Je naladova, sniva o dokonalom muzovi a napisala roman pre dievcata

   Uz onedlho sa na pultoch nasich knihkupectiev objavi kniha, ktora iste potesi najma mlade citatelky, teda vsetky ...nast-rocne. Kniha ma nazov Aprilove dievca a je to povodny slovensky roman! Jeho autorka Martina Solcanska je prijemna a mila mlada „baba“, so zmyslom pre humor, ktora vravi: „Vzdy sa snazim byt vtipna, ale viem, ze medzi vtipnostou a trapnostou je velmi uzka hranica...“ Tiez hovori, ze v nej nie je jeden clovek, ci dvaja, ale hadam aj desiati a ze je naozaj velmi naladova. Martina pochadza z Hlohovca. Prve kontakty s pisanim ziskala pocas studia na gymnaziu v Trnave. Absolvovala studium historie a zurnalistiky na UKF v Nitre a teraz pracuje ako redaktorka soubiznisu v spolocenskom tyzdenniku. 

Preco Aprilove dievca? Narodili ste sa azda v aprili?
   - Na tuto otazku je mi naozaj tazke odpovedat, moja pamat je uz derava. Aprilove dievca som vymyslela v dvanastich a ako s oblubou hovorim, na nic lepsie som odvtedy neprisla. Asi som chcela vtedy stvorit nejaku strelenu utaranu hrdinku a april svojou premenlivostou sa mi zdal na to ako stvoreny. Navyse mam pocit, ze ked som napisala prve riadky dievcata, bol prave april. Naozaj si uz presne nepamatam, ako to cele vzniklo. A nie som aprilova, som junova. Knizku dostanem k narodeninam. (Smiech.)

A nie ste ani taka, akoze „aprilova“? Aka ste? Povedzte nieco o sebe...
   - Prave som pochopila, ze tuto otazku nebudem davat celebritam, je dost tazka... Mam celkom rada horoskopy a mam pocit, ze moje znamenie, Blizenci, na mna dost sedi. Nie je vo mne jeden clovek, ci dvaja, ale dokonca aspon desiati. Jedno moje ja je siva putka, ktora ma problemy pozdravit susedu. Druhe moje ja je exhibicionista, ktory rad dokazuje, ze je vo vsetkom najmudrejsi. Tretie moje ja je strasny sarkastik. Stvrte moje ja je naivna romanticka... Obcas sa mi stava, ze sa prejavuje len jedno moje ja, zavisi to od prostredia, kde sa nachadzam. Pred piatimi rokmi som zastupovala v zakladnej skole, s ucitelkami som si akosi nemala co povedat, a tak jedine, co odo mna poculi, bolo dobry den a dovidenia. Ked im teraz niekto povie, ze od rana do vecera rozpravam, tak si potukaju na celo: Ta? Ved uz ani nevieme, ako sa volala. Stale bola ticho. No bola som, lebo vtedy moje introvertne ja znicilo tie ostatne. A z toho vsetkeho vyplyva, ze som velmi naladova. Ale naozaj velmi... 

Pisali ste si dennik?
   - Mam pocit, ze som mala taky pokus, ked som mala dvanast, trinast az strnast rokov. Ale akosi sa mi dobrodruzstva neplietli do cesty, tak som nemala co pisat a prestala som s tym po niekolkych dnoch. Radsej som si vymyslala...

Nie je vas roman Aprilove dievca tak trochu (alebo aj tak trochu viac) vasim dennikom?
   - Je to dost komplikovane. Nie je to dennik, aj je. Nechodila som na chemicku priemyslovku, nemala som problemy s matikarkou, otec mi nekontroloval kazdy den ziacku knizku a predovsetkym som sa tragicky nezamilovala do svojho spoluziaka Andreja Princa. Toto vsetko zaziva Bibiana. Ale kedze som to dievca mala v hlave trinast rokov (asi dalsie moje ja), nase pocity a myslienky sa vzajomne preplietali. Kniha je dennikom mojho okolia. Su tam cele prihody, myslienky, ktore sa stali mojim blizkym ci kamaratom, alebo vyroky, ktore vyriekli. Jednoducho sa niekomu nieco prihodilo, mne sa to zdalo uplne uzasne, vryla som si to do mozgu a o par rokov som to napisala. Moje okolie o tom vie a vsetci su zvedavi na vyslednu podobu... co za intimnosti som z ich zivota zverejnila. Budu mi povdacni. (Smiech.)

Zoznamte nas s vasim romanovym aprilovym dievcatom... co je ona zac? Kedy a kde sa jej pribeh odohrava a... a uz dost, aby sme vsetko nevyzradili.
   - Bibiana je jedno uzasne dievca. Ma plnu hlavu snov, predstav a idealov. Nikdy neoklame, nepodvedie, je presvedcena, ze zlo bude vzdy potrestane. Je tak trosku zakomplexovana, svoje kamaratky a sesternice povazuje za vzory dokonalosti. A potom pride ON. Je nadherny, mudry a navyse sa vola Princ. A vyberie si ju. Moze byt nieco lepsie? Bibiana vsak s istotou opusta detstvo a stava sa dospelou a zrazu zistuje, ze dobro nie je vzdy odmenene. Navyse aj doba, v ktorej dospieva, nie je prave najlepsia. Pisu sa roky 1993, 1994, kapitalizmus zacina ovladat ekonomiku a je naozaj tazke pochopit, ze nemoze ist na lyziarsky zajazd, pretoze rodicia na to jednoducho nemaju. A to je jedina z triedy, ktora na lyziarsky nepojde. No majte rady tento svet!

Pre koho ste tuto knizku napisali?
   - Predovsetkym pre dnesne „pubertiacky“. Je mi ich tak trosku luto, ze musia citat o Terry, ktora sa nevie rozhodnut, ci chodit s Mikeom alebo s Johnom, a ktore saty si zobrat na skolsky bal. Ked je nieco nase, pripada mi to zaujimavejsie, vzrusujucejsie a predovsetkym blizsie. Nase pocity, sny a myslienky. Ale moze si to precitat aj starsia generacia a spomenut si na casy, ked sa prvykrat zamilovali, ked sa ON na ne prvykrat usmial a pobozkal ich.

Je fajn, ze mame na Slovensku konecne povodny roman pre tinedzerky... teda po slovensky dospievajuce dievcata. Ake bolo vase dospievanie?
   - Ja som bola v podstate velmi nudne a rozumne dieta. Ani neviem, ako som dospela a ci mnou hadzala nejaka puberta. Mohla som chodit po diskotekach a vysedavat po baroch, mam neuveritelne liberalnych rodicov, ale nerobila som z toho nic. Nebavilo ma to a radsej som lezala v knihach. Mat same jednotky bolo pre mna to najdolezitejsie. Nezniesla som, aby bol niekto odo mna v triede lepsi. Na druhej strane som bola aj dost problemove dieta. Uprimnost som povysila na tu najdolezitejsiu vlastnost a s radostou som kazdemu povedala pravdu do oci. Najhorsie to bolo v skole. Hoci som bola najlepsia, ucitelia ma mali v zuboch. Tazko znesiete, ked vam ziak povie, ze ste spoluziacke prilepsili znamku, pretoze sa vam „vtiera“ a nosi cokoladky.

Je maj, mesiac lasky... vraj... ako ste na tom vy a vasa laska... alebo lasky?
   - Nieco sa v mojom mozgu zaseklo. Pred rokmi som si vytvorila predstavu dokonaleho muza a, samozrejme, ako to uz s dokonalostou byva, este som ho nestretla. A mozno som stretla niekoho, kto mal len jednu malu chybicku a ja hlupa som ju nebola schopna akceptovat. Mala by som sa nad sebou zamysliet.   

Pohybujete sa vo svete soubiznisu... ocitli ste sa v nom nahodou, zhodou okolnosti alebo je to svet, v ktorom ste sa ocitnut chceli?
   - Chcela som sa v nom ocitnut. Naozaj chcela. Pamatam si, ze ked som chodila na gymnazium, na Nove zacali vysielat Prask! Prva relacia, ktora ukazala zname tvare doma, v zahrade, na nakupoch..., „zrala“ som to a snivala, ze raz by som sa k tomuto mohla priblizit. Teraz to robim a uz mi to nepripada take vzrusujuce.

Myslite si, ze na Slovensku mame celebrity? Kto je podla vas celebrita?
   - Toto slovo nepouzivam. Nemam ho rada, operujem s pojmami hviezda, a najradsej znama tvar. Na Slovensku mame len zname tvare a znamou tvarou je v podstate aj Paris Hilton. Budem klasicka, celebritami su lekari, ucitelia a vedci...

No ale dost o soubiznise, ved toho je vsade okolo nas dost... coho nie je dost, tak iste povodnych slovenskych kniziek pre dospievajucu mladez. Preco asi? Zeby obdobie medzi detstvom a dospelostou nebolo dost zaujimavym nametom pre roman?
   - Podla mna je to uzasne obdobie. Planujete a snivate o tom, ze ked budete mat dvadsatpat rokov, budete mat velky dom, muza, dve deti a psa. Ja by som teraz podla svojich prognoz mala mat uz troch Oscarov, jedneho aj za sfilmovane Aprilove dievca. Stale nechapem, v com to zlyhalo.

Ake knihy ste vy citali v „puberte“? A ake citate teraz?
   - Mala som take obdobia na striedacku. Tri mesiace som citala dievcenske zalubene romany, potom som pol roka holdovala „verneovkam“ a nakoniec som zacala brusit po rodicovskej kniznici, kde som objavila svoj najoblubenejsi skvost Krstneho otca. Teraz citam prevazne casopisy - z pracovnych dovodov, a kedze som vystudovala historiu a nechcem zabudat, luskam sa odbornou literaturou ci historickymi romanmi.

Aky je to pocit byt autorkou knihy? Mat „svoj“ roman, svoju knihu?
   - No, uzasny pocit. Ja som zvycajne zachmurena, uhundrana a teraz uz od 11. aprila, kedy v Ikare dali mojej knihe definitivne ano, sa smejem od rana do vecera. Vacsina ludi ma nespoznava.

Mate chut napisat dalsiu knihu? Viete uz aj o com by mohla byt?
   - Zvycajne si vsetko vo vedomi a v podvedomi premyslim do najmensich detailov a potom uz len pisem. Mam v plane dve knihy. Prva bude opat taka dievcenska, zalubena a tej druhej sa tak trosku obavam. Bude to pokracovanie Apriloveho dievcata. Andrej a Bibiana budu zrazu dospeli a riesit sa budu uplne ine problemy...
(Kniha Aprilove dievca vyjde v prvej polovici juna a citatelia tyzdennika Horehronie budu mat moznost o nu sutazit. V sutazi budu tri knihy pre troch vyhercov.)

Anna Gudzova