Sutaz o knihy z Ikaru

Vzkriesenie a Objavte silu svojej mysle

   Roman Tucker Malarkeyovej Vzkriesenie cerpa zo skutocnych udalosti spojenych s objavom stratenych evanjelii v egyptskom Nag Hammadi, objavom, ktory mal zostat utajeny... Rana cirkev tieto posvatne texty zakazala. Na takmer dvetisic rokov zmizli, kym ich v styridsiatych rokoch 20. storocia necakane a uplne nahodou neobjavili uprostred puste juzne od Kahiry. Autorka upriadla okolo tychto pozoruhodnych udalosti napinavy pribeh o laske, vojne, nabozenstve a vrazde. Hlavna hrdinka Gemma vypatra, ze jej mrtvy otec bol ucastnikom obrovskeho archeologickeho objavu, ktory by mnohi najradsej nechali hlboko pochovany...
   Orientacnou mapou podvedomia mozno oznacit knihu Williama H. Hewitta Objavte silu svojej mysle. Kniha ponuka 44 cviceni na rozvijanie intuicie jasnovidectva, telepatie, astralneho putovania, duchovneho liecenia ci komunikacie so zvieratami a duchovymi bytostami. Cvicenia su jednoduche a nezaberaju vela casu. Kniha je doplnena 28 pribehmi o neuveritelnych schopnostiach, ktorymi disponuje kazdy z nas, len o tom nevie...
   Vyhercov knih, ktore uz tradicne venovalo vydavatelstvo Ikar, vyzrebujeme spomedzi tych sutaziacich, ktori najneskor do 24. maja do nasej redakcie dorucia listky s kuponom a spravnou odpovedou na otazku (nezabudnite na telefonne cislo). Mena vyhercov uverejnime 29. maja.

(ag)

Otazka: Ako sa vola hlavna hrdinka romanu Vzkriesenie?

 KUPON – KNIHY Z IKARU

    Zrebovali sme: Spomedzi zaujemcov o knihy, ktori napisali spravnu odpoved: V skalnom predhori francuzskych Pyreneji sa ukryva niekolko zvitkov pergamenu a evanjelium - sa stastena usmiala na P. Zlocha z Bacucha a A. Kudelkovu z Podbrezovej, ktori vyhravaju knihy Ocakavana a Zla hodina. Blahozelame.

Sme nablizku

Riadky (iba) pre muzov

   Ked som sidlila na zimnom stadione, zvykla som polozartom - polovazne hovorit, ze ked pridu na stadion ludia s problemami, muzi idu dolava a zeny doprava. Na lavej strane bola restauracia, na pravej psycholog. Je to tak. Muzi neradi chodia pre radu k psychologovi.
   K napisaniu tychto riadkov ma viedli dve veci. Mlady muz, ktory za mnou nedavno prisiel, povedal: „Dlho som vahal, kym som prisiel. Nechcel som ukazat, ze nie som taky silny ako vyzeram.“ Ale prisiel. Nasiel silu rozobrat svoje problemy s niekym nezainteresovanym. S niekym, kto ma skusenosti, ale hlavne iny pohlad. Ta druha vec bola predcasna smrt cloveka, ktora pred niekolkymi dnami sokovala Brezno. Muz v najlepsich rokoch volil odchod zo sveta, pretoze zostal sam so svojimi problemami. Mozno nenasiel silu, mozno nenasiel nikoho, komu by sa dokazal zverit. Kazdy clovek sa aspon raz v zivote dostane do situacie, kedy sa nevie pohnut z miesta, kedy zostane na konci so silami po marnych snahach najst riesenie. Niekedy to boli mudri starci a stareny, ktori boli k dispozicii v takejto situacii. V sucasnosti je taketo najprirodzenejsie riesenie nemozne. Veci, ktore niekedy davno fungovali v malych spolocenstvach, sa museli sucasnym sposobom zivota institucionalizovat. Nerodi sa doma s porodnymi babami, ale v nemocniciach. Deti sa neucia od rodicov a starsich, chodia do skoly. Skusenosti sa musia doplnat poznatkami vedy, pretoze pri sucasnom urychleni vyvoja niet dostatok casu na ziskanie mudrych rad osobnou skusenostou. Informacie sa neodovzdavaju ustne, ale pisomne. Rady starsich nahradili poradne.
   Poradit sa je trochu ina situacia, ako ked idem k lekarovi. Tam musim nechat uplne na ineho svoj problem. Lekar stanovi diagnozu a naordinuje lieky. Psycholog poskytne svoj pohlad, ktory mozem, ale nemusim zobrat. Ja sa rozhodnem, co dalej. Ja sam riesim svoj problem. Zostavam „sam sebe panom“.  

Mgr. Marcela Skultetyova, psychologicka

Predstavujeme vam Domov socialnych sluzieb v Drabsku

„Clovek s postihnutim ma rovnake potreby ako zdravy clovek. Prva z nich je byt uznany a milovany taky, aky je.“

   Domov socialnych sluzieb v Drabsku poskytuje starostlivost zenam s mentalnym postihnutim, dusevnymi chorobami a poruchami spravania. Formou celorocneho pobytu poskytuje klientkam zakladne sluzby: stravovanie, ubytovanie, zaopatrenie v dohodnutom rozsahu, s prihliadnutim na stav klientov. Podla zakona NR SR c. 195/1988 Z. z. o socialnej pomoci v zariadeni poskytuje: vychovu, poradenstvo, zaujmovu cinnost, kulturnu cinnost, pracovnu terapiu, rehabilitacnu cinnost a rekreacnu cinnost.
   Domov socialnych sluzieb sa nachadza v oblasti Slovenskeho rudohoria, v chranenej krajinnej oblasti Polana, v obci Drabsko (900 m n. m.), na cestnom tahu Brezno - Hrinova. Hornate prostredie poskytuje moznosti turistiky, agroturistiky, sportovania, ale aj kulturneho zivota. Lokalita umiestnenia zariadenia, v malej obci, poskytuje prirodzeny kontakt s miestnou komunitou.
   Domov socialnych sluzieb uviedli do prevadzky v septembri 1981 po rekonstrukcii byvalej zakladnej skoly, v sucasnosti ma kapacitu dvadsatsest klientiek, o ktore sa stara 18-clenny kolektiv zamestnancov pod vedenim PhDr. Janky Racakovej.
   Ustaleny rezim dna zahrnuje aktivity obyvatelov domova organizovane socialnou pracovnickou, na ktorych sa podielaju aj ostatni pracovnici zariadenia, najma sestry a opatrovatelky. Aktivity su organizovane v dopoludnajsich hodinach od 9. do 10. a od 10.30 do 11.30 hodiny. Rozdelene su na kazdy den: pondelok - pracovna terapia (rozvoj zrucnosti a sebaobsluhy), utorok - vytvarna cinnost, streda - rehabilitacna a relaxacna cinnost, stvrtok - sportova cinnost, piatok - pracovna terapia (zaujmova cinnost). V popoludnajsich hodinach su spolocne aktivity zamerane na vychadzky do prirody, nakupy, citanie knih a casopisov, spolocenske hry, spievanie ludovych piesni, rucne prace a pod. Vyznamnou cinnostou zariadenia je paranie husacieho a kacacieho peria pre obyvatelstvo.
   Domov tvori neoddelitelnu sucast malej miestnej komunity. Navstevou a kulturnym programom obyvatelov domova pridu potesit deti zo zakladnej skoly, zucastnuju sa na kulturnych podujatiach organizovanych obecnymi uradmi aj v okolitych obciach: Den matiek, preteky volskych zaprahov, Den stromu, mikulasske posedenie. Vymenne navstevy spojene s oblievackou, varenim gulasu, opekanim spekacikov v prirode, sportovymi hrami uskutocnuju s kamaratmi z DSS Kotva Zadne Halny aj s inymi domovmi. Zariadenie a vyrobky obyvatelov prezentuju na dedinskych jarmokoch a v Horehronskom muzeu v Brezne. Spolocne a individualne aktivity na zmysluplne travenie volneho casu klientov zariadenia zavisia od podmienok a moznosti, ktore su k dispozicii. Ak vsak nechyba uprimna snaha pracovnikov domova zvysovat kvalitu zivota obyvatelov, vzdy sa najde sposob, ako dobru myslienku zrealizovat.
   Od zaciatku marca 2007 domov rekonstruuju z prostriedkov Europskeho fondu regionalneho rozvoja. Realizacia projektu je v sulade s Koncepciou rozvoja socialnych sluzieb v regione Banskobystrickeho samospravneho kraja, ktorej cielom je zvysovanie kvality sluzieb v existujucich zariadeniach. Prostriedky fondu sa vyuziju na prestavbu podkrovia. Konstrukcne riesenie umoznuje ucelnu modernizaciu na ubytovacie izby, ktore budu klientkam poskytovat dostatok osobneho priestoru, co pri sucasnom stave nie je mozne vzhladom na nedostatocne priestorove podmienky. Izby budu dvojpostelove, standardne vybavene nabytkom, pripojkou na televizor, protipoziarnym a signalizacnym vybavenim. Neoddelitelnou sucastou ubytovacej casti budu hygienicke zariadenia, kuchynka pre klientov, skladove priestory na odkladanie prechodneho satstva a obuvi. Uvolnene prizemne priestory maju sluzit na terapeuticke aktivity: miestnost na pracovnu a zaujmovu cinnost, spolocenska miestnost, relaxacna miestnost a tiez na rozsirenie nedostatkovych sluzieb, akym je chranene byvanie. Dva samostatne byty so socialnym vybavenim, kuchynkou, prackou a obyvacou spalnou plne vyhovuju poziadavkam na samostatny zivot obcana. Osamelost je eliminovana umiestnenim bytu v zariadeni, kde sa klient moze zucastnovat na spolocenskych aktivitach, poziadat o pomoc zamestnancov domova, umoznuje denny pobyt v komunite a pokoj pocas nocneho spanku.
   Klientky su pocas rekonstrukcie domova prestahovane v Sukromnej skole v prirode v Lome nad Rimavicou. Na nove prostredie sa dobre adaptovali, stretavaju sa s detmi zakladnej skoly - zdravou populaciou - v spolocnych priestoroch skoly, jedalne a na ihrisku. Klientky maju moznost spoznat sirsie okolie Lomu, orientovat sa v neznamom prostredi, spoznat novych ludi, nadviazat socialny kontakt i kontakt s prostredim. Pocas pobytu ich pripravuju na nove podmienky byvania. Aktivity su tiez planovane podla ustaleneho rezimu dna a individualneho planu rozvoja osobnosti klientov.
   Socialna prace je sucastou kazdodennych cinnosti zamestnancov domova, ktori vytvaraju vztahy, atmosferu v zariadeni, komunikuju s kazdou klientkou. Ich snahou je rozvoj osobnosti klientiek, respektovanie ich potrieb a zaujmov, zavedenie novych progresivnych foriem existencie obcanov s postihnutim.

Drahomira Ridzonova

Skola zivota

   Kazdy z nas si isto spomina na casy, ked sme museli na strednej skole memorovat poucky, ktorych vyznamu sme ani nerozumeli. Vdaka Nadacii pre deti Slovenska a Citigroup mozu dnesni ziaci okusit doslova skolu zivota priamo na vyucovani.
   Program Poznaj svoje peniaze je prvy inovacny, e-learningovy vzdelavaci program pre stredoskolakov v oblasti manazmentu osobnych financii. Prinasa do skol zmysluplne a metodicky prepracovane ucenie pre zivot a novu, atraktivnu, pre studentov pritazlivu a motivujucu formu vyucovania, ktora vedie k porozumeniu zakladnych financnych produktov, s ktorymi sa bezne v zivote stretavame, a ktore vyrazne ovplyvnuju fungovanie rodiny.
   Program realizuje tim zlozeny zo zastupcov Nadacie pre deti Slovenska, externych spolupracovnikov z financneho sveta a Citigroup. V sucasnosti je donho zapojenych 58 skol z celeho Slovenska a program za pat rokov existencie absolvovalo vyse 5000 studentov a 125 vyskolenych ucitelov. Slovensky program Poznaj svoje peniaze bol uz adaptovany v Ceskej republike a zaujem prejavili aj zahranicni partneri z Holandska, Polska a Turecka.
   Projekt reaguje na meniace sa podmienky zivota mladych ludi a ich zivotne potreby. Pomaha sprostredkovat poznania priamej suvislosti a praktickeho vyznamu studovanej problematiky pre buduci profesijny zivot. Vyrazne podporuje rozvoj osobnosti mladych ludi, hlavne ich zodpovedne spravanie, eticke rozhodovanie a kriticke myslenie. Rozvija schopnosti efektivneho vyuzivania informacno-komunikacnych technologii.
   Ucivo vzdelavacieho programu je usporiadane do osmich tematickych blokov, sedem z nich vzajomne na seba nadvazuje, osmy blok predstavuje rozsirujuce, doplnkove ucivo. Okrem prostriedkov e-learningu su pri vyucovani vyuzivane aktivizujuce metody, napr. diskusne skupiny, ekonomicke hry a simulacie, hranie roli, kooperativne vyucovanie a dalsie. Viac informacii na www.poznaj.sk.

(eg)

V tychto dnoch sa Jasenim niesla atmosfera spomienok na davne casy. Na casy, ked prastari rodicia museli tazko pracovat, doma dopestovat lan, tkat platno, sit odev. Zakladne potraviny dopestovali na poli, chlieb pekavali raz tyzdenne v domacich peciach. Obecny urad v Jaseni v spolupraci s kulturnou komisiou pripravil velmi zaujimavu ukazku naradia, riadu, pristrojov, ktore obklopovali predkov v kazdom okamihu zivota. Na vystave ste mohli vidiet drevene misy, naradie na pecenie chleba, cepy, drevene lyze vyrobene doma, stare zehlicky, hrnceky, vahy, rozne druhy mlyncekov... Nechybali ani storocne kufre z cias cestovania za pracou za more. Pokochat sa umoznili stare fotografie, modlitebne knizky z roku 1906 a svate obrazy. Na zaver vystavy si navstevnici vypoculi hudbu zo stareho rucneho gramofonu. Nemozno vymenovat vsetko, co vystava obsahovala. Snaha realizovat ju bola odmenena vysokou navstevnostou obcanov. Najvacsiu radost prejavili ziaci materskej a zakladnej skoly, ktori vystavene predmety nepoznali a zivo o nich diskutovali. Vystavu s nazvom Tak sme si tu zili spojili organizatori s Vystavou erbov obci mikroregionu Chopok – Juh.

Viera Kostolna Foto: Elena Kordikova

Vylety do okolia Brezna

– dnes na Muransku planinu

   Dnes sa vyberieme do jedneho z narodnych parkov Slovenska, na Muransku planinu, ktora bola vyhlasena za park v roku 1997. Podstatna cast je tvorena z krasovej plosiny. Jej relief spestruje velke mnozstvo zavrtov, skrapov, kanonov, skalnych vezi a okien. My navstivime hrad Muran a Velku Luku.
   Turu zacneme v obci Muran a pojdeme cestou popri skole az na kraj dediny, kde z cesty odbocime a budeme stupat najskor chodnikom a neskor starou hradnou cestou.
   Urcite si vsimneme bralnate veze narodnej prirodnej rezervacie Poludnica. Pri razcesti Muransky hrad – horaren sa poberieme doprava a o niekolko minut sa dostaneme k horarni, ktora je upravena na turisticku chatu. Caka nas stupanie po chodniku a po kamennych schodoch na samotnu hradnu plosinu.
   Hrad Muran patri medzi najvyssie polozene hrady na Slovensku a bol postaveny ako kralovsky strazny hrad v 13. storoci na brale Ciganka vo vyske 935 metrov. Pri prehliadke jeho zrucanin sa pred nami otvoria nadherne panoramaticke vyhlady na okolitu krajinu. Po kratkom oddychu sa vratime ku horarni a budeme pokracovat v presune na razcestie Velka Luka – Piesky. Dalej nas neminie cesta cez tuto luku, ktora je znama ako krizovatka pocetnych turistickych chodnikov, ale predovsetkym velkym zrebcinom s chovom povodnych plemien slovenskych horskych koni. Dnes sa tu chova specialne plemeno muransky norik – krizenec huculov s mohutnejsimi severskymi ako aj alpskymi druhmi. Pomerne rozlahle luky Muranskej planiny poskytuju pre ich chov idealne podmienky.
   My budeme pokracovat cestou, ktora vedie cez mensie luky k razcestiu Pod Skalou. Mozeme sa pokochat pohladom na masiv Stolice. Tu odbocime z asfaltovej cesty a pojdeme lesom ponad krasovu dolinu s vyvierackou az do Muranskej Huty, kde nase putovanie ukoncime na autobusovej zastavke.

(E-ova)

STRANA :

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

ARCHIV

TIRAZ

KONTAKT