Pisu pre vas patnast rokov |
Mgr.
Marcela Skultetyova:
Snazim sa pisat tak, ako keby predo mnou niekto konkretny sedel
Ked som pred devatnastimi rokmi nastupila do psychologickej poradne,
vtedy fungujucej pod nazvom Manzelska a predmanzelska poradna, velmi
rychlo som si uvedomila, ze musim zacat pisat. Ludia povazovali za hanbu
ist ku psychologovi: „Bojim sa, aby nas niekto neuvidel sem chodit.“ A
tiez: „Uz nebudeme chodit - nasi povedali, ze si to mame vyriesit sami a
nie chodit po psychologoch.“ Hoci poradna vtedy sidlila priamo na
namesti, mnohi ludia o nej nevedeli. Potrebovala som sa „zviditelnit“,
ukazat nieco z psychologickej „kuchyne“. Chcela som - ked sa uz raz
zriadila v Brezne psychologicka poradna pre dospelych, aby bola
vyuzivana. A nielen poradna ako taka, ale aj ja so svojimi vtedy
desatrocnymi skusenostami.
Tak som zacala ponukat svoje clanocky. Najprv do Breznianskych
novin, potom do Horehronia pre jeho sirsi dosah. Su to uz roky, vsetko
si nepamatam, pamatam si ale moje krizy. Hoci spociatku sa nasli
citatelia, ktori si pytali radu prostrednictvom novin, nastali obdobia,
ked neboli ziadne otazky, ziadne problemy. Musela som sama oslovovat
ludi a pytat si otazky do rubriky. Tak som si povedala, ze sa snazim
robit nieco, co nema vyznam a treba skoncit. Ale akonahle som sa
rozhodla, ze s pisanim koncim, vzdy ma niekto oslovil s tym, ze rad cita
moje prispevky, tak som svoje rozhodnutie stiahla. Stalo sa mi to
opakovane, a tak som si povedala, ze citatelia su citatelia a nie „pytatelia“,
ze citat chcu, ale pytat sa nebudu. Zmenila som formu a namiesto
odpovedi na otazky som zacala pisat zo skusenosti z praxe. Stavalo sa
mi, ze v urcitom obdobi prislo niekolko klientov s rovnakym problemom,
co mi signalizovalo, ze dany problem trapi viac ludi a stoji za to
napisat o nom nieco do Horehronia. Inokedy som sama potrebovala
upozornit na problem. A este jeden druh kriz som si presla - v
suvislosti s odbornym jazykom. Uvedomovala som si, ze mnohi ludia
ocakavaju z pera psychologa odbornejsie vyjadrovanie, konkretnejsie
rady, prehlad v literature atd. Potrebovala som vsak zostat sama sebou,
udrzat si svoj osobny pristup k cloveku, ci uz sedi predo mnou v kresle
v poradni alebo niekde doma nad Horehronim. A tak pisem po svojom.
Snazim sa pisat tak, ako keby predo mnou niekto konkretny sedel. Niekto,
kto potrebuje radu, ale hlavne povzbudenie, pretoze to dava silu
zrealizovat vsetky mudre rady. Naco su komu mudre rady, ked nema silu
alebo chut riadit sa nimi?
Kym som nemala pocitac, svoje prispevky som si neodkladala a
niekedy som si nebola ista, ci nepisem o niecom, co som uz „prevetrala“.
Nechcem sa opakovat, to kvoli stalym citatelom. Niekedy si vsak uvedomim,
ze malokto cita moju rubriku cele tie roky a pravidelne, a su problemy,
o ktorych treba napisat znova. A tak sa obcas opakujem celkom vedome.
Ked tak teraz pozeram na tu moju rubriku, uvedomujem si jednu vec: v
poradni v Brezne som pocas svojho posobenia vystriedala tri nazvy a pat
budov, ale v Horehroni mam cele tie roky svoje stale miesto - okienko s
nazvom Sme nablizku. A to je fajn.
Uz patdesiat rokov siri ludovu
kulturu Telgartu
Historia kultury obce Telgart je bohata. Po jej blizsom preskumani
zistime, ze korene skoro vsetkych kulturnych aktivit pramenia v ludovych
tradiciach. Ziva ludova kultura zakomponovana do svojho prirodzeneho
prostredia v Telgarte pretrvala starocia. Prelom nastal v prvej polovici
20. storocia, blizsie v dvadsiatych rokoch, ked Matica slovenska spolu
s inymi spolkami zacala usporaduvat rozne narodopisne podujatia.
Zaciatky organizovaneho folkloru v Telgarte
V roku 1927 Telgart navstivil vyznamny zberatel ludovych piesni
Karel Plicka a Telgartcania mu naspievali na magnetofonovy zaznam
strnast piesni. V juni 1933 boli na Sliaci Narodopisne slavnosti, na
ktorych sa zucastnilo aj tridsattri mladych ludi z Telgartu. V auguste
1936 krojovana skupina Telgartcanov predviedla pasmo Telgartska svadba
pri prilezitosti Sokolskych zletov v Banskej Bystrici. V juni 1937
v Prahe, tiez na Sokolskych zletoch, ucinkovala dievcenska spevacka
skupina. V juni 1937 na Narodopisnych slavnostiach na Sliaci vystupili
Telgartcania s pasmom Priadky. V predvojnovom aj vojnovom obdobi este
niekolkokrat mladi ludia vystupovali so spevmi a tancami aj doma, najma
v Coburgovskom kastieli na Pustom Poli pre zahranicnych hosti z Nemecka,
Juhoslavie, Talianska, Svedska, Danska, Rumunska, Spanielska, Bulharska
a Ameriky.
Pravidelnu, uvedomelu cinnost
mozno pozorovat az od roku 1957. Tento rok folklorna skupina
Telgart povazuje aj za rok svojho vzniku. Traja mladi nadsenci folkloru,
osemnastrocni mladenci a regruti Stefan Mekel, Matej Vrbiar a Pavol
Knizka, vtedy nacvicili a pred obecenstvom predviedli prve vystupenie
Zbojnicky tanec. Mali velky uspech a nadchli aj svojich rovesnikov. Ku
koncu roka uz tancovalo dvanast parov. Zostavili dalsie programove cisla
Dievcensky tanec a Veselicu.
Novou kvalitou pre subor
bol v roku 1962 prichod Martina Kradlaka, ktory sa uz tohto vyrocia
nedozil, a Ondreja Laurinca. Pod ich vedenim sa folklorna skupina
Telgart stala znamou v celom Ceskoslovensku. Svedci o tom aj ucast na
vsetkych vyznamnych festivaloch a sutaziach. V roku 1967 sa stala
laureatom na celostatnej sutazi v Tabore, kde vystupila s choreografiou
Priadky. Od roku 1983 az doteraz folklornu skupinu vedie Maria Knizkova,
sucasna starostka obce. V skupine sa vystriedalo niekolko stoviek
mladych aj starsich ludi, ktori absolvovali viac ako tisicku vystupeni
na vsetkych vyznamnych festivaloch doma (Detva, Vychodna, Helpa,
Straznica, Hrusov, Krivany a dalsie), ale aj v zahranici (Cesko, Polsko,
Madarsko, Nemecko, Svajciarsko, Srbsko, Rakusko, Anglicko).
K popularite prispieva rozhlas, televizia, cedecka
Folklorna skupina Telgart spolupracuje so Slovenskym rozhlasom, kde
vytvorila aj samostatne relacie. Napriklad v roku 2000 pod vedenim
redaktorky Miriam Kubandovej ziskal Slovensky rozhlas - Radio Regina
v Rozhlasovej zatve prve miesto v oblasti ludovej kultury za relaciu
Kracun v Telgarte. V Slovenskej televizii folklorna skupina Telgart
ucinkovala v roznych hudobnych relaciach a filmoch. Vydala tri cedecka:
Telgart hra a spieva, Pod Telgartom v tej doline a Ozveny Telgartu.
Spoluucinkuje so spevakom ludovych piesni, rodakom z Telgartu Janom
Ambrozom na CD nosici Hore tym Telgartom. Vydala spevnik Piesne z Telgartu
I.
Ocenenia nenechali na seba dlho cakat
Pocas svojho trvania sa folklorna skupina Telgart niekolkokrat
stala laureatom. V roku 1967 za pasmo Priadky na celostatnej sutazi v Tabore.
V roku 1988 na Festivale horskych zemi v polskom Zakopanom za pasmo Na
vyprovadzianke. V roku 1991 na celostatnej prehliadke tanecneho folkloru
vo Vychodnej za choreografiu Trnki. V roku 1997 na celostatnej
prehliadke hudobneho folkloru Piesne z Telgartu. V roku 2003 na
celostatnej prehliadke tanecneho folkloru za choreografiu Kmotry. V roku
2004 na celostatnej prehliadke hudobneho folkloru za Kmotrovske piesne.
V roku 2007 na celostatnej prehliadke hudobneho folkloru tiez za
Kmotrovske piesne, len v inom prevedeni a spracovani. Prave choreografia
Kmotry skupine priniesla az tri ocenenia.
Na zaver
Folklorna skupina Telgart, ktoru na vsetkych jej vystupeniach
sprevadza Ludova hudba Harvanovcov, sa vzdy snazila aj snazi zachovat a prezentovat
povodnu hudobno-spevnu a tanecnu ludovu kulturu svojej obce. V sucasnosti
ma styridsatpat clenov, vacsinou mladych ludi, ktori do skupiny pozvolne
prechadzaju z detskeho folklorneho suboru Telgartcok.
(mk)
Folklorna skupina
Telgart v roku 1964 a dnes
Mestske kulturne
stredisko v ramci Breznianskeho kulturneho leta na namestie prilakalo
domacich, ale aj turistov, aby pookriali na koncertoch hudobnych skupin
ci vystupeniach rozmanitych suborov. Bodkou za tohtorocnym kulturnym
letom bol Dzezovy podvecer s dzezovou skupinou z Valaskej.