne zostavaju predstavenia Nabucca za dirigovania Z. Smida, ked
sme Zbor Zidov opakovali na kazdom predstaveni. S divadlom som absolvoval
viac zahranicnych zajazdov, ale osobitne si spominam na vynikajucich
belcantovych spevakov – Talianov v opere I masnadieri v nasom nastudovani v
rakuskom Neunkirchene 6. juna 2001.
Na Cypre
sme boli s Don Giovannym v Nikosii 26. - 27. septembra 1994. Morska voda
mala mozno aj 28-stupnovu teplotu, takze sme si bajecne zaplavali. Na plazi
este kvitli krasne biele kvety podobne nasim bielym laliam. Strkopiesky
plaze boli ruzove draselne zivce, co predstavuje obrovske lozisko
keramickych surovin, hoci podlozie su sivobiele vapence. Pre mna geologa to
bol sokujuci zazitok.
Na nasom
divadelnom nebi uz roky svietia prislusnici rodiny Babjakovcov, O.
Hromadova, A. Trgova, I. Lacko, P. Schneider, A. Dvorska a ini.
Za
dirigentskym pultom vystriedali sa pocas mojho ucinkovania dirigenti: J.
Kende, J. Valach, R. Kubinsky, A. Buranovsky, V. Javora, P. Chromcak, M.
Smid, B. Velat, J. Kratky, J. Srubař, M. Vach, D. Stefanek, A. Vykydal, D.
Turnova, P. Tuzinsky a I. Bulla. Zbormajstri boli K. Bela, B. Vargic, D.
Turnova, I. Mraz a V. Hovancova. V niektorych operetnych a muzikalovych
tituloch nam vypomahali zvolenski herci Mojzis, Safarik a ini.
Nase
divadlo vychovalo viac slavnych spevakov, s ktorymi som ucinkoval. Boli to
najma S. Kopcak, E. Gruberova a L. Orgonasova. Zo zborakov si milo a rad
spominam na S. Turaka, L. Kantu s manzelkou, M. Lehotsku, L. Kozakovu,
bratov Kozakovcov, E. Sokolovu, manzelov Kaliskovcov, I. Tregerovu, J. Kunku
a dalsich. Nemozem vynechat mojho syna Dusana, ktory ako sa zda berie vazne
heslo „dosky, ktore znamenaju svet“, hoci som dufam, ze bude z neho nieco
uplne ine.
Osobitnou
kapitolou su Zamocke hry zvolenske, ktore sa opernou a muzikalovou zlozkou
konaju od roku 1979. Na ne chodilo hostovat vela slavnych zahranicnych
hosti, najma v rokoch 1988 – 1989. Pre mna to boli vzdy velke umelecke
zazitky.
Caste
nase zajazdove mesta boli najma Piestany, Trencin, Trnava, Bratislava, ale
aj Martin, Ruzomberok a Liptovsky Mikulas a ine. Vacsinou sme tam chodili na
dva – tri dni. V dennych volnach som sa snazil zorganizovat pre zaujemcov
nejaky poznavaci vylet, napr. na Besenovske farebne travertiny, na hrady
Likava, Trencin, na Turzovku – putnicke mesto Zivcakovo a inde.
Okrem
zboroveho spievania stvarnil som v osemnastich nastudovaniach mensie a
stredne solove postavy, napr. Komisara v Madame Butterfly, drozkara v Hallo
Dolly, Gremina v Eugenovi Oneginovi, majordoma v MFL a i.
Celkove
som ucinkoval v 138 premierovych nastudovaniach a 5200 predstaveniach.
Poskytli mi nespocetne mnozstvo silnych citovo – umeleckych zazitkov doma i
v zahranici.
|
