Slavnostnym podpisom zmluvy o partnerstve primator Brezna Ing. Jaroslav Demian a dimarchos greckej Agrie Thomas Papaeftimiov v nedelu 6. maja specatili vzajomnu spolupracu. Vymenili si aj darceky symbolizujuce rodnu krajinu - slovensky opasok a fujaru za greckeho bronzoveho kentaura.

Kalimera Agria! Dobry den Agria!

   Srdecne stisky ruk, objatia, usmev na tvari. Pri kazdom stretnuti s greckymi priatelmi akoby na nas uponahlanych Slovakov preskocil kus ich pohody a pocitu, ze na vsetko je cas. Vzdy sme sa smiali, ked sme si dohadovali termin stretnutia, ci to bude o nasich 10 slovenskych minut alebo 10, cize priblizne 30, greckych minut. Aj ostatna oficialna navsteva greckej Agrie od 4. do 7. maja sa niesla v duchu priatelstva a porozumenia. No bola predsa len ina. Slavnostnejsia. Grecke partnerske mesto sa na podpis zmluvy medzi Breznom a Agriou pripravovalo niekolko rokov, aby po vzajomnych navstevach specatilo partnerstvo.

Vyrasta strom priatelstva
   „Ako sa zacala spolupraca s Agriou? V roku 2003 Spevacky zbor mesta Brezna poziadal grecke velvyslanectvo o zoznam miest, v ktorych posobi spevacky zbor. Dostali niekolko adries a ako prva zareagovala Agria, preto cesta breznianskych spevakov smerovala do Agrie,“ uviedol vo svojom prihovore v nedelu 6. maja na slavnostnom stretnuti obcanov Agrie pri prilezitosti podpisu partnerskej zmluvy primator Brezna Ing. Jaroslav Demian. Hned prvymi slovami si ziskal vsetkych pritomnych, pretoze ich povedal po grecky.
   Okrem spevakov to bol folklorny subor Mostar, ktory rozospieval a roztancoval obyvatelov viacerych greckych miest na brehu Egejskeho mora. Spolupraca sa rozsirila aj o oblast skolstva, a tak vo februari navstivili Brezno studenti a pedagogovia zo strednej skoly z Agrie. Oficialne navstevy predstavitelov mesta Brezna pripravovali podu, aby strom priatelstva, ktory zacal vyrastat, mal pevne korene. Dolezitost kroku, ku ktoremu sa Agria rozhodla, potvrdzovalo aj povolenie greckeho ministerstva zahranicnych veci, bez ktoreho by podpis zmluvy nebol mozny. Starosta Agrie Thomas Papaeftimiov zdoraznil, ze doteraz to boli slova, odteraz to budu ciny. Obidve mesta na podporu svojich partnerskych aktivit chcu vyuzit aj europske fondy, pretoze Agria ma uz skusenosti s ich cerpanim na taketo ucely.

Symbolicke darceky
   Grecku mytologiu pod pohorim Pilion, na ktorom sa podla rozpravania sprievodcu Luba Mazaka, Slovaka z Puchova zijuceho nedaleko Agrie, stretavali na roznych oslavach grecki bohovia, citit na kazdom kroku. Nielen v nazvoch restauracii a hotelov, aj ten, kde boli ubytovani, niesol meno okridleneho kona Pegasa, ale aj v samotnych rozhovoroch s Grekmi. Je to vdacna tema, ako si ziskat ich sympatie. Dar starostu Agrie bol tiez sympaticky - bronzova soska mudreho kentaura s lukom Chirona, ktory vychovaval a ucil vyznamnych greckych hrdinov - Achillea, Herkula ci vodcu Argonautov Jasona. Symbol vzajomneho puta opasok a slovenskeho folkloru fujaru daroval primator Brezna so slovami, aby sme spolu drzali ako opasok a zartovne zazelal dimarchosovi, aby vsetci v meste tancovali tak, ako im bude piskat na fujare.

Maria Sajgalikova Foto: autorka

Podla vzoru predkov II

   Vystavne priestory Mestianskeho domu c. 13 Horehronskeho muzea v Brezne patria v tychto dnoch tvorbe dlhorocneho pracovnika muzea Jozefa Slivku (1947). Jeho ludovoumelecka tvorba je roznoroda. Zacina sa umeleckym spracovanim dreva a konci vyrobou ludovych hudobnych nastrojov. Vdaka svojmu umeleckemu citeniu a zrucnosti sa Jozef Slivka vypracoval na uznavaneho vyrobcu a vyrobil velke mnozstvo kvalitnych uzitkovych i dekorativnych predmetov z dreva, koze i kovu. 
   V ramci vystavy ponuka autor navstevnikom muzea vyber drevenych crpakov s vyjavmi z kazdodenneho zivota zbojnikov a valachov, drevenych plastik s nametmi svetskymi i sakralnymi, fujar a pastierskych pistal, kozenych opaskov, pastierskych palic, loveckych nozov a tesakov, drevenych hraciek a mnoho inych vyrobkov, ku ktorym namety cerpal hlavne vdaka kazdodennemu styku s dokladmi materialnej i duchovnej kultury nasich predkov. Vystava je doplnena aj fotodokumentaciou z jeho prace konzervatora muzejnych zbierok a mnohych dalsich zaujmov, ktorym sa vo volnom case venuje.

L. Bagacka Foto: Stefan Vozar

Lesy mesta Brezno zvladli zlozity rok 2006

   Lesy, ktore su v majetku mesta Brezno, boli najviac postihnutymi veternou kalamitou z 19. novembra 2004 nielen v ramci Horehronia, ale aj na Slovensku. Za niekolko hodin bolo znicenych alebo poskodenych 3200 hektarov lesa, co predstavuje takmer polovicu lesnych pozemkov, ktore mestske lesy obhospodaruju. Vymera kalamitnych holin bola viac ako seststo hektarov v najtazsich nepristupnych terenoch. V najrizikovejsich lokalitach pracovalo desat az dvanast pracovnych skupin s konmi, traktormi a lanovkami. V roku 2005  Lesy mesta Brezno spracovali 170 000 m³ hmoty na ploche 367 hektarov. To je 5660 plne nalozenych kamionov stojacich od Brezna po Nitru. V nasledujucom roku spracovali viac ako 102 000 m³ kalamitneho dreva a vykonali aj najnutnejsie vychovne zasahy na ploche 104 ha. „Ulohy, ktore spolocnost zabezpecovala pri spracovani kalamity, obnove a ochrane porastov su porovnatelne s najsilnejsimi lesnymi zavodmi na stvornasobnej vymere, so sto pracovnikmi a nie s tridsiatimi ako u nas,“ uvadza Ing. Milan Dolnan, konatel Lesov mesta Brezno, s. r. o.
   Spracovanim kalamitneho dreva nekonci povinnost obhospodarovatela. Na postihnutych plochach v lehotach konkretizovanych lesnymi uradmi zacina narocne zakladanie noveho lesa. „Spolocnost presadzuje principy obnovy smrstou znicenych lesov v sulade s osvedcenymi lesnickymi zasadami a odmieta principy samovyvoja, ako ich presadzuju niektore ochranarske zdruzenia. Realizovali sme upravu ploch po kalamitach v rozsahu 293 ha a vylepsili novozalozene lesne porasty na ploche 161 ha,“ doplna Ing. Dolnan. Vysiatim smreka, jedle a buka vytvorili podmienky pre dostatok sadboveho materialu na nasledujuce roky. Eviduju rozpracovanu vyrobu 970 000 volnokorennych a 42 000 obalovanych sadenic.
   Napriek zlozitym klimatickym podmienkam ma spolocnost pozitivne vysledky a vykazuje mierny zisk v minulom roku. Celkove vynosy presiahli 127 mil. Sk a spolocnost splnila vsetky zavazky voci mestu a danovym uradom. Z celkovej tazby v prvom roku 46 000 m³ realizovali predajom dreva na pni odberatelom, ktori dodrzuju dohodnute platobne podmienky a garantuju vyuzitie dreva v ramci Slovenska.
   Prioritnou ulohou pre rok 2007 je pestovna cinnost, uprava ploch po spracovani kalamity, zalesnenie a ochrana novozalozenych kultur. Spolocnost predpoklada vyclenenie prostriedkov na pestovnu cinnost a ochranu lesov vo vyske strnast milionov korun. V tazbovej cinnosti dokoncia spracovanie kalamity v lesnych uzivatelskych celkoch Certovica a Rohozna. Naliehava je obnovna tazba a vychovne zasahy v porastoch do patdesiat rokov pri zamyslanych dodavkach dreva v objeme 44 000 m³. „Spolocnost Lesy mesta Brezno velmi narocne ulohy v minulom roku zabezpecila v rozsahu a sposobom, ktorym doslo k znizeniu dosledkov kalamity z 19. novembra 2004. Ich realizacia vyzadovala enormne pracovne nasadenie, odvahu a rozhodnost pri prijimani rozhodnuti a presadzovani lesnych zasad ochrany lesa aj v sulade s postojmi a nazormi spravy narodneho parku,“ dodal na zaver Ing. Dolnan.

(r)