PISU PRE VAS PATNAST ROKOV

Rozhovor s Mgr. Jozefom Pupisom:

 Dostalo sa mi do ruk a bolo rozhodnute

   Horehronie vychadza uz patnast rokov. Rozhodli sme sa preto predstavit vam dopisovatelov, ktorych prispevky citate pravidelne na strankach tohto tyzdennika. Mgr. Jozef Pupis je stredoskolsky pedagog a v Horehroni uverejnujeme jeho prispevky s historickou ci sportovou tematikou a kazdy citatel si rad precita vtipy, ktore zaradujeme na oddychovu jedenastu stranu, alebo ludove pranostiky a myslienky znamych ludi, ktore roky zbiera a zoraduje podla temy.

Preco ste sa rozhodli pomoct pri vydavani tyzdennika Horehronie?
   - Cele detstvo, aj najkrajsie roky mladosti som prezil v Helpe. Tu som spoznaval zivot, ludi, prezil prve lasky, tu mam svojich velkych priatelov z detstva, na ktorych sa nezabuda, tu som spoznaval nadhernu prirodu Horehronia... Su veci a suvislosti, ktore sa nedaju, alebo len tazko daju vyjadrit slovami. Strednu skolu som absolvoval vo vtedajsej SVS-ke v Brezne v rokoch 1967 - 1970. Aj kvoli tomu mam vrucny vztah k tomuto regionu, hoci som sa tu nenarodil. Je to laska na cely zivot. Dlhe roky, od roku 1976 som prispieval, ked som este posobil v Banskej Bystrici, do okresnych novin Priekopnik. Samotni redaktori casto nevedeli, ci som Helpan, alebo Bystrican. Po jeho zaniku nastala priepast a iba vtedajsi dennik Smer scasti suploval tuto problematiku o nasom regione. Pri vianocnej navsteve Helpy sa mi dostalo do ruk nulte cislo Horehronia a bolo rozhodnute. Uz to trva patnast rokov. Vdaka redakcii mi prichadza Horehronie aj na vychod Slovenska do Sniny, kde posobim od roku 1992 na gymnaziu ako ucitel telesnej vychovy.

Ake pocity mate pri citani prispevkov v tomto periodiku? Ktore rubriky najradsej citate?
   - Priznam sa, ze takmer vsetko citam so zaujmom, lebo ako som uz spomenul, doverne som poznal cely tento kraj. Aj ked medzi jednotlivymi obcami dodnes prevlada akasi konkurencia, len  niekolko kilometrov od regionu sme si vsetci blizki. Mrzi ma, ked sa niekomu prihodi nieco zle, je to jedno, z ktorej obce. Viem sa potesit akemukolvek uspechu obce ci jednotlivca, nech je z ktorejkolvek dediny.

Mozete prezradit citatelom, cim sa prave zaoberate v oblasti pisaneho slova?
   - Tu v Snine mam pripravenych do vydania niekolko publikacii, no zial, ako stredoskolsky ucitel nemam financne prostriedky na ich vydanie. Su to veci, ktore citatelia Horehronia dobre poznaju z mojich prispevkov, napr.: Zo slovenskych prislovi, porekadiel a uslovi, ktora je uz na „spadnutie“, a mohla by sa objavit na kniznom trhu pred Vianocami 2007. Potom su to prakticky pripravene publikacie Citaty slavnych i menej slavnych osobnosti, Ludove pranostiky, Svetove prislovia, porekadla a mudrosti, potom Futbaloviny, Psychoviny, Skoloviny (skolkarske, zakladacke, stredoskolske, dospelacke), Policajtoviny, Mrezoviny, Marodoviny, Ryboviny, Sportoviny, Hokejoviny, Vodne sporty, Turistikoviny, Vianockoviny a podobne... Su to prakticky monografie, ale vsetko je to o peniazoch. Zaoberam sa aj historiou a etnografiou Helpy a okolia, publikoval som okolo dvesto clankov z danej problematiky v odbornych a popularnych periodikach. Najradsej mam feudalizmus, tam bol, zda sa, v nasej historii najvacsi poriadok. Robim rozhovory s osobnostami v oblasti sportu, kultury i umenia a pisem aj o ludoch a veciach, ktore zdanlivo nemaju, alebo im nepripisujeme, velky vyznam. Casom by ostali nepovsimnute a tym aj zabudnute. Co nie je na papieri...

Co vam prinasa pisanie, ako tvorite prispevky?
   - Asi pred tridsiatimi rokmi mi polozili podobnu otazku a odpoviem zhruba rovnako. Je to moznost pohrat sa s perom a so slovom. Najcastejsie pisem o podujatach, na ktorych som sa osobne zucastnil, bytostne prezil, je to vzrusenie a dam to na papier. Casto ma oslovuju, napis o tom, napis o tamtom. Toto neviem robit, ak pisem reportaz o nejakom podujati, musim byt pri tom, zazit atmosferu. Rad si vypocujem rozpravanie o pocitoch akterov, proste veci treba prezit kazdou bunkou. Redakcii Horehronie prajem do dalsich rokov vela zdravia, vela tvorivych sil, vela aktivnych prispievatelov a aj trochu viac penazi.

(r)

   Stastne detstvo bolo jednoducho ocarujuce

   Nedelny vecer odprevadzal detsky folklorny subor Stastne detstvo z Brezna tak ako kazdy rok na cesty Europou. Nespocetne mnozstvo kilometrov, ktore tento maly reprezentant svojho mena, mesta, regionu i Slovenska za takmer tridsat rokov svojej existencie presiel, nespocet vystupeni, piesni, tancov... nespocet tlieskajucich ruk.

   Cielom tentokrat bolo Taliansko a Rakusko. Zaujimavostou, odmena za celorocny vykon netradicne hned v uvode zajazdu. Gardaland, detsky park nedaleko Verony i nadherneho severotalianskeho jazera Lago di Garda rozozvucal i tu najcitlivejsiu rozpravkovu detsku dusu. Rovnako tak i vecerne vystupenie Stastneho detstva pre deti i dospelych pod zastitou konzula Slovenskej republiky Juraja Sumichrasta v Padove. Dotyk s historickym miestom - klastorom jezuitov, predpoludnajsi Jadran, popoludnajsie Forli - mesto, ktore ako prve v Taliansku pri odovzdavani cestneho doktoratu Bolognskej univerzity podalo ruku Alexandrovi Dubcekovi, vystupenie, prehliadka starobyleho namestia i fantasticka atmosfera vecera na sukromnej vidieckej vile honorarneho konzula Alvara Ravaglioliho ci polnocne San Marino, to vsetko boli a su hodnoty, na ktore sa nezabuda. Kraj Romagna vystriedalo ranne slnko kupajuce sa vo vlnach priboja Tyrhenskeho mora. Rovnako tak privitalo i Stastne detstvo v hoteli Calypso na Torvaianice. Hotelova plaz so zlatistym pieskom, teple more a apartmany ponorene v palmovom parku ozili santenim deti. Aj zapad slnka padajuceho rovno do mora bol svedkom ich radosti. Po navsteve Vatikanu, ktory zanechal v clenoch Stastneho detstva neopisatelne zazitky, nasledovala cesta do kupelneho mesta Fiuggi, vystupenie takmer v 800-metrovej nadmorskej vyske Apenin pod zastitou velvyslanca SR v Taliansku Stanislava Valla zaujalo kupelnych hosti z celej Europy. A dobry chyr o subore, meste i Slovensku sa niesol do vsetkych jej stran.
   S Europou sa stretlo Stastne detstvo aj na svojom vystupeni v Rakusku. Stalo sa tak na vynimocnom festivale vsetkych hudobnych zanrov v stajerskom Grazi nesucom nazov Augarten fest (na fotografii). Festival v meste, ktore od roku 2003 nesie titul Europske hlavne mesto kultury, bol jednoducho fantasticky. Akoby sa tu zisla nielen cela Europa, ale cely svet. Mexicania, Kurdi, Iri, Greci... a Stastne detstvo a vsade vynikajuca atmosfera, kvalitna muzika, ktora prilakala viac ako 20 000 navstevnikov.
   Stastne detstvo bolo jednoducho ocarujuce. S prezentaciou ludovych tradicii, zvykov, piesni, hudby, tancov priviedlo k potlesku i obdivu cele rady navstevnikov festivalu. Mnohi sa vyjadrovali v superlativoch. Mnohi chceli vediet, kde sa nachadza Slovensko ci Brezno. Propagacne materialy skoncili v tych najspravnejsich rukach. A Stastne detstvo v srdciach vsetkych pritomnych. Vdaka ti, Stastne detstvo.

Jaroslav Surina

Aqua Baby Club SK Flipper Brezno

„Kde rozsievame lasku, vyrasta radost“

   Plavanie je vynikajuce najma pre deticky od siestich mesiacov do dvoch rokov. „Posilnuje obranyschopnost organizmu, rozvija pohybove schopnosti, pomaha pri raste,“ hovori pedagog detskeho plavania L. Vicanova. „Jednoduche cviky doplname riekankami a pesnickami. Ked deti pocuju maminu, ktora spieva, citia sa vo vode prijemne. Precvicuju si nozicky, brusko, chrbatik. Vsetko sa deje prirodzene, babatka cvicia formou hry.“ Deti sa nedokazu dlho sustredit, preto ich instruktorky pocas  lekcie zabavaju roznymi trikmi. Vodcom je usmievavy modry delfinik, ktory vobec nemusi bojovat o priazen najmensich. Bazen vyzdobeny uzasnymi vodnymi hrackami a pomockami prekonal vsetky hrkalky a cumliky. Nuda sa vytratila. Ved koho by nezaujala hra na vlacik v tuneli, lezenie po mokrej doske alebo namornicka plavba? „Vsetky hracky v bazene su dezinfikovane, deti si ich dokonca mozu dat do ust. Vlastne hracky si z hygienickeho hladiska nenosia do vody.“

Adam, a sup!
   Kazdu hodinu spestruje aj kratke ponaranie do vody. Urcite ste ho uz videli v mnohych filmoch a na fotografiach. Nadherne obrazky plavajuceho dietata pod vodou. Boli vsak nasnimane specialnou technikou a na vyslednej snimke nevidite rodica, ktory potomka drzi a usmernuje. Sam sa totiz dokaze ponorit az jeden a polrocny spunt. Ako vyzera plavanie dietata pod vodou v praxi? „Na urcity signal, napriklad oslovenie, ho rodic na chvilu ponori pod vodu. Babatko pritom zadrzi dych a zavrie ocka. Ponaranie nerobime hned na prvej hodine, nacvicujeme ho postupne. Deti nenutime ist pod vodu za kazdu cenu,“ vysvetluje instruktorka. „Aj tu plati zasada, ze by sme nemali s dietatom robit to, co sa mu nepaci. Ponaranie musi byt prenho prijemnym zazitkom a nielen divadielkom pre rodicov.“ O skutocnom plavani sa teda neda u tychto drobcov ani len hovorit! Techniku plavania zvladaju az patrocne deti. Dovtedy predvadzaju akysi hrabavy pohyb rukami a nohami, ktory suvisi s pudom sebazachovy. Snazia sa dostat nad hladinu.
Umyvanie hlavy? Ziaden problem!
   Plavanie od utleho detstva ma aj dalsie pozitiva.  Ratolest sa dostane do detskeho kolektivu a zvykne si na pritomnost inych ludi. Ved doma sa zvacsa dostava do styku len s clenmi rodiny. Navyse, ked trochu podrastie, rodicia nebudu mat problem s umyvanim hlavy. Voda sa stane jeho kamaratom. „Na detoch vidno, ze vyrastli vo vode. Zvycajne maju pevne chrbatiky a perfektne drzanie tela. Lekcia sa zacina alebo konci  miernym otuzovanim, cim posilnujeme imunitu.
Dojcenie na schodikoch
   Ako zareagovala na nove prostredie jedenastmesacna Ema? „Plavanie si oblubila. Len raz sa stalo, ze nechcela byt vo vode az do konca lekcie, lebo bola unavena z celeho dna. Trenerky su mile a presne vedia, co maju s detickami robit, aby ich zaujali a skamaratili s vodou.“ Pocas plavania mozu mamicky svojich drobcov aj nakrmit. „Emu som dojcila zvycajne v satni. Raz tolko mrncala, ze som jej dala papat priamo na schodikoch bazena, lebo som nechcela vychadzat z vody.“ Napriek mnohym pozitivam ma plavanie z pohladu mamiciek aj nevyhodu. „Ustavicne prezliekanie ma obcas prestane bavit. Ani Ema to nema rada. S vyzliekanim je to lepsie, ale obliect ju, to da vela namahy a neraz sa spotime!“
Plavky su povinne
   Aj ti najmensi musia ist do bazena v plavkach. Vynimkou nie je ani Ema. „Moje dieta ma drahsie plavky nez ja,“ smeje sa Andrea. „Ako vsetky detske vecicky i plavky stoja vela. Za nase sme dali 300 korun. Maju specialnu bavlnenu  dezinfekcnu vlozku, ktora zachyti pripadnu nehodu, nechladi pri sedeni a hrani.“ Cudujete sa, naco su malemu krpcovi drahe plavky? Pravidla kurzu hovoria jasne. Kazde dieta musi mat plavky s gumickami, ktore pevne prilnu k telu a nepodchladia. Je dobre, ze si ich mozeme kupit na kurze.
Kolko zaplatite?
   Lekcia pre zaciatocnikov je narocna a zodpovedna cinnost dietata, matky a pedagoga. Po lekciach pre zaciatocnikov mozete prejst na vyssi stupen, kde sa vas drobec nauci nove cviky a riekanky. „Deti, ktore su uz vo vode ako doma a zacinaju liezt, sediet ci stat, ukladame na plavajuce dosky. Mozu sa po nich plazit k mame. Sikovne deticky dokonca skacu do vody,“ upresnuje Lubica Vicanova. Na plavanie sa mozete vybrat uz so sestmesacnym babatkom. Lekcia  zaciatocnikov stoji 130 Sk/vstup, dvojrocni absolventi uz plavaju na treningu plaveckeho klubu Flipper za 500 Sk/mesiac. Pre zvyseny zaujem zavadzame poradovnik. Kapacita na lekciach je obmedzena poctom deti, ktory musime z psychomotorickeho hladiska dietata dodrzat, a zaroven zabezpecit hygienu bazena. Kontakt: Baby club 0902 411 111, www.flipper.slovak-web.sk.