18. SEPTEMBER 2007 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

       

Vzacne obrazky

Kto bol ucastnikom vyletu do Slovenskeho raja v auguste 1943 a pri akej prilezitosti sa tento vylet uskutocnil? Nepoviete nam to? Zavolajte na c. tel. 6112283.

 


Ruz 

   Uff! To bola teda dovolenka! Smola sa nam lepila na paty uz od zaciatku. A teraz este aj toto! Akoby nestacilo prist o batozinu priamo na letisku a chytit infekcnu hnacku… Malvinka stratila na plazi svoj ruz a katastrofa bola na svete!  Keby sme stratili doklady, nic sa nedeje, pretoze i v najvzdialenejsej cudzine mame zastupitelske organy a tie dokazu nahradne doklady vyrobit na pockanie. Ale co s tymto? Kde teraz zozenieme ruz presne identickej farby, lesku a odtiena? Naviac so zlatym napisom My lady?
   „Celu noc som nespala, neviem, ako to prezijem. Vies predsa, aka som nemozna bez ruzu. Vyzeram otrasne… Ako sa teraz objavim na verejnosti? A ako na protiven, pozajtra mame ten vecierok s rodakmi. Som odpisana na celej ciare…“ bedakala uz od rana.
   A potom rezolutne rozhodla:

   „Ty si zoberies zapadnu a severnu cast metropoly a ja vychodnu a juznu. To by bol v tom cert, aby sme ho nepozhanali. Ved je tu butikov a parfumerii na mraky.“

   Marne som argumentoval, ze neviem presne, akej farby bol, len viac som vyostroval uz i tak zlozitu situaciu.

   „Tak, takto si ma ty vsimas... Vobec ma nemas rad… Naviac si neschopny pozhanat taku jednoduchu vec… Ach ja nestastna, coho som sa to len dozila…“

   A tak sme cely den namiesto lezania na plazi surfovali po uliciach a skupovali kozmetiku. Vecer som vysypal svoj ulovok na postel a spolu s manzelkinymi exemplarmi lezalo na kopke mozno i sto vzoriek ruzov. Unaveny, ale spokojny s vysledkom svojej patracej cinnosti, som sa siel po celodennej drine do kupelne obriadit. Prave som bol oblozeny penou na holenie, ked som zacul z vedlajsej miestnosti kvilenie. To Malvinka testovala jednu vzorku za druhou.

   „Niee!! To nemoze byt pravdaa! Ani jeden nie je My ladyy! Len sa pozri, vsetky su nanic!“ otrcala na mna vyspulene namalovane pery, podla mna celkom zvodnym odtienom. Za inych okolnosti by som ju bol schytil a… No, musel som sa zatvarit utrpne a prijat fakt s vaznou tvarou. Boze, tie zeny…

   Rano to bolo este horsie. Kedze celu noc preplakala, mala opuchnute oci a pred zrkadlom zalostila, ako hrozne vyzera v jednom zo zakupenych odtienov. Nuz, bola to pravda… Radost som jej urobil aspon tym, ze som s nou suhlasil. Na plaz vsak v ziadnom pripade nesla. Ako by aj mohla? Nenamalovana?

   Potom som dostal spasonosny napad. Nenapadne som zobral jeden ruz z hrby na toaletnom stoliku a povedal som, ze idem nieco vybavit na recepciu. Zasiel som do najblizsieho zlatnictva a dal urobit nan onen zazracny napis. Ukazal som ho Malvinke, a to vam teda poviem, taky stastny usmev som u nej este za tie tri roky nasho manzelstva nevidel.

   „Ty si moja zachrana! Ved je to presne ten isty odtien ako moj. Kde si ho zohnal? Drahy, ty si genius, prepac, ze som ta mala za neschopneho…“

   Kriza bola zazehnana. Zbytok dovolenky si moja draha nosila My lady vsade so sebou a svoj poklad nespustila z oci. To bolo minuly rok a kedze sa blizi tohtorocna dovolenka, s hrozou sledujem, ako jej z My lady rapidne ubuda. Co ak sa jej minie v nejakej cudzej destinacii uprostred odlahlej divociny alebo pri prechode Sinajskou pustou…?

Emilia Molcaniova

 

Patdesiatka Pavla Datka

   Tohtorocny deviaty september bol vyznamnym dnom pre ciernobalockeho rodaka, uz osemnast rokov zijuceho v kanadskom meste Windsor - Pavla Datka, ktory tam oslavil svoje patdesiate narodeniny.

   Skolske roky prezil v Ziari nad Hronom, kde navstevoval Ludovu skolu umenia, odbor balet a amatersky tancoval v subore Hron. Osud mu pripravil cestu profesionalneho tanecnika, ale preslo mnoho casu, kym sa mu tento sen splnil. Vyucil sa za nastrojara. Po skonceni odborneho ucilista nastupil do Vojenskeho umeleckeho suboru a po dvoch uspesnych rokoch vyhral konkurz do SLUKu. Cez Ceskoslovensku umelecku agenturu sa neskor dostal do Nemecka, kde sa aj ozenil s obciankou vtedajsej NSR. Ako solista dlhe roky predvadzal svoje umenie v roznych statoch sveta. Po mnohych problemoch sa z Nemecka vratil domov a baletne cvicky i tanecne cizmicky vymenil za tazku pracovnu obuv tavica v ziarskej hlinikarni, pri vysokej peci v Kosiciach a „makal“ tiez na pile v Ciernom Balogu - Janosovke, v bratislavskom Strojservise i na bagri v Kosiciach.
   Pred rokom 1989 emigroval do Rakuska a odtial po vybaveni potrebnych dokladov z uteceneckeho tabora sa usadil v Kanade, ktora ho zaregistrovala ako politickeho utecenca. Tu uplatnil svoj talent tanecnika naplno, no napokon podlomene zdravie mu nedovolovalo pokracovat, a tak sa zacal venovat verejnoprospesnej cinnosti, postupne aj v prospech krajiny v strede Europy - rodneho Slovenska, krajiny, ktora mu sice nepriala, ale aj napriek tomu ju neprestal milovat.
   Z vacsich akcii, na ktorych sa podielal, hodno spomenut jeho ucast na financovani novostavby Slovenskeho narodneho divadla. Financoval medene tabulky s cudzojazycnym textom na pomnik s bronzovou bustou vyznamneho lesneho odbornika Jozefa Dekreta-Matejovie v Banskej Bystrici, tiez rozne podujatia a publikacie vydavane najma v breznianskom regione. Brezno mu vdaci najma za jeho aktivitu medzi zahranicnymi Slovakmi v Kanade i v USA, kde neunavne a trpezlivo ziskaval financne prostriedky na zrealizovanie bronzovej sochy najvyznamnejsej osobnosti literarneho Brezna medzi dvoma vojnami - Martina Razusa, ktora bola odhalena vlani v auguste. Nasi krajania patrili medzi najstedrejsich darcov a na sochu zozbierali vyse 300 tisic slovenskych korun. Zasluhou Pavla Datka ziskalo mesto sponzorske dary aj na rekonstrukciu synagogy i napriklad na obleky pre muzov zo Spevackeho zboru mesta Brezno. Vyznamne pomahal organizatorom medzinarodnej sutaze kresleneho humoru a satiry O Bomburovu sablu, kde sa okrem financnej pomoci snazil ziskavat karikaturistov do sutaze (v 12. rocniku ich bolo z Kanady dvadsatstyri) a vdaka jeho iniciative sa podarilo podujatie obohatit o spickovych autorov z tohto kontinentu.
   Za tieto aktivity a sirenie dobreho mena Brezna vo svete Miestny odbor Matice slovenskej v Brezne spolu s organizacnym vyborom sutaze O Bomburovu sablu navrhol Pavlovi Datkovi udelit ocenenie Cestny obcan mesta Brezno, ktore v jeho mene v januari 2007 na slavnostnom zasadnuti mestskeho zastupitelstva prevzala vtedajsia predsednicka miestneho odboru Matice slovenskej Maria Maculova, pretoze vazne zdravotne problemy mu nedovolili vycestovat na Slovensko.
   Vzacne okruhle zivotne jubileum dava prilezitost Pavlovi Datkovi do dalsej patdesiatky zazelat pevne zdravie, mnoho zivotneho optimizmu, elanu, vytrvalosti a dalsie uspokojenie z jeho zasluznej prace trvalej hodnoty.

Daniel Rakyta


Polomka ma zopar prvenstiev

   Dvadsatdva rokov odpracoval v breznianskej nemocnici, k ucnovke si urobil nadstavbu a neskor dialkovo vystudoval vysoku skolu elektrotechnicku. Vyrastal v Polomke a presne vie, co tam ludom chyba. Od roku 2002, kedy prvykrat vyhral komunalne volby na funkciu starostu, sa v obci vela zmenilo. Nechvali sa tym, ale za posledne roky sa v Polomke preinvestovalo asi najviac z celeho Horehronia. Uspesny je pri ziskavani penazi z eurofondov. Niet divu, ze prioritou Ing. Jana Lihana v druhom volebnom obdobi je podat dalsie projekty na europske zdroje a tiez dokoncit rozbehnute projekty. O svojej filozofii hovori: „Treba robit z toho, co mame a potom ziadat viac z fondov, vtedy mozeme ukazat – pozrite, co robime, necakame.“

Miesanku „skrmi“ elektraren
    Starostovia okresu Brezno a podnikatelia v polnohospodarstve vlani odisli do rakuskeho Gussingu, aby videli, ako funguje bioplynova stanica. Pracuje na zaklade dodavok zelenej hmoty (zmes mladej kukurice, travy a lucerny). „Generacia dnesnych patdesiatnikov si pamata, ako vyzerala Polomka kedysi, vsetko pokosene, upravene. Teraz sa obrabaju iba plochy lahko pristupne z dediny. Obyvatelstvo je prestarnute, mladi uz maju ine zaujmy. Za tonu zelenej hmoty v Rakusku polnohospodari dostanu 20 az 21 eur. Bola by to motivacia aj pre ludi s nizsim vzdelanim, aby sa venovali pestovaniu miesanky. Hovadzi dobytok spasie vzdialenejsie luky a nebudu sa sem tlacit vrby a ine nekulturne rastliny,“ vysvetluje starosta. „Elektricka energia vyrobena z biomasy sa pusti do verejnej siete a bude sa odpredavat. Odpadovym teplom vykurime obecne budovy alebo aj rodinne domy, ak ich majitelia prejavia zaujem. V porovnani s plynovym vykurovanim bude lacnejsie. Dodavku surovin pre bioplynovu stanicu budu robit ludia z obce a okolia, zmluvy pripravime na 5 – 10 rokov. Ziskaju istotu, ze ich produkciu stanica odkupi, nebudu zavisli od pocasia.“ Odpad dodavatel spatne odoberie, alebo sa preda zahradkarom ako hnojivo. Tak vytvoria prirodzeny kolobeh, nic sa nebude skladovat. Rozhodli sa pre jednomegawattovu stanicu (tisic kilowatthodin energie).

 Cestovny ruch
 
 „Kazda obec mikroregionu ma ine zaujmy – Telgart, Sumiac  Valkovna a Pohorela chcu vybudovat sedackovu lanovku na Kralovu holu, cyklotrasy, Helpa chce lyziarsky vlek... kazdy ma inu prioritu,“ tvrdi  Ing. Jan Lihan. Poslanci obecneho zastupitelstva v Polomke sa zhodli na tom, ze treba dobudovat lyziarsky areal. Z rozpoctu uvolnili peniaze na dokoncenie ubytovacej casti zariadenia na Bucniku. Lizing na snezne dela a uver na vlek uz splatili. Obec vlastni pat diel a tri lyziarske vleky – s dlzkou 70, 600 a 1580 m. Do zimy chcu zrekonstruovat cerpaciu stanicu, aby efektivne zasnezovali zjazdovky. „V sucasnosti je problem, ze Slovensky pozemkovy fond ma od marca 2006 zakaz odpredavat majetok. Potrebujeme odkupit 270 mē na pristupovu komunikaciu. Mame schvalenu cenu, ale pozemok vdaka tomuto politickemu rozhodnutiu zatial nemame na liste vlastnictva,“ dodava. Od poskytovatelov ubytovania v penzionoch a v sukromi nevyberaju dan. Chcu, aby sa cestovny ruch „rozbehol“, v najblizsom obdobi preto poplatky nezavedu.
  
Cisticku odpadovych vod (COV) zrealizovali v roku 1995 ako prvi na Horehroni. No potom pokracovali vo vystavbe zberacov slabym tempom. Rocne ich stoji prevadzka cisticky priblizne 450 000 korun. Az za poslednych pat rokov dobudovali z vlastnych zdrojov takmer patkilometrovy usek zberaca. Z poplatkov teraz ziskaju tolko, ze zostane aj na opravy COV. Neprislo to same, investovat museli do strojoveho parku, kupili „kopaci“ stroj JCB za 2,5 miliona korun. Kedze na vykopove prace nemuseli privolavat cudzie firmy, investicia sa im za rok vratila. Kanalizaciu uz maju pripravenu na sedemdesiatich percentach uzemia. Vodarom ponukli spolupracu, vo vykope nad kanalizaciou vedu vodovodne potrubia. „Predpokladom je suhra zastupitelstva, nie zabomysie vojny. Musime riesit to, co trapi ludi. Na kanalizaciu prispela kazda domacnost sumou sesttisic korun. My sme sa zaviazali, ze im zo spolocneho zberaca urobime pripojku po hranicu ich pozemku. Vacsina obcanov to privitala. Za to nasim obyvatelom treba podakovat.“
   Okrem stroja na vykopove prace zakupili novu Tatru 815, osobne vozidlo Kia, smykom riadeny nakladac Caterpillar 242B, holandsky traktor Jonn Deere 5820, ktory budu vyuzivat aj na zimnu udrzbu ciest. Do konca mesiaca pribudne este sipovy hydraulicky pluh. V novembri 2006 dokoncili miestne komunikacie, na ktore dostali z eurofondov 13 milionov korun.

 Ak bude vola obcanov...
   V sucasnosti dokoncuju rozsiahlu rekonstrukciu domu smutku. Rovnu strechu prestavali na sedlovu, ktora je vhodna v tejto oblasti. Materialom prispela urbarska a pasienkova spolocnost a zostatok zakupili. Z cintorina odstranili listnate stromy, ktore pri veternych smrstiach ohrozovali budovu domu smutku a pomniky, padajuce listie zaroven znecistovalo pomniky.
„Na vyrub starych stromov sme mali povolenie. Vycistili sme cintorin a na jar nemusime odpratavat napadane listie. Pamatam si z mladosti, ze sme ho zhrabuvali kazdy rok a pouzivali ako podstielku pre dobytok.“

  
Viacucelova budova v centre Polomky sa zacala stavat zaciatkom devatdesiatych rokov minuleho storocia. Ako vidi jej dokoncenie Ing. Jan Lihan? „Ked si stavbu pozriete zvnutra, musi vam byt jasne, ze preinvestovat treba este 20 – 30 milionov korun. Je to velka budova, zastavana plocha predstavuje 770 mē. Koho dnes presvedcim, aby si zobral do najmu sto stvorcovych metrov? Tu treba cas, pokial sa zrealizuje bioplynova stanica, budeme moct ponuknut lacnejsie vykurovanie v tychto priestoroch. Preco by sme tam napriklad stahovali obecny urad, ked v sucasnych priestoroch mame primerane prevadzkove naklady? Ak bude vola obcanov dokoncit stavbu, musime im zaroven vysvetlit, na kolko rokov zastavime ostatnu investicnu cinnost. Pripravujeme projekty pristavby obecneho uradu, v ktorej by bola zasadacka, a dalsi projekt na upravu gazdovskeho dvora. V nom bude turisticko informacna kancelaria, priestor pre prezentaciu tradicnych remesiel, miestnost a satna pre clenov folklorneho suboru Brezinky, na poschodi bude vystavna plocha. Zastupitelstvo to odsuhlasilo, kde budeme moct, budeme ziadat o financne prostriedky.“

Stare a nove tradicie
  
S mestom Szeged udrziavaju druzobne vztahy, radia sa s nimi pri ziskavani grantov. „Su to krajania, ktori sa v minulosti vystahovali zo Slovenska. Stale pouzivaju slovencinu a je ich radost pocuvat. Pocas Dni mesta Szeged podvecer vystupuju na namesti folklorne subory slovenskeho povodu z mensin zijucich v Ukrajine, Srbsku... Brezinky su tam jedine zo Slovenska. Zaroven je v meste vinny festival, ponukaju tradicne zaviny – z beznych veci urobia atrakciu. To my nedokazeme.“
   V Polomke sedemnast rokov posobi kanonik, jeho spolupracu si starosta vazi. „Obec je konzervativna, 90 % obcanov sa hlasi ku katolickej viere. Po prvom zvoleni za starostu som pozval vtedy este pana dekana na vysvatenie  obecneho uradu. Daroval mi z dreva vyrezanu Pannu Mariu, ktora ma odvtedy v kancelarii cestne miesto.“ Zaroven zalozili tradiciu novorocnych navstev poslancov, pracovnikov obecneho uradu vo farskom urade a na oplatku kanonik so svojim sprievodom navstivi obecny urad pocas sviatku Troch kralov.

Mladi Polomcania nerastu pre sport
   „Mame asi najvacsi sportovy areal na Horehroni, dve plochy futbaloveho ihriska, ale mladi nemaju zaujem o sport,“
postazoval sa starosta. S firmou, ktora kladla parkety v telocvicni, su v sudnom spore. Reklamovali podlahu, ktora ani po piatich rokoch nie je v poriadku - na jar parkety napuchnu,  neskor sa vyhynaju a praskaju. Preto telocvicnu pouzivaju len v obmedzenej miere a cakaju na rozhodnutie sudu. Ziadali o vratenie penazi a su pripraveni podlahu demontovat. Projekcne riesenie zateplenia skoly a telocvicne uz nachystali, cakaju na vyzvy. Uchadzaju sa tiez o financie na viacucelove ihrisko, na ktore vlada vyclenila 50 milionov korun. Tretinou budu prispievat uchadzaci z vlastneho rozpoctu. O rok pridelia milionovu dotaciu az sto obciam.  
   „Ludi, ktori robia v samosprave, si treba vazit, myslim tym ekonomky a referentov z obecneho uradu, su to vsetko fundovani ludia, ktori si vypocuju od obcanov rozne veci,“ konstatuje Ing. Lihan. Ubytok obyvatelstva vidiet aj v Polomke. Pribuda iba romske obyvatelstvo, v sucasnosti ma priblizne 10-percentne zastupenie. „Potrebovali by sme zakon, ktory by donutil platit aj ludi v hmotnej nudzi napriklad za odvoz komunalneho odpadu. Predsa tu ziju a musia sa podielat aspon ciastocne na nakladoch. Ved maju rovnaky servis ako ti, co riadne platia a ja od nich nevymozem ani 150 korun za odpad, ktory produkuju? Toto ma hneva.“    

   Od roku 2003, kedy kupili lis na vyzbierane PET flase (opat ako prvi na Horehroni, dokonca predbehli aj Brezno), zaznamenali pokles objemu vyvezeneho odpadu. Nedavno zamestnanci obecneho uradu a poslanci zastupitelstva v dolinach okolo Polomky urobili brigadu, aby dokazali, ze sa mnozstvo odpadu neznizilo preto, ze tam vznikli nove cierne skladky.
   Dvanasthektarovu plochu medzi Polomkou a castou Hamor vyclenili pre priemyselny park.
„Mame schvaleny aj geometricky plan a komunikujeme so SARIO-m, hladame sposob, ako tam niekoho dostat. Nemam velke oci, moze to byt aj jediny investor, ktory bude zamestnavat aspon sto ludi.“

 (pl)

 Ubytovanie pre 32 osob s vyhladom na lyziarsky areal chcu sprevadzkovat do zimy

Prvy bankomat Dexie na Horehroni namontovali prave v Polomke Na dokoncenie tejto budovy by potrebovali 30 milionov korun Dobrovolny hasicsky zbor patri k aktivnym organizaciam

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT