Kniha
o Kralovi
Napisal ju
literarny historik a esejista Pavol Vongrej. Nazov Syn sveta (1989), ma
stosestdesiatdva stran. Ide o Janka Krala (1822 - 1876), romantickeho „basnika
burlivaka“.
Hovori sa, ze
krizom-krazom, vacsinou peso, presiel cele Slovensko. Na svojich
zastaveniach v dedinach, mesteckach, mestach spoznaval zivot ludi, ich zvyky,
pocuval rozne historky, najma o Janosikovi. Potom ziskane poznatky,
myslienky daval vo versoch na papier. Casom ich „pricesal“ a v jednotlivych,
vtedy vydavanych, novinach ich zverejnoval. A tak z mnozstva spomeniem aspon
niektore basne: Jarna piesen, Duma bratislavska, Vylomky z Janosika, Sahy (vo
vazeni od marca 1848 do januara 1849).
Ako v kazdej knihe, ktora sa ocitne v mojich rukach, hladam
aku-taku zmienku o nasom Horehroni. Tak i teraz. Dlho, dlho nic, az v roku
1844, pri ziskavani „udov do Tatrina“ dostava sa Kral do Zvolenskej stolice,
odskoci si do Hornej Lehoty k fararovi Samovi Chalupkovi. Pohovoria,
Chalupka umysel Tatrina podpori, ale Kral do Brezna neprisiel. Isto-iste by
nasiel spolocne slovo aj s Janom Chalupkom.
V ten isty rok, v mesiaci deviatom, Kral je uz v Tisovci, potom
odchadza do Klenovca (krcma, v ktorej vraj „ulapili Janosika s dievcatom v komore“).
Cez kopec prejde do Kokavy nad Rimavicou, kde od Kokavcana Mateja Zdutova
pocuva „perlicky“ o Janosikovi.
Z jeho ciest este jedna epizodka. U priatela Rozehnala v moravskom
Huline si 24. aprila 1849 pripomenul svoje dvadsiate siedme narodeniny. A tak,
ako to byva, naraz si pomyslel, ci sa raz azda dozije ich dvojnasobku. Bol
to len jeden mesiac navyse. Zomrel 23. maja 1876 o siedmej hodine rannej.
Vratme sa ale k nasmu Hronu, do Polomky. Sem sa za prvej svetovej
vojny prestahovala manzelka Janka Krala - Maria k svojej najstarsej vnucke,
Mladenovej dcere, Irene, ktora sa vydala za ucitela Samuela Pala. Tu, pri
vnucke i zomrela ako 82-rocna 30. septembra 1916. Na parte uviedli „vdova
sedrialneho sudcu“.
S. Giertl
Nechcem
pocut ziadne bubu
Rok 1950
Odkedy si pamatam, neznasala som stres. Mala som necele dva roky,
ked na mna vyskocil nas kohut Kiro a ja som sa zosypala na zem. Ked som sa
konecne prebrala z mdlob, lekar zistil, ze mam slabe srdce a ze rodicia
musia na mna davat vacsi pozor. Kirovi podrezali krk a skoncil v polievke.
Rok 1954
V prvej triede na mna spoza dveri vybehol spoluziak Pistik a urobil:
„Huhu!“ a situacia sa opakovala. Pistika nepodrezali, lebo ma vlastnorucne
kriesil, na co cela trieda, hlavne babska cast, hladela so zavistlivym
pohladom. Spoluziacka Marienka, susedka byvajuca oproti, vzdychla: „Kvoli
nemu by som aj ja dokazala zamdliet…“
Rok 1960
Moj prvy pioniersky tabor a nocny pochod. Stevko vyskocil na mna
spoza hrubeho kmena s dvoma baterkami na ociach a s vycerenymi zubami. Uz
iste viete, co nasledovalo. Myslela som, ze ho zabijem, no nestalo sa tak.
Nie, ze som ho nezabila, ja som ho zboznovala, lebo ma ako spravny gavalier
odniesol z lesa na rukach. A naviac moju dusu balzamovali pohlady pionierok
plne zavisti. Ako zachranca vplaval medzi stany vsetkymi obdivovany Stevko,
o ktorom nevedeli, ze on to vsetko zapricinil. Mariu malo rozhodit.
Upozornila som ho, ze ak chce byt mojim priatelom, musi sa polepsit.
Rok 1970
Prisiel cas vydaja. A opat mi stal po boku Stevko.
„Pojdes na maskarny ples?“ spytal sa necely mesiac pred sobasom.
„Preco nie.“
„Vecer o siestej zatrubim na teba pred vasim domom,“ povedal.
Ked som prisla k autu, nikoho som dnu nevidela. A naraz sa spoza
okna vytrcila okata prisera s dlhymi vycerenymi zubami. Snubencova maska
sposobila, ze som sa zviezla na zem. V aute na zadnom sedadle mi potom
Stevko poskytoval umele dychanie z ust do ust a poloprebrata som stacila
zaregistrovat vypulene zavistlive oci Marieny odnaproti, sliediace spoza
zaclony.
„To mi uz nikdy viac nerob, lebo ma dostanes do hrobu,“ povedala
som mu.
Rok 1985
Nasich pat deti a ja sme marne cakali zivitela rodiny, ze sa vrati
domov z polovacky. Bolo uz pol stvrtej nad ranom, ked sa doterigal pod
parou a s parozim dvanastoraka mi urobil bubu rovno v predsieni. Nebudem sa
opakovat, co sa stalo, lezala som na zemi az do rana, lebo Stevo mal dost
roboty sam so sebou. Rano som mu dala ultimatum, ak mi to este raz urobi,
rozvediem sa. Pred Marienou sa chvalil, ze take parohy, ake ma on, nema len
tak hocikto. Nuz, necudo, ze jej zavist pohla zlcou.
Rok 2007
No, samozrejme! Vybrat si taky nemozny cas na pohreb, to dokaze len
moj Pista. Poladovica ako na medzinarodnych majstrovstvach v krasokorculovani
a on si pokojne umrie. Nuz, necudo, ze to na tom klzisku neustalo ani sest
chlapov s truhlou. Padla s rachotom na zem, vrchnak sa odtrhol, nuz a moj
Stefan od toho narazu aj oci otvoril. Statny chrup mu pristal vycereny na
brade a ja som, hadajte co, uhadli ste. Ked som sa prebrala, rakva uz
klesala do jamy. Narek okolostojacich placiek prehlusil moju poznamku: „Ty,
somar stary, ty sa uz nikdy nepolepsis.“ A Mara s uplakanymi ocami a
cervenym nosom so zle zatajovanym smiechom zahorekovala: „Ach, aky to bol
skvely clovek, vzdy vedel ludom zdvihnut naladu a v pravy cas ich rozosmiat...
Skoda ho.“
Emilia Molcaniova
Slovenske prislovia a myslienky
o laske
o Laska hory
prenasa o Ani v zlate, ani v blate sa neopustia o Laska dava
ducha a utuzuje sa duchom o Do domu, kde laska byva, slniecko sa rado
diva o Laska je ako horiaci ohen, moze spravit osoh i skodu o
Dve lasky sa do jedneho srdca nepomestia o Laska kvitne v kazdom veku
o Holub za psenicou, suhaj za dievcinou o Laska nehnevana nie
je milovana o Usmev je klucom do predsiene lasky o Laska
vsetkemu nauci o Dve lasky pre jedno srdce su neunosne o Laska
nie je vechet slamy o Laska zije len z dovery (H. de Balzac) o Lasku
bylinami nevyliecis (Ovidius) o Laska sa rodi z malickosti, zije z nich
a pre ne aj umiera (Byron) o Laska vitazi nad vsetkym, a teda aj my
ustupime laske (Vergilius) o Laska sa straca akymkolvek hriechom (T.
Akvinsky) o Laska rodi vzdy len lasku (Sofokles) o Laska
povznasa nizke, nenavist vysiny bori (Caton) o
(jp)
Zdrava rivalita medzi
susedmi nenarusa dobre vztahy
Prva
pisomna zmienka o Jaseni, overena heraldikmi, je z roku 1424. Kral Zigmund
daroval obec Jechene Lupcianskemu hradu. Bola to banicka obec, tazil sa tu
antimon a niklove rudy, v 17. storoci tu bol hamor. Obyvatelia sa zivili
furmancenim v lese a chovom oviec. V sucasnosti zije v obci 1113 ludi.
Starostka Elena Kordikova kandidovala v komunalnych volbach trikrat.
Na zvolenie v predchadzajucom volebnom obdobi jej chybalo dvadsat hlasov.
Pat mesiacov po opatovnom zvoleni za starostku hovori: „Na obecnom urade som
pracovala uz pred dvanastimi rokmi ako ekonomka. Som tu sluzobne najstarsia.
Problemy obcanov mi nie su cudzie, som rodacka z Jasenia, dokonca od susedov.
Bola som aj poslankynou obecneho zastupitelstva a funkcionarkou viacerych
miestnych organizacii. V zastupitelstve pracuje devat poslancov, styria z
nich su „staronovi“, som rada, ze sme dobry kolektiv.“
Preco su spokojni a neodchadzaju inam
V obci
funguje skolka, skola, kniznica, obchody. Jasencania buduju zariadenia na
sportovanie, aktivizuju dochodcov i mladez. „Dost
sa v poslednych rokoch stavia. Pocet obcanov sa takmer nemeni. Ludia od nas
neodchadzaju. Nezamestnanych je 10 % obcanov, ale su to ti, co uz mozno
nikdy zamestnani nebudu. Vela ludi pracuje v Podbrezovej a v Banskej
Bystrici. Pilu v Kramlisti zavreli statne lesy pred troma rokmi, vlastne
doteraz nevieme preco, zamestnavali priblizne tridsat miestnych ludi.“
Za doktorom odchadzaju obcania do blizkej Predajnej, autobusove
spojenie vyhovuje v smere do Brezna aj do Banskej Bystrice. Rano a popoludni
vozi pacientov z Brusna a okolitych obci do Rooseveltovej nemocnice sukromny
dopravca. Horsie je to v smere do Dubovej, robotnicke spoje idu trikrat za
den v pracovnom tyzdni, je to dosledok poklesu zamestnanosti v podniku
Petrochema.
O najmladsej generacii starostka hovori:„Malotriednu
skolu navstevuje 32 ziakov. Piaty az deviaty rocnik dochadza do Predajnej.
Parcik s preliezackami pod obecnym uradom a tenisovy kurt s umelym povrchom
som zacala zariadovat v prvom volebnom obdobi pred styrmi rokmi. Co sa tyka
vyuzitia volneho casu, mladez ma posilnovnu a chceli by sme urobit
centrum volneho casu, len chybaju priestory. Na poslednom zasadnuti obecneho
zastupitelstva sme schvalili odkupenie byvaleho motela na zriadenie klubovne,
kde by sa mohli mladi stretavat a spolocensky sa angazovat. „Odklepnute“ to
mame, majitel objektu suhlasi s predajom, dohodli sme sa uz aj na cene.
Tohto roku mame v plane projekcne pripravit viacfunkcny objekt so salou pre
asi dvesto ludi v objekte byvalej skoly. Peniaze, dufam, ziskame z
europskych fondov.“
Chceme
krajsiu, tolerantnejsiu a zivotaschopnejsiu obec,
stalo vo volebnom
programe starostky. Do diania v obci chcela zapojit co najsirsiu vrstvu
obcanov. „Myslim, ze sa mi to podarilo, ludia su
vsimavejsi, komunikacia sa obnovila. Prezradim vam, ze druheho juna urobime
prvykrat podujatie pre deti Rozpravkovy les, do ktoreho zapojime vsetky
organizacie v obci – SZPB, turistov, Jednotu dochodcov, SCK, TJ, DPZ. V
januari boli vyrocne schodze tychto organizacii, predlozila som im navrh a
boli nadseni. Na prve sedenie prisli vsetci a sami podoplnali napady na
vylepsenie podujatia, dufam, ze nam vyjde pocasie. Bola som prekvapena, ze
to tak dobre prijali.“
Deviateho juna s Klubom slovenskych turistov organizuju tradicny
vystup na Chabenec. Posledny augustovy tyzden patri nohejbalovym a tenisovym
turnajom. Dokonca sa stretnu v exhibicnom zapase vo volejbale s poslancami a
pracovnikmi Obecneho uradu z Predajnej. Dobre vztahy so susednou obcou vraj
nenarusa ani tradicna zdrava rivalita.
Sportove a spolocenske aktivity ich spajaju aj s madarskou obcou
Ősagart. Je to obec so slovenskou samospravou, s ktorou nadviazali druzbu
este v roku 1995. Pripravit by chceli vymenne pobyty pre ziakov zakladnych
skol. Na majovej krajskej prehliadke spevackych zborov bol
jedinym reprezentantom Horehronia spevacky zbor Chabenec pri Jednote
dochodcov Jasenie. „Myslim, ze obstal velmi dobre, ostatnych desat
zucastnenych bolo z miest - Banska Bystrica, Rimavska Sobota alebo Lucenec,“
hodnoti ich vystupenie starostka.
Pitna voda sa pokazila
„Pred par rokmi sme mali problem s pitnou vodou, objavili v
nej arzen. Postavila sa upravna vody. Voda sa pouzivat da, jej kvalita podla
hygienikov splna normu, ale kedysi bola chutnejsia. Potrubim prechadza aj do
Predajnej a Nemeckej, ale hodnota sa na tejto trase straca. Momentalne maju
vodari tolko poruch, ze musia vymenit cele potrubie v casti Uhlisko. Chcem
presvedcit vodarensku spolocnost, aby pri vymene potrubia v tejto lokalite
polozili aj cast kanalizacie. Cisticku odpadovych vod neplanujeme robit, kym
to nebude nevyhnutne, lebo obcania maju vybudovane zumpy na vlastnych
pozemkoch a v sucasnosti by bolo financne narocne napajat sa na kanalizaciu.
Ked to bude nevyhnutne potrebne, urcite poziadame o prispevok z
eurofondov.“
Miestnou zaujimavostou je technicka pamiatka, hydrocentrala z roku
1923, do ktorej sa privadza voda z Lomnistej a Kyslej doliny na baze
tunelovych nahonov, a bez vacsich poruch funguje dodnes.
Na jar zacali s rekostrukciou kupaliska. Pretoze z bazena
neodtekala voda, potrebovali opravit vypustnu nadrz. Zaroven urobia nove
oplotenie a zrekonstruuju budovy v areali, ktore znicili domaci vandali. Na
opravu samotneho bazena treba peniaze este zohnat. Jan Kosec, poslanec
obecneho zastupitelstva, ktory dohliada na opravu kupaliska, hovori: „Ked
su vybudovane kontakty, da sa urobit za par mesiacov vsetko, co ini maju na
cele volebne obdobie.“ Podobne rychlo zrealizovali opravu pilierov
mosta cez potok, hoci projekty boli vypracovane este za predchadzajuceho
starostu.
Dalsia vystavba
Byvala
zakladna skola sa zmeni na skolku. Terajsia materska skola je umiestnena v
drevenej budove z patdesiatych rokov. Projekty pripravia, no peniaze na
rekonstrukciu musia vybavit. Dokoncit potrebuju ihrisko za obecnym uradom,
do altanku osadit lavicky. Za predajnou potravin postavia mensie ihrisko pre
deti. Iste pribudne aj trhovisko. Snom starostky je vybudovat okruh Jasenim
s naucnymi tabulami pre navstevnikov, ktore by upozornovali na vyznamne
historicke objekty a udalosti.
Jasenie je vlastnikom Asmolovovej chaty v Lomnistej doline. Pocas
povstania tam sidlil hlavny stab generala Asmolovova. Je to drevena stavba s
dvoma miestnostami. „Chceme tam urobit pamatnu izbu s expoziciou pre
turistov, v druhej izbe su pricne s kuchynkou. Hrozi, ze strecha coskoro
spadne. Je potrebne ju opravit. Na opravu sme ziadali peniaze aj z
ministerstva kultury,“ dodava na zaver Elena Kordikova.
(pl)
 |
 |
| Niekedy sa „uraduje“ aj
na ulici – starostka obce Elena Kordikova v rozhovore s poslancom obecneho
zastupitelstva Janom Koscom |
Poskodeny most cez potok
uz stihli opravit |
 |
 |
| Ihrisko pre deti,
tenisovy kurt a volejbalove hrisko poskytuju moznost vyuzitia volneho casu |
V priestoroch byvaleho
motela vytvoria klubovnu pre mladez |
|
|
Budova starej ZS sa v
buducnosti premeni na polyfunkcny objekt, zatial opravili schody do zvonice |
