Ruz
Uff! To
bola teda dovolenka! Smola sa nam lepila na paty uz od zaciatku. A teraz
este aj toto! Akoby nestacilo prist o batozinu priamo na letisku a chytit
infekcnu hnacku… Malvinka stratila na plazi svoj ruz a katastrofa bola na
svete! Keby sme stratili doklady, nic sa nedeje, pretoze i
v najvzdialenejsej cudzine mame zastupitelske organy a tie dokazu nahradne
doklady vyrobit na pockanie. Ale co s tymto? Kde teraz zozenieme ruz presne
identickej farby, lesku a odtiena? Naviac so zlatym napisom My lady?
„Celu noc
som nespala, neviem, ako to prezijem. Vies predsa, aka som nemozna bez ruzu.
Vyzeram otrasne… Ako sa teraz objavim na verejnosti? A ako na protiven,
pozajtra mame ten vecierok s rodakmi. Som odpisana na celej ciare…“ bedakala
uz od rana.
A potom
rezolutne rozhodla:
„Ty si
zoberies zapadnu a severnu cast metropoly a ja vychodnu a juznu. To by bol
v tom cert, aby sme ho nepozhanali. Ved je tu butikov a parfumerii na
mraky.“
Marne som
argumentoval, ze neviem presne, akej farby bol, len viac som vyostroval uz i
tak zlozitu situaciu.
„Tak,
takto si ma ty vsimas... Vobec ma nemas rad… Naviac si neschopny pozhanat
taku jednoduchu vec… Ach ja nestastna, coho som sa to len dozila…“
A tak sme
cely den namiesto lezania na plazi surfovali po uliciach a skupovali
kozmetiku. Vecer som vysypal svoj ulovok na postel a spolu s manzelkinymi
exemplarmi lezalo na kopke mozno i sto vzoriek ruzov. Unaveny, ale spokojny
s vysledkom svojej patracej cinnosti, som sa siel po celodennej drine do
kupelne obriadit. Prave som bol oblozeny penou na holenie, ked som zacul
z vedlajsej miestnosti kvilenie. To Malvinka testovala jednu vzorku za
druhou.
„Niee!! To
nemoze byt pravdaa! Ani jeden nie je My ladyy! Len sa pozri, vsetky su
nanic!“ otrcala na mna vyspulene namalovane pery, podla mna celkom zvodnym
odtienom. Za inych okolnosti by som ju bol schytil a… No, musel som sa
zatvarit utrpne a prijat fakt s vaznou tvarou. Boze, tie zeny…
Rano to
bolo este horsie. Kedze celu noc preplakala, mala opuchnute oci a pred
zrkadlom zalostila, ako hrozne vyzera v jednom zo zakupenych odtienov. Nuz,
bola to pravda… Radost som jej urobil aspon tym, ze som s nou suhlasil. Na
plaz vsak v ziadnom pripade nesla. Ako by aj mohla? Nenamalovana?
Potom som
dostal spasonosny napad. Nenapadne som zobral jeden ruz z hrby na toaletnom
stoliku a povedal som, ze idem nieco vybavit na recepciu. Zasiel som do
najblizsieho zlatnictva a dal urobit nan onen zazracny napis. Ukazal som ho
Malvinke, a to vam teda poviem, taky stastny usmev som u nej este za tie tri
roky nasho manzelstva nevidel.
„Ty si
moja zachrana! Ved je to presne ten isty odtien ako moj. Kde si ho zohnal?
Drahy, ty si genius, prepac, ze som ta mala za neschopneho…“
Kriza bola
zazehnana. Zbytok dovolenky si moja draha nosila My lady vsade so sebou a
svoj poklad nespustila z oci. To bolo minuly rok a kedze sa blizi tohtorocna
dovolenka, s hrozou sledujem, ako jej z My lady rapidne ubuda. Co ak sa jej
minie v nejakej cudzej destinacii uprostred odlahlej divociny alebo pri
prechode Sinajskou pustou…?
Emilia
Molcaniova
Patdesiatka Pavla Datka
Tohtorocny
deviaty september bol vyznamnym dnom pre ciernobalockeho rodaka, uz osemnast
rokov zijuceho v kanadskom meste Windsor - Pavla Datka, ktory tam oslavil
svoje patdesiate narodeniny.
Skolske
roky prezil v Ziari nad Hronom, kde navstevoval Ludovu skolu umenia, odbor
balet a amatersky tancoval v subore Hron. Osud mu pripravil cestu
profesionalneho tanecnika, ale preslo mnoho casu, kym sa mu tento sen
splnil. Vyucil sa za nastrojara. Po skonceni odborneho ucilista nastupil do
Vojenskeho umeleckeho suboru a po dvoch uspesnych rokoch vyhral konkurz do
SLUKu. Cez Ceskoslovensku umelecku agenturu sa neskor dostal do Nemecka, kde
sa aj ozenil s obciankou vtedajsej NSR. Ako solista dlhe roky predvadzal
svoje umenie v roznych statoch sveta. Po mnohych problemoch sa z Nemecka
vratil domov a baletne cvicky i tanecne cizmicky vymenil za tazku pracovnu
obuv tavica v ziarskej hlinikarni, pri vysokej peci v Kosiciach a „makal“
tiez na pile v Ciernom Balogu - Janosovke, v bratislavskom Strojservise i na
bagri v Kosiciach.
Pred rokom
1989 emigroval do Rakuska a odtial po vybaveni potrebnych dokladov
z uteceneckeho tabora sa usadil v Kanade, ktora ho zaregistrovala ako
politickeho utecenca. Tu uplatnil svoj talent tanecnika naplno, no napokon
podlomene zdravie mu nedovolovalo pokracovat, a tak sa zacal venovat
verejnoprospesnej cinnosti, postupne aj v prospech krajiny v strede Europy -
rodneho Slovenska, krajiny, ktora mu sice nepriala, ale aj napriek tomu ju
neprestal milovat.
Z vacsich
akcii, na ktorych sa podielal, hodno spomenut jeho ucast na financovani
novostavby Slovenskeho narodneho divadla. Financoval medene tabulky s cudzojazycnym
textom na pomnik s bronzovou bustou vyznamneho lesneho odbornika Jozefa
Dekreta-Matejovie v Banskej Bystrici, tiez rozne podujatia a publikacie
vydavane najma v breznianskom regione. Brezno mu vdaci najma za jeho
aktivitu medzi zahranicnymi Slovakmi v Kanade i v USA, kde neunavne
a trpezlivo ziskaval financne prostriedky na zrealizovanie bronzovej sochy
najvyznamnejsej osobnosti literarneho Brezna medzi dvoma vojnami - Martina
Razusa, ktora bola odhalena vlani v auguste. Nasi krajania patrili medzi
najstedrejsich darcov a na sochu zozbierali vyse 300 tisic slovenskych korun.
Zasluhou Pavla Datka ziskalo mesto sponzorske dary aj na rekonstrukciu
synagogy i napriklad na obleky pre muzov zo Spevackeho zboru mesta Brezno.
Vyznamne pomahal organizatorom medzinarodnej sutaze kresleneho humoru
a satiry O Bomburovu sablu, kde sa okrem financnej pomoci snazil ziskavat
karikaturistov do sutaze (v 12. rocniku ich bolo z Kanady dvadsatstyri) a vdaka
jeho iniciative sa podarilo podujatie obohatit o spickovych autorov z tohto
kontinentu.
Za tieto
aktivity a sirenie dobreho mena Brezna vo svete Miestny odbor Matice
slovenskej v Brezne spolu s organizacnym vyborom sutaze O Bomburovu sablu
navrhol Pavlovi Datkovi udelit ocenenie Cestny obcan mesta Brezno, ktore
v jeho mene v januari 2007 na slavnostnom zasadnuti mestskeho zastupitelstva
prevzala vtedajsia predsednicka miestneho odboru Matice slovenskej Maria
Maculova, pretoze vazne zdravotne problemy mu nedovolili vycestovat na
Slovensko.
Vzacne
okruhle zivotne jubileum dava prilezitost Pavlovi Datkovi do dalsej
patdesiatky zazelat pevne zdravie, mnoho zivotneho optimizmu, elanu,
vytrvalosti a dalsie uspokojenie z jeho zasluznej prace trvalej hodnoty.
Daniel Rakyta
Polomka ma
zopar prvenstiev
Dvadsatdva rokov odpracoval v breznianskej nemocnici, k ucnovke si urobil
nadstavbu a neskor dialkovo vystudoval vysoku skolu elektrotechnicku.
Vyrastal v Polomke a presne vie, co tam ludom chyba. Od roku 2002, kedy
prvykrat vyhral komunalne volby na funkciu starostu, sa v obci vela zmenilo.
Nechvali sa tym, ale za posledne roky sa v Polomke preinvestovalo asi
najviac z celeho Horehronia. Uspesny je pri ziskavani penazi z eurofondov.
Niet divu, ze prioritou Ing. Jana Lihana v druhom volebnom obdobi je podat
dalsie projekty na europske zdroje a tiez dokoncit rozbehnute projekty. O
svojej filozofii hovori: „Treba robit z toho, co mame a potom ziadat viac
z fondov, vtedy mozeme ukazat – pozrite, co robime, necakame.“
Miesanku „skrmi“ elektraren
Starostovia okresu Brezno a podnikatelia v polnohospodarstve vlani odisli do
rakuskeho Gussingu, aby videli, ako funguje bioplynova stanica. Pracuje na
zaklade dodavok zelenej hmoty (zmes mladej kukurice, travy a lucerny). „Generacia dnesnych patdesiatnikov si pamata, ako vyzerala Polomka kedysi,
vsetko pokosene, upravene. Teraz sa obrabaju iba plochy lahko pristupne z
dediny. Obyvatelstvo je prestarnute, mladi uz maju ine zaujmy. Za tonu
zelenej hmoty v Rakusku polnohospodari dostanu 20 az 21 eur. Bola by to
motivacia aj pre ludi s nizsim vzdelanim, aby sa venovali pestovaniu
miesanky. Hovadzi dobytok spasie vzdialenejsie luky