13. MAREC 2007 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

 

Vzacne obrazky

Na zaver skolskeho roka 1942/43 sa studentky 1. rocnika Skoly pre zenske povolania odfotografovali s riaditelkou Orendacovou, ucitelkami Peihoffnerovou a Huskovou. Nespoznavate aj ostatnych? Zavolajte na c. t.  6112283.

 


Neumlcany basnik

   V 30. rokoch minuleho storocia sa okolo casopisov Vatra, Pramen a Postup zacala formovat moderna spiritualna katolicka tvorba, tzv. katolicka moderna. K basnikom takzvanej tretej literarnej generacie patri aj basnik a lekar-patolog Andrej Zarnov, vlastnym menom Frantisek Subik.
   Otec chcel mat z neho knaza, tak rok studoval v trnavskom seminari, ale potom sa rozhodol pokracovat v studiach na lekarskej fakulte v Bratislave. Otec odmietol jeho studium financovat, preto si zarabal doucovanim slabsich ziakov a pisanim basni. Svoj vedecky zaujem orientoval na patologiu a v tomto odbore sa stal uznavanou vedeckou osobnostou. Prednasal na lekarskej fakulte a neskor sa stal prednostom Patologickeho ustavu Slovenskej univerzity. V roku 1943 ho menovali do dvanastclennej medzinarodnej komisie, ktora vysetrovala a objasnila masovu vrazdu v Katynskom lese. Komisia dokazala, ze polskych dostojnikov zavrazdili sovietske vojska. Stal sa nepohodlnym svedkom a hned po vojne ho zavreli. V leopoldovskej vaznici prelozil Danteho Peklo, ktore vyslo az v emigracii v roku 1978. Po prepusteni z vazenia kratko posobil ako lekar v Trnave, ale vyradili ho zo skolskych ucebnic, literarnych priruciek a zil pod policajnym dozorom. Emigroval do Drösingu, odtial do Viedne, Nemecka a od roku 1953 zil trvalo v Amerike.
   Andrej Zarnov bol s predvojnovym a povojnovym rezimom na noze aj ako basnik. Prva basnicka zbierka Straz na Morave  vyjadrovala protest proti krivdam na slovenskom narode. Politicky charakter mala aj dalsia zbierka Brazdy cez uhory. Ked sa mu narodil syn Ivan, vydal Hlas krvi. Nasledovali zbierky Kocky a Stit. Poslednou zbierkou pred emigraciou bol subor basni Mrtvy, ktorym reagoval na smrt synceka, ktory zomrel na zapalovu chorobu mozgu. Sam vykonal jeho pitvu, aby pomohol zachranit zivoty inych v buducnosti. V emigracii tvoril malo. Vydal iba basnicku zbierku Presievac piesku, v ktorej dominuje basen Slovensky zial, ktora je povazovana za klucove literarne svedectvo slovenskej exilovej literatury. Zarnov sa venoval aj prekladaniu, najma polskej a antickej literatury a ciastocne pisal aj odbornu lekarsku publicistiku.
   Andrej Zarnov sa narodil ako Frantisek Subik 19. novembra 1903 v Kuklove na Zahori a zomrel 16. marca 1982 v Poughkeepsie v USA. Pripominame si dvadsatpat rokov od jeho smrti.

A. Prepletana

 Biela smrt (1)

   Jarna lyzovacka byva zvycajne prijemna. Radost z pohybu umocnuje nielen okolita priroda, ale aj coraz hrejivejsie luce slnka, uberajuce zimu o jej kralovanie. Napriek tomu priroda nechava pocitit svoju silu vo vysokohorskom terene casto bez vystrahy a zdanliva pohoda sa moze zakratko zmenit na tragediu…

   Na jednej z razsoch nizkotatranskeho hrebena, medzi Kralovou holou a Certovicou, sa v nadmorskej vyske 1727 m vypina nad Polomkou Velky bok. Jeho vyhodna poloha, pristupnost, ubytovacie a stravovacie sluzby v chatach na severnej aj juznej strane, predurcovali Velky bok stat sa casom vyhladavanou turistickou lokalitou. Dvadsiateho siesteho marca roku 1944 mal byt miestom konania 1. rocnika celoslovenskych lyziarskych pretekov v obrovskom slalome O putovnu cenu mesta Brezno, s perspektivou kazdorocneho opakovania. Na trati dlhej jeden a pol kilometra, s celkovym prevysenim 350 m si mali zmerat sily pretekari v muzskej, zenskej a juniorskej kategorii, zaradeni do I. a II. vykonnostnej triedy. Preteky organizacne zabezpecoval brezniansky odbor Klubu slovenskych turistov a lyziarov (KSTL) v spolupraci s miestnou vojenskou posadkou a odborom KSTL z Banskej Bystrice. Zmienke v propoziciach o ucasti vsetkych pretekarov, organizatorov a divakov na vlastne nebezpecie nikto nepripisoval mimoriadny vyznam. Ucastnici nemohli ani tusit, ako sa s nimi priroda kruto zahra a vyskusa nielen ich fyzicku zdatnost, ale aj psychicku silu.
   Prva skupina organizatorov pretekov vyrazila uz v stredu, s cielom zabezpecit dodavku potravin z horarne nad Maluzinou. Po vystupeni z vlaku v Polomke ich cakala viac ako trojhodinova cesta polom a lesom s celkovym prevysenim 1000 m az na hreben, odkial bolo asi dvadsat minut ku chate, stojacej na severnom svahu nad hornou hranicou lesa.
V tom case zurila uz druhy tyzden na hrebeni vichrica a vyska novej snehovej prikryvky sa pohybovala okolo pol metra. Dalsia sedemclenna skupina sa vydala na trasu vo stvrtok popoludni, bez tusenia, co sa na Velkom boku deje. „Pri vystupe sme boli lahko obleceni. Stale snezilo a aj v lese fukal vietor, ale nikto nepredpokladal, ze na hrebeni bude vichrica. Ked sme vysli z lesa na hreben, nemohli sme si uz vybrat ziadne oblecenie z ruksakov, lebo hrozilo, ze ho odnesie vichrica. Nemohli sme si odopnut ani tulenie pasy, lebo pracky na nich v momente zmrzli na kost. Vo vichrici, hmle a tme stratil nas sprievodca orientaciu, ked sa musel vratit k poslednemu lyziarovi v skupine, ktory ho poziadal o pomoc. Potom sme styri hodiny bezmocne bludili po hrebeni. Boli sme unaveni, zmrznuti a zufali. Poznate pocit, ked vam zajde za nechty? Ked vam mrznu prsty, je to ovela horsie. Po styroch hodinach veduci skupiny rozhodol, ze sa pokusime dostat spat do Polomky. Vtedy sme uz po hrebeni postupovali drziac sa popod pazuchy: dvaja, traja, dvaja. Viditelnost bola nulova, tak sme sa drzali za sebou vo vzdialenosti na dlzku lyzi. Zrazu prvi dvaja pred nami zmizli
…“ spomina jedna z ucastnicok.

 (Pokracovanie)
Podla spomienok M. Dědeckovej, O. Dvorskeho, Z. Kupcokovej, Z.  Sramka a D. Trepaca spracovala Ivica Kristofova

 

 

 Chata Klubu ceskoslovenskych turistov na Velkom boku

 


Jozefovske pranostiky

   o Gregor (12. marec) este nevie, ale Jozef (19. marec) uz povie o Kolko dni pred Jozefom teplo, tolko dni je po nom zima o Kolko dni pred Jozefom vcely vyletia, tolko tyzdnov bude este chladno o Na svateho Jozefa i vdovin pluh vychadza na pole Ked pride Jozef a sadne si za pec, Matka Bozia (25. marec) ho vyzenie Na Jozefa slniecko dava chlieb a vinecko o Na Jozefa si vtaciky jarne pesnicky nakupuju o Svaty Jozef poskokom, pride na lad pantokom o Svaty Jozef s tvarou milou, konci uz s plnou zimou o Jozef - zaklad jari o Ked svaty Jozef kyvne hlavou, plavaju lady dolu vodou o Okolo Jozefa zo zimy sa smej a na hriadku kapustu sej o Ked na Jozefa vietor fici, ten potom aj tyzden potrva Pride svaty Jozef s pomocou a vyrovna den s nocou o Svaty Jozef zhasa lampase, lebo vitazstvo svetla je uz ocividne nezvratne o Svaty Jozef cesty spevnuje a do poli po nich vyhana oracov o Na svateho Jozefa mozno odlozit kozuchy o Ked Jozef kozuch odklada, bude dobra uroda o Ak je na Jozefa mraz, bude hojne ovocia o Ak je na svateho Jozefa sneh, urodi sa vela bielej dateliny Na Jozefa mraz, ovos bude dobre rast o Pekny den na svateho Jozefa zvestuje dobry rok o Mraz po svatom Jozefu moze uskodit kvetu, nie vsak cloveku o Mraz po svatom Jozefovi uz neuskodi kvetu Ak sa do Jozefa vetrom sneh vyduje, peknu chvilu k Velkej noci prorokuje o Jozef mosty stavia, Duro (24. april) do pola vyhana o

Mgr. Jozef Pupis


Pribeh

Zburany hrad, v ktorom uz nadhernej princeznej niet,

na stole rozpisana kniha zahad, niekolko zacatych viet.

Cas poznacil kalamar prazdnotou, atrament zmenil sa v prach.

Osud posypany zvlastnym citom, historia zmenena v prosty strach.


 

Oci princeznej uz naveky zostanu zajate spankom vecnosti.

Neprebudi ich princ, sta stelesnenie rozpravkovej neznosti.

Nepride slavny bozk, co ukonci beznadej, vytrhne krasku z utrpenia.

Pribeh nedopise rytier, co laskou prebudil princeznu zo staleho bdenia.

Ivana Kokavcova


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT