Vylety do okolia Brezna

dnes do osady Tri Vody

    Vychodiskom dnesneho vyletu bude Hronec. Je to stara priemyselna obec v udoli Cierneho Hrona, asi pat kilometrov na zapad od Brezna. Cierny Hron prameni pod hlavnym hrebenom Balockych vrchov na vychodnych svahoch Dlheho gruna.
   Hronec zalozil v roku 1357 kralovsky hajnik Pavol, ktory tu ziskal dedicne richtarstvo. Po roku 1526 sa zacala rozvijat tazba zeleznej rudy a skoro vznikli prve hamre. V roku 1883 vysoke pece zrusili, vedenie podniku sa odstahovalo do Podbrezovej a v Hronci zostala iba zlievaren a vyrobna smaltovaneho riadu.
   Prejdeme cez Hronec a dostaneme sa na chrbat Hajneho gruna. Je to vrch (832 m) asi tri kilometre na juh od Hronca. Suvisly hreben, ktory sa tiahne na juh, obchadzame z lavej strany v hornej casti Kamenistej doliny, okolo Gajdosky, Kraklovej a Mitrovej (850 m). Odtialto prideme na miesto nazyvane Stompa. Postupujeme doprava a dolu svahom v serpentinach po dobrej ceste sa spustame na Tri Vody.
   Je to osada v chotari Osrblia pri Osrblianke, asi styri kilometre na juhozapad od obce. Koncom 18. storocia boli objavene v lokalite za Veprom Cervena jama loziska zeleznej rudy. To bol podnet na zalozenie zeleziarstva na Troch Vodach, ktore vlastnili lubietovski a banskobystricki mestania. V roku 1795 tu postavili vysoku pec, jednu z prvych v Uhorsku, ktora zasobovala surovym zelezom zavody na Horehroni, najma v Osrbli. Koncom 19. storocia bola pec uz zastarana a vyrobu zastavili. Zvysky vysokej pece zakonzervovali v roku 1974 ako technicku pamiatku.
   Kedze sme ciel cesty splnili, zaciname uvazovat o trase spiatocnej cesty. Najkratsi bude navrat asfaltkou do Osrblia. Je to stara uhliarska a banicka lokalita, patriaca uz koncom 16. storocia do chotara Predajnej. Ako samostatna obec sa spomina v roku 1622. Banska komora a sukromni taziari tu tazili zeleznu rudu a zacas i olovo.
   Mozeme si prezriet moderny biatlonovy areal a pokracovat cestou do Hronca. Ked nam pocasie praje a casu mame nazvys, predlzime si vylet cestou k Cervenej jame – Municke. Pocas SNP tu pracovala polna vyrobna municie. Z tohto miesta je lahky vystup ku chate na Hrbe. Odtial sa cez Stary majer dostaneme do Lubietovej.
   Moznosti cesty spat je viac. Vyberte si tu, ktora bude prijatelna po kazdej stranke. Cielom vyletu nebolo uplne sa vycerpat, ale spoznat nieco nove, zrelaxovat a najst sily do dalsieho poznavania okolia.

(E-ova)

Detsky cin roka 2007: Dobra nie je nikdy dost

    Osmy rocnik Detskeho cinu roka zacal rovnako ako predchadzajuce rocniky v aprili. Na vyzvu, aby deti napisali o svojich dobrych skutkoch, zareagovalo 8290 deti a kolektivov. Expertna skupina vyberie tridsat nominacii detskych skutkov.
Na jesen sa nominovane dobre skutky vratia naspat do skol, aby deti rozhodli, ktore z nich ziskaju ocenenie Detsky cin roka 2007 v siestich kategoriach: Zachrana zivota, Pomoc v rodine, Pomoc rovesnikom, Pomoc inym ludom, Pomoc prirode a Dobry napad. Vysledky budu slavnostne vyhlasene 6. decembra v Primacialnom palaci v Bratislave.
   V tomto rocniku sa objavilo viac skutkov deti, ktore suvisia so sikanou a nasilim v skolach. Celospolocenska debata o tomto palcivom probleme skolskeho zivota zasiahla aj deti. Zrazu si ho viac uvedomuju, vsimaju a chcu sa mu postavit.
Spaja ich ochota pomoct, schopnost sucitit a prekonat nevsimavost a lahostajnost.
Projekt Detsky cin roka prebieha pod cestnou zastitou Ministerstva skolstva Slovenskej republiky.
   Do Detskeho cinu roka prispelo viacero ziakov zakladnych skol z okresu Brezno. Postupne ich pribehy uverejnime. Tento napisal Peter Dzimko, v skolskom roku 2006/2007 ziak deviatej  triedy SZSI, Svermova 1, Valaska. Skutok vykonali: Peter Dzimko, Ondrej Svinciak, Jan Piliar, Tomas Lutica.

.   Volam sa Peter Dzimko a byvam v Brezne. Do skoly chodim vo Valaskej, a tak musim kazdy den dochadzat autobusom. V ten den som isiel zo skoly spolu s kamaratmi. Veselo sme si vykracovali rychlym krokom a oproti nam isla teta s nakupom. Odrazu jej prislo zle, zakrutila sa jej hlava a odpadla. Utekali sme k nej, mala rozbitu hlavu. Pomohli sme jej vstat. Vsimla si to aj teta, ktora tam blizko byva. Vysla von aj so stolickou, na ktoru sme tetu posadili. Zavolali sme sanitku, ktora prisla o 15 minut. Spolu s lekarom sme tetu nalozili.
   Nieco take som este nezazil. V prvej chvili som nevedel, co robit. Bal som sa, co sa tete stalo, ale nastastie bola pri vedomi. Prekonal som svoj strach, obavy a spolu s kamaratmi pomohol cloveku v nudzi. Teta, ktora to vsetko videla a tiez prisla pomoct, sa s nami potom este chvilu rozpravala. Povedali sme jej, ako sa volame, kde chodime do skoly. Na druhy den rano prisla za panom riaditelom a vsetko mu porozpravala. Som velmi spokojny, ze som mohol pomoct neznamemu cloveku v nudzi.

 

Pohorelski kosci opat v Rakusku

   Dvadsatclenny vyber Slovenskej koseckej ligy (Pohorela 6, Hrustin 6, Poproc 4, Bacuch 1, Klin 1, Terchova 1, Ovcina 1) sa v dnoch 24. - 26. augusta zucastnil na Majstrovstvach alpskych krajin a Baskitska v rucnom koseni (dlzka kos okolo 120 cm), ktore pise svoju tradiciu od roku 1976. Konaju sa kazde dva roky a tohto roku boli v rakuskom Elixhausene nedaleko Salzburgu. Vitazny Rakusan Johannes Maderthaner pokosil 1 ar za 1:54,6 min a najlepsia zo zien Rakusanka Marie-Luise Löckerova zvladla plochu 5x7 m za 1:46,6 min.

   Pozvanie dostali aj pohorelski kosci. Ich ulohou bolo za 10 - 12 minut s kosami v rukach vyjadrit co najviac z filozofie, synergie, techniky Pohorelskej koseckej skoly.
   Podiom bola nizsie polozena protistojna lucka sutaznym poliam, kde stali divaci. Spektakularna kosecka sou „in natura“ bola uvodom do sampionatu Svajciarska, Juzneho Tirolska, Bavorska, Slovinska a domaceho Rakuska. Na nej mali vykosit logo organizacie Landjugend, ktora cele velke podujatie mala na starosti. V kratkom casovom useku krojovani Pohorelci s pomocou ostatnych z vypravy ukazali akoze kosenie nalacno, neskorsie plieskanie bicom oznamilo vypustanie krav na pasu a prichod gazdinej cas „fristyka“, nosic vody s „boketom“ bol tiez neznamy alpskej koseckej historii a maly Jakubko v bielych gatkach to zvladol na jednotku. Nechybali posilnujuce zvolavacky a v ezoterickom sumare bol aj zvuk kutia kosy. O tom vsetkom publiku sugestivne rozpraval domaci Ing. Adolf Staufer - priamy ucastnik 2. medzinarodneho festivalu kosenia v Liptovskej Teplicke 2006.
   Za zvukovej kulisy horehronskych a oravskej piesne, ktore  den skor nahrali na plejbek v sprievode harmonikara Jozefa, sa po chvili ladneho vzpriameneho kosenia zo zelenej pazite vynorili nimi predznacene linie kosaka a pismen LJ. Zaver celeho „divadla“ naplnila aroma typicky smazenej slaniny na cibulke, ktorou sa zaprazuju pohorelske „gulky“ s udenou soldrovinou. Zaverecny potlesk na otvorenej scene usadil  spokojnych akterov nezvycajneho predstavenia okolo misy a dielo bolo dokonane.
   O uzasnej atmosfere a nasadeni organizatorov, etnosportovcov a divakov mi dovolte napisat iba jeden fragment z mnohych pozoruhodnych. Po dokoseni useku sa cely zhrabal, aby mohli rozhodcovia objektivne a presne  posudit kvalitu pokosu. No a ti hrabaci - vsetko mladi ludia do dvadsat rokov vo vystraznych vestach - v okamihu, ked jeden z piatich sucasne kosiacich dokosil svoj dielik, vybehli z vyckavacieho priestoru, ako by na pretekoch F1 horel pilot a po niekolkych sekundach bola trava mimo. A to sa dialo po kazdom dokoseni asi patdesiatich koscov a dvadsiatich piatich koskyn. Ale tiez ako z ineho sveta boli pohlady na mlade pekne dievky, ktore ste bezne videli s kosami v rukach kracat v areali pretekov.
   Pretoze reglement sutaze nedovoloval riadne startovat Slovakom, ti si usporiadali vlastne preteky s kosou 125 cm na ploche 0,25 ara. Ustanovujuci rekord a vitazstvo vykosil Lubomir Kosut z Klina casom 23,9 s, druhe miesto obsadil Marcel Kurjan z Poproca (24,5 s) a tretiu priecku Marek Matus z Pohorelej (25,5 s). Slovenky Milka Seligova a Marka Radzova si mimo sutaze vyskusali, ale kratkymi kosami, pokosit sutazne polia 7x5 m a s dosiahnutym casom 2:11,1 min ex equo by neboli medzi poslednymi.
   Velkymi ovaciami skoncilo vyhlasovanie vysledkov. To neskor prerastlo v neviazanu tanecnu zabavu vacsinou mladych ludi, niektorych aj s logom na trickach organizacie Jungbauer. V sprievodnych sutaziach sa triafalo vidlami do terca na kotuci sena, nad hlavu sa zdvihal balik slamy, hadzalo sa podkovou na metu. Nedaleko sutaziska bola plastika kravy v zivotnej velkosti a gagali tam husi. Clovek z patsto zabavajucich sa vo „Festzelte“ mal pocit, ze sa raduju zo sedliackych uspechov pod Alpami!

Dr. Lukas Janoska, veduci vypravy

 Sutaz o knihu

Desiaty kruh

   Dych vyrazajuci a vyborne rozpravany pribeh o dospievajucej dievcine Trixie, ktoru znasilnili. Svoju situaciu riesi utekom do mrazivej tundry, kde sa ludia mozu stratit... ak im na tom zalezi. Pre Daniela, otca Trixie, uspesneho vytvarnika a autora komiksov, je dcera svetlom zivota. Je jeho inspiraciou. Z mladeho burica, ktory sa vymanil z bezutesneho zivota v aljasskej tundre, kde vyrastal medzi Eskimakmi, Jupikmi, zo zlodeja, bitkara a pijana sa stava zodpovedny otec a oddany manzel. Danielova manzelka prednasa na vysokej skole dejiny literatury a specializuje sa na Danteho peklo. Na pohlad bezna, usporiadana rodina sa ocitne v prudkej vichrici, zmietana citovymi burkami, skusana demonmi. Prechadza vlastnym peklom, ktore Daniel pretavil aj do komiksu.
   Do sutaze o knihu Desiaty kruh (Jodi Picoultova) zaradime vsetkych, ktori najneskor do 20. septembra do nasej redakcie dorucia listky s kuponom a spravnou odpovedou na otazku. Nezabudnite uviest vase telefonne cislo! Meno vyzrebovaneho vyhercu uverejnime 25. septembra.

 

Otazka: Kde vyrastal otec Trixie?

   V sutazi Dve pre jedneho sme vyzrebovali Blanku Kaclikovu z Brezna, ktora vyhrava knihy Gnoza a Tajne spolocnosti. Blahozelame.

 KUPON – DESIATY KRUH

 

---

Desatoro dobreho starostu

   1. Si starostom nielen tych obcanov, ktori ta volili, ale aj tych, ktori ta nevolili.

   2. Dovera spoluobcanov ta postavila na celo obce. Byt prvym obcanom v obci je velke vyznamenanie. Slub sam sebe na svoju cest a svedomie, ze tuto doveru nesklames!

   3. Prave tak nerozlisuj pri vykone svojho cestneho uradu prislusnikov roznych politickych stran - mas v nich vidiet len obcanov!

   4. Usiluj podla sil a moznosti obce, aby si ulahcil zivot starych, chudobnych a praceneschopnych obcanov!

   5. Podporuj vsetko, co napomaha skolstvu tvojej obce. Nic lepsieho ako dobre vzdelanie, okrem zdravia, nemozeme zelat nasim detom.

   6. Nezabudaj na obecnu kniznicu, ktora poskytuje uslachtilu zabavu a vzdelava obcanov!

   7. Mas byt uprimnym priatelom vsetkeho, co skrasluje a zveladuje zdravotnu uroven obce. Zasadit dobry strom na spravnom mieste znamena vykonat dobry skutok!

   8. Vynasnaz sa osvojit si cim skor najdolezitejsie pravne predpisy a zakony, aby si na nic nezabudol, co by mohlo byt obci na prospech!

   9. Obecny majetok spravuj a nakladaj s nim opatrnejsie a uzkostlivejsie ako so svojim vlastnym majetkom. Ak pregazdujes zo svojho, bude to tvoja skoda, ak premarnis obce, bude stratena tvoja cest!

   10. Davaj obci pekny priklad nielen dobreho starostu, ale aj riadneho obcana v sukromnom zivote. Jediny tichy priklad mava vacsiu cenu ako mnoho reci a velke kazanie!

(Obcianska nauka a vyuka pre mestianske skoly, 1936)

---

Skoloviny - Ako sa ti paci, Jozko, nova pani ucitelka? - Velmi. Len zial, ten vekovy rozdiel! ...  - Priznaj sa Ferko, teba rodicia iba preto posielaju do skoly, aby od teba mali pokoj. ...  - Durko, povedz mi, co je veta hlavna a co veta vedlajsia? - Prosim veta, ktoru povie mama, je hlavna. Veta, ktoru povie otec, je vedlajsia. ...  - Vtaky sa delia na operence a zazobance. ...  - Viete, ktory ziak je pokrytec? - pyta sa ucitelka. - Ten, ktory chodi do skoly a tvari sa, ze ma z toho radost, - odpoveda Jarko. ...  - Vasa dcera opakovane fajcila na chlapcenskom zachode. ...  - Mami, v skole mi hovoria, ze som klamar! - Ale, Jozko, ved ty ani do skoly nechodis. ...  - Napoveda nedovolenym sposobom. ...  Ucitelka sa v skole pyta maleho Olivera: - Ked ti da mamicka dve zuvacky a ocko este jednu, co budes mat? - Prosim, sviezi dych. ...  - Bez povolenia pada zo stolicky. ...  - Kolko symfonii napisal Bethoven? - Styri. Tretiu, piatu, siestu a deviatu. ...  - Ohrozoval spoluziakov nozikom, ktory potreboval az na tretej  vyucovacej hodine. ...  - Ako sa vola western zo skolskych lavic? - Sedem nedostatocnych. ...  - Olizuje temperove farby a divi sa, ze potom zvracia. ...  - Ako a ti pacila, Evicka, hodina nabozenstva? - Ani sa nepytaj, pan kaplan celu hodinu hovoril o mne a o akomsi Adamovi. ...  - Chranim nas majetok tak, ze na ovocie chodim k susedom. ...  - Ako si mohol napisat blahobyt s makkym „i“?! - hneva sa ucitelka. - Je to predsa cudzie slovo. ...  - Neustale sa smeje a odmieta mi povedat, na com. ...  Pyta sa otec syna po navrate zo skoly: - Tak co? Aka je vasa ucitelka? - Este neviem, ale mozno bude schopna prevychovy. ...  - Smrka mi do vykladu. ...  - Pani ucitelka, mozem byt potrestany za to, co som neurobil? - Nie! - Neurobil som si domacu ulohu! ...  - Lezie do patmetrovej vysky na dvojmetrovy strom.

Podovolenkoviny Host v hoteli: - Pan hlavny, mate aj nejake studene jedlo? - Skoro vsetky... ... Hranicne prechody su miesta, kde sa prechadza colnikom cez rozum. ...  Turista sa pyta ludozruta: - Toto je vas rodinny album? - Nie, to je moja kucharska kniha. ...  Ked uz k moru, tak k moru penazi. ...  Cestovatela pozvali na veceru. Rozprava zazitky: - Posledne tri roky som zil medzi ludozrutmi... Domaca pani mu skoci do reci: - Preboha, a ja som pripravila baraninu. ...  Turistky najradsej lezia na plazi, plazovi turisti na turistkach.  ... Dvaja turisti nastupili do poschodoveho autobusu. O chvilu jeden zide a hovori: - Budeme sediet radsej dole, tam hore totiz nie je sofer. ... Voda v kolene more nenahradi. ...  Bola som na dovolenke, - chvali sa pani Katka, - a prezila som tam niekolko vzrusujucich noci... - Vazne? A stary ti ostal doma? ...  - Slecna, dovolte aby som vas nakremoval. O chvilu vas zacnem opalovat. ...  Zavola riaditel zamestnanca a pyta sa ho? - Mate radi teple pivo? - Nie. - Mate radi spotene zeny? - Nie. - Tak pojdete na dovolenku v zime. ...  Na krcnych oddeleniach zajazdy na Krk nepredavaju. ...   Pyta sa kolega kolegu: - Tak co, mal si na dovolenke pokoj? - Mal, ale az druhy tyzden, ked zenu pichla osa do jazyka. ...  - Najjuznejsi cip Afriky sa vola Mys dobrej nadeje. ...  - Co by som si mal bezpodmienecne pozriet vo vasom meste? - pyta sa zahranicny turista. - Popoludni bude vyborny futbal v televizii. ... Narody tiahnu k moru, je to priam morova epidemia. J. Pupis Cestne uznanie za kresbu s nazvom Vystup na Rysy na 12. rocniku medzinarodnej sutaze kresleneho humoru a satiry O Bomburovu porota udelila karikaturistovi Janovi Schusterovi z Bratislavy.