Este par dni a niektori sa
uvidia naposledy. Nezotrena tabulka v triede a kusok roztrusenej kriedy
na dlazke im pripomenu, ze tu bol ich domov. Ano, nastal cas ustnych
maturitnych skusok. V nasej ankete sme sa preto nahodnych okoloiducich
pytali, ako si spominaju na hekticke dni plne starosti, stresov, litrov
kavy a prebdenych noci. Zaujimal nas aj ich nazor na to, ako sa dnes
maturuje. |
S anketovym mikrofonom
|
Lenka Stegenova,
maserka, Cierny Balog:
- Vraveli nam, ze maturita - formalita. V podstate mali pravdu, bolo to
lahke, bez stresov, s cistou hlavou a spokojnym svedomim. Nervozita predtym
bola velka. Dnes su maturity urcite tazsie, pribudol monitoring. Mam sestru
maturantku, takze viem to posudit.
Marek Komora,
zivnostnik, Brezno:
- Vsetko to bolo skor o strese, samotna maturita bola podla mna lahka.
Najhorsi bol vikend pred skuskami. Zo zaciatku som sa bal, ale pri
maturitnom stole to opadlo. Dnesni maturanti to maju asi tazsie, pretoze
robia aj testy, preto su narocnejsie.
Zuzana Suhajdova,
robotnicka, Podbrezova:
- Maturita bola lahka, dopadla podla mojich predstav. Trema trochu bola, ale
poctivo som sa pripravovala. Myslim si, ze sucasne kriteria su tazsie.
Anton Pavelka,
dochodca, Brezno:
- Maturitne obdobie bolo ako pre kazdeho, kustik nervov a po skonceni skoly
ostalo prazdno. Nevedel som vyplnit cas, ktory som predtym venoval uceniu.
Dnesni mladi ludia maju vela medzier zo vseobecnych znalosti, na vela tem sa
s nimi neda pustat do vaznejsich rozhovorov. Je vela machrovania, nabubralej
prazdnoty a problem je aj vo velkych socialnych rozdieloch, co davaju
pocitovat jeden druhemu. No a autorita ucitela za nasich cias bola ovela
vacsia.
Maria Pipichova,
dochodkyna, Valaska:
- Mali sme dobrych ucitelov, mam na to obdobie pekne spomienky. Maturita
nebola tazka, aj ked to bolo stresujuce, zvladli sme to. V sucasnosti je to
tazsie, mladez je viac vystresovana, asi studium horsie zvlada.
Viera Martinyakova,
zehliarka, Tisovec:
- Bala som sa, kazdy sa boji, samozrejme. No bolo to velmi lahke, pretoze mi
sadli otazky. Pri samotnej maturite vela zalezi na stasti. V sucasnosti je
to asi tazsie, studenti sami nevedia, co sa od nich ocakava.
Libor Kobela, strazna
sluzba, Brezno:
- Ked spominam na desat rokov dozadu, zda sa mi, ze maturity boli lahke.
Vytiahol som si dobre otazky, tak mam len dobre spomienky na studentske casy.
Myslim si, ze nase maturity boli lahsie ako sucasne. Dnes je mladez
sikovnejsia, preto aj skusky musia byt narocnejsie.
(ng, pl)
Neprijemna skusenost
Na otvorenie sezony Ciernohronskej zeleznicky v utorok 1. maja sme cestovali
z Podbrezovej do Hronca a odtial do Cierneho Balogu. Prijemny den nam
pokazila neprijemna skusenost.
Ja ako dochodkyna som za polovicny cestovny listok zaplatila 100
korun, podobne aj moj 8-rocny vnuk a susedka – invalidna dochodkyna, manzel
ako pracujuci platil 200 korun. Priznavam, ze sme spravili chybu v tom, ze
sme si hned nekupili spiatocne listky. Preco? Pri ceste nazad sme
sprievodcovi zaplatili 400 korun a dal nam potvrdenky. Len doma sme si
vsimli, ze na potvrdenke bola hodnota 10 korun. Na ukor koho a coho sa
obohatil tento clovek? Takisto sme ho aj my mohli oklamat a tvrdit, ze mame
spiatocne listky.
(mm)
...
Reakcia na staznost
Je nam luto,
ze dotycna cestujuca ma takuto skusenost, zo staznosti ale nie je zrejme, o aku
„potvrdenku“ islo. V nasich vlakoch sprievodcovia vydavaju „cestovne
listky“ dvoch typov - farebne predtlacene s vyznacenim trasy a ceny
listka vydavane z trhacich blockov alebo strojne tlacene na pasikoch papiera
mechanickym strojcekom Setright znamym z minulosti z autobusov CSAD. Obidva
typy cestovnych listkov su cislovane a podrobne evidovane, nie je preto
problem i spatne zistit, aky sprievodca listok vydal a ak skutocne urobil
chybu, aj ho potrestat. Dovolujem si preto dotycnu citatelku poziadat o zaslanie
staznosti i s kopiou predmetneho „potvrdenia“ priamo na Ciernohronsku
zeleznicu, Hlavna 56, 976 52 Cierny Balog a pomoct nam tak odhalit pripadnu
chybu. Ak sa skutocne stala, urcite ju napravime.
