10. JUL  2007 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

 

Vzacne obrazky

V roku 1927 odohrali Breznania pod vedenim Augustina Feldmayera divadelnu hru Sen naroda. Blizsie herecke obsadenie nepozname. Nepomozete nam? Zavolajte na c. t. 6112283.

 


Brezniansky rektor a filozof Izak Caban

   Filozofa, rektora, profesora, autora disput a polemik Izaka Cabana povazovali za novatorskeho rebelanta, lebo rucal aristotelovsku a scholasticku filozofiu. Vo svojom hlavnom diele O existencii atomov vychadzal z filozofickeho atomizmu a opieral sa okrem antickych autorov najma o Sennerta, Sperlinga a Gassendiho. Napisal dvadsatpat disput, jednu parentaciu (smutocnu rozlucku) a jednu dramu.

   Izak Caban studoval v Prievidzi, Soproni a vo Wittenbergu. Po skonceni studii bol povolany za rektora breznianskeho gymnazia, ktoreho uroven znacne pozdvihol. V roku 1666 odchadza do Presova, kde posobil osem rokov a aktivne sa zapajal do verejneho, skolskeho a cirkevneho zivota. Jeho rychly odchod, ba vyhnanstvo z Presova zrejme suviselo s jeho ostrymi polemikami a rozpormi s niektorymi kolegami a s kosickymi jezuitmi v obdobi narastania protireformacnych tlakov. Najprv sa kratko usadil v Tübingene, potom prijal pozvanie a stal sa profesorom a metropolitnym kazatelom na znamom gymnaziu v Sibiu v Sedmohradsku. Aj v novych posobiskach neunavne polemizoval a viedol disputy, prevazne na teologicke temy.
   Kratko po svojej sedemdesiatke ho zasiahol velky uder. Jeho syn Jan sa stal vysokym uradnikom - bol v Sibiu kralovskym sudcom, ale pretoze zasahoval do prav kapituly, otec ho prinutil verejne sa pri spovedi kajat. Ale Jan pripravoval sprisahanie aj proti cisarovi, zaplietol sa aj do lubostnych pletiek, tak ho uvrhli do zalara a popravili vo Fogarasi 5. decembra 1703. Otec Izak sa zucastnil na poprave a potom syna musel pochovat mimo cintorina ako zlocinca. Toto sprisahanie vsak nikdy nebolo vysetrene a objasnene.
   Izak Caban ani potom neprestal v mene pravdy bojovat a do konca obhajoval svoje presvedcenie. Izak Caban sa narodil 5. jula 1632 v Brezne a zomrel 18. marca 1707 v Sibiu. Pripominame si 375. vyrocie jeho narodenia a v marci uplynulo tristo rokov od jeho smrti.

A. Prepletana 

 Roztoce

   Neznasam spinu. Sem-tam prasok na nabytku, to este ujde, ale necistota na zemi, konkretne na kobercoch, to je moja smrt. Kazde cudo, co len trochu pripomina cudzorodu latku, som ochotna zbierat prstami do omrzenia. Ked si predstavim tych miniaturnych zivocichov, ktori si prenajali nas koberec na byvanie, strasie ma. Videla som roztoce pod mikroskopom na hodine biologie iba raz, a to mi stacilo. Najhorsie je, ze im vobec neprekaza, ze po nich sliapeme a len tak ich hocico nezastrasi. Kde su volakedajsie zlate linolea a gumy, kde necistota nemala sancu. Horucim saponatom sa ich zivot skoncil za sekundu, pretoze tu nemali ziadnu moznost ukrytu. A tak ci sa im to paci, alebo nie, najmenej dvakrat do roka im vyhlasim totalnu mobilizaciu v podobe tepovania. Tepovaci stroj na mna nema, vsetko, co predtym zilo pokojnym zivotom v hustinach chlpatej podlahy, je v tej chvili odsudene na smrt utopenim v penovom kupeli.

   Prave som skoncila stvorhodinovu drinu a pozerala som sa na cisto sa skvuci plysak pod mojimi nohami a rozmyslala som, co dalej. Pre dnesok dost, povedala som si a vliezla som si aj ja do penoveho kupela, na rozdiel od roztocov, do vane. Po polhodine som vyliezla v zupane a s turbanom na hlave, aby som sa prevalila na gauci.

   „Aha, tak predsa je niekto doma,“ oslovilo ma rozrehotane zarastene individuum s nausnicou v uchu stojace uprostred nasej obyvacky.

   Preboha, ja som sa nezamkla, a tak si sem moze vojst, komu sa len zachce. Chytali ma mdloby, sama v dome s cudzim chlapom… Srdce mi bilo ako na kostolnej vezi, tlak vystupil na dvesto a ja som citila, ako stracam silu v kolenach a klesam dolu. Z dialky som este pocula muzsky rehot. A vtedy som si vsimla zablatene stopy na cerstvo vykupanej podlahovine. V momente som ozila. Paradoxne bolo, ze v okamihu zanikol problem cudzej bytosti v nasom dome a na povrch vystupil problem ovela dolezitejsi: spinave stopy na koberci. V poklaku som zbierala kusky blata a postupovala ku skeriacemu sa mladikovi.

   „Ako ste sem mohli vojst v takych zablatenych topankach?“ spytala som sa vecne a uvedomila som si, ze som dosla az tesne k nemu. Vobec mi nepripadalo cudne, ze ten chlap sem prisiel lupit, zabijat ci znasilnovat… Dolezitejsi bol pre mna koberec.

   A taketo nelogicke spravanie ma zachranilo. Chlap zneistel a spytal sa:

   „To ste vy, ta porucicka z mestskej policie?“ spytal sa uz vaznejsie. Jednoducho nemohol pochopit, ze zena v takejto situacii nehysterci, nevrieska a nevola o pomoc, skratka, ze si zachovava pri prepade profesionalne chladnu hlavu.

   „Veru tak, toho blata som nazbierala uz plnu hrst, pozrite, ved to je nehorazne.“ Otrcila som k nemu ruku s hrudkami zeminy a pozrela som sa mu prisne do oci.

   Potom sa stalo nieco nepochopitelne. Chlap zrazu obisiel konferencny stolik, vykluckoval medzi kreslami a ozlomkrky sa pustil von. A ja som iba nemo hladela na otvorene dvere…

Emilia Molcaniova

 

 Pohronska Polhora v zakrutach casu

   Juhovychodna cast chotara Brezna bola takmer styri storocia  zalesnenym, neobyvanym uzemim. Viedla nim klukata obchodna a dopravna cesta spajajuca Gemer s Horehronim.    Z kroniky mesta Brezna sa dozvedame, ze 6. maja 1732 magistrat mesta povolil Janovi Lopusnemu, aby v polovici hory   medzi Breznom a Tisovcom („na pol hore“) vystavil hostinec,  ktory mal „Nayprwey gednu izbu priestranu, druhu swetlicu  mensu pre statocnejsich lidi a hosty prichodzich, gednu   komoru, piwnicu pre napoj, 1 mastal a k tomu pitwor, v kterem    mohlo pet, alebo sest wozuow stat, a toto vsecko menowane  budowisko, sindli pokryte a vraty zatwarane.“
   V noci 16. septembra 1740 chytili v tomto hostinci breznianski  drabi obavaneho zbojnika Jakuba Surovca - hajtmana  devatclennej zbojnickej skupiny a jeho spolutovarisa Tomasa  Gregusa. Meno Jakuba Surovca sa v ludovej slovesnosti spaja  s druzinou Juraja Janosika. Janosik vsak bol popraveny zavesenim na hak v Liptovskom Mikulasi v roku 1713 vo veku  dvadsatpat rokov. Jakub Surovec sa narodil az v roku 1715.  Obidve zbojnicke legendy sa preto na svojich zivotnych  cestach nemohli stretnut. Do spolocnej druziny ich spojila len  ludova povest.

  
Jakub Surovec, rodak z Tisovca, mal tiez iba dvadsatpat rokov, ked ho a jeho druha uvaznili v kralovskom meste  Brezne, tu ich aj sudili. Odsudili ich povodne lamanim kolesom  od noh. Nakoniec sedemclenna mestska rada v poslednej chvili  zmenila sposob vykonania trestu. Dna 11. oktobra 1740 ich  popravili v Brezne na Viselniciach lamanim kolesom od hlavy,  cim menej trpeli. Cela tato epizoda je umelecky stvarnena v  knizocke breznianskeho spisovatela Frantiska Kreutza Zbojstva Jakuba Surovca (1715 - 1740). Vydalo ju mesto Tisovec v roku 2004.
   Perspektiva rozvijajuceho sa hutnickeho priemyslu, najma  prepojenie vysokej pece v Tisovci, postavenej v roku 1695, s  horehronskymi zeleziarnami v Hronci, neskor s Michalovskou  masou a Podbrezovou nutili mesto Brezno, aby riesilo staznosti  cestujucich a obchodnikov prechadzajucich cez sedlo Zbojska -  zbojnikmi sa hemziacu trasu, s castymi prepadmi zbojnickych  skupin. Mesto Brezno sa rozhodlo osidlit tuto cast svojho  chotara. Poziadalo o uvolnenie osadnikov z Oravskej zupy.    Prvych dvanast rodin prislo na jar roku 1786. Lepsie zivotne  podmienky hladalo v presidleni patdesiatdva rodin, ku ktorym  sa pridali styri rodiny z Brezna. Kolonisti boli prevazne rolnici,  chovatelia oviec. Neskor sa zaoberali remeslami, drevorubacstvom a povoznictvom. Po prekonani zaciatocnych  tazkosti s presidlenim a udomacnenim sa v novych  podmienkach, ponukla obyvatelom nove moznosti zivobytia aj  prevadzka vysokej pece - Michalovska masa, postavena  v chotari obce v rokoch 1795 - 1800.
   Prirodne podmienky a pracovna prilezitost priniesli prudky  rast obce a rychle spolocenske konstituovanie sa. Prve  zaznamy o obyvateloch Polhory su v breznianskych matrikach.  Obec sa vsak uz v roku 1787 cirkevne, teda aj matrikou  osamostatnila, lebo latinsku matriku do roku 1895 pisali knazi.  Zamestnanci vysokej pece a remeselnici, prislusnici evanjelickej a. v. cirkvi boli vedeni aj nadalej v breznianskej  matrike.
   Obec sa aj uzemne vydelila od breznianskeho chotara, a to  az v roku 1894 spolu s osadami Bystra, Myto, Jaraba, Benus,  Bacuch, Michalova, Cierny Balog. Chotar mesta Brezna sa  takto zmensil z povodnych 36 358 ha na dnesnych 12 098,18  ha.   
   Sposob zalozenia Polhory (od roku 1948 Pohronskej Polhory) bude navzdy potvrdeny v ciselnej symbolike erbu. Jedenast  ihlicnanov symbolizuje nielen geograficky charakter jej okolia,  ale aj pocet oravskych obci, z ktorych pochadzalo povodne  obyvatelstvo. Pozadie erbu stiepany cerveno-modry stit je  odvodeny od erbu Brezna, na uzemi ktoreho bola obec  zalozena. 
   Povodne obyvatelstvo sa pristahovalo z tychto oravskych  obci a osad: Hrustin, Lipnica (Bohacik, Kobelik, Krajc,  Matonok, Stasik, Vlkolak), Mutne (Chovan, Svincak, Mrozek,  Vrana), Novot (Dibak, Forgac, Kajdiak, Nepsinsky, Polacek,  Stepanak, Vlcek), Oravska Lesna, Oravska Polhora (Brenkus, Mucha), Rabcice (Odelga, Poper), Svinarka (Adamek, Kurajda), Vesele (Balek, Kocur, Kurtik, Mlynarcik, Smiolec,  Veteriak, Zajak), Vitanova (Las, Skorupa, Vetrak), Zakamenne (Cigancik, Peniak, Ridzon). K tymto jedenastim obciam profesor Alberty doplna dalsie: Erdutka (Jendrusak, Tisovcik, Vengrin, Vrbican), Rabca (Kapajcik, Talak),  Habovka (Vitanovec), Sihelne (Goceliak), Sucha hora (Kovac), Oravsky Podzamok (Kokavec), Zuberec a Bystre. Robert Binder vo svojej praci Osadnici na Horehroni hovori o styridsiatich osmich rodinach zo sedemnastich oravskych dedin.
   Matricne udaje prezradzaju, ze v polhorskych rodinach sa  rodilo vela deti, napr. z manzelstva Stefana Bohacika (25) a   Marie Tyciakovej (15) uzavreteho v roku 1790 sa narodili deti: Jozef 1792, Jan 1793, Jozef 1795, Stefan 1799, Juraj 1801,  Anna 1805, Juraj 1808, Matej 1810, Stefan 1813, Ignac 1816,  Maria 1828. Vela deti aj zomrelo, co potvrdzuje dvojnasobna  frekvencia toho isteho mena. Za osemdesiat  rokov od prichodu prvych rodin z Oravy, teda okolo roku 1869 Pohronska Polhora dosiahla uz 1480 obyvatelov. Obec mala 120 az 150 domov a zvacsovala sa predovsetkym z vlastnych vnutornych zdrojov.

(Pokracovanie)

Silvia Kovacikova, rod. Nepsinska


Starosta Bacucha chce omladit obec
 

   „Potesila ma dovera obcanov, vdaka ktorym som sa stal starostom Bacucha. Zaroven ma to zavazuje urobit vsetko pre to, aby boli spokojni, aby sa vratili ti, ktori odisli za pracou a lepsimi zivotnymi podmienkami, resp. aspon ich deti, pretoze nasu obec treba omladit,“ povedal nam Jan Turosik, ktory nie je v samosprave ziadnym novacikom. Na prelome rokov 1989/1990 bol tajomnikom miestneho narodneho vyboru, v rokoch 1994 az 1998 prednostom obecneho uradu. V Bacuchu „starostoval“ v rokoch 1998 az 2002 a „richtarsku palicu prebral“ po stvorrocnej prestavke. Okrem toho posobi v roznych organizaciach, ako Vidiecky parlament, Spolok pre obnovu dediny, Slovensky rybarsky zvaz...


Starosta Bacucha Jan Turosik
 

          Nieco z historie

   V roku 1274 nemecki banici postupovali od Banskej Stiavnice cez Kremnicu a Bansku Bystricu na Liptov a odtial presli na juzne svahy Nizkych Tatier, kde zalozili osadu Bacuch. Tazilo sa tu striebro, zelezo, zlato a med. Dnes ma Bacuch 1100 obyvatelov.
 

            V Bacuchu treba

   dokoncit zakladnu infrastrukturu - vodovod, kanalizaciu a cistiaren odpadovych vod. „V sucasnosti pripravujeme obnovu stavebnych povoleni, aby sme v buducom roku mohli zrealizovat stavby. Musime vyriesit situaciu s cuvanim autobusov na poslednej zastavke pri Mlyne, ktore je z bezpecnostneho hladiska nepripustne. V hornej casti zije aj vela starsich a chorych ludi, preto pri poslednej zastavke treba urobit kruhovy objazd. Vedieme rokovania o prekladke plynoveho potrubia, stlpa elektrickeho vedenia a hydrantu na vodu, aby mohol byt vypracovany realny projekt. Rokujeme aj o uprave cesty tretej triedy od krizovatky na hlavnej ceste az po Mlyn, aby sme mohli urobit konecnu upravu centra od obchodu „Pod slnkom“ az po Mlyn.“
 

             Zalezi im na zivotnom prostredi

   „V druhej polovici juna sme do kazdej domacnosti poslali list, v ktorom sme obcanov upozornili na nutnost separacie odpadu. Informovali sme ich o priprave likvidacie neziaducich skladok v okoli obce. Zaroven sme ich upozornili, ze pri tvorbe novych skladok im hrozi tvrdy postih vo forme pokuty. V ramci aktivacnej cinnosti cistime rigoly ako pripravu pred privalmi vody z burok. Pravidelne kosime a udrziavame poriadok v obci. Cez  prazdniny mame v plane rekonstrukciu skolskej jedalne, vymalovanie dvoch tried materskej skoly a upravu detskeho ihriska. V plane mame tiez demolaciu stareho domu, ktory je majetkom obce. Popri tejto robote pripravujeme aj vykup pozemkov pod rodinne domy. V spolupraci so Slovenskou technickou univerzitou v Trnave v ramci projektu Europskeho socialneho fondu sme pre nezamestnanych zorganizovali kurz zvarania, v ktorom desat obcanov z radov nezamestnanych ziskalo zvaracske preukazy.“
 

        Seniori sa cinia

   „Velmi dobru spolupracu mame s klubom Jednoty dochodcov Slovenska v obci. Dakujem im za prikladny pristup pri priprave a za ucast na stvrtom rocniku okresnej prehliadky spevackych skupin seniorov v Bacuchu.“ V ramci prezentacie obci patriacich do Bielych handlov (Bacuch, Bravacovo, Benus) seniori v spolupraci s obecnym uradom pripravili na Horehronskych dnoch spevu a tanca v Helpe nazorne ukazky remeselnej vyroby a bacusskej kuchyne. Predstavili sa aj v hlavnom programe v amfiteatri s bacusskou zavijankou.
 

      Caka ich este vela prace

   Jednou z nich je uprava chodnika k Pramenu Bozeny Němcovej, precistenie pramena od nanosu hnedela, uprava okolia a obnova pristupovej cesticky k pramenu. Z konta Orange na projekt ziskali 20 000 korun, obec sa podiela sumou 8000 korun a 2000 korunami prispel mlady manzelsky par. Obcanom zijucim v osade pri zeleznicnej stanici zaviedli miestny rozhlas, treba este vybavit stavebne povolenie na vystavbu vodovodu a pripravit jej realizaciu. „Koncom tohto roka, resp. zaciatkom buduceho, budu vyhlasovane vyzvy na ziskanie financii z europskych fondov. Caka nas este dokoncenie uzemneho planu a jeho schvalenie obecnym zastupitelstvom a priprava projektov na rozvojove aktivity. Chceme, aby aj mladi ludia sa zapajali do verejneho zivota, aby ozil sport, kultura, pretoze doteraz Bacuch zastupovali len seniori. Ved vsetko robime vlastne pre mladych.“
 

   Ciste prostredie Bacucha,

   ktory lezi mimo hlavnej cesty, laka turistov a chaluparov. Dedinka je priam predurcena na cestovny ruch. Na nezaplatenie je oddych v rybarskej chate s moznostou rybolovu. „U nas je pokoj, ticho, ked si turista poobede lahne na hodinku, vyspi sa tak, ako inde za osem hodin. Budeme sa snazit obnovit clenstvo v obcianskom zdruzeni Ramza, aby sme mohli vypracuvat projekty a financie dostavat z dvoch krajov, zo Zilinskeho aj Banskobystrickeho.“ Pripravuju rekonstrukciu zrucaniny bacusskeho tajchu, ktory sa dostal do sukromnych ruk. Chcu tam vybudovat pekny areal na lov ryb a zasobaren vody. O liecivej bacusskej kyslej sa sirili len tie najlepsie chyry. O jej vynikajucich ucinkoch sa presvedcila aj spisovatelka Bozena Němcova, ktorej meno pramen nesie. O zivote v podhorskej dedinke Bacuch napisala znamu knihu Chyze pod horami. Vtedy tam boli male kupele. Vodu v drevenych kadiach zahrievali, pridavali do nej vyhonky z jedli a po vyluhovani mala blahodarny ucinok na organizmus. Okrem pristresku s kadami tam bola budova na ubytovanie. Basussku kyslu rad popijal aj grof Vesseleniy, dovazali ju az do Viedne.
 

        Slovo na zaver

   „Vsetko sa vsak naraz neda. Nase zamery v rozvoji cestovneho ruchu budeme realizovat postupne. V prvom rade treba vykupit pozemky na krizovatke pri hlavnej ceste a spravit autobusove zastavky i informacne tabule. Chceme zachytit pitnu vodu z rezervoaru, ktora tecie ako prebytocna, a urobit kupalisko v severnej casti obce. Na ihrisku zriadime tenisove kurty a minigolf. Bratislavcania nas museli upozornit na pekny svah, kde by bola dobra lyzovacka. Vraciame sa k myslienke vybudovania skanzenu a ulice s drevenicami, aby sme zachovali raz horehronskej dediny. Jedna ulica by bola muzealna a druha by sluzila na ubytovanie. Mna tato robota bavi. Praca s ludmi je sice tazka, ale vynikajuca,“ zdoraznil na zaver Jan Turosik.
 

(ng)

 Podari sa z pristavby skoly urobit regionalne vzdelavacie centrum?

Stred obce caka na konecnu upravu.
 
Mnohi mladi opravuju rodicovske domy, aby sa mohli vratit spat. Hlavna ulica potrebuje rekonstrukciu.
 

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT