24. OKTOBER 2006 Strana 8

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT


Sme nablizku

Co je to crevna sprcha?

 „Niekde som pocula o kvalitach crevnej sprchy. Pri akych chorobach sa pouziva?“

   Crevna sprcha - Colon hydroterapia. To je nazov procedury. Colon je latinsky nazov hrubeho creva a hydroterapia je odborny nazov pre liecbu vodou. Premyvanie hrubeho creva, crevna sprcha, colon wasch su rozne nazvy pre ocistenie hrubeho creva.
   Metoda nie je nova. Pouzivali ju uz v davnej minulosti najma orientalne narody, ktore sa snazili zdravie udrzat viac, ako liecit chorobu. Dnes sa vykonava velmi elegantne, bez neprijemnych pocitov, pomocou modernej techniky v celom kulturnom svete.
   Crevna sprcha sa pouziva pri zapche, syndrome drazdiveho creva, cize castych hnackach, ako cvicenie procesu vyprazdnovania u ochrnutych pacientov, pri poruchach vyprazdnovania po porode, hemoroidoch stredneho a lahkeho stupna, pred vysetrenim kolonoskopiou ci irigografiou, na odstranenie zvyskov kontrastnej latky po rőntgenovom vysetreni zazivacieho traktu baryovou kasou, k detoxikacii hrubeho creva a ako prevencia rakoviny hrubeho creva a konecnika.
   Po konzultacii s odbornym lekarom je v niektorych krajinach vykonavana ako metoda na uvolnenie zatvrdnutej stolice v konecniku, na cistenie vyvodov creva po operaciach, pri ochoreniach creva - ulceroznej kolitide a Crohnovej chorobe – a postihnuti creva parazitmi.
   Niektore centra odporucaju tuto metodu aj pri migrenach, reumatizme, alergickej nadche, znizenej imunite, unavnom syndrome, nadvahe, zvacseni a vyduti brucha, zlom drzani tela, bolestiach v chrbte, vysokom krvnom tlaku. Priaznivy efekt crevnej sprchy sa uvadza aj pri akne, psoriaze a rozlicnych najma potravinovych alergiach.
   Zakrok ucinne, elegantne a bez bolesti odstrani z crevnej steny lipnuce nanosy hlienu, stolice, skibala (stolicove kamienky) a ostatne produkty zazivania. Zakrok neprinesie neprijemne zazitky a je vhodny prakticky pre vsetky vekove kategorie asi od sest rokov. Nesmie sa vykonavat pri akutnej zapalovej chorobe criev, menstruacii a v poslednych dvoch mesiacoch tarchavosti. Treba byt velmi opatrny pri nadorovych chorobach hrubeho creva, divertikuloze (vychlipeninach) hrubeho creva a konecnika, najma ak su zapalene, pri brusnych bolestiach neznameho povodu, krvacani do zazivacieho traktu, celkovo zlom zdravotnom stave s velkym oslabenim organizmu, epilepsii a inych zachvatoch krcov, bezprostredne po infarkte srdca a mrtvici. Zakrok by sa nemal robit pacientom s neliecenym vysokym krvnym tlakom a srdcovou nedostatocnostou.
   Cela procedura trva asi hodinu, jej priebeh nie je neprijemny, pretoze sa robi leziacky. Vo velmi ojedinelych pripadoch sa po vyplachu moze u citlivych ludi objavit kratkodoby pocit nevolnosti alebo riedka stolica.

   Viac informacii vam poskytnu v Centre zdravia na Makovickeho ulici, 010 01 Zilina, c. t. 041/5640963, 0904 248230, www.peknetelo.sk.

 

 Operne, operetne a muzikalove umenie

RNDr. Dusan Kubiny, CSc.

   Vsetky moje zivoty zacinali v Brezne a okoli. V roku 1946 nas niekolkych gymnazistov, breznianski divadelnici prizvali do Modrej ruze robit komparzistov. Hlavnymi solistami vtedy boli moja sestra Zlatica a Janko Obernauer. Nacvicoval nas ucitel hudby a vzacny clovek Ernest Kandera, s ktorym som sa neskor priatelil az do jeho smrti.
   V roku 1947 uz v Banskej Stiavnici, kde som prestupil, nacvicil s nami nas profesor prirodopisu Imrich Steffek kabaret, v ktorom som tancoval valcik s mladsou spoluziackou Evkou Solcanyovou a spieval pod balkonom serenadu s vlastnym gitarovym sprievodom tiez mladsej spoluziacke Adelke.
   Na vysokej skole popri studiu na Prirodovedeckej fakulte SU zapisal som sa aj na studium spevu u prof. Z. Hudcovej – Fresovej, od ktorej som za jeden rok studia dostal seriozne zaklady.
   Kedze som si na studium musel zarabat sam, dostal som sa na dosky Lucnice ako tanecnik a do rozhlasoveho zboru pod taktovkou L. Slovaka. Tam sme pre vysielanie nacvicovali skladby velmi rychlo a za nahravky sme dostavali prepotrebne honorare. V rozhlasovom zbore som sa spriatelil s Jankom Kendem, ktory sa stal prvym dirigentom vtedy Spevohry, terajsej Statnej opery v B. Bystrici. V dosledku politickych previerok ocitol som sa v B. Bystrici, kde som nahodne stretol priatela Janka Kendeho, ktory ma v roku 1959 dostal do zboru, kde ucinkujem do sucasnosti.
   V prvych rokoch bolo to zajazdove divadlo a hravali sme aj dvadsat predstaveni za mesiac. Bola by potrebna mnohostranova kniha na popisanie tejto cinnosti, mnou v silno emocionalne prezivanej. Spoznal som divadla na celom uzemi Slovenska, niektore aj v Cechach, vo svete vo Svajciarsku, na Cypre, v Rakusku posledne vo Viedni s Attilom v lete roku 2005.
   Nezabudnutelne zostavaju predstavenia Nabucca za dirigovania Z. Smida, ked sme Zbor Zidov opakovali na kazdom predstaveni. S divadlom som absolvoval viac zahranicnych zajazdov, ale osobitne si spominam na vynikajucich belcantovych spevakov – Talianov v opere I masnadieri v nasom nastudovani v rakuskom Neunkirchene 6. juna 2001.
   Na Cypre sme boli s Don Giovannym v Nikosii 26. - 27. septembra 1994. Morska voda mala mozno aj 28-stupnovu teplotu, takze sme si bajecne zaplavali. Na plazi este kvitli krasne biele kvety podobne nasim bielym laliam. Strkopiesky plaze boli ruzove draselne zivce, co predstavuje obrovske lozisko keramickych surovin, hoci podlozie su sivobiele vapence. Pre mna geologa to bol sokujuci zazitok.
   Na nasom divadelnom nebi uz roky svietia prislusnici rodiny Babjakovcov, O. Hromadova, A. Trgova, I. Lacko, P. Schneider, A. Dvorska a ini.
   Za dirigentskym pultom vystriedali sa pocas mojho ucinkovania dirigenti: J. Kende, J. Valach, R. Kubinsky, A. Buranovsky, V. Javora, P. Chromcak, M. Smid, B. Velat, J. Kratky, J. Srubař, M. Vach, D. Stefanek, A. Vykydal, D. Turnova, P. Tuzinsky a I. Bulla. Zbormajstri boli K. Bela, B. Vargic, D. Turnova, I. Mraz a V. Hovancova. V niektorych operetnych a muzikalovych tituloch nam vypomahali zvolenski herci Mojzis, Safarik a ini.
   Nase divadlo vychovalo viac slavnych spevakov, s ktorymi som ucinkoval. Boli to najma S. Kopcak, E. Gruberova a L. Orgonasova. Zo zborakov si milo a rad spominam na S. Turaka, L. Kantu s manzelkou, M. Lehotsku, L. Kozakovu, bratov Kozakovcov, E. Sokolovu, manzelov Kaliskovcov, I. Tregerovu, J. Kunku a dalsich. Nemozem vynechat mojho syna Dusana, ktory ako sa zda berie vazne heslo „dosky, ktore znamenaju svet“, hoci som dufam, ze bude z neho nieco uplne ine.
   Osobitnou kapitolou su Zamocke hry zvolenske, ktore sa opernou a muzikalovou zlozkou konaju od roku 1979. Na ne chodilo hostovat vela slavnych zahranicnych hosti, najma v rokoch 1988 – 1989. Pre mna to boli vzdy velke umelecke zazitky.
   Caste nase zajazdove mesta boli najma Piestany, Trencin, Trnava, Bratislava, ale aj Martin, Ruzomberok a Liptovsky Mikulas a ine. Vacsinou sme tam chodili na dva – tri dni. V dennych volnach som sa snazil zorganizovat pre zaujemcov nejaky poznavaci vylet, napr. na Besenovske farebne travertiny, na hrady Likava, Trencin, na Turzovku – putnicke mesto Zivcakovo a inde.
   Okrem zboroveho spievania stvarnil som v osemnastich nastudovaniach mensie a stredne solove postavy, napr. Komisara v Madame Butterfly, drozkara v Hallo Dolly, Gremina v Eugenovi Oneginovi, majordoma v MFL a i.
   Celkove som ucinkoval v 138 premierovych nastudovaniach a 5200 predstaveniach. Poskytli mi nespocetne mnozstvo silnych citovo – umeleckych zazitkov doma i v zahranici. 


STRANA :

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

ARCHIV

TIRAZ

KONTAKT