Musim vsak poznamenat, ze sprievodcovia i ostatni pracovnici CHZ
vykonavaju v absolutnej vacsine svoju pracu cestne a svedomito - vo velkej
miere ide o dobrovolnikov predovsetkym zo zahranicia, ktori stale „drzia
zeleznicku nad vodou“. Je velmi smutne, ze takato atrakcia a narodna
kulturna pamiatka stale nema vyrieseny seriozny systemovy sposob
financovania svojej cinnosti - zeleznicka nie je nikym dotovana a je tak
stale odkazana iba na sponzorov, reklamnych partnerov a dobrovolnikov. Z toho
potom vyplyva i mozno pre niekoho privysoka cena cestovneho, ktora je ako
podtext citit zo staznosti. Verte mi ale, ze pri sucasnych cenach uhlia,
nafty, alebo napr. jedneho dreveneho podvalu - 1200 korun, opravy parnej
lokomotivy - asi 3 miliony korun a pod., skutocne nie je lahke zeleznicku „uzivit“
iba z asi pat mesiacov trvajucej turistickej sezony. Na vyraznejsiu financnu
pomoc kompetentnych vsak zatial iba cakame... Pomoct zeleznicke ale moze
kazdy - trebars len tym, ze sa pride previezt a podporit nas zaplatenim
cestovneho. Tesime sa na vasu navstevu! Blizsie informacie najdete na
www.chz.sk alebo na tel.: 6191500.
S pozvanim a pozdravom - nech to para tlaci!
Ing.
Ales Bilek, riaditel CHZ
Rodicia a deti na podiu
Prvy kontakt s umenim ziska clovek prostrednictvom svojej matky. Ona ho
uputa obrazkom, basnickou, rozpravkou, uchlacholi uspavankou. Prave ona,
alebo niekedy aj ocko, vedie svoju ratolest za rucku do umeleckej skoly.
Dieta tu ziska prve skusenosti v odbore, ktory si vybralo. Potom ono s velkou
radostou obdaruje rodicov peknym obrazkom, tancom, divadielkom alebo tonmi
roznych hudobnych nastrojov znejucich doma ci z podia saly.
Ake je to krasne a dojemne, ked sa na tom podiu po mnohych rokoch
objavi rodic - vacsinou byvaly ziak ZUS-ky so svojim synom ci dcerou alebo
aj viacerymi detmi! Podobna myslienka nas priviedla k uskutocneniu
zaujimavej oslavy Dna matiek. Desiateho maja sa rozbuchali srdiecka pri
spolocnom vystupeni na podiu v sale ZUS nielen detom, ale aj ich spoluhracom
- vlastnym rodicom.
Na zaciatku sa pritomnym prihovorila riaditelka PaedDr. G.
Pravotiakova. Programom, ktory bol velmi pestry, sprevadzala ucitelka V.
Mravcova. Kazdy ziak, ktory odohral mile vystupenie so svojou mamou,
priniesol jej na podium pekny kvietok, ktorym vyjadril svoju vdaku a lasku.
Z koncertu mali velku radost najma mensie deti. Nas, ucitelov klavirnej hry,
zase tesilo pocetne zastupenie stvorrucnej ci komornej hry. Okrem toho
oslovili divakov pekne huslove cisla, keyboard, gitara, flauta ci spev.
Nechybalo zastupenie literarno-dramatickeho oddelenia s basnickou pre
mamicky. Iskrivy zaver koncertu patril rodine Krnacovcov, ktora nam
predviedla pekne ludove piesne.
(ml)
Den matiek v Osrbli
Nedela 13. maja bola v Osrbli sviatocna. Nase mamy, stare a prastare mamy
oslavovali svoj sviatok Den matiek. Pri tejto prilezitosti obecny urad a kulturna
komisia pri obecnom zastupitelstve pripravili v kulturnom dome slavnostne
posedenie spojene s uvitanim deti do zivota a gratulaciami jubilujucim
spoluobcanom.
V uvode starosta uviedol do zivota nasu malu spoluobcianku Ninu
Schwarzbacherovu, co este umocnilo dojem z oslav sviatku matiek. Potom
zablahozelal jubilantom a prihovoril sa vsetkym matkam. Ocenil ich
celozivotnu obetavost, trpezlivost a lasku, s akou vychovavaju a vychovali
svoje deti. Zazelal im vela zdravia a radosti pri pohlade na svoje deti. Na
znak vdaky a ucty kazdu matku obdaril kvietkom. Slovami basnika mamickam
podakovala i ziacka Nikola Zvarova.
Po slavnostnej casti vystupil detsky folklorny subor Maticiarik z Banskej
Bystrice, ktory svojim spevom a tancom rozohrial a rozveselil srdcia. O dobru
zabavu sa spevom a hudobnou produkciou postaral i spoluobcan Milan Zvara.
Verime, ze na takomto podujati sa o rok stretneme opat.
Obecny
urad Osrblie |