Ako boli chodit po zemi...

   Volam sa Masa. Som macka domaca, ktora ma rada pohodlie a neohrdne ani maskrtou. Zijem pekny zivot. V mojej rodine ma maju radi, priam som oblubena. Som taky zvlastny typ macky. Dokazem sa urazit, dokazem poskriabat, ale dokazem byt aj poriadna vtierka. Panov som ocarila nielen povahou, ale hlavne sfarbenim, takzvanym melirom.
   Som mensia macicka, chuda, no to si nikto nevsimne, lebo moj kozuch sa pysi hunatym porastom ciernej lesklej dlhsej srsti, ktora ma miestami korunky oranzovozlteho meliru.
   No ale dost bolo rozpravania o mojej krase. Teraz si myslite, ze som ta najkrajsia a moj zivot je bez problemov. Nie, toto tvrdenie musim okamzite vyvratit. Zijem v dome pri ceste. Cesta, hm, tazka prekazka. Ako sa dostat na druhu stranu? Rada tam chodim, ale je to riziko. Ta cesta je hlavna. Je na nej vsak povolena len rychlost 40 km/h. To by bolo v poriadku, ale auta, teda soferi ju vobec nedodrziavaju. Ja som sa ako tak naucila chodit cez cestu, ale nikdy neviete, aky sofer vam moze prejst po krku.
   Som viacnasobna matka. Kedze mojim panom sa velmi pacim, moje maciatka si dvakrat nechali. Prva bola macicka Basenka. Bola presne ako ja. Taka mala gulka, ktora neskor vyrastla na peknu slecnu. Zaujal ju svet na druhej strane cesty. Nezila hadam ani pol roka a presiel ju akysi sofer, ktoremu bolo jedno, ze usmrtil zviera. Hlavne, ze sa ponahlal. O rok som mala dalsie maciatko. Tiez dostala meno Basa, lebo jej velmi pristalo. Taka nezbednica – Basica. Hrave maciatko. Do rodiny panov zapadla, vsetci sa s nou radi hrali. Este aj ich milacik psik. Az jedno rano bolo nehybne telicko opat na krajnici cesty. Uz nikdy nechcem mat deti!
   Tymto smutnym pribehom chcem zaujat ludi a presvedcit ich, aby dodrziavali rychlosti predpisane v obciach. Tentokrat zahynuli moje nevinne deti. Ale mozu zahynut aj ludske deti. Nechcime, aby chodenie po zemi bolelo.
   Natalia Pavelkova – v minulom skolskom roku ziacka 9. A triedy ZS Karola Raposa v Brezne – za tuto pracu dostala ocenenie poroty 4. rocnika sutaze Cesty za poznanim minulosti v kategorii proza.

 

 Pred sedemdesiatimi piatimi rokmi v Madarsku sportovec

Alojz Sokol

     Rodak z Hronca od troch rokov vyrastal u krstnych rodicov, zakladne studia absolvoval v Banskej Stiavnici a v Leviciach. Pustil sa aj do studia mediciny v Budapesti, ale toto studium nedokoncil. Stal sa zupnym archivarom v Sahach, po roku 1918 statkarcil v Berencebarati. Bol priekopnikom uhorskej a slovenskej atletiky, pretekal vo viacerych disciplinach, v Budapesti startoval za Uhorsky atleticky klub. V roku 1896 sa stal majstrom Uhorska i Ciech v behu na 100 yardov a prekonal trinast uhorskych rekordov. Najvacsi uspech dosiahol na prvych novodobych olympijskych hrach v roku 1896 v Atenach. Startoval v siestich disciplinach, v behu na 100 m obsadil tretie miesto, v trojskoku vykonom 12,30 m stvrte miesto. Po olympiade uz aktivne nepretekal. V roku 1897 prispel k zalozeniu Uhorskeho atletickeho zvazu.
   Alojz Sokol sa narodil 19. juna 1871 v Hronci a zomrel 9. septembra 1932 v Berencebarati v Madarsku. V rodnej dedine ma pamatnu tabulu.

(ap)

---

Zivot v jeho jedinecnej podobe (Tuto cast mojej zbierky venujem specialne mojej prvej laske Ajke L. ) Najkrajsi cit K ziadnej zene som necitil to, co k tebe. Myslim to vazne, ved neklamal by som sebe. Bolo to ako magneticka sila. Si krasna a nezna ako vila. Ty si sen, z ktoreho sa nechcem zobudit. Si droga, s ktorou sa nechcem rozlucit. . . . Zivot Aj preto ta milujem, lebo si ako more. Ktore vlnami hladinu brazdi raz dole a raz hore. Skoro kazdy vecer myslienky su zhmotnene pri nasom stole. Je to poezia, nie len vymysly hole. Moja hlava sa niekedy z teba zblazni. Napriek tomu je zivot s tebou blaznivy a krasny.

Budeme spolu az do konca Svoju vernost az do konca zivota som ti slubil. Ty si jedina zena, ktoru som vzdy lubil. Budem s tebou cez den, ked oci otvorene budes mat. Na posteli budem sediet, ked budes spat. S rannym vychodom budem z tvojich snov odchadzat. Som s tebou, aj ked ta nedrzim za ruku. A mozno to predstavuje aj muku. Moj hlas pocujes vzdy vo veternom hluku. Moje pohladenie citis v kazdom slnecnom luci. No myslienka, ze nie som s tebou, ma muci. Uz nie si ty, uz nie som ja. Uz nie sme obaja. Sme dve duse a jedno telo. Je to narkoman, lebo neustale neznosti by si prejavovat chcelo. Budeme spolu dovtedy, az kym nezanikne tento svet. A dalej zit budeme, dokial nezvadne nasej lasky kvet. Peter Kan

---

     Vydareny vecer

   Nikdy som nemal stastie na zeny. Najprv som si myslel, ze mam furu casu na zenenie a velmi som sa ani nenamahal niekoho si zohnat… Ale teraz uz dobrodruh zo mna vyprchal a mladicka nerozvaznost tiez. Fedo, aby ste vedeli, je to moj spolupracovnik a dobry kamarat, mi neraz vravel:

   „To musi byt strasna otrava, prist vecer do prazdneho bytu…“

   Jemu sa to dobre hovori, ked on natrafil na taku tolerantnu zenusku, akych zas az tak vela nie je. Uviazat si na krk nejaku Xantipu tiez nie je bohvieco, to radsej budem ako kol v plote. Nuz, a tak, ked prisiel ako dohadzovac, vypocul som si ho. Vraj, je to celkom sympaticka mlada dama, vzdelana a jedinacik. Ze ona ma uz videla a celkom sa jej pozdavam. Fedo jej moju malickost ukazal raz cestou v elektricke, vobec neviem, kedy to bolo, ale ja som ju este nevidel. Dohodol mi s nou schodzku. Vraj pojdeme na veceru do nobl restauracie, najlepsej v meste.

   Bol som v lekarni vybrat recept starej mame a napadlo mi kupit si nejaky ustny sprej. No, ked uz mam vecer to rande… Ved, co ked nahodou budeme vecerat nejaku cibulu, nebodaj i cesnak, nechcem sa citit trapne. Moderna veda ma uz liek na vsetko, tak co to nevyuzit? Za pultom stala mlada dievcina, blondinka, podla mojho gusta, az prilis pekna na to, aby robila lekarnicku.

   Pockal som, az vybavi vsetkych ludi, a potom som jej polohlasom povedal:

   „Pani magistra Alenka, prepacte, citam vam to na menovke. Prosim vas, poradte mi, mam sa vecer stretnut s damou a viete, potreboval by som nieco na vylepsenie ustnej dutiny…“

   „Ale, samozrejme, mame tu toho viac. Myslim, ze tento pripravok je najkvalitnejsi a ma dlhotrvajuci ucinok.“

   „Dobre, zoberiem si ho. A este, ak mate nieco proti poteniu, nejaky dobry antiperspirant, jeden na telo a druhy na nohy.“

   „Ano, dam vam nieco spolahlive..“

   „Dakujem.“

   „Prepacte, ale ako som vyrozumela, idete na prvu schodzku, vsak? Takze by nebolo od veci, viete, ak by sa situacia tak vyvinula, ze… no, viete, co myslim…“

   Nechapavo som pokrutil hlavou.

  „No, predstavte si, ze dama bude pekna, bude sa vam pacit, velmi pacit…“ zvodne cmukla, „co potom? Zoberte si pre kazdy pripad aj balicek prezervativov, nakoniec, nikdy nie je od veci mat nieco take pri sebe.“

   „No dobre, ked myslite, vy ste odbornicka, viete, co ludia ziadaju…“ jachtal som. Bol som cerveny az za usami a najradsej by som bol uz za dverami. Pomyslel som si, ze si ich budem musiet niekde ukryt, ved by som nezniesol to pomyslenie, ze by mi moja dama prisla na to, ze pocitam hned na prvej schodzke s takou moznostou. Urcite by ma mala za chlipnika… „Dobre, zabalte mi to vsetko, prosim,“ povedal som a chystal som sa platit.

   „Pane, mala by som pre vas este jednu dobru radu. Viete, mohlo by sa stat, ze by ste sa s vasou laskou zblizili, ako som uz povedala, velmi zblizili… Statistiky hovoria, ze na prvych schodzkach su muzi velmi napati, a tak sa moze stat, ze dojde k zlyhaniu. Mala by som nieco aj na tuto eventualitu.“

   „Myslite…“ povedal som sotva pocutelnym hlasom a nahlas preglgol. Nenapadne som sa poobzeral po lekarni, ci som sam.    

   „Mate na mysli tie modre tabletky? No, ked myslite…“ Vobec som nevedel, ako mam zareagovat. Nikdy by som si nebol pomyslel, ze zucastnit sa na rande je take komplikovane. A opat som si predstavil ten trapas, keby dotycna dama vedela, ze mam pri sebe i toto… No, amen! Ale hrdost a hanba musi bokom, darmo, vsetko nieco stoji, pomyslel som si.

   Zaplatil som a snazil som sa cim skor vypadnut.

   Ked som uvidel, s kym budem vecerat, od soku som zabudol, ako sa drzi v rukach pribor. Vlna cervene ma oblievala postupne odhora az nadol. Povzbudivy usmev mojej partnerky ma vsak vytiahol z najhorsieho.

   Vecer sa nam mimoriadne vydaril. A potom aj tie dalsie a dalsie. Uz neprichadzam domov do prazdneho bytu. Cestou z prace sa vzdy zastavim v lekarni a vyzdvihnem moju manzelku, magistru Alenku a potom aj v skolke nase male ratolesti. A to, co mi vyviedla pred prvou schodzkou, som jej uz davno odpustil.

Emilia Molcaniova   

---

V Pohronskej Polhore uvazuju o zalozeni obecnej firmy

   Po mame aj po otcovi je Polhorka. Do komunalnej politiky vstupila v roku 1994 ako clenka obecneho zastupitelstva a vo volebnom obdobi 1994 -1998 zaroven aj zastupkyna starostu Pohronskej Polhory. Usilovala sa svojou troskou prispiet do rozvoja kultury a duchovneho zivota obce. Pod jej vedenim obnovili ochotnicke divadlo, zalozili detsky divadelny subor Pramienok, zmiesany spevokol Brest, viedla obecnu kniznicu a s MUDr. Martinom Tesakom polozila zaklady tradicie Michalskych hodov. V roku 2002 sa rozhodla kandidovat na post starostu a uspela. Starostka Pohronskej Polhory Mgr. Hyacinta Tyciakova.

           Vyznanie na uvod
   „Starostkou som druhe volebne obdobie. Do prveho volebneho obdobia som vstupovala so zmiesanymi pocitmi. Obavala som sa, ako ma obcania prijmu vo funkcii, kde predtym ziadna zena nebola. Samozrejme, ze clovek ma svojich privrzencov, ale aj neprajnikov. Bala som sa, ci ziskam doveru obcanov. Okrem toho to bolo obdobie, v ktorom na samospravu prechadzali nove kompetencie. Ale obcania ma svojimi hlasmi podporili aj v druhom volebnom obdobi. Snazim sa robit tak, aby som ich doveru nesklamala,“ vyznava sa Mgr. H. Tyciakova. Inspiraciu cerpa aj z Desatora dobreho starostu,  ktore objavila kdesi v obcianskej nauke a vyuke pre mestianske skoly z roku 1936, a zaramovala si ho.

      V prvom volebnom obdobi 2002 - 2006
   sa v obci pod jej vedenim podarilo dokoncit druhu etapu vystavby verejneho vodovodu: „Vodicka v nasej obci je dost bolava zalezitost, pretoze cistime povrchovy zdroj - potok.“ Druhu etapu vystavby dokoncili vlani, ale... „V prvej etape upravna vody nebola skolaudovana pre nevysporiadane vlastnicke vztahy k pozemkom a pre castu poruchovost upravne vody. Stojime pred kolaudaciou. Verim, ze coskoro budeme montovat vodomery a do konca roka bude voda spustena,“ dodala.

           Podarilo sa splnit velky sen
   Vlani sa starostke podarilo splnil jej velky sen - zriadili zakladnu umelecku skolu, ktoru navstevuje stotridsat deti vo vytvarnom a hudobnom odbore, casom by chceli zalozit aj literarno-dramaticky a tanecny odbor. Minuly rok robili rekonstrukcne prace aj v zakladnej skole, lebo hrozilo, ze ju regionalny urad verejneho zdravotnictva zatvori pre dezolatny stav socialnych zariadeni. „Zrekonstruovali sme chlapcenske zachody za 350 tisic korun, pripravili sme priestory pre ZUS-ku, robili sme triedy, socialne zariadenia, malovali sme, nieco sa robilo aj v materskej skole. Tento rok pokracujeme dalsimi socialnymi zariadeniami v skole. Na malovanie strechy sme od ministerstva dostali podporu 500 tisic korun. Takto postupne kazdy rok by sme radi dali skolu do poriadku, pretoze ma uz svoje roky.“ Aj v oblasti skolstva sa Mgr. H. Tyciakova riadi Desatorom dobreho starostu, ktore v bode 5 hovori: „Podporuj vsetko, co napomaha skolstvu tvojej obce. Nic lepsieho, ako dobre vzdelanie, okrem zdravia, nemozeme zelat nasim detom.“ V case nasej navstevy opravovali dvor materskej skoly, do poriadku davali ihrisko, zadovazili drevene domceky, preliezky, smykalku, aby deticky mali kulturnejsie prostredie.

       Z rozpoctu obce
   zrekonstruovali cestu na Banoch v hodnote 1 milion 200 tisic korun. V budove obecneho uradu zaviedli kamerovy system. Velkou investiciou je malovanie domu smutku, ktory pred dvoma rokmi upravovali zvnutra. „Bola by som rada, keby sa nam podarilo opravit aj nadvorie, ktore je uz poskodene, a zmodernizovat osvetlenie,“ dodala starostka.

   Co planuju?
   „Opat sa vratim k vode. Aj do volebneho programu som si dala zabezpecenie kvalitnej pitnej vody. Radi by sme stiahli pramene, ktore su v blizkosti obce, no treba sledovat ich prietocnost a ziskat financne prostriedky. So starostom Michalovej sme rozmyslali o spolocnej kanalizacii, no na kanal nam treba 100 milionov korun pre obidve obce. Polhora totiz nemoze urobit kanalizaciu bez Michalovej, minimalne sa musime prekopat jej uzemim, lebo jediny vhodny pozemok na cistiaren odpadovych vod je na Kubickej.“ Planuju este zrekonstruovat zastarane verejne osvetlenie, dokoncit zacate ihriska. „Ciernym bodom“ P. Polhory je velke smetisko - cierna skladka v lokalite Podlipou, ktorej likvidacia si vyziada nemale financie.

       Pomohla by obecna firma
   Obyvatelia Polhory maju k dispozicii kadernictvo, novy kozmeticky salon, cukrarensku vyrobnu, cukraren, kvetinarstvo, na kazdej ulici obchody. Male fitness centrum Bozka financovala rodacka zijuca v Prahe, ktora na ucet obce poslala 50 tisic korun ako dar rodiny Popperovej. „Nasi obcania snad ani nevedia, ze v sprave mame devat obecnych budov, ktore treba stale udrziavat: novu budovu obecneho uradu, stary obecny urad (lekaren, prakticky lekar, detska lekarka, na poschodi druzstvo majitelov oviec, centrum Bozka, predajna), stolarsku dielnu, skolsku bytovku, klub dochodcov, turisticku ubytovnu, dom smutku, strelnicu na Zbojskach a matersku skolu, kde je aj posta a vytvarny odbor „zusky“. Pocitujeme chronicky nedostatok remeselnikov. Ludia, ktori robia na aktivacnych pracach, nie su odbornici. Uvazujeme o zalozeni obecnej firmy, kde by bolo zamestnanych par ludi. Obecna firma by nerobila roboty len pre nasu dedinu, ale aj v okoli, aby si jej zamestnanci dokazali na seba zarobit.“

   Prve krociky v rozvoji cestovneho ruchu
   Vytvorili spolocnost s rucenim obmedzenym Zbojska v spolupraci s podnikatelom, ktory zrekonstruoval staru salasnicku kolibu patriacu obci. V zariadeni na obcerstvenie sa bude dat aj ubytovat, moznoze casom tam budu predavat aj nejake vyrobky zo salasa. Cakaju uz len na schvalenie. „Bola by som rada, keby sa rozvijala aj lokalita Kratke a jej prepojenie s Ciernym Balogom, ktory pristupil k nasmu mikroregionu Muranska planina. S Tisovcom sme vypracovali urbanisticku studiu lokality Zbojska a keby sme mali vypracovany uzemny plan, lepsie by sme sa mohli hybat a ziadat financie. Chcela by som, aby u nas mladi ludia stavali a neodchadzali do zahranicia. V lokalite Bany uz prebehol register obnovenej evidencie pozemkov, cize pozemky su vysporiadane a vhodne na vystavbu rodinnych domov.“

   Zaverecne vyznanie
   „Mam rada svoju rodnu dedinu a ludi v nej. Nevedela by som zit inde. Pocas studii som bola v Bratislave, pracovala som ako archivarka v Brezne, ale citila som, ze by som mala robit nieco ine. Praca s ludmi a pre ludi ma bavi. Naplna ma. Tesi ma, ked sa nam nieco podari. Nastupovala som so zmiesanymi pocitmi, ale dovera obcanov ma posilnuje. Snazim sa dodrziavat Desatoro dobreho starostu, ako sa da. Samozrejme, ze clovek sa s kadecim stretne, nie kazdemu sa da vyhoviet, ale snazim sa viest aj svojich spolupracovnikov k tomu, ze prvorady je obcan, ze sme tu my pre neho, nie obcan pre nas. Nie je to vzdy jednoduche, ale je to pekna praca. Doteraz som ani raz nelutovala, ze som vstupila do komunalnej politiky.“

(ng)

Zrekonstruovana koliba caka na prvych navstevnikov.	Dom smutku dostane „novy sat“.	Deti sa budu mat kde vysantit.