Brezniansky rektor a
filozof Izak Caban
Filozofa,
rektora, profesora, autora disput a polemik Izaka Cabana povazovali za
novatorskeho rebelanta, lebo rucal aristotelovsku a scholasticku filozofiu.
Vo svojom hlavnom diele O existencii atomov vychadzal z filozofickeho
atomizmu a opieral sa okrem antickych autorov najma o Sennerta, Sperlinga a
Gassendiho. Napisal dvadsatpat disput, jednu parentaciu (smutocnu rozlucku)
a jednu dramu.
Izak
Caban studoval v Prievidzi, Soproni a vo Wittenbergu. Po skonceni studii bol
povolany za rektora breznianskeho gymnazia, ktoreho uroven znacne pozdvihol.
V roku 1666 odchadza do Presova, kde posobil osem rokov a aktivne sa zapajal
do verejneho, skolskeho a cirkevneho zivota. Jeho rychly odchod, ba
vyhnanstvo z Presova zrejme suviselo s jeho ostrymi polemikami a rozpormi s
niektorymi kolegami a s kosickymi jezuitmi v obdobi narastania
protireformacnych tlakov. Najprv sa kratko usadil v Tübingene, potom prijal
pozvanie a stal sa profesorom a metropolitnym kazatelom na znamom gymnaziu v
Sibiu v Sedmohradsku. Aj v novych posobiskach neunavne polemizoval a viedol
disputy, prevazne na teologicke temy.
Kratko po
svojej sedemdesiatke ho zasiahol velky uder. Jeho syn Jan sa stal vysokym
uradnikom - bol v Sibiu kralovskym sudcom, ale pretoze zasahoval do prav
kapituly, otec ho prinutil verejne sa pri spovedi kajat. Ale Jan pripravoval
sprisahanie aj proti cisarovi, zaplietol sa aj do lubostnych pletiek, tak ho
uvrhli do zalara a popravili vo Fogarasi 5. decembra 1703. Otec Izak sa
zucastnil na poprave a potom syna musel pochovat mimo cintorina ako
zlocinca. Toto sprisahanie vsak nikdy nebolo vysetrene a objasnene.
Izak
Caban ani potom neprestal v mene pravdy bojovat a do konca obhajoval svoje
presvedcenie. Izak Caban sa narodil 5. jula 1632 v Brezne a zomrel 18. marca
1707 v Sibiu. Pripominame si 375. vyrocie jeho narodenia a v marci uplynulo
tristo rokov od jeho smrti.
A. Prepletana
Roztoce
Neznasam
spinu. Sem-tam prasok na nabytku, to este ujde, ale necistota na zemi,
konkretne na kobercoch, to je moja smrt. Kazde cudo, co len trochu pripomina
cudzorodu latku, som ochotna zbierat prstami do omrzenia. Ked si predstavim
tych miniaturnych zivocichov, ktori si prenajali nas koberec na byvanie,
strasie ma. Videla som roztoce pod mikroskopom na hodine biologie iba raz, a
to mi stacilo. Najhorsie je, ze im vobec neprekaza, ze po nich sliapeme a
len tak ich hocico nezastrasi. Kde su volakedajsie zlate linolea a gumy, kde
necistota nemala sancu. Horucim saponatom sa ich zivot skoncil za sekundu,
pretoze tu nemali ziadnu moznost ukrytu. A tak ci sa im to paci, alebo nie,
najmenej dvakrat do roka im vyhlasim totalnu mobilizaciu v podobe tepovania.
Tepovaci stroj na mna nema, vsetko, co predtym zilo pokojnym zivotom
v hustinach chlpatej podlahy, je v tej chvili odsudene na smrt utopenim
v penovom kupeli.
Prave som
skoncila stvorhodinovu drinu a pozerala som sa na cisto sa skvuci plysak pod
mojimi nohami a rozmyslala som, co dalej. Pre dnesok dost, povedala som si a
vliezla som si aj ja do penoveho kupela, na rozdiel od roztocov, do vane. Po
polhodine som vyliezla v zupane a s turbanom na hlave, aby som sa prevalila
na gauci.
„Aha, tak
predsa je niekto doma,“ oslovilo ma rozrehotane zarastene individuum
s nausnicou v uchu stojace uprostred nasej obyvacky.
Preboha, ja som sa nezamkla, a
tak si sem moze vojst, komu sa len zachce. Chytali ma mdloby, sama
v dome s cudzim chlapom… Srdce mi bilo ako na kostolnej vezi, tlak vystupil
na dvesto a ja som citila, ako stracam silu
v kolenach a klesam dolu. Z dialky som este pocula muzsky rehot. A vtedy som
si vsimla zablatene stopy na cerstvo vykupanej podlahovine. V momente som
ozila. Paradoxne bolo, ze v okamihu zanikol problem cudzej bytosti v nasom
dome a na povrch vystupil problem ovela dolezitejsi: spinave stopy na
koberci. V poklaku som zbierala kusky blata a postupovala ku skeriacemu sa
mladikovi.
„Ako ste
sem mohli vojst v takych zablatenych topankach?“ spytala som sa vecne a
uvedomila som si, ze som dosla az tesne k nemu. Vobec mi nepripadalo cudne,
ze ten chlap sem prisiel lupit, zabijat ci znasilnovat… Dolezitejsi bol pre
mna koberec.
A taketo
nelogicke spravanie ma zachranilo. Chlap zneistel a spytal sa:
„To ste vy, ta porucicka
z mestskej policie?“ spytal sa uz vaznejsie. Jednoducho nemohol pochopit, ze
zena v takejto situacii nehysterci, nevrieska a nevola o pomoc, skratka, ze
si zachovava pri prepade
profesionalne chladnu hlavu.
„Veru tak, toho blata som
nazbierala uz plnu hrst, pozrite, ved to je nehorazne.“ Otrcila som k nemu
ruku s hrudkami zeminy a pozrela som sa mu prisne do oci.
Potom sa
stalo nieco nepochopitelne. Chlap zrazu obisiel konferencny stolik,
vykluckoval medzi kreslami a ozlomkrky sa pustil von. A ja som iba nemo
hladela na otvorene dvere…
Emilia Molcaniova
Pohronska Polhora
v zakrutach casu
Juhovychodna cast chotara
Brezna bola takmer styri storocia zalesnenym, neobyvanym uzemim.
Viedla nim klukata obchodna a dopravna cesta spajajuca Gemer s Horehronim.
Z kroniky mesta Brezna sa dozvedame, ze 6. maja 1732 magistrat mesta povolil
Janovi Lopusnemu, aby v polovici hory medzi Breznom a Tisovcom
(„na pol hore“) vystavil hostinec, ktory mal „Nayprwey gednu izbu
priestranu, druhu swetlicu mensu pre statocnejsich lidi a hosty
prichodzich, gednu komoru, piwnicu pre napoj, 1 mastal a k tomu
pitwor, v kterem mohlo pet, alebo sest wozuow stat, a toto
vsecko menowane budowisko, sindli pokryte a vraty zatwarane.“
V noci 16. septembra 1740
chytili v tomto hostinci breznianski drabi obavaneho zbojnika Jakuba
Surovca - hajtmana devatclennej zbojnickej skupiny a jeho
spolutovarisa Tomasa Gregusa. Meno Jakuba Surovca sa v ludovej
slovesnosti spaja s druzinou Juraja Janosika. Janosik vsak bol
popraveny zavesenim na hak v Liptovskom Mikulasi v roku 1713 vo veku
dvadsatpat rokov. Jakub Surovec sa narodil az v roku 1715. Obidve
zbojnicke legendy sa preto na svojich zivotnych cestach nemohli
stretnut. Do spolocnej druziny ich spojila len ludova povest.
Jakub Surovec, rodak z Tisovca, mal tiez iba
dvadsatpat rokov, ked ho a jeho druha uvaznili v kralovskom meste
Brezne, tu ich aj sudili. Odsudili ich povodne lamanim kolesom od noh.
Nakoniec sedemclenna mestska rada v poslednej chvili zmenila sposob
vykonania trestu. Dna 11. oktobra 1740 ich popravili v Brezne na
Viselniciach lamanim kolesom od hlavy, cim menej trpeli. Cela tato
epizoda je umelecky stvarnena v knizocke breznianskeho spisovatela
Frantiska Kreutza Zbojstva Jakuba Surovca (1715 - 1740). Vydalo ju mesto
Tisovec v roku 2004.
Perspektiva rozvijajuceho sa
hutnickeho priemyslu, najma prepojenie vysokej pece v Tisovci,
postavenej v roku 1695, s horehronskymi zeleziarnami v Hronci, neskor
s Michalovskou masou a Podbrezovou nutili mesto Brezno, aby riesilo
staznosti cestujucich a obchodnikov prechadzajucich cez sedlo Zbojska
- zbojnikmi sa hemziacu trasu, s castymi prepadmi zbojnickych
skupin. Mesto Brezno sa rozhodlo osidlit tuto cast svojho chotara.
Poziadalo o uvolnenie osadnikov z Oravskej zupy. Prvych
dvanast rodin prislo na jar roku 1786. Lepsie zivotne podmienky
hladalo v presidleni patdesiatdva rodin, ku ktorym sa pridali styri
rodiny z Brezna. Kolonisti boli prevazne rolnici, chovatelia oviec.
Neskor sa zaoberali remeslami, drevorubacstvom a povoznictvom. Po prekonani
zaciatocnych tazkosti s presidlenim a udomacnenim sa v novych
podmienkach, ponukla obyvatelom nove moznosti zivobytia aj prevadzka
vysokej pece - Michalovska masa, postavena v chotari obce v rokoch
1795 - 1800.
Prirodne podmienky a pracovna
prilezitost priniesli prudky rast obce a rychle spolocenske
konstituovanie sa. Prve zaznamy o obyvateloch Polhory su
v breznianskych matrikach. Obec sa vsak uz v roku 1787 cirkevne, teda
aj matrikou osamostatnila, lebo latinsku matriku do roku 1895 pisali
knazi. Zamestnanci vysokej pece a remeselnici, prislusnici
evanjelickej a. v. cirkvi boli vedeni aj nadalej v breznianskej
matrike.
Obec sa aj uzemne vydelila od
breznianskeho chotara, a to az v roku 1894 spolu s osadami Bystra,
Myto, Jaraba, Benus, Bacuch, Michalova, Cierny Balog. Chotar mesta
Brezna sa takto zmensil z povodnych 36 358 ha na dnesnych 12 098,18
ha.
Sposob zalozenia Polhory (od
roku 1948 Pohronskej Polhory) bude navzdy potvrdeny v ciselnej symbolike
erbu. Jedenast ihlicnanov symbolizuje nielen geograficky charakter jej
okolia, ale aj pocet oravskych obci, z ktorych pochadzalo povodne
obyvatelstvo. Pozadie erbu stiepany cerveno-modry stit je odvodeny od
erbu Brezna, na uzemi ktoreho bola obec zalozena.
Povodne obyvatelstvo sa
pristahovalo z tychto oravskych obci a osad: Hrustin,
Lipnica (Bohacik, Kobelik, Krajc, Matonok, Stasik, Vlkolak),
Mutne (Chovan, Svincak, Mrozek, Vrana), Novot (Dibak,
Forgac, Kajdiak, Nepsinsky, Polacek, Stepanak, Vlcek), Oravska
Lesna, Oravska Polhora (Brenkus, Mucha), Rabcice (Odelga,
Poper), Svinarka (Adamek, Kurajda), Vesele (Balek, Kocur,
Kurtik, Mlynarcik, Smiolec, Veteriak, Zajak), Vitanova (Las,
Skorupa, Vetrak), Zakamenne (Cigancik, Peniak, Ridzon). K tymto
jedenastim obciam profesor Alberty doplna dalsie: Erdutka (Jendrusak,
Tisovcik, Vengrin, Vrbican), Rabca (Kapajcik, Talak),
Habovka (Vitanovec), Sihelne (Goceliak), Sucha hora (Kovac),
Oravsky Podzamok (Kokavec), Zuberec a Bystre. Robert
Binder vo svojej praci Osadnici na Horehroni hovori o styridsiatich osmich
rodinach zo sedemnastich oravskych dedin.
Matricne udaje prezradzaju, ze
v polhorskych rodinach sa rodilo vela deti, napr. z manzelstva Stefana
Bohacika (25) a Marie Tyciakovej (15) uzavreteho v roku 1790 sa
narodili deti: Jozef 1792, Jan 1793, Jozef 1795, Stefan 1799, Juraj 1801,
Anna 1805, Juraj 1808, Matej 1810, Stefan 1813, Ignac 1816, Maria
1828. Vela deti aj zomrelo, co potvrdzuje dvojnasobna frekvencia toho
isteho mena. Za osemdesiat rokov od prichodu prvych rodin z Oravy,
teda okolo roku 1869 Pohronska Polhora dosiahla uz 1480 obyvatelov. Obec
mala 120 az 150 domov a zvacsovala sa predovsetkym z vlastnych vnutornych
zdrojov.
(Pokracovanie)
Silvia Kovacikova, rod. Nepsinska
Starosta Bacucha chce omladit obec
„Potesila ma dovera obcanov, vdaka ktorym som sa stal starostom Bacucha.
Zaroven ma to zavazuje urobit vsetko pre to, aby boli spokojni, aby sa
vratili ti, ktori odisli za pracou a lepsimi zivotnymi podmienkami, resp.
aspon ich deti, pretoze nasu obec treba omladit,“ povedal nam Jan Turosik,
ktory nie je v samosprave ziadnym novacikom. Na prelome rokov 1989/1990 bol
tajomnikom miestneho narodneho vyboru, v rokoch 1994 az 1998 prednostom
obecneho uradu. V Bacuchu „starostoval“ v rokoch 1998 az 2002 a „richtarsku
palicu prebral“ po stvorrocnej prestavke. Okrem toho posobi v roznych
organizaciach, ako Vidiecky parlament, Spolok pre obnovu dediny, Slovensky
rybarsky zvaz...
Starosta Bacucha
Jan Turosik
Nieco z historie
V roku
1274 nemecki banici postupovali od Banskej Stiavnice cez Kremnicu a Bansku
Bystricu na Liptov a odtial presli na juzne svahy Nizkych Tatier, kde
zalozili osadu Bacuch. Tazilo sa tu striebro, zelezo, zlato a med. Dnes ma
Bacuch 1100 obyvatelov.
V Bacuchu treba
dokoncit zakladnu infrastrukturu - vodovod, kanalizaciu a cistiaren
odpadovych vod. „V sucasnosti pripravujeme obnovu stavebnych povoleni, aby
sme v buducom roku mohli zrealizovat stavby. Musime vyriesit situaciu
s cuvanim autobusov na poslednej zastavke pri Mlyne, ktore je
z bezpecnostneho hladiska nepripustne. V hornej casti zije aj vela starsich
a chorych ludi, preto pri poslednej zastavke treba urobit kruhovy objazd.
Vedieme rokovania o prekladke plynoveho potrubia, stlpa elektrickeho vedenia
a hydrantu na vodu, aby mohol byt vypracovany realny projekt. Rokujeme aj
o uprave cesty tretej triedy od krizovatky na hlavnej ceste az po Mlyn, aby
sme mohli urobit konecnu upravu centra od obchodu „Pod slnkom“ az po Mlyn.“
Zalezi im na zivotnom prostredi
„V
druhej polovici juna sme do kazdej domacnosti poslali list, v ktorom sme
obcanov upozornili na nutnost separacie odpadu. Informovali sme ich
o priprave likvidacie neziaducich skladok v okoli obce. Zaroven sme ich
upozornili, ze pri tvorbe novych skladok im hrozi tvrdy postih vo forme
pokuty. V ramci aktivacnej cinnosti cistime rigoly ako pripravu pred
privalmi vody z burok. Pravidelne kosime a udrziavame poriadok v obci. Cez
prazdniny mame v plane rekonstrukciu skolskej jedalne, vymalovanie dvoch
tried materskej skoly a upravu detskeho ihriska. V plane mame tiez demolaciu
stareho domu, ktory je majetkom obce. Popri tejto robote pripravujeme aj
vykup pozemkov pod rodinne domy. V spolupraci so Slovenskou technickou
univerzitou v Trnave v ramci projektu Europskeho socialneho fondu sme pre
nezamestnanych zorganizovali kurz zvarania, v ktorom desat obcanov z radov
nezamestnanych ziskalo zvaracske preukazy.“
Seniori sa cinia
„Velmi
dobru spolupracu mame s klubom Jednoty dochodcov Slovenska v obci. Dakujem
im za prikladny pristup pri priprave a za ucast na stvrtom rocniku okresnej
prehliadky spevackych skupin seniorov v Bacuchu.“ V ramci prezentacie obci
patriacich do Bielych handlov (Bacuch, Bravacovo, Benus) seniori
v spolupraci s obecnym uradom pripravili na Horehronskych dnoch spevu
a tanca v Helpe nazorne ukazky remeselnej vyroby a bacusskej kuchyne.
Predstavili sa aj v hlavnom programe v amfiteatri s bacusskou zavijankou.
Caka ich este vela prace
Jednou
z nich je uprava chodnika k Pramenu Bozeny Němcovej, precistenie pramena od
nanosu hnedela, uprava okolia a obnova pristupovej cesticky k pramenu.
Z konta Orange na projekt ziskali 20 000 korun, obec sa podiela sumou 8000
korun a 2000 korunami prispel mlady manzelsky par. Obcanom zijucim v osade
pri zeleznicnej stanici zaviedli miestny rozhlas, treba este vybavit
stavebne povolenie na vystavbu vodovodu a pripravit jej realizaciu. „Koncom
tohto roka, resp. zaciatkom buduceho, budu vyhlasovane vyzvy na ziskanie
financii z europskych fondov. Caka nas este dokoncenie uzemneho planu a jeho
schvalenie obecnym zastupitelstvom a priprava projektov na rozvojove
aktivity. Chceme, aby aj mladi ludia sa zapajali do verejneho zivota, aby
ozil sport, kultura, pretoze doteraz Bacuch zastupovali len seniori. Ved
vsetko robime vlastne pre mladych.“
Ciste prostredie Bacucha,
ktory
lezi mimo hlavnej cesty, laka turistov a chaluparov. Dedinka je priam
predurcena na cestovny ruch. Na nezaplatenie je oddych v rybarskej chate
s moznostou rybolovu. „U nas je pokoj, ticho, ked si turista poobede lahne
na hodinku, vyspi sa tak, ako inde za osem hodin. Budeme sa snazit obnovit
clenstvo v obcianskom zdruzeni Ramza, aby sme mohli vypracuvat projekty
a financie dostavat z dvoch krajov, zo Zilinskeho aj Banskobystrickeho.“
Pripravuju rekonstrukciu zrucaniny bacusskeho tajchu, ktory sa dostal do
sukromnych ruk. Chcu tam vybudovat pekny areal na lov ryb a zasobaren vody.
O liecivej bacusskej kyslej sa sirili len tie najlepsie chyry. O jej
vynikajucich ucinkoch sa presvedcila aj spisovatelka Bozena Němcova, ktorej
meno pramen nesie. O zivote v podhorskej dedinke Bacuch napisala znamu knihu
Chyze pod horami. Vtedy tam boli male kupele. Vodu v drevenych
kadiach zahrievali, pridavali do nej vyhonky z jedli a po vyluhovani mala
blahodarny ucinok na organizmus. Okrem pristresku s kadami tam bola budova
na ubytovanie. Basussku kyslu rad popijal aj grof Vesseleniy, dovazali ju az
do Viedne.
Slovo na zaver
„Vsetko
sa vsak naraz neda. Nase zamery v rozvoji cestovneho ruchu budeme realizovat
postupne. V prvom rade treba vykupit pozemky na krizovatke pri hlavnej ceste
a spravit autobusove zastavky i informacne tabule. Chceme zachytit pitnu
vodu z rezervoaru, ktora tecie ako prebytocna, a urobit kupalisko v severnej
casti obce.
Na ihrisku zriadime tenisove kurty a minigolf. Bratislavcania
nas museli upozornit na pekny svah, kde by bola dobra lyzovacka. Vraciame sa
k myslienke vybudovania skanzenu a ulice s drevenicami, aby sme zachovali
raz horehronskej dediny. Jedna ulica by bola muzealna a druha by sluzila na
ubytovanie. Mna tato robota bavi. Praca s ludmi je sice tazka, ale
vynikajuca,“ zdoraznil na zaver Jan Turosik.
(ng)
Podari sa z pristavby
skoly urobit regionalne vzdelavacie centrum?
 |
 |
 |
Stred obce caka na
konecnu upravu.
|
Mnohi mladi
opravuju rodicovske domy, aby sa mohli vratit spat. |
Hlavna ulica
potrebuje rekonstrukciu.
|
