Lenka Stegenova, maserka, Cierny Balog:
- Vraveli nam, ze maturita - formalita. V podstate mali pravdu, bolo to lahke, bez stresov, s cistou hlavou a spokojnym svedomim. Nervozita predtym bola velka. Dnes su maturity urcite tazsie, pribudol monitoring. Mam sestru maturantku, takze viem to posudit.

Marek Komora, zivnostnik, Brezno:
- Vsetko to bolo skor o strese, samotna maturita bola podla mna lahka. Najhorsi bol vikend pred skuskami. Zo zaciatku som sa bal, ale pri maturitnom stole to opadlo. Dnesni maturanti to maju asi tazsie, pretoze robia aj testy, preto su narocnejsie.

Zuzana Suhajdova, robotnicka, Podbrezova:
- Maturita bola lahka, dopadla podla mojich predstav. Trema trochu bola, ale poctivo som sa pripravovala. Myslim si, ze sucasne kriteria su tazsie.

Anton Pavelka, dochodca, Brezno:
- Maturitne obdobie bolo ako pre kazdeho, kustik nervov a po skonceni skoly ostalo prazdno. Nevedel som vyplnit cas, ktory som predtym venoval uceniu. Dnesni mladi ludia maju vela medzier zo vseobecnych znalosti, na vela tem sa s nimi neda pustat do vaznejsich rozhovorov. Je vela machrovania, nabubralej prazdnoty a problem je aj vo velkych socialnych rozdieloch, co davaju pocitovat jeden druhemu. No a autorita ucitela za nasich cias bola ovela vacsia.

Maria Pipichova, dochodkyna, Valaska:
- Mali sme dobrych ucitelov, mam na to obdobie pekne spomienky. Maturita nebola tazka, aj ked to bolo stresujuce, zvladli sme to. V sucasnosti je to tazsie, mladez je viac vystresovana, asi studium horsie zvlada.

Viera Martinyakova, zehliarka, Tisovec:
- Bala som sa, kazdy sa boji, samozrejme. No bolo to velmi lahke, pretoze mi sadli otazky. Pri samotnej maturite vela zalezi na stasti. V sucasnosti je to asi tazsie, studenti sami nevedia, co sa od nich ocakava.

Libor Kobela, strazna sluzba, Brezno:
- Ked spominam na desat rokov dozadu, zda sa mi, ze maturity boli lahke. Vytiahol som si dobre otazky, tak mam len dobre spomienky na studentske casy. Myslim si, ze nase maturity boli lahsie ako sucasne. Dnes je mladez sikovnejsia, preto aj skusky musia byt narocnejsie.

(ng, pl)

Neprijemna skusenost

   Na otvorenie sezony Ciernohronskej zeleznicky v utorok 1. maja sme cestovali z Podbrezovej do Hronca a odtial do Cierneho Balogu. Prijemny den nam pokazila neprijemna skusenost.
   Ja ako dochodkyna som za polovicny cestovny listok zaplatila 100 korun, podobne aj moj 8-rocny vnuk a susedka – invalidna dochodkyna, manzel ako pracujuci platil 200 korun. Priznavam, ze sme spravili chybu v tom, ze sme si hned nekupili spiatocne listky. Preco? Pri ceste nazad sme sprievodcovi zaplatili 400 korun a dal nam potvrdenky. Len doma sme si vsimli, ze na potvrdenke bola hodnota 10 korun. Na ukor koho a coho sa obohatil tento clovek? Takisto sme ho aj my mohli oklamat a tvrdit, ze mame spiatocne listky.

(mm)

...                                  

Reakcia na staznost

   Je nam luto, ze dotycna cestujuca ma takuto skusenost, zo staznosti ale nie je zrejme, o aku „potvrdenku“ islo. V nasich vlakoch sprievodcovia vydavaju „cestovne listky“ dvoch typov - farebne predtlacene s vyznacenim trasy a ceny listka vydavane z trhacich blockov alebo strojne tlacene na pasikoch papiera mechanickym strojcekom Setright znamym z minulosti z autobusov CSAD. Obidva typy cestovnych listkov su cislovane a podrobne evidovane, nie je preto problem i spatne zistit, aky sprievodca listok vydal a ak skutocne urobil chybu, aj ho potrestat. Dovolujem si preto dotycnu citatelku poziadat o zaslanie staznosti i s kopiou predmetneho „potvrdenia“ priamo na Ciernohronsku zeleznicu, Hlavna 56, 976 52 Cierny Balog a pomoct nam tak odhalit pripadnu chybu. Ak sa skutocne stala, urcite ju napravime.
   Musim vsak poznamenat, ze sprievodcovia i ostatni pracovnici CHZ vykonavaju v absolutnej vacsine svoju pracu cestne a svedomito - vo velkej miere ide o dobrovolnikov predovsetkym zo zahranicia, ktori stale „drzia zeleznicku nad vodou“. Je velmi smutne, ze takato atrakcia a narodna kulturna pamiatka stale nema vyrieseny seriozny systemovy sposob financovania svojej cinnosti - zeleznicka nie je nikym dotovana a je tak stale odkazana iba na sponzorov, reklamnych partnerov a dobrovolnikov. Z toho potom vyplyva i mozno pre niekoho privysoka cena cestovneho, ktora je ako podtext citit zo staznosti. Verte mi ale, ze pri sucasnych cenach uhlia, nafty, alebo napr. jedneho dreveneho podvalu - 1200 korun, opravy parnej lokomotivy - asi 3 miliony korun a pod., skutocne nie je lahke zeleznicku „uzivit“ iba z asi pat mesiacov trvajucej turistickej sezony. Na vyraznejsiu financnu pomoc kompetentnych vsak zatial iba cakame... Pomoct zeleznicke ale moze kazdy - trebars len tym, ze sa pride previezt a podporit nas zaplatenim cestovneho. Tesime sa na vasu navstevu!  Blizsie informacie najdete na www.chz.sk alebo na tel.: 6191500.

   S pozvanim a pozdravom - nech to para tlaci!

Ing. Ales Bilek, riaditel CHZ

 Rodicia a deti na podiu

   Prvy kontakt s umenim ziska clovek prostrednictvom svojej matky. Ona ho uputa obrazkom, basnickou, rozpravkou, uchlacholi uspavankou. Prave ona, alebo niekedy aj ocko, vedie svoju ratolest za rucku do umeleckej skoly. Dieta tu ziska prve skusenosti v odbore, ktory si vybralo. Potom ono s velkou radostou obdaruje rodicov peknym obrazkom, tancom, divadielkom alebo tonmi roznych hudobnych nastrojov znejucich doma ci z podia saly.
   Ake je to krasne a dojemne, ked sa na tom podiu po mnohych rokoch objavi rodic - vacsinou byvaly ziak ZUS-ky so svojim synom ci dcerou alebo aj viacerymi detmi! Podobna myslienka nas priviedla k uskutocneniu zaujimavej oslavy Dna matiek. Desiateho maja sa rozbuchali srdiecka pri spolocnom vystupeni na podiu v sale ZUS nielen detom, ale aj ich spoluhracom - vlastnym rodicom.
   Na zaciatku sa pritomnym prihovorila riaditelka PaedDr. G. Pravotiakova. Programom, ktory bol velmi pestry, sprevadzala ucitelka V. Mravcova. Kazdy ziak, ktory odohral mile vystupenie so svojou mamou, priniesol jej na podium pekny kvietok, ktorym vyjadril svoju vdaku a lasku. Z koncertu mali velku radost najma mensie deti. Nas, ucitelov klavirnej hry, zase tesilo pocetne zastupenie stvorrucnej ci komornej hry. Okrem toho oslovili divakov pekne huslove cisla, keyboard, gitara, flauta ci spev. Nechybalo zastupenie literarno-dramatickeho oddelenia s basnickou pre mamicky. Iskrivy zaver koncertu patril rodine Krnacovcov, ktora nam predviedla pekne ludove piesne.

(ml)

 Den matiek v Osrbli

   Nedela 13. maja bola v Osrbli sviatocna. Nase mamy, stare a prastare mamy oslavovali svoj sviatok Den matiek. Pri tejto prilezitosti obecny urad a kulturna komisia pri obecnom zastupitelstve pripravili v kulturnom dome slavnostne posedenie spojene s uvitanim deti do zivota a gratulaciami jubilujucim spoluobcanom.
   V uvode starosta uviedol do zivota nasu malu spoluobcianku Ninu Schwarzbacherovu, co este umocnilo dojem z oslav sviatku matiek. Potom zablahozelal jubilantom a prihovoril sa vsetkym matkam. Ocenil ich celozivotnu obetavost, trpezlivost a lasku, s akou vychovavaju a vychovali svoje deti. Zazelal im vela zdravia a radosti pri pohlade na svoje deti. Na znak vdaky a ucty kazdu matku obdaril kvietkom. Slovami basnika mamickam podakovala i ziacka Nikola Zvarova.
   Po slavnostnej casti vystupil detsky folklorny subor Maticiarik z Banskej Bystrice, ktory svojim spevom a tancom rozohrial a rozveselil srdcia. O dobru zabavu sa spevom a hudobnou produkciou postaral i spoluobcan Milan Zvara.

   Verime, ze na takomto podujati sa o rok stretneme opat.

Obecny urad Osrblie