22. MAJ 2007 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Vzacne obrazky

Spoznavate ucinkujucich v divadelnej inscenacii Meniny pana riaditela z roku 1957? Ak ano, zavolajte na t. c. 6112283.


Kniha o Kralovi

   Napisal ju literarny historik a esejista Pavol Vongrej. Nazov Syn sveta (1989), ma stosestdesiatdva stran. Ide o Janka Krala (1822 - 1876), romantickeho „basnika burlivaka“.

   Hovori sa, ze krizom-krazom, vacsinou peso, presiel cele Slovensko. Na svojich zastaveniach v dedinach, mesteckach, mestach spoznaval zivot ludi, ich zvyky, pocuval rozne historky, najma o Janosikovi. Potom ziskane poznatky, myslienky daval vo versoch na papier. Casom ich „pricesal“ a v jednotlivych, vtedy vydavanych, novinach ich zverejnoval. A tak z mnozstva spomeniem aspon niektore basne: Jarna piesen, Duma bratislavska, Vylomky z Janosika, Sahy (vo vazeni od marca 1848 do januara 1849).
   Ako v kazdej knihe, ktora sa ocitne v mojich rukach, hladam aku-taku zmienku o nasom Horehroni. Tak i teraz. Dlho, dlho nic, az v roku 1844, pri ziskavani „udov do Tatrina“ dostava sa Kral do Zvolenskej stolice, odskoci si do Hornej Lehoty k fararovi Samovi Chalupkovi. Pohovoria, Chalupka umysel Tatrina podpori, ale Kral do Brezna neprisiel. Isto-iste by nasiel spolocne slovo aj s Janom Chalupkom.
   V ten isty rok, v mesiaci deviatom, Kral je uz v Tisovci, potom odchadza do Klenovca (krcma, v ktorej vraj „ulapili Janosika s dievcatom v komore“). Cez kopec prejde do Kokavy nad Rimavicou, kde od Kokavcana Mateja Zdutova pocuva „perlicky“ o Janosikovi.
   Z jeho ciest este jedna epizodka. U priatela Rozehnala v moravskom Huline si 24. aprila 1849 pripomenul svoje dvadsiate siedme narodeniny. A tak, ako to byva, naraz si pomyslel, ci sa raz azda dozije ich dvojnasobku. Bol to len jeden mesiac navyse. Zomrel 23. maja 1876 o siedmej hodine rannej.
   Vratme sa ale k nasmu Hronu, do Polomky. Sem sa za prvej svetovej vojny prestahovala manzelka Janka Krala - Maria k svojej najstarsej vnucke, Mladenovej dcere, Irene, ktora sa vydala za ucitela Samuela Pala. Tu, pri vnucke i zomrela ako 82-rocna 30. septembra 1916. Na parte uviedli „vdova sedrialneho sudcu“.

S. Giertl

 Nechcem pocut ziadne bubu

     Rok 1950
   Odkedy si pamatam, neznasala som stres. Mala som necele dva roky, ked na mna vyskocil nas kohut Kiro a ja som sa zosypala na zem. Ked som sa konecne prebrala z mdlob, lekar zistil, ze mam slabe srdce a ze rodicia musia na mna davat vacsi pozor. Kirovi podrezali krk a skoncil v polievke.

     Rok 1954
   V prvej triede na mna spoza dveri vybehol spoluziak Pistik a urobil: „Huhu!“ a situacia sa opakovala. Pistika nepodrezali, lebo ma vlastnorucne kriesil, na co cela trieda, hlavne babska cast, hladela so zavistlivym pohladom. Spoluziacka Marienka, susedka byvajuca oproti, vzdychla: „Kvoli nemu by som aj ja dokazala zamdliet…“

     Rok 1960
   Moj prvy pioniersky tabor a nocny pochod. Stevko vyskocil na mna spoza hrubeho kmena s dvoma baterkami na ociach a s vycerenymi zubami. Uz iste viete, co nasledovalo. Myslela som, ze ho zabijem, no nestalo sa tak. Nie, ze som ho nezabila, ja som ho zboznovala, lebo ma ako spravny gavalier odniesol z lesa na rukach. A naviac moju dusu balzamovali pohlady pionierok plne zavisti. Ako zachranca vplaval medzi stany vsetkymi obdivovany Stevko, o ktorom nevedeli, ze on to vsetko zapricinil. Mariu malo rozhodit. Upozornila som ho, ze ak chce byt mojim priatelom, musi sa polepsit.

     Rok 1970
   Prisiel cas vydaja. A opat mi stal po boku Stevko.
  „Pojdes na maskarny ples?“ spytal sa necely mesiac pred sobasom.
   „Preco nie.“
   „Vecer o siestej zatrubim na teba pred vasim domom,“ povedal.
   Ked som prisla k autu, nikoho som dnu nevidela. A naraz sa spoza okna vytrcila okata prisera s dlhymi vycerenymi zubami. Snubencova maska sposobila, ze som sa zviezla na zem. V aute na zadnom sedadle mi potom Stevko poskytoval umele dychanie z ust do ust a poloprebrata som stacila zaregistrovat vypulene zavistlive oci Marieny odnaproti, sliediace spoza zaclony.
   „To mi uz nikdy viac nerob, lebo ma dostanes do hrobu,“ povedala som mu.

     Rok 1985
   Nasich pat deti a ja sme marne cakali zivitela rodiny, ze sa vrati domov z polovacky. Bolo uz pol stvrtej nad ranom, ked sa doterigal  pod parou a s parozim dvanastoraka mi urobil bubu rovno v predsieni. Nebudem sa opakovat, co sa stalo, lezala som na zemi az do rana, lebo Stevo mal dost roboty sam so sebou. Rano som mu dala ultimatum, ak mi to este raz urobi, rozvediem sa. Pred Marienou sa chvalil, ze take parohy, ake ma on, nema len tak hocikto. Nuz, necudo, ze jej zavist pohla zlcou.

   Rok 2007
   No, samozrejme! Vybrat si taky nemozny cas na pohreb, to dokaze len moj Pista. Poladovica ako na medzinarodnych majstrovstvach v krasokorculovani a on si pokojne umrie. Nuz, necudo, ze to na tom klzisku neustalo ani sest chlapov s truhlou. Padla s rachotom na zem, vrchnak sa odtrhol, nuz a moj Stefan od toho narazu aj oci otvoril. Statny chrup mu pristal vycereny na brade a ja som, hadajte co, uhadli ste. Ked som sa prebrala, rakva uz klesala do jamy. Narek okolostojacich placiek prehlusil moju poznamku: „Ty, somar stary, ty sa uz nikdy nepolepsis.“ A Mara s uplakanymi ocami a cervenym nosom so zle zatajovanym smiechom zahorekovala: „Ach, aky to bol skvely clovek, vzdy vedel ludom zdvihnut naladu a v pravy cas ich rozosmiat... Skoda ho.“

Emilia Molcaniova


Slovenske prislovia a myslienky o laske

  o Laska hory prenasa o Ani v zlate, ani v blate sa neopustia o Laska dava ducha a utuzuje sa duchom o Do domu, kde laska byva, slniecko sa rado diva o Laska je ako horiaci ohen, moze spravit osoh i skodu o Dve lasky sa do jedneho srdca nepomestia o Laska kvitne v kazdom veku o Holub za psenicou, suhaj za dievcinou o Laska nehnevana nie je milovana o Usmev je klucom do predsiene lasky o Laska vsetkemu nauci o Dve lasky pre jedno srdce su neunosne o Laska nie je vechet slamy o Laska zije len z dovery (H. de Balzac) o Lasku bylinami nevyliecis (Ovidius) o Laska sa rodi z malickosti, zije z nich a pre ne aj umiera (Byron) o Laska vitazi nad vsetkym, a teda aj my ustupime laske (Vergilius) o Laska sa straca akymkolvek hriechom (T. Akvinsky) o Laska rodi vzdy len lasku (Sofokles) o Laska povznasa nizke, nenavist vysiny bori (Caton) o

(jp)


Zdrava rivalita medzi susedmi nenarusa dobre vztahy

   Prva pisomna zmienka o Jaseni, overena heraldikmi, je z roku 1424. Kral Zigmund daroval obec Jechene Lupcianskemu hradu. Bola to banicka obec, tazil sa tu antimon a niklove rudy, v 17. storoci tu bol hamor. Obyvatelia sa zivili furmancenim v lese a chovom oviec. V sucasnosti zije v obci 1113 ludi.
   Starostka Elena Kordikova kandidovala v komunalnych volbach trikrat. Na zvolenie v predchadzajucom volebnom obdobi jej chybalo dvadsat hlasov. Pat mesiacov po opatovnom zvoleni za starostku hovori: „Na obecnom urade som pracovala uz pred dvanastimi rokmi ako ekonomka. Som tu sluzobne najstarsia. Problemy obcanov mi nie su cudzie, som rodacka z Jasenia, dokonca od susedov. Bola som aj poslankynou obecneho zastupitelstva a funkcionarkou viacerych miestnych organizacii. V zastupitelstve pracuje devat poslancov, styria z nich su „staronovi“, som rada, ze sme dobry kolektiv.“

   Preco su spokojni a neodchadzaju inam

   V obci funguje skolka, skola, kniznica, obchody. Jasencania buduju zariadenia na sportovanie, aktivizuju dochodcov i mladez. „Dost sa v poslednych rokoch stavia. Pocet obcanov sa takmer nemeni. Ludia od nas neodchadzaju. Nezamestnanych je 10 % obcanov, ale su to ti, co uz mozno nikdy zamestnani nebudu. Vela ludi pracuje v Podbrezovej a v Banskej Bystrici. Pilu v Kramlisti zavreli statne lesy pred troma rokmi, vlastne doteraz nevieme preco, zamestnavali priblizne tridsat miestnych ludi.“
   Za doktorom odchadzaju obcania do blizkej Predajnej, autobusove spojenie vyhovuje v smere do Brezna aj do Banskej Bystrice. Rano a popoludni vozi pacientov z Brusna a okolitych obci do Rooseveltovej nemocnice sukromny dopravca. Horsie je to v smere do Dubovej, robotnicke spoje idu trikrat za den v pracovnom tyzdni, je to dosledok poklesu zamestnanosti v podniku Petrochema.
   O najmladsej generacii starostka hovori:„
Malotriednu skolu navstevuje 32 ziakov. Piaty az deviaty rocnik dochadza do Predajnej. Parcik s preliezackami pod obecnym uradom a tenisovy kurt s umelym povrchom som zacala zariadovat v prvom volebnom obdobi pred styrmi rokmi. Co sa tyka vyuzitia volneho casu, mladez ma  posilnovnu a chceli by sme urobit centrum volneho casu, len chybaju priestory. Na poslednom zasadnuti obecneho zastupitelstva sme schvalili odkupenie byvaleho motela na zriadenie klubovne, kde by sa mohli mladi stretavat a spolocensky sa angazovat. „Odklepnute“ to mame, majitel objektu suhlasi s predajom, dohodli sme sa uz aj na cene. Tohto roku mame v plane projekcne pripravit viacfunkcny objekt so salou pre asi dvesto ludi v objekte byvalej skoly. Peniaze, dufam, ziskame z europskych fondov.“

Chceme krajsiu, tolerantnejsiu a zivotaschopnejsiu obec,

   stalo vo volebnom programe starostky. Do diania v obci chcela zapojit co najsirsiu vrstvu obcanov. „Myslim, ze sa mi to podarilo, ludia su vsimavejsi, komunikacia sa obnovila. Prezradim vam, ze druheho juna urobime prvykrat podujatie pre deti Rozpravkovy les, do ktoreho zapojime vsetky organizacie v obci – SZPB, turistov, Jednotu dochodcov, SCK, TJ, DPZ. V januari boli vyrocne schodze tychto organizacii, predlozila som im navrh a boli nadseni. Na prve sedenie prisli vsetci a sami podoplnali napady na vylepsenie podujatia, dufam, ze nam vyjde pocasie. Bola som prekvapena, ze to tak dobre prijali.“
   Deviateho juna s Klubom slovenskych turistov organizuju tradicny vystup na Chabenec. Posledny augustovy tyzden patri nohejbalovym a tenisovym turnajom. Dokonca sa stretnu v exhibicnom zapase vo volejbale s poslancami a pracovnikmi Obecneho uradu z Predajnej. Dobre vztahy so susednou obcou vraj nenarusa ani tradicna zdrava rivalita.
   Sportove a spolocenske aktivity ich spajaju aj s madarskou obcou Ősagart. Je to obec so slovenskou samospravou, s ktorou nadviazali druzbu este v roku 1995. Pripravit by chceli vymenne pobyty pre ziakov zakladnych skol.   Na majovej krajskej prehliadke spevackych zborov bol jedinym reprezentantom Horehronia spevacky zbor Chabenec pri Jednote dochodcov Jasenie. „Myslim, ze obstal velmi dobre, ostatnych desat zucastnenych bolo z miest - Banska Bystrica, Rimavska Sobota alebo Lucenec,“ hodnoti ich vystupenie starostka.

Pitna voda sa pokazila

   „Pred par rokmi sme mali problem s pitnou vodou, objavili v nej arzen. Postavila sa upravna vody. Voda sa pouzivat da, jej kvalita podla hygienikov splna normu, ale kedysi bola chutnejsia. Potrubim prechadza aj do Predajnej a Nemeckej, ale hodnota sa na tejto trase straca. Momentalne maju vodari tolko poruch, ze musia vymenit cele potrubie v casti Uhlisko. Chcem presvedcit vodarensku spolocnost, aby pri vymene potrubia v tejto lokalite polozili aj cast kanalizacie. Cisticku odpadovych vod neplanujeme robit, kym to nebude nevyhnutne, lebo obcania maju vybudovane zumpy na vlastnych pozemkoch a v sucasnosti by bolo financne narocne napajat sa na kanalizaciu. Ked  to bude nevyhnutne potrebne, urcite poziadame o prispevok z eurofondov.“
   Miestnou zaujimavostou je technicka pamiatka, hydrocentrala z roku 1923, do ktorej sa privadza voda z Lomnistej a Kyslej doliny na baze tunelovych nahonov, a bez vacsich poruch funguje dodnes.
   Na jar zacali s rekostrukciou kupaliska. Pretoze z bazena neodtekala voda, potrebovali opravit vypustnu nadrz. Zaroven urobia nove oplotenie a zrekonstruuju budovy v areali, ktore znicili domaci vandali. Na opravu samotneho bazena treba peniaze este zohnat. Jan Kosec, poslanec obecneho zastupitelstva, ktory dohliada na opravu kupaliska, hovori: „Ked su vybudovane kontakty, da sa urobit za par mesiacov vsetko, co ini maju na cele volebne obdobie.“  Podobne rychlo zrealizovali opravu pilierov mosta cez potok, hoci projekty boli vypracovane este za predchadzajuceho starostu.

Dalsia vystavba

   Byvala zakladna skola sa zmeni na skolku. Terajsia materska skola je umiestnena v drevenej budove z patdesiatych rokov. Projekty pripravia, no peniaze na rekonstrukciu musia vybavit. Dokoncit potrebuju ihrisko za obecnym uradom, do altanku osadit lavicky. Za predajnou potravin postavia mensie ihrisko pre deti. Iste pribudne aj trhovisko. Snom starostky je vybudovat okruh Jasenim s naucnymi tabulami pre navstevnikov, ktore by upozornovali na vyznamne historicke objekty a udalosti.
   Jasenie je vlastnikom Asmolovovej chaty v Lomnistej doline. Pocas povstania tam sidlil hlavny stab generala Asmolovova. Je to drevena stavba s dvoma miestnostami. „Chceme tam urobit pamatnu izbu s expoziciou pre turistov, v druhej izbe su pricne s kuchynkou. Hrozi, ze strecha coskoro spadne. Je potrebne ju opravit. Na opravu sme ziadali peniaze aj z ministerstva kultury,“ dodava na zaver Elena Kordikova.

(pl)

Niekedy sa „uraduje“ aj na ulici – starostka obce Elena Kordikova v rozhovore s poslancom obecneho zastupitelstva Janom Koscom Poskodeny most cez potok uz stihli opravit
Ihrisko pre deti, tenisovy kurt a volejbalove hrisko poskytuju moznost vyuzitia volneho casu V priestoroch byvaleho motela vytvoria klubovnu pre mladez
Budova starej ZS sa v buducnosti premeni na polyfunkcny objekt, zatial opravili schody do zvonice

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT