Kufor

   „Cestovne listky, prosim…“

   „Nech sa paci.“

   „Pane, vy mate len polovicny listok, to nestaci. Ten je pre deti do 15 rokov, musite si doplatit.“

   „No, pockajte, vazim 35 kilogramov, meriam 120 centimetrov. To su predsa miery deti, takze neviem, preco by som mal platit cely listok.“

   „Mna nezaujimaju vase miery, ste dospely clovek… aspon si to myslim. Ukazte mi vas obciansky preukaz.“

   „Tu je.“

   „No, ano, ako som vravel, mate 42 rokov, zlava sa na vas nevztahuje, takze, prosim, doplatite mi 102 korun.“

   „No, ale, uznajte, ako ja k tomu pridem, aby som platil take iste cestovne, ako nejaky dvojmetrovy hromotlk. Ja za to predsa nemozem, ze som taky maly, dost, co som ludom na posmech pre krpatost, este i vy odo mna ziadate take nekrestanske  peniaze.“

   „Pane, to je vas kufor?“

   „Ano a co ma byt?“

   „No, vezmite si to tak. Ten vas kufor vazi prinajmensom tridsat kilogramov, spocitajte si to a mate idealnu hmotnost pasaziera. Tak, uz ma nezdrziavajte a doplatte!“

   „Povedal som, ze nezaplatim a basta! Aj ked ma vyhodite.“

   „To si piste, ze vas vyhodim… alebo mam este lepsi napad, aby tie kila sedeli, vyhodim z okna vas kufor… Taak a je to v poriadku!“

   „Niee! Pane, viete, co ste urobili? Nie, ze tu odo mna zobrete peniaze, ale ste vyhodili z okna este aj mojho otca!“

Emilia Molcaniova

 

Maria Terezia

matka a manzelka

   Je maj, lasky cas, v ktorom si pripominame aj Den matiek – nositeliek zivota. Aj historicke vyrocia su prilezitostou na zamyslenie sa nad udalostami davno minulymi a nad ich vyznamom v dejinach. Trinasteho maja uplynulo dvestodevatdesiat rokov od narodenia cisarovnej Marie Terezie, vyznamnej rakusko-uhorskej panovnicky z habsburskeho rodu, ktora v rokoch 1741 az 1780 ako uhorska kralovna mala za svojich poddanych aj nasich predkov.
  Uz za jej zivota sa klebetilo, ze bola nenasytnou milovnickou, ktora casto striedala milencov, ba i viac: ked jej nestacili, navstevovala vraj vojenske tabory, kde sa mala oddavat mladym vojakom. Ale boli to len klebety. Historicke vyskumy dokazali, ze tieto klebety a nactiutrhacstvo vobec nie su pravdive. Ale ako a preco teda vznikli?
   Na ich zaciatku bola nedovera k Marii Terezii ako k zene na rakuskom trone. Tento jav bol v 18. storoci este stale niecim vynimocnym. Stredoveke a ranonovoveke myslenie ovplyvnovali nazory sv. Augustina, ze zena ma byt podriadena muzovi, ze ma rodit deti, starat sa o rodinny kozub a nezasahovat do veci verejnych. A poziciu mladej cisarovnej zhorsovali aj tazke rany, ktore Rakusku ustedrovali neprajni susedia i osud. Najskor neschopni rakuski generali prehrali vojnu s Turkmi, potom na risu dolahli dosledky sucha, ktore postihlo celu Europu (1738) a hned nato vypukla vojna o rakuske dedicstvo. Proti Rakusku vtedy vystupilo Prusko, Bavorsko a Francuzsko. Toto vsetko podporovalo vseobecnu mienku, ze na tron by nemala zasadnut zena. Ale habsbursky rod vtedy muzskeho potomka nemal. Maria Terezia vsetky tieto problemy zvladla. Pochopila, ze zdrojom sily statu nie je rozpinave rozsirovanie rakuskych drzav, ale jeho vnutorne upevnenie, a to hlavne prostrednictvom zvysenia ucinnosti danoveho systemu, zefektivnenia spravy a upevnenia sily armady. Vo svojej danovej reforme nevahala v dedicnych krajinach zdanit slachticke majetky a nielen to. Vyberanie dani vzala z ruk miestnej slachty a zverila do spravy statnych vyberacov, cim slachtu zbavila nielen vydatneho pramena prijmov, ale aj mocenskeho vplyvu. K tomu pribudla aj statna kontrola nad sukromim dvoranov vo Viedni. Prave tu sa prejavili moralne zasady Marie Terezie, ktore vychadzali z pruderneho barokoveho katolicizmu jej predkov. A sme pri korune veci. Viedencania reagovali na tento boj za vyssiu mravnost ostrymi anekdotami a klebetami o panovnicke. Klebety o mladych vojakoch maju svoje korene v jej starostlivosti o armadu. Skutocne navstevovala vojenske tabory, ale nie pre to, z coho ju potvarali klebetnici. Zalozila aj vojensku akademiu vo Viedenskom Novom Meste a kadetsku skolu pre deti chudobnej slachty.
   Aka bola teda v sukromi Maria Terezia?
   Jej prisne moralne zasady, ale aj vasniva povaha sposobili, ze vsetku svoju lasku venovala manzelovi Frantiskovi Stefanovi Lotrinskemu, ktoreho milovala od utlej mladosti. Traduje sa aj historka, ktora sa stala v roku 1739 vo Florencii, kde sa manzel Marie Terezie stal toskanskym vojvodom. Pod mladomanzelmi, ktori sa venovali jeden druhemu, sa rozpadla postel... Z tohto vztahu sa napokon narodilo sestnast deti, z ktorych desat prezilo svoju matku. Dcera komornej cisarovnej podla rozpravania svojej matky hovorila: „Cisar Frantisek mal rozne lubostne historky... Trpela kvoli nim, ale milovala ho stale verne az do smrti...“
   Ked v roku 1765 Frantisek Stefan zomrel, Maria Terezia si dala ostrihat svoje dlhe krasne vlasy, rozdala detom sperky, potom na znak smutku nosila len niekedy perly a obliekala sa iba do cierneho. „Jedine, co mi zostalo, je moja hrobka. Ocakavam ju s nedockavostou, lebo iba tam sa znova spojim s tym jedinym, ktoreho moje srdce na tomto svete milovalo a ktory bol predmetom a cielom mojich skutkov a citov.“ Maria Terezia zomrela 28. novembra 1780 vo Viedni.

(Pramene: clanok S. Sikoru: Mravy M. Terezie, Pravda, NP 1993, D. Ucnikova: Maria Terezia, Bratislava, Historicke muzeum SNM 1991)

A. Prepletana
 

 Margaretka, kralik (Leucanthemum):  „Si moj osud!“

   Stalo sa to velmi davno, tak davno, ze si uz nikto nepamata, kedy. Bolo to vtedy, ked na svete vladli zeny a muzi ich posluchali. No zeny jedneho dna uz nechceli vladnut. Rozhodli sa, ze ponechaju vladu muzom, ale ze si muzov budu vyberat same, podla ich vlastnosti. Lenze ako? Obratili sa s prosbou k matke, najstarsej zakladatelke rodu.

   „Porad nam najstarsia a najmudrejsia zo zien, ako si vybrat muzov?“

   Ta sa usmiala:

   „Nie je nic lahsie. Uvite dva venceky. Jeden bude mat sest kvietkov, tie budu mat dobre muzske vlastnosti. Druhy vencek nech ma sedem kvietkov, tie budu mat zle muzske vlastnosti. Oba venceky ponorte do pramena vody pri oslavach Bohyne jari a urody, ktora ich naplni carovnou mocou. Niektore kvietky na vencekoch zvadnu, niektore ostanu. Vlastnosti tych kvietkov, ktore na vencekoch nezvadnu, bude mat vas muz. Davajte ale pozor! Aj keby sa vam vlastnosti muza, ktoreho vam urcil osud, nepacili, nepriecte sa osudu! Lebo osud, ktory je vopred urceny, nemozno menit!“

   Zeny sa rozbehli na luky, natrhali kvety a uvili z nich venceky. Na vencekoch s dobrymi vlastnostami boli fialky, jahodniky, prvosienky, cakanky, hrach a kvietky dobrej mysle. Fialka znamenala skromnost, jahodnik dobrotu, prvosienka cnost, cakanka vernost, hrach pohostinnost a dobra mysel spokojnost. Do vencekov so zlymi vlastnostami zaplietli bodliaky, vlci mak, kukol, safran, vranie oko, salviu a aniz. Lebo bodliak bol urazlivy, vlci mak pokrytecky, kukol hriesny, safran zavistlivy a rozmarny, vranie oko zlostne, salvia smutna a aniz bujary.

   V den sviatku Jari ponorili zeny venceky do pramena. Bohyna ich naplnila carovnou mocou. Ani na jednom venceku nezostali rovnake kvietky. Na kazdom nejake zvadli a ine zostali.

   Vsetky zeny boli s osudom spokojne. Len dievcine Margaretke sa nepacili vlastnosti, ktore boli urcene jej muzovi. Pozrela na venceky a zosmutnela.

   „Ved je na nich viac kvietkov so zlymi vlastnostami!“

   Nahnevane dupla nozkou.

   „Nechcem mat muza smutneho, zlostneho a hriesneho!“

   Margaretka zacala z venceka kvietky vytrhavat. Vytrhla vranie oko a kukol a ked chcela vytrhnut aj salviu, zastala pred nou Bohyna.

   „Preco si chcela zmenit svoj osud, dievcina Margaretka? Vari nevies, ze osud menit nemozno?

   Margaretka sa nahnevala.

   „Nemas pravdu, Bohyna! Osud sa da zmenit, ak to clovek chce!“

   „Nie, dievcina! Lebo ked vytrhavas kvety osudu, co ti patri, nicis aj ich zivot!“

   „Ale ja chcem zmenit svoj osud!“

   „Dobre teda, ked chces! Zostan navzdy tou, ktora urcuje osud! Aj tebe budu ludia vytrhavat kvety a nicit ti zivot!“

   Bohyna dychla na dievcinu a premenila ju na krasny biely kvet, kvet margaretky.

   Odvtedy stoji margaretka na luke a place nad svojim osudom. Stala sa pre ludi symbolom. Chodia okolo nej, vytrhavaju jej z hlavky lupene a pocitaju:

   „Ma ma rad, nema ma rad, z lasky ako bic, mnoho, malo, nic!“ Alebo:

   „Ma ma rad, nema ma rad, laskou sa suzi, po inej tuzi, chce sa len smiat, chce so mnou spat?“

   Presli roky. Za ten cas sa osudy mnohych ludi posplietali. Aj margaretke sa stalo, ze na miesto, kde stala, prisiel jedneho dna akysi cudny clovek. V rukach niesol stetce a vodove farby. Ked zbadal bielu margaretku, vykrikol:

   „Aka si krasna! Krajsia by si bola ale farebna!“

   Vybral stetec a vymaloval ju inymi farbami. Nevedel ale, ze z nej tak vypestoval iny druh, uslachtilu gerberu. A tym margaretke urcil aj iny osud.

Lea Weberova

---

„Zabudnuta obec“ dava o sebe vediet

   Raztoka je vrchmi obklopena dedinka s tristo obyvatelmi leziaca na juznom upati Nizkych Tatier. Pisomne sa spomina v roku 1424 v darovacej listine Zigmunda Luxemburskeho, predtym patrila Marii, dcere krala Ludovita Velkeho. Nechajme zazltnute stranky historie a vratme sa do sucasnosti. Po ostatnych komunalnych volbach Juliusa Biresa na poste starostu tejto obce vystriedala Zuzana Vanikova. V Raztoke sa narodila a zila tam do troch rokov. Ked otec dostal miesto riaditela skoly v nedalekom Medzibrode, prestahovali sa tam. V Raztoke u starych rodicov vsak travila kazde prazdniny, prirastla jej k srdcu. Aj preto na dvore, kde stal rodny domcek jej otca, si s manzelom v roku 2003 postavili rodinny dom. Tridsatdva rokov ucila v materskej skole, z toho desat rokov bola riaditelkou, kde nadobudla skusenosti s pracou s ludmi. Svoje organizacne schopnosti dokazala aj ako reziserka detskych i dospelych divadelnikov. „Praca s ludmi ma vzdy bavila. Rada riesim problemy, pokial su riesitelne a ked sa mi to podari, som velmi spokojna. Preco som sa rozhodla kandidovat? Viac-menej ma oslovovali ludia z mojho blizkeho okolia, pridruzili sa aj moji suputnici z divadla i mnohi rodaci, ktori chceli zmenu a dufali, ze nasa obec sa rozbehne. Samozrejme, ze ma podporila aj moja rodina, inak by som sa do toho nepustila. Raztoka bola dost zaspana obec, chybala v nej informovanost...“ vyznava sa starostka Raztoky Zuzana Vanikova.

   Prave preto jej prvym krokom bolo vydavanie „raztockeho mesacnika do kazdej rodiny“ s nazvom Ceresnicka. Prve cislo vyslo uz v januari. Redakcnu radu tvoria mladi ludia od patnast do tridsat rokov, ktori noviny zostavuju v spolupraci so starostkou a kulturnou komisiou. „Aj ked bola polemika, ci budeme mat kazdy mesiac o com pisat, vzdy je o com informovat. Zaciname byt cinoroda obec,“ pochvalila sa starostka.
   Povedala nam, ze obecne zastupitelstvo tvori pat poslancov, „su velmi sikovni a kedykolvek ich zvolam, su ochotni prist na obecny urad aj styrikrat do tyzdna riesit akykolvek problem. Napriklad zaciatkom maja sme pripravovali okrskovu sutaz dobrovolneho hasicskeho zboru. Su velmi zlati a aktivni, co je pre mna velka pomoc. Mam sa o koho opriet. Aj obcania privitali moj nastup, hoci pre mna nebol vobec jednoduchy, ved som prisla do inej sfery, kde sa deju uplne ine veci. Ale chodim sa dat postiskat detom do materskej skoly. Viete, deti su uzasne bytosti a dodaju vela energie.“

Pohlad na cast Raztoky      Foto: Karol Licko

   Raztoka ma len tristo obyvatelov, Zuzana Vanikova preto pracuje ako uvazkovy starosta: „ Robim na polovicny uvazok, takze penazi je v nasej obci velmi malo. Nieto sa velmi z coho rozbehnut, preto sme si vo volebnom programe dali hlavne zavazok priniest do obce nejake peniaze, aby zacala volnejsie dychat, aby vsetky nase predsavzatia boli splnitelne. Chcela by som, aby sa pozdvihlo sebavedomie a ucta obcanov k svojej obci, aby boli na nu hrdi, aby v nej radi zili. Vzdy sa totiz hovorilo: coze Raztoka, to je taka zabudnuta obec. Preto chcem, aby dychala, zila, aby sa o nej vedelo. Pripravujeme sa na cerpanie prostriedkov z europskych fondov, pokial sa nam podari spracovat projekty a pokial tieto projekty prejdu. Budeme velmi radi, ked sa nasa obec rozbehne aj v hospodarskej sfere. Chceli by sme hlavne vybudovat zaujimavy stred obce okolo kostola, aby ziskala svojske rozmery, aby bola upravena, aby boli vysadene kvety, stromy. Niekedy si nas potok obcania zamienaju so splaskom, s cim sa priroda tazko vyrovnava. Preto chceme potok prekryt aj v dolnej casti dediny. Uz vlani nam prislubili peniaze z Banskobystrickeho samospravneho kraja, no po volbach sa zmenili ludia aj sposob financovania, takze znovu musime hladat peniaze. Chceme odstranit neporiadok v obci, pretoze po okoli vznikli vselijake cierne skladky. Vyzvala som preto obcanov a dve soboty za sebou sme organizovali velku brigadu Raztockou dolinou, kde sme vyriadili cely potok, za co som obyvatelom nesmierne vdacna. Su to ludia, ktorym zalezi na tom, aby nasa obec bola pekna a vstup do nej prijemny a nie zaneseny smetami. Budova materskej skoly uz roky stoji ladom, chceli by sme v nej vybudovat penzion pre starsich ludi a zaroven vyvarovnu. Chceme podchytit aj mladez, vlani vznikol dobrovolny hasicsky zbor, ktory sa dostava do rozbehu, hladame formy a moznosti, aby mladez mohla pracovat aj v tejto oblasti. Mensie deti su zapojene v divadelnom subore, kde su aktivne cely rok na roznych podujatiach.“
   Raztoka lezi v nadhernom malebnom udoli obklopenom horami. Hlavne Raztocke lazy su uzasnou a malo objavenou castou krajiny. Je radost vyjst hore a popozerat sa po okoli. Pani starostka tvrdi: „Ked si chce clovek vydychnut zo stresov, moze vybehnut k nam na lazy a urcite naberie novu energiu. Je to neobjaveny kraj, ale vznikla skupinka ludi, ktori maju zaujem o rozvoj tejto oblasti. Existuje uz projekt na velke turisticke centrum s celorocnou prevadzkou nad Raztokou smerom do Bukovca. Momentalne to trosku pribrzdili poziadavky zo zivotneho prostredia. Ked sa toto rozbehne, obec vela ziska. Tym padom by bol prilev ludi aj prilev penazi. Mame rozostavane aj tenisove ihrisko, na ktoreho dokoncenie je vypracovany projekt. Mal by tam vyrast vsesportovy areal, kde by sa hral tenis, futbal, volejbal, proste aby sa mladez mala kde realizovat. Momentalne pracujeme na zavedeni rychleho internetu, hlavne pre tuto vekovu kategoriu. Mame aj hodne chaluparov, ktori tiez maju svoje poziadavky a tiez by radi sportovali. U nas su krasne turisticke trasy vhodne aj na cykloturistiku a planujeme vytvorit samostatnu cykloturisticku trasu pre deti. Ak by sa toto vsetko casom podarilo, hlavne mlade rodiny by u nas ostali a neutekali do vacsich obci alebo do miest. Raztoka je na rozhrani medzi Banskou Bystricou a Breznom a z hlavnej cesty je to k nam len kilometer krasnou dolinou. U nas su velmi aktivni aj dochodcovia. Pred mesiacom bola ustanovujuca schodza Jednoty dochodcov. Seniori su zlati, ochotni pomahat, vytvorili si svoj vlastny program, ktory - verim - ze bude rozsiahly a uspesny. Chceme aktivovat aj strednu vrstvu, zenam sme vytvorili podmienky na cvicenie aerobiku. Planujeme vytvorit tradiciu v organizovani plesu pre rodakov nasej obce, ktori sa k nam stale hlasia. V Raztoke sa vzdy zilo sudrzne a rodaci sa sem velmi radi vracaju. Prvu julovu nedelu byva u nas Raztocky sviatok, ktory je zaroven aj cirkevnym sviatkom. Prave od tohto roka chceme vytvorit novu tradiciu a okrem sportovania a hrania divadla priniest nieco nove. Kedze Raztocanov volaju Ceresniari, zhodli sme sa na tom, ze na tento sviatok zorganizujeme sutaz v peceni ceresnovych kolacov a vystavku fotografii. Mame aj cestneho obcana Raztoky prof. Ing. Alfonza Smolu, PhD., profesora Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktory ma u nas rodicovsky dom a velmi sa o Raztoku zaujima. Dokonca nam daroval usporne osvetlenie do celej obce, ktore coskoro nainstalujeme.“
   V Raztoke eviduju strnast nezamestnanych, asi dvadsat mladych ludi sa zamestnalo v zahranici, najma na Cypre. Najviac Raztocanov pracovalo v Petrocheme Dubova, ktora nedavno prepustala. Niektori dochadzaju za pracou do Podbrezovej a Banskej Bystrice. Obecny urad zamestnava pat nezamestnanych na aktivacnych pracach.
   Zuzana Vanikova pochadza z divadelnej rodiny. V Medzibrode, kde zili, sa odjakziva hravalo ochotnicke divadlo. Po prestahovani do Raztoky nelenila a pre svoj konicek ziskala mladych i starych. V roku 2004 zacala oslovovat raztocke deti doslova z domu do domu. Prehovarala, vysvetlovala a vysledok sa dostavil. Zacali s malymi inscenacnymi utvarmi, co prerastlo do detskeho divadelneho suboru. Pod jej reziserskou taktovkou nastudovali divadielko podla upravenej rozpravky Bozeny Němcovej Berona. V marci tohto roka na sutaznej prehliadke detskeho divadla v Slovenskej Lupci spomedzi sestnastich sutaziacich divadiel boli nominovani na krajsku prehliadku Rozpravkove javisko do Ziaru nad Hronom, kde ziskali specialnu cenu za kultivovany inscenacny utvar. V roku 2005 s dospelymi divadelnikmi zalozila divadelny subor Raztocan, ktory tohto roku s hrou Ivana Bukovcana Surovo drevo opat v jej rezii na Tajovskeho divadelnych dnoch v Medzibrode ako novacik zozal obrovsky uspech. Raztocki divadelnici dostali specialnu cenu Jozefa Sebu a Juraj Loksa cenu za muzsky herecky vykon. Postupili na krajsku prehliadku Zochova Revuca, odkial neprisli naprazdno - Jozef Zazrivec si doniesol cenu za muzsky herecky vykon. „Mozem povedat, ze sa vytvoril uzasny kolektiv, radi sa stretavame, hoci nas kulturny dom nie je v najlepsom stave. Od septembra pripravujeme nieco nove, uvidime, co nas najviac oslovi,“ pochvalila sa Z. Vanikova.
   Den kazdeho starostu je velmi narocny. Od rana do vecera sa objavuju nove a nove problemy, ktore treba ihned riesit, neznesu odklad: „ Pomalicky sa rozbiehame, prakticky som tu len styri mesiace, ale vecer si vzdy poviem: Bozemoj, ci som urobila vsetko? Neda sa urobit nieco naviac? Mna to vsak bavi, aj ked viem, ze o pol roka mi bude luto za mojimi skolkarmi. No vzdy sa mam kde vratit, chvalabohu. Pracujem sice na polovicny uvazok, ale starosta musi byt v pohotovosti dvadsatstyri hodin. Svoju pracu som nechala, pretoze by bolo narocne dochadzat do Brezna. Okrem toho praca v materskej skole je tiez velmi narocna, hlavne na psychiku. Mam pracovne vytazeneho manzela, takze pribuda starost o domacnost. Dvaja synovia su uz dospeli, ale mame este 11-rocneho syna, ktoremu sa treba tiez venovat,“ dodala na zaver starostka Zuzana Vanikova.

(ng)

Surovo drevo v podani uspesnych raztockych divadelnikov Foto: Stefan Vozar	Dom smutku, postaveny v roku 2002, by Raztocanom mohlo zavidiet ktorekolvek mesto Foto: Peter Bercik