Marta Baisova, administativno-technicka pracovnicka, Brezno:
- Urcite by sa mali davat tieto dve percenta z dani, je to dobre, napriklad dat do detskeho centra alebo ludom, ktori to potrebuju. Ked uz by som sa mala rozhodnut, tak ich poukazem na detsky hospic do Bratislavy. Kym som mala zivnost, davala som to pravidelne, no teraz som len zamestnanec a nerozmyslala som o prispeni.

Dusan Babol, predajca, Brezno:
- Davam, aby som podporil dobru vec. Syn sportuje, hrava futbal spolu s dalsimi chlapcami, takze davam dve percenta na sport. Nie je to vela, ale podporim ich, ked mozem, chcem, aby bol synator vytazeny futbalom.

Anna Ocelova, uctovnicka, Zavadka nad Hronom:
- Ano, tohto roku som uz poslala 2 % z dani organizacii zameranej na sport. Oslovili ma a usudila som, ze je to spravne. Aj minuly rok by som bola dala, ale akosi som na to pozabudla. Myslim si, ze je lepsie, ked za mnou pridu s vypisanymi papiermi a ja to uz len necham potvrdit.

Milos Luptak, predajca, Bravacovo:
 Mame to zauzivane vo firme, ze zamestnavatel po dohode s nami odvedie dve percenta jednej neziskovej organizacii v oblasti kultury a sportu. Takto mame moznost financne prispiet organizaciam v nasom regione, ktore nie su na tom az tak dobre. Tie dve percenta nam nepomozu, ale im ano, ked sa to nazbiera od viacerych.

Ivana Duriancikova, skolitelka, Brezno:
- Ano, odporucam to kazdemu, je to pomoc. Ja konkretne davam uz desat rokov stale tej istej nadacii pre deti, na pristroje, pomocky a neviem, co este, pracuje v oblasti zdravia. Myslim si, ze ta suma nikomu z nas chybat nebude.

Bozena Csankova, spravkyna ubytovne, Brezno:
- Dve percenta? Bol uz za mnou jeden podpisovat, pytal si aj moje rodne cislo, ale az teraz som sa dozvedela o tom, ako sa to poukazuje. Doteraz som neprispievala, nemala som dost informacii. Ked sa o tom viacej hovori, clovek si moze lepsie vybrat.

(pl, ng)

Ako sme fasiangovali...

   V utorok 20. februara sme aj v nasej Materskej skole v Benusi zakoncili fasiangy tak ako sa patri - fasiangovym karnevalom. A ten sa nam naozaj vydaril. Celu skolku sme vyzdobili, nalada bola vyborna, program vsetkych pobavil a pampusiky navstevnikom chutili. Nezabudli sme ani na fasiangove zvyky. Chlapci - fasiangovnici prisli s ozembuchom, raznom aj kapsou. Veselo zaspievali, zavinsovali, vytancovali dievcata a za to dostali aj odmenu. Na razen pampusiky a slaninku, do kapsy jablcka, oriesky a vajicka.
   Na karnevale samozrejme nechybali masky. Vsetky boli pekne, vesele, napadite. Len jedna maska mala mensie problemy. „Autonakladac" pre svoje vacsie rozmery takmer nevosiel cez dvere. Ale vsetko dobre dopadlo a nas karneval sme ukoncili veselou pesnickou. Fasiangy skoncili, skoncil sa aj tanec, nozky oddychujte, zajtra je popolec.

Monika Machnicova, ucitelka MS Benus

  Lastovicka

   Mam rada zvieratka a prirodu. Na dvore mame psika, vola sa Deli, macku Cilku a zajka Muca.

   Ocino mi urobil krmidlo, a tak v zime pozorujem sykorky a ostatne vtaciky, ktore si pridu pochutit na slnecnicovych semiackach.

   Minule leto, ked sa mlade vtaciky ucili lietat, sedela som pri okne. Zrazu vtacik narazil do okna a spadol do travy. Vybehla som von, zodvihla, pohladkala a pustila, no znovu padol. Zobrala som ho do dlani, pohladkala a zohriala, bola to lastovicka. Zacala trepotat kridelkami, roztvorila som dlane, aby mohla vzlietnut. Ked vyletela, zamavala mi kridelkom. A ja rukou.

Patricia Peniakova, stvrtacka

Autobus alebo kopa srotu

     Sucasny moderny svet nam denne ponuka stale novsie technologie, ktore si mozno vychutnat. Ano, odbornici a specialisti vytvaraju nove technicke vynalezy. Rakety startuju kazdym dnom rychlejsie kdesi do neba, vytvaraju sa podzemne tunely na zrychlenie dopravy a co auto, to lepsie technicke vybavenie. No... nie vsade sa uplatnuju moderne trendy a zavadzaju vylepsenia. Bohuzial, na skodu obycajnym ludom.
     Zoberme si jednoduchy priklad autobusovej dopravy. Moderne autobusy, ktore maju sice zmenseny priestor existencie medzi sedackami, no su plne vybavene, sa Breznu akosi vyhybaju. Namiesto nich mame starucke, nebezpecne, rozhegane, spinave a olejmi zapachajuce, vsetkym zname Karosy.
     Isteze, nie vsetky spoje mozno hned premenit na zazracne koce 21. storocia. Ale pokial nastupujete do autobusu s myslienkou, ci sa autobus vobec doruti do ciela a po ceste sa nerozpadne... a jedinou prosbou vyse tridsiatich zivotov je uspesne dorazit... tak vtedy uz asi nie je vsetko v poriadku.
     Nehovorim o niekolkominutovej ceste, ale napriklad o styroch hodinach stravenych cestou z Brezna do Bratislavy. Tu clovek nevie, ci su namieste slzy, alebo zostava uz len smiech. Sofer, ktory si pribrzdi pri kazdej informacnej tabuli neisty, ci trafi do hlavneho mesta bez nasepkania cestujucich, pretoze tam rok nebol a dosahuje priemernu rychlost autobusu 90 km/h, pricom do kopca sa nevysplha ani tolko... jednoducho neskutocne.
     Viem, ze slova nevyriesia to, co potrebuje ovela viac, a to ciny. Obycajny clovek ich neovplyvni, len tisko caka, dokedy sa „tym hore“ vsetko prepecie... Mozno, kym sa nieco vazne nestane a bude uz neskoro.

Ivana Kokavcova

Horehron vysiela SOS

   Na Horehroni nezijem, ale je to moj rodny kraj, tam som vyrastal, v horehronskej zemi odpocivaju moji rodicia. Citim s Horehronim a rad sa tam vraciam. Cokolvek sa na Horehroni deje, bytostne sa ma to dotyka. Dobre spravy mi robia radost, zle smutok.

   Nie je to ine ani v tychto dnoch, ked starostovia Helpy a Polomky prostrednictvom televizie biju na poplach. Horehronie sa vyludnuje! Mladi opustaju zem, ktoru ich predkovia nadobudli za cenu tvrdych mozolov, kropili ju potom, aj krvou, mali ju v ucte a neraz bez nej by neboli prezili. Dovod vyludnovania je znamy, mladi ludia chcu jest, obliekat sa, pracovat, chcu zit. Zial, reformy predchadzajucich vlad sposobili, ze na Horehroni priemyselna vyroba bola zlikvidovana, nova vyroba je umiestnovana od Tatier k Dunaju, obrabanej pody ubudlo, financny prijem ludi je blizky prijmom v rozvojovych krajinach, pritom ceny tovarov a sluzieb su viac-menej ako vo vyspelych krajinach. Tieto i dalsie drasticke reformy priviedli vacsinu obyvatelov tohto kraja do stavu nudze, ba az do bezvychodiskovej situacie.

   Vykrik spominanych starostov je alarmujuci, len neviem, ci neprichadza neskoro. Region bez mladych kvalifikovanych ludi, bez skusenych odbornikov, nie je pre investorov atraktivny. Maloktory podnikatel stoji o ludi v neproduktivnom veku, o ludi nevzdelanych ci neprisposobivych. Namiesto fabrik na Horehron smeruju ucelove prispevky a vdaka tomu pocet tych poslednych rapidne narasta. Ked to bude takto pokracovat, ohrozia aj nadej vzbudzujuci cestovny ruch, resp. dalsie moznosti rozvoja. Keby zili nasi otcovia, boli by vcas zorganizovali hladovy pochod, aky zorganizovali pocas vystavby zeleznicnej trate Cervena Skala - Margecany, aby sa svet dozvedel o katastrofalnej situacii ludi na Horehroni. Ved likvidaciou pracovnych prilezitosti boli nepriamo porusene zakladne ludske prava, predovsetkym pravo na samotnu existenciu ludi. Kedze mnohe rodiny zivoria uz roky, prinajmensom to pripomina tyranie, ktore napr. v USA je trestne aj v pripade zvierat. Skoda, kdekto sa ohana ludskymi pravami, len Horehron akosi vaha.

   Ano, idealne by bolo, keby nejaky miliardar spustil vyrobu aspon v tych fabrikach, ktore existovali pred rokom 1989. Nie je to vsak jednoduche. Osobne si myslim, ze najma drevo z hor Horehronia by sa nemalo vyvazat do zahranicia, ale malo by byt spracovavane na Horehroni. Kym nebude obnovena priemyselna vyroba, treba vyuzit zdroje, ktore vyuzivali nasi predkovia, ale v novom ponimani. Zem Horehronia, aj ked malo urodna, pomahala zivit cele generacie. Nebolo by od veci pozriet sa do zahranicia a dat zelenu tym, ktori sa chcu venovat polnohospodarstvu. Zaujimavu skusenost som si priniesol z Danska. Kazdy majitel ma svoju podu na jednom mieste. Celu ju ma ohradenu a az v ohrade clenenu, ako uzna za vhodne. Ma k nej vyhovujucu pristupovu cestu a na pracu moze pouzit potrebne stroje. Kto nema vlastne stroje, ma moznost si ich pozicat, alebo si prace objednat u specializovanej firmy. Zrejme inej cesty niet ani na Horehroni. Velkovyroba vhodna pre niziny je nerealna, obrabanie na rozdrobenych polickach je neefektivne a neludsky namahave. Co ostava? EU? Silni v EU sleduju vlastne zaujmy. Uz dnes vidiet, co im je lahostajne a co nie. Vzdy nam niekto urcoval, co mozeme a co nie, ale dnes ide o najtvrdsi diktat. Lenze z coho maju zit ludia na Horehroni? A nielen na Horehroni. Kto diktuje limity pre priemyselnu vyrobu, pestovanie plodin ci chov zvierat, mal by niest aj zodpovednost za zivotnu uroven ludi v postihnutych regionoch.

   Samozrejme, situacia sa neda zmenit mavnutim carovneho prutika a sucasna vlada zdedila prilis vela problemov. V prvom rade treba zmenit Ustavu SR. Rovnomerny rozvoj regionov musi byt zakotveny v ustave. A aby tato zasada nebola nikdy zmenena, ustava ako zakladny zakon statu musi byt schvalovana formou referenda. A nielen to. Zalostna situacia Horehronia vznikla nie vinou jeho obyvatelov. Preto stat by mal krivdy minulosti napravit a obcanov Horehronia odskodnit. Inym, ktori sa dokazali ozvat, stat poskytol miliony. Bez primeranej financnej pomoci sa ani poda neda obrabat. Nestaci mat to, co volakedy, treba stroje, cesty, hnojiva, hospodarske zvierata, naradie, treba obnovit pastviny a mnoho ineho. Predovsetkym treba urobit poriadok s pozemkami. Ved hranice pozemkov boli rozorane, povodni vlastnici zomreli a dedicia uz ani nevedia, kde su hranice ich pozemkov.

   Toto nie je recept, je to iba jedna z moznosti, ako prispiet k rieseniu nepriaznivej situacie. Investicnych moznosti je viac. Napr. v podzemnom prepojeni Horehronia s Vysokymi Tatrami, Muranom, pripadne Dobsinou. Vratit sa treba aj k myslienke vystavby sedackovej lanovky z Telgartu na Kralovu holu, lebo onedlho sneh pre lyziarov bude iba vo vyssich polohach. Na vhodnych miestach treba riesit vyhovujuce byvanie pre domorodych Romov. Da sa uvazovat o ekologickom kureni v rodinnych domoch atd. Islo by o nove pracovne prilezitosti nielen pre Horehronie. K oziveniu dedin mozu prispiet aj ti, ktori z dedin odisli v tazkych povojnovych rokoch, kedy som odisiel aj ja. Oslovil som viacerych a nejeden, ked nie natrvalo, aspon cez vikendy, dovolenku a pocas dochodku by rad travil cas v rodnej dedine. Bolo by to v prospech dedin. Opustene domy by sa stali minulostou, prisli by ludia s novymi skusenostami i s peniazmi. Starostovia by im mali vyslat signal skor, nez pridu ini, ktori zamoria nielen dediny a situacia bude este tazsia. Samozrejme, v dedinach treba kdeco zmenit. Zvlast nie najlepsia je bezpecnostna atmosfera. A to plati aj v suvislosti s pripadnym farmarstvom. Vyrastal som na dedine, nic sme nezamkynali a nic sa nestratilo. Dnes to uz neplati. A to aj preto, ze voci tym, ktori narusaju normy civilizovaneho spolunazivania, sa nepostupuje primerane ich spravaniu.

Michal Spisiak