Neumlcany basnik
V 30. rokoch minuleho storocia sa okolo casopisov Vatra, Pramen a Postup
zacala formovat moderna spiritualna katolicka tvorba, tzv. katolicka moderna.
K basnikom takzvanej tretej literarnej generacie patri aj basnik a
lekar-patolog Andrej Zarnov, vlastnym menom Frantisek Subik.
Otec chcel mat z neho knaza, tak rok studoval v trnavskom seminari,
ale potom sa rozhodol pokracovat v studiach na lekarskej fakulte v
Bratislave. Otec odmietol jeho studium financovat, preto si zarabal
doucovanim slabsich ziakov a pisanim basni. Svoj vedecky zaujem orientoval
na patologiu a v tomto odbore sa stal uznavanou vedeckou osobnostou.
Prednasal na lekarskej fakulte a neskor sa stal prednostom Patologickeho
ustavu Slovenskej univerzity. V roku 1943 ho menovali do dvanastclennej
medzinarodnej komisie, ktora vysetrovala a objasnila masovu vrazdu v
Katynskom lese. Komisia dokazala, ze polskych dostojnikov zavrazdili
sovietske vojska. Stal sa nepohodlnym svedkom a hned po vojne ho zavreli. V
leopoldovskej vaznici prelozil Danteho Peklo, ktore vyslo az v emigracii v
roku 1978. Po prepusteni z vazenia kratko posobil ako lekar v Trnave, ale
vyradili ho zo skolskych ucebnic, literarnych priruciek a zil pod policajnym
dozorom. Emigroval do Drösingu, odtial do Viedne, Nemecka a od roku 1953 zil
trvalo v Amerike.
Andrej Zarnov bol s predvojnovym a povojnovym rezimom na noze aj
ako basnik. Prva basnicka zbierka Straz na Morave vyjadrovala protest
proti krivdam na slovenskom narode. Politicky charakter mala aj dalsia
zbierka Brazdy cez uhory. Ked sa mu narodil syn Ivan, vydal Hlas krvi.
Nasledovali zbierky Kocky a Stit. Poslednou zbierkou pred emigraciou bol
subor basni Mrtvy, ktorym reagoval na smrt synceka, ktory zomrel na zapalovu
chorobu mozgu. Sam vykonal jeho pitvu, aby pomohol zachranit zivoty inych v
buducnosti. V emigracii tvoril malo. Vydal iba basnicku zbierku Presievac
piesku, v ktorej dominuje basen Slovensky zial, ktora je povazovana za
klucove literarne svedectvo slovenskej exilovej literatury. Zarnov sa
venoval aj prekladaniu, najma polskej a antickej literatury a ciastocne
pisal aj odbornu lekarsku publicistiku.
Andrej Zarnov sa narodil ako Frantisek Subik 19. novembra 1903 v
Kuklove na Zahori a zomrel 16. marca 1982 v Poughkeepsie v USA. Pripominame
si dvadsatpat rokov od jeho smrti.
A.
Prepletana
Biela smrt (1)
Jarna lyzovacka byva zvycajne prijemna. Radost z pohybu umocnuje
nielen okolita priroda, ale aj coraz hrejivejsie luce slnka, uberajuce zimu
o jej kralovanie. Napriek tomu priroda nechava pocitit svoju silu vo
vysokohorskom terene casto bez vystrahy a zdanliva pohoda sa moze zakratko
zmenit na tragediu…
Na jednej z razsoch
nizkotatranskeho hrebena, medzi Kralovou holou a Certovicou, sa v nadmorskej
vyske 1727 m vypina nad Polomkou Velky bok. Jeho vyhodna poloha, pristupnost,
ubytovacie a stravovacie sluzby v chatach na severnej aj juznej strane,
predurcovali Velky bok stat sa casom vyhladavanou turistickou lokalitou.
Dvadsiateho siesteho marca roku 1944 mal byt miestom konania 1. rocnika
celoslovenskych lyziarskych pretekov v obrovskom slalome O putovnu cenu
mesta Brezno, s perspektivou kazdorocneho opakovania. Na trati dlhej jeden a
pol kilometra, s celkovym prevysenim 350 m si mali zmerat sily pretekari v
muzskej, zenskej a juniorskej kategorii, zaradeni do I. a II. vykonnostnej
triedy. Preteky organizacne zabezpecoval brezniansky odbor Klubu slovenskych
turistov a lyziarov (KSTL) v spolupraci s miestnou vojenskou posadkou a
odborom KSTL z Banskej Bystrice. Zmienke v propoziciach o ucasti vsetkych
pretekarov, organizatorov a divakov na vlastne nebezpecie nikto nepripisoval
mimoriadny vyznam. Ucastnici nemohli ani tusit, ako sa s nimi priroda kruto
zahra a vyskusa nielen ich fyzicku zdatnost, ale aj psychicku silu.
Prva skupina organizatorov pretekov vyrazila uz v stredu, s cielom
zabezpecit dodavku potravin z horarne nad Maluzinou. Po vystupeni z vlaku v
Polomke ich cakala viac ako trojhodinova cesta polom a lesom s celkovym
prevysenim 1000 m az na hreben, odkial bolo asi dvadsat minut ku chate,
stojacej na severnom svahu nad hornou hranicou lesa.
V tom case zurila uz druhy tyzden na hrebeni vichrica a vyska novej snehovej
prikryvky sa pohybovala okolo pol metra. Dalsia sedemclenna skupina sa
vydala na trasu vo stvrtok popoludni, bez tusenia, co sa na Velkom boku deje.
„Pri vystupe sme boli lahko obleceni. Stale snezilo a aj v lese
fukal vietor, ale nikto nepredpokladal, ze na hrebeni bude vichrica. Ked sme
vysli z lesa na hreben, nemohli sme si uz vybrat ziadne oblecenie z ruksakov,
lebo hrozilo, ze ho odnesie vichrica. Nemohli sme si odopnut ani tulenie
pasy, lebo pracky na nich v momente zmrzli na kost. Vo vichrici, hmle a tme
stratil nas sprievodca orientaciu, ked sa musel vratit k poslednemu
lyziarovi v skupine, ktory ho poziadal o pomoc. Potom sme styri hodiny
bezmocne bludili po hrebeni. Boli sme unaveni, zmrznuti a zufali. Poznate
pocit, ked vam zajde za nechty? Ked vam mrznu prsty, je to ovela horsie. Po
styroch hodinach veduci skupiny rozhodol, ze sa pokusime dostat spat do
Polomky. Vtedy sme uz po hrebeni postupovali drziac sa popod pazuchy:
dvaja, traja, dvaja. Viditelnost bola nulova, tak sme sa drzali za sebou vo
vzdialenosti na dlzku lyzi. Zrazu prvi dvaja pred nami zmizli…“
spomina jedna z ucastnicok.
(Pokracovanie)
Podla spomienok M. Dědeckovej, O. Dvorskeho, Z. Kupcokovej, Z. Sramka
a D. Trepaca spracovala Ivica Kristofova
Chata
Klubu ceskoslovenskych turistov na Velkom boku
Jozefovske pranostiky
o Gregor (12. marec) este nevie, ale Jozef (19. marec) uz povie o Kolko
dni pred Jozefom teplo, tolko dni je po nom zima o Kolko dni pred
Jozefom vcely vyletia, tolko tyzdnov bude este chladno o Na svateho
Jozefa i vdovin pluh vychadza na pole o Ked pride Jozef a sadne si za
pec, Matka Bozia (25. marec) ho vyzenie o Na Jozefa slniecko dava
chlieb a vinecko o Na Jozefa si vtaciky jarne pesnicky nakupuju o Svaty
Jozef poskokom, pride na lad pantokom o Svaty Jozef s tvarou milou,
konci uz s plnou zimou o Jozef - zaklad jari o Ked svaty Jozef
kyvne hlavou, plavaju lady dolu vodou o Okolo Jozefa zo zimy sa smej
a na hriadku kapustu sej o Ked na Jozefa vietor fici, ten potom aj
tyzden potrva o Pride svaty Jozef s pomocou a vyrovna den s nocou
o Svaty Jozef zhasa lampase, lebo vitazstvo svetla je uz ocividne
nezvratne o Svaty Jozef cesty spevnuje a do poli po nich vyhana
oracov o Na svateho Jozefa mozno odlozit kozuchy o Ked Jozef
kozuch odklada, bude dobra uroda o Ak je na Jozefa mraz, bude hojne
ovocia o Ak je na svateho Jozefa sneh, urodi sa vela bielej dateliny
o Na Jozefa mraz, ovos bude dobre rast o Pekny den na svateho
Jozefa zvestuje dobry rok o Mraz po svatom Jozefu moze uskodit kvetu,
nie vsak cloveku o Mraz po svatom Jozefovi uz neuskodi kvetu o Ak
sa do Jozefa vetrom sneh vyduje, peknu chvilu k Velkej noci prorokuje o Jozef
mosty stavia, Duro (24. april) do pola vyhana o
Mgr.
Jozef Pupis
|
Pribeh
Zburany hrad, v ktorom
uz nadhernej princeznej niet,
na stole rozpisana
kniha zahad, niekolko zacatych viet.
Cas poznacil kalamar
prazdnotou, atrament zmenil sa v prach.
Osud posypany
zvlastnym citom, historia zmenena v prosty strach. |
Oci princeznej uz
naveky zostanu zajate spankom vecnosti.
Neprebudi ich princ,
sta stelesnenie rozpravkovej neznosti.
Nepride slavny bozk,
co ukonci beznadej, vytrhne krasku z utrpenia.
Pribeh nedopise
rytier, co laskou prebudil princeznu zo staleho bdenia.
Ivana Kokavcova |
