11. SEPTEMBER 2007 Strana 4

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Pisu pre vas patnast rokov

Mgr. Marcela Skultetyova:

Snazim sa pisat tak, ako keby predo mnou niekto konkretny sedel

   Ked som pred devatnastimi rokmi nastupila do psychologickej poradne, vtedy fungujucej pod nazvom Manzelska a predmanzelska poradna, velmi rychlo som si uvedomila, ze musim zacat pisat. Ludia povazovali za hanbu ist ku psychologovi: „Bojim sa, aby nas niekto neuvidel sem chodit.“ A tiez: „Uz nebudeme chodit - nasi povedali, ze si to mame vyriesit sami a nie chodit po psychologoch.“ Hoci poradna vtedy sidlila priamo na namesti, mnohi ludia o nej nevedeli. Potrebovala som sa „zviditelnit“, ukazat nieco z psychologickej „kuchyne“. Chcela som - ked sa uz raz zriadila v Brezne psychologicka poradna pre dospelych, aby bola vyuzivana. A nielen poradna ako taka, ale aj ja so svojimi vtedy desatrocnymi skusenostami.
   Tak som zacala ponukat svoje clanocky. Najprv do Breznianskych novin, potom do Horehronia pre jeho sirsi dosah. Su to uz roky, vsetko si nepamatam, pamatam si ale moje krizy. Hoci spociatku sa nasli citatelia, ktori si pytali radu prostrednictvom novin, nastali obdobia, ked neboli ziadne otazky, ziadne problemy. Musela som sama oslovovat ludi a pytat si otazky do rubriky. Tak som si povedala, ze sa snazim robit nieco, co nema vyznam a treba skoncit. Ale akonahle som sa rozhodla, ze s pisanim koncim, vzdy ma niekto oslovil s tym, ze rad cita moje prispevky, tak som svoje rozhodnutie stiahla. Stalo sa mi to opakovane, a tak som si povedala, ze citatelia su citatelia a nie „pytatelia“, ze citat chcu, ale pytat sa nebudu. Zmenila som formu a namiesto odpovedi na otazky som zacala pisat zo skusenosti z praxe. Stavalo sa mi, ze v urcitom obdobi prislo niekolko klientov s rovnakym problemom, co mi signalizovalo, ze dany problem trapi viac ludi a stoji za to napisat o nom nieco do Horehronia. Inokedy som sama potrebovala upozornit na problem. A este jeden druh kriz som si presla - v suvislosti s odbornym jazykom. Uvedomovala som si, ze mnohi ludia ocakavaju z pera psychologa odbornejsie vyjadrovanie, konkretnejsie rady, prehlad v literature atd. Potrebovala som vsak zostat sama sebou, udrzat si svoj osobny pristup k cloveku, ci uz sedi predo mnou v kresle v poradni alebo niekde doma nad Horehronim. A tak pisem po svojom. Snazim sa pisat tak, ako keby predo mnou niekto konkretny sedel. Niekto, kto potrebuje radu, ale hlavne povzbudenie, pretoze to dava silu zrealizovat vsetky mudre rady. Naco su komu mudre rady, ked nema silu alebo chut riadit sa nimi?
   Kym som nemala pocitac, svoje prispevky som si neodkladala a niekedy som si nebola ista, ci nepisem o niecom, co som uz „prevetrala“. Nechcem sa opakovat, to kvoli stalym citatelom. Niekedy si vsak uvedomim, ze malokto cita moju rubriku cele tie roky a pravidelne, a su problemy, o ktorych treba napisat znova. A tak sa obcas opakujem celkom vedome. Ked tak teraz pozeram na tu moju rubriku, uvedomujem si jednu vec: v poradni v  Brezne som pocas svojho posobenia vystriedala tri nazvy a pat budov, ale v Horehroni mam cele tie roky svoje stale miesto - okienko s nazvom Sme nablizku. A to je fajn.

 

Uz patdesiat rokov siri ludovu kulturu Telgartu

   Historia kultury obce Telgart je bohata. Po jej blizsom preskumani zistime, ze korene skoro vsetkych kulturnych aktivit pramenia v ludovych tradiciach. Ziva ludova kultura zakomponovana do svojho prirodzeneho prostredia v Telgarte pretrvala starocia. Prelom nastal v prvej polovici 20. storocia, blizsie v dvadsiatych rokoch, ked Matica slovenska spolu s inymi spolkami zacala usporaduvat rozne narodopisne podujatia.

           Zaciatky organizovaneho folkloru v Telgarte
   V roku 1927 Telgart navstivil vyznamny zberatel ludovych piesni Karel Plicka a Telgartcania mu naspievali na magnetofonovy zaznam strnast piesni. V juni 1933 boli na Sliaci Narodopisne slavnosti, na ktorych sa zucastnilo aj tridsattri mladych ludi z Telgartu. V auguste 1936 krojovana skupina Telgartcanov predviedla pasmo Telgartska svadba pri prilezitosti Sokolskych zletov v Banskej Bystrici. V juni 1937 v Prahe, tiez na Sokolskych zletoch, ucinkovala dievcenska spevacka skupina. V juni 1937 na Narodopisnych slavnostiach na Sliaci vystupili Telgartcania s pasmom Priadky. V predvojnovom aj vojnovom obdobi este niekolkokrat mladi ludia vystupovali so spevmi a tancami aj doma, najma v Coburgovskom kastieli na Pustom Poli pre zahranicnych hosti z Nemecka, Juhoslavie, Talianska, Svedska, Danska, Rumunska, Spanielska, Bulharska a Ameriky.

                    Pravidelnu, uvedomelu cinnost
   mozno pozorovat az od roku 1957. Tento rok folklorna skupina Telgart povazuje aj za rok svojho vzniku. Traja mladi nadsenci folkloru, osemnastrocni mladenci a regruti Stefan Mekel, Matej Vrbiar a Pavol Knizka, vtedy nacvicili a pred obecenstvom predviedli prve vystupenie Zbojnicky tanec. Mali velky uspech a nadchli aj svojich rovesnikov. Ku koncu roka uz tancovalo dvanast parov. Zostavili dalsie programove cisla Dievcensky tanec a Veselicu.

                     Novou kvalitou pre subor
   bol v roku 1962 prichod Martina Kradlaka, ktory sa uz tohto vyrocia nedozil, a Ondreja Laurinca. Pod ich vedenim sa folklorna skupina Telgart stala znamou v celom Ceskoslovensku. Svedci o tom aj ucast na vsetkych vyznamnych festivaloch a sutaziach. V roku 1967 sa stala laureatom na celostatnej sutazi v Tabore, kde vystupila s choreografiou Priadky. Od roku 1983 az doteraz folklornu skupinu vedie Maria Knizkova, sucasna starostka obce. V skupine sa vystriedalo niekolko stoviek mladych aj starsich ludi, ktori absolvovali viac ako tisicku vystupeni na vsetkych vyznamnych festivaloch doma (Detva, Vychodna, Helpa, Straznica, Hrusov, Krivany a dalsie), ale aj v zahranici (Cesko, Polsko, Madarsko, Nemecko, Svajciarsko, Srbsko, Rakusko, Anglicko).

           K popularite prispieva rozhlas, televizia, cedecka
   Folklorna skupina Telgart spolupracuje so Slovenskym rozhlasom, kde vytvorila aj samostatne relacie. Napriklad v roku 2000 pod vedenim redaktorky Miriam Kubandovej ziskal Slovensky rozhlas - Radio Regina v Rozhlasovej zatve prve miesto v oblasti ludovej kultury za relaciu Kracun v Telgarte. V Slovenskej televizii folklorna skupina Telgart ucinkovala v roznych hudobnych relaciach a filmoch. Vydala tri cedecka: Telgart hra a spieva, Pod Telgartom v tej doline a Ozveny Telgartu. Spoluucinkuje so spevakom ludovych piesni, rodakom z Telgartu Janom Ambrozom na CD nosici Hore tym Telgartom. Vydala spevnik Piesne z Telgartu I.

           Ocenenia nenechali na seba dlho cakat
   Pocas svojho trvania sa folklorna skupina Telgart niekolkokrat stala laureatom. V roku 1967 za pasmo Priadky na celostatnej sutazi v Tabore. V roku 1988 na Festivale horskych zemi v polskom Zakopanom za pasmo Na vyprovadzianke. V roku 1991 na celostatnej prehliadke tanecneho folkloru vo Vychodnej za choreografiu Trnki. V roku 1997 na celostatnej prehliadke hudobneho folkloru Piesne z Telgartu. V roku 2003 na celostatnej prehliadke tanecneho folkloru za choreografiu Kmotry. V roku 2004 na celostatnej prehliadke hudobneho folkloru za Kmotrovske piesne. V roku 2007 na celostatnej prehliadke hudobneho folkloru tiez za Kmotrovske piesne, len v inom prevedeni a spracovani. Prave choreografia Kmotry skupine priniesla az tri ocenenia.

               Na zaver
   Folklorna skupina Telgart, ktoru na vsetkych jej vystupeniach sprevadza Ludova hudba Harvanovcov, sa vzdy snazila aj snazi zachovat a prezentovat povodnu hudobno-spevnu a tanecnu ludovu kulturu svojej obce. V sucasnosti ma styridsatpat clenov, vacsinou mladych ludi, ktori do skupiny pozvolne prechadzaju z detskeho folklorneho suboru Telgartcok.

(mk)

Folklorna skupina Telgart v roku 1964 a dnes

 


Mestske kulturne stredisko v ramci Breznianskeho kulturneho leta na namestie prilakalo domacich, ale aj turistov, aby pookriali na koncertoch hudobnych skupin ci vystupeniach rozmanitych suborov. Bodkou za tohtorocnym kulturnym letom bol Dzezovy podvecer s dzezovou skupinou z Valaskej.


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT