Bc. Matej Surovec, student, Michalova:
- Ja osobne si myslim, ze lekari maju celkom dobre platy. Podla mna by sa mali zlepsit hlavne lekarske sluzby a potom mozno by boli vhodne aj vyssie platy. Ale kazdopadne niektore lekarske sluzby nie su na urovni, napriklad lahostajny pristup lekarov k pacientom, ani starsim ludom nie su poskytovane take sluzby, ako by mali byt. Najprv by mali vyjst ludom v ustrety a az potom sa zamerat na svoje platy, na svoje hodnotenie.

Karol Kubat, dochodca, Brezno:
- Mam dojem, ze je dobre, ze volia takuto formu, ale na druhej strane by si mali uvedomit, ci im stat dava tolko, kolko je schopny im dat. Aby nemali prilis velke poziadavky, lebo take sa potom nedaju splnit. Prajem im vela penazi, ale ak na to mame.

Dasa Knazikova, studentka, Brezno:
- Podla mna, ak maju malo financnych prostriedkov, tak nech tlacia na vladu. Aj ja by som to riesila takouto formou. Ak budu „tahat“ peniaze len od vlady, tak nech sa paci, ale ak od pacientov, tak to nie.

Ondrej Podhradsky, nezamestnany, Brezno:
- Nie je to bohvieco. Lekari by si v prvom rade mali plnit svoje povinnosti a az potom mozu strajkovat. Nemyslim si, ze maju take nizke platy, aby kvoli tomu strajkovali. Ked idete do nemocnice, cakate styri, pat hodin, kym vas prijmu. Je to proste strasne. Takze ja so strajkovou pohotovostou nesuhlasim.

Viera Svetlikova, dochodkyna, Brezno:
- Podla mna by asi nemali strajkovat, lebo minister im zvysenie platov slubil, takze by mali trosku pockat a byt trpezlivejsi.

Danka Dunajska, na materskej dovolenke, Brezno:
- Nemyslim si, ze je dobre, ked lekari strajkuju, lebo vela ludi ich potrebuje. Zatial je to sice len strajkova pohotovost, ale slubuju aj ostrejsiu formu. Vsetci nemame vysoke platy a robime. Lekarom sa stale vidi, ze dostavaju malo.
 

(pl, ng)

Co sa za mladi naucis...

   Trinasteho maja sme oslavili Den matiek. Pri tejto prilezitosti deti z Materskej skoly v Hronci spolu s ucitelkami pre mamky a stare mamky pripravili a v skolke odprezentovali mile pasmo basniciek, pesniciek a tancekov. Po ine roky hroncianski skolkari spolu so svojimi starsimi kamaratmi v tento velky sviatok vystupenim v kinosale kulturneho domu potesili nielen svoje mamicky a starke, ale aj ostatne tety, susedy a zname.
   Zial, tento rok to tak nebolo. V predvecer Dna matiek obyvatelky Hronca v ramci snahy o obnovenie tradicie divadla v Hronci obveselilo Dedinske divadlo s hrou In vino veritas. Hoci myslienka ozivit divadlo je velmi pekna, ak ide skutocne o obnovu tradicie a nielen o prezentaciu vlastnej osoby, neda mi neopytat sa: Co je pre divadlo vacsou devizou ako podchytit tych najmensich? Lebo, co sa za mladi naucis...

(k)

...

Reakcia

   Pri priprave oslav Dna matiek v Hronci sa zisla kulturna komisia, aby zvazila vsetky moznosti, ktore su v obci a aby sa pripravil co mozno najlepsi scenar oslav. V kompetencii kulturnej komisie je priprava a prezentacia programov k jednotlivym sviatkom. Predsednicka komisie informovala pritomnych, ze oslavy Dna matiek budu prebiehat aj v materskej skolke. Program deti z materskej skolky ponuknuty na verejnu prezentaciu v kinosale nebol. Ani riaditelkou skolky, ani ziadnym clenom kulturnej komisie. Vlani v predvecer Dna matiek hralo Dedinske divadlo hru Janosik, najvacsi na svete a pokial viem, nikomu to neprekazalo. Na druhy den bol program, ktory pripravila kulturna komisia. Kedze tohto roku kulturna komisia nepripravila ziaden konkretny program ku Dnu matiek, konalo sa predstavenie Dedinskeho divadla. Kulturna komisia na svojom zasadani urcila, ze v tomto roku bude tento sposob oslav Dna matiek. Pred vystupenim predniesli gratulaciu vsetkym matkam. Velmi dostojne a citlivo. V nedelu bola v miestnom rozhlase relacia urcena vsetkym matkam v obci, kde sa zastupca starostky obce prihovoril vsetkym matkam a zagratuloval im k ich sviatku. Neviem, co zle sa v Hronci stalo, alebo nestalo, ze tento „problem“ chce niekto riesit takouto formou. Problem, ktory ziadnym problemom nie je.

Maria Weisssova, starostka obce Hronec

Detske tuzby a sny

   S detmi sme sa v skolke rozpravali o praci a jej vyzname. Pri tejto prilezitosti som sa ich opytala, cim by chceli byt, ked budu „velki“ a preco. Tu su ich tuzby a sny:

   o Radka: Ucitelkou, chcem sa starat o deti o Lucka: Lekarkou, chcem osetrovat ludi o Emka: Kamionistkou, lebo aj oco to robi a pusta si hudbu o Vratko: Policajtom, chcem nahanat zlodejov o Matko K.: Pretekarom, chcem vyhrat pohar o Radko: Zahradkarom, chcem sadit kvietky o Samko: Kamionistom, chcem vozit drevo o Matko T.: Tatristom, paci sa mi, ze Tatra vysypa o Marek: Pretekarom, paci sa mi, ze chodia rychlo o Evka: Kozmetickou, aby boli zeny krajsie o Dominik: Vyrabat bagre, lebo ludia chcu stavat o Misko: Policajtom, chcem sediet v kancelarii o Janko: Pretekarom, chcem ziskat zlaty pohar o Natalka: Ucitelkou, chcem strazit a ucit deti o Nikolka: Predavackou potravin, aby si mamicka mohla pri mne nakupit o Miska: Predavackou masticiek, aby hojili ludom rany o Jurko: Hasicom, chcem hasit ohen o Vaneska: Hereckou hviezdou, paci sa mi, ze su pekne o Matko M.: Bocianom, chcem zobat zaby o

Stella Kocurova, ucitelka (ZS s MS MPCL 35)

Tvoriva IV. A

   Takto sa to zacalo: Nasa obetava a mila pani ucitelka sa docitala o sutazi Supertrieda, v ktorej sutazia hudobne divadla zakladnych skol. Rozhodli sme sa, ze sa zapojime. Divadlo nasej IV. A triedy zo Zakladnej skoly s materskou skolou Pionierska 2 v Brezne sa volalo Mudry Matko a blazni.
   Po dlhom nacvicovani prisiel vytuzeny den, ked sme mali predviest vysledok nasej niekolkomesacnej prace. Rano sme si dali poslednu skusku a na obed sme nasadli do autobusu, ktory nas zaviezol do Banskej Bystrice. V Misijnom dome bolo regionalne kolo sutaze. Po kratkom prieskume terenu, na ktorom sme mali hrat, konecne prisla hodnotiaca komisia. Pocas vystupenia sme necitili ziadnu tremu. Porota mala plne usta smiechu a neskor nesetrila chvalou na nasu adresu.
   O niekolko dni vbehla do triedy stastna pani ucitelka a kricala: „Vyhrali sme! Pojdeme do Bratislavy!“ V tom momente cela trieda hucala, az to pocula cela skola. Onedlho ideme na celoslovenske kolo sutaze. Dufame, ze nam budete drzat palce.

Adam Knaze a Lukas Mesaros

Potesujuce spravy z Brezna

   Zijeme v case rychleho prenosu dat, sprav. Tlac na Slovensku priniesla informacie o zalozeni klubu Martina Razusa Marosko v Brezne, a tak za morom sa opat hovorilo o Brezne. Zahranicna verejnost s radostou prijala spravu o odhaleni sochy Martina Razusa, co potvrdzuje aj spoluucast sto siedmich darcov.
   Nevela vody v Hrone pretieklo a sprava o zacati cinnosti klubu M. Razusa pri miestnom odbore Matice slovenskej opat zaujala slovensku verejnost v zahranici. Zaujala v tom pozitivnom. V Brezne sa nieco deje. Breznania sa aktivizuju, konaju a ziju. Zaujala najma stat o jednom z hlavnych cielov klubu, ktorym je zriadenie Pamatnej izby M. Razusa.
   Stare slobodne kralovske mesto Brezno bolo v minulosti odsuvane nabok. Prinavratenie statutu okresneho mesta zacalo menit pohlad na ulohu, miesto Brezna. Brezno sa moze pysit tym, ze na tamojsej evanjelickej fare sa pisala, tvorila vzacna historia. Posobila tam povestna „velka breznianska trojka“ tych najvyznamnejsich muzov naroda: Karol Kuzmany, Jan Chalupka, Martin Razus. Otazne je, ako bola tato vyznamna trojka docenena. Casy sa vsak zmenili. Breznanom uz nik nezvazuje ruky. Treba pochvalit, ze Pamatna izba M. Razusa bude zriadena v duchu velkej breznianskej trojky v autentickych priestoroch, co je sucast dolezitej infrastruktury - ponuky.
   Pisem do Brezna vedomy si, ze len Breznania maju tuto moznost. Vyuziju ju? Citatel uzna, ze je skoda rozpisovat sa o vyzname, osohu, vsestrannom pluse tohto cinu. Verim, ze Breznania tuto moznost nepremarnia.

Pavol Datko

Rubrika pokracuje na 4. strane