Hoci je
leto - cas prazdnin a dovoleniek - mesto zije svoj zivot. Nie vsetci
odcestovali, ba prave naopak - v ramci „stahovania narodov“ nas region i
mesto Brezno navstevuje viac turistov. Spestrenim ich pobytu u nas okrem
navstev historickych pamiatok a nakupov su aj akcie Breznianskeho kulturneho
leta. V nasej ankete sme sa jej ucastnikov pytali, ci su spokojni
s kulturnym zivotom v meste, pripadne co by privitali na jeho spestrenie. |
S anketovym mikrofonom
o kulturnom zivote v
meste |
|
Anna Cipciarova, ucitelka nabozenstva, Brezno:
- Myslim si, ze kultura
v Brezne je na dobrej urovni. Ale podla mna by bolo lepsie, keby boli ludia
spontannejsi, keby sa vedeli radovat zo vsetkeho, co je pripravene. Aby
ludia radi chodili na koncerty spevakov a na rozne kulturne podujatia, aby
sa tesili z toho, co mestske kulturne stredisko pre nich vytvorilo. Lebo ked
nie je zaujem, potom to upadne. Takze bola by som rada, keby ludia v prvom
rade mali na kulturu a v druhom rade, aby sa potom tesili. Mozno, ze niekedy
ani nevieme, co sa kde kona, akcie su malo spropagovane. Keby niektore
podujatia boli pravidelne v tom istom case, ludia by si rychlejsie zvykli a mozno
aj starsi ludia by sa potesili a vytiahli by sme ich z gaucov a od televizie.
Tana, zivnostnicka, Cierny Balog:
- Privitala by som
nieco pre mladych ludi, ale bez alkoholu, na namesti alebo v nejakom M-klube.
Mam synov, preto vidim, ze jedina moznost su bary.
Marek Kamensky, student, Brezno:
- Na namesti by mohli
castejsie koncertovat zname hudobne skupiny.
Zuzana Fonodova, studentka, Cierny Balog:
- Podla mna kultura v Brezne je vyborna.
Velmi dobre boli Dni mesta Brezna, zaujali ma sutaze pre studentov a deti,
ktore by mohli byt aj sucastou Breznianskeho kulturneho leta.
Katarina Chovancova, studentka, Lom nad Rimavicou:
- Myslim si, ze
kulturne podujatia v Brezne sa rozbehli. Predtym sa nic nedialo a teraz
v podstate skoro stale je nieco a pre kazdeho. Ja osobne davam prednost
mladsim interpretom, sem-tam sa najde aj hip-hop.
Julius Adamec, dochodca, Tisovec:
- Na namesti by mohla
castejsie vyhravat dychova hudba, hlavne popoludni. Postali by sme,
popocuvali, pripadne si zatancovali. Hoci v Brezne nebyvam, som Breznan
a rad sem chodim, som tu doma.
Maria Bobisova, dochodkyna, Brezno:
- Myslim si, ze je to celkom dobre, ale pre
zdravotne postihnutych nulove. Mam sestru na vozicku, s ktorou by som rada
isla na kulturne podujatia, lenze - zialbohu - v Brezne to nie je mozne. Do
domu kultury sa nedostaneme a okrem toho chodniky v meste su
v katastrofalnom stave. Privitali by sme hudbu zo starsich cias a viac
podujati pre deti, aby sa aj ony mohli pozabavat.
(ng, pl)
Tradicia je tradicia
Nas
tyzdennik Horehronie vyrazne zmenil vzhlad svojej prvej strany od aprila
2007. Pri patnastom vyroci svojho vzniku redakcna rada a redakcia pripravili
prekvapenie pre svojich citatelov v podobe novej grafickej upravy nazvu
novin – hlavicky a zmenenie jej umiestnenia.
Aky je
moj nazor ako citatelky a publicistky na tuto inovaciu? Nepaci sa mi nova
forma hlavicky Horehronia a ani zmena jej miesta z vodorovnej polohy do
zvisleho stlpca. Tradicia sa ma zachovavat. Zahlavie Horehronia informuje,
ze je to tyzdennik pre mesto Brezno a obce okresu Brezno. Noviny su teda pre
ludi. Ich tvorcovia a vydavatelia by mali najprv urobit anketu nazorov
svojich citatelov pred uskutocnenim takej zavaznej zmeny. Zmena nie vzdy
byva vitana a pozitivna. Aj predajcovia v novinovych stankoch pocituju a
zaznamenavaju nasledky tejto modernizacie. Horehronie sa tazsie predava.
Vsetky noviny a casopisy su vylozene na pultoch v rade a naukladane na seba
tak, aby ich nazvy vycnievali a lakali. Inovovane Horehronie je ako bez
hlavicky. Z novinarskeho hladiska nazov novin ma byt umiestneny vodorovne
hore na celnej strane a ma sa citat zlava doprava. Hlavicka ma ostat
hlavickou. Tradicia je tradicia.
Ing. Irena Helcova, clenka Unie
slovenskych novinarov
Kinderiada 2007
Koncom
maja sa Zakladna skola s materskou skolou Pionierska 2 Brezno zucastnila na
atletickych pretekoch v Banskej Bystrici pod nazvom Kinderiada. Su to
preteky, kde sutazi v jednom druzstve osem ziakov z druheho az piateho
rocnika v behu na sestdesiat metrov, v skoku z miesta, v skoku do dialky, v
hode kilogramovou loptou, v hode kriketkou a v stafetovom behu. V krajskom
kole sa zucastnilo tridsat skol, postup do celoslovenskeho finale si mohli
vybojovat len tri najlepsie skoly. Pretekali sme s odhodlanim podat co
najlepsi vykon, dobre reprezentovat skolu a nezlaknut sa superov. V
zaverecnom hodnoteni sme obsadili tretie miesto, co nam zabezpecilo postup
na majstrovstva Slovenska v Bratislave.
Mali sme
pred sebou ciel, ktoremu sme podriadili vsetko. Neunavne sme trenovali,
zdokonalovali sme si techniku behu, skoku a odrazu. Az konecne prisiel 18.
jun, kedy sme sa vybrali do Bratislavy „spravit vysledok“, za ktory by sme
sa nemuseli hanbit. V zltych trickach s logom skoly sme hrdo 19. juna o 10.
hodine nastupili na stadion Mlada Garda. V slnecnom pocasi sme podali super
vykon, ved M. Meskan v silnej kategorii piatakov v behu na sestdesiat metrov
obsadil prve miesto a M. Fujkova medzi druhackami tretie miesto. V hodnoteni
osemnastich skol z celeho Slovenska sme obsadili osme miesto. Do Brezna sme
sa vratili s peknymi zazitkami a s predsavzatim, ze na buduci rok sa budeme
este viac snazit, aby sme sa umiestnili este lepsie.
Mgr. R. Ciparova Martinko Matula
Kvietok radosti
Predskolaci z Dolnej Lehoty sa so svojou materskou skolou rozlucili
slavnostne. Ich koncorocny vylet smeroval do Vazeckej jaskyne a do Aquacity
v Poprade. Svoje vedomosti, piesne, basne, hadanky mali moznost ukazat pri
Janskej vatre. Vesely spev sprevadzany panom Stierankom a panom Tazkym a vona
spekacikov sa rozliehali takmer po celej dedine. Najvacsiu radost clovek
pociti, ked sa mu do ruk dostane kvietok. Navyse darovany detmi so zelanim
radostneho zivota. Takyto kvietok dostavali ludia v D. Lehote. Boli
zaskoceni, no milo prekvapeni a nejednemu z nich sa z oka vykotulala slzicka
stastia. Buducim prvakom zo srdca zelame uspesne vykrocenie do dalsej cesty
za vzdelanim.
Darina Hucikova
Dockali sme sa
celoslovenskych vitazov
Tymto by sme mohli zacat rozpravanie
o ceste vitazstiev cez okresne, krajske a celoslovenske kola solistov
spevakov, instrumentalistov, ludovych hudieb a spevackych skupin za
vytuzenym titulom laureata. Interpreti museli nimi postupne a zasluzene
prejst, aby sa mohli zucastnit na najprestiznejsej celoslovenskej folklornej
prehliadke Cassovia folkfest 2007 v Kosiciach. Za Banskobystricky kraj nas
v kategorii solo spev reprezentovalo duo Ludka Chovanova a Danka
Sandorova z FS Telgart. O svojich spevackych kvalitach 23. juna
presvedcili odbornu porotu a za ich predvedeny vykon im udelila zlate pasmo
a titul laureata. Sme pysni, ze sa titul laureata dostal prave do Telgartu
a tym zviditelnil nasu obec a Horehronie. Dakujeme dievcatam za uspesnu
reprezentaciu a zelame vela uspechov. Nech vam to spieva aspon tak ako
doteraz.
MKS Telgart
Najkrajsi koncert
Zaverecny koncert Zakladnej
umeleckej skoly v Brezne, posledny v skolskom roku 2006/2007, sa dna 21.
juna niesol pod majestatnou klembou rimskokatolickeho kostola na namesti.
Prostredie chramu evokuje k zamysleniu sa nad zakladnymi otazkami zivota:
Kto som, kam smerujem?
Posluchaci, ktori zaplnili
kostol, si vypoculi prevazne hudbu baroka, myslienkoveho a umeleckeho prudu,
ktory je prvym prejavom novoveku. Nazov barocco znamena v preklade perlu
nepravidelneho tvaru. Oznacenie sa vztahovalo na umenie, ktore zdoraznovalo
dekorativnost, ozdobnost, pompeznost, nadheru, citovu vzrusenost,
velkolepost, prepych. Mozno prave citova mnohotvarnost baroka, netypicke
prostredie, ale i rozlucka so skolskym rokom inspirovala ucinkujucich k vynikajucim,
vyrovnanym a hlboko precitenym produkciam. Odzneli skladby velikanov, akymi
boli Johann Sebastian Bach, Georg Friedrich Handel a narocny koncert pre
husle a slacikovy orchester od Antonia Vivaldiho. Zaujimavo znela barokova
skladba na cimbale alebo skladba zo sucasneho americkeho muzikalu, ktoru
zaspievala solistka so zborom. Nechybali makko znejuce zoskupenia gitar, ale
i klasicke solove nastroje - husle, flauta, syntetizator. Akordeonove
kvarteto prednieslo skladbu J. S. Bacha. Ziaci klavirneho oddelenia mali
moznost skusit svoje umenie preniest z klavesnice klavira na velkolepy,
pestrymi registrami prepleteny zvuk krala nastrojov - organu.
Tony skveleho koncertu ponukli
pre nase usi i duse silny esteticky a emocionalny zazitok alebo aj poznanie,
ze umenie moze byt aj v tazkych chvilach, kedy sa cloveku neraz ruca svet,
svetielkom v tmach, medzierkou, ktorou sa da presmyknut pomedzi temne chmary
k slnku stastia a spokojnosti.
Dovidenia v ZUS-ke v novom
skolskom roku 2007/2008.
Maria Longauerova
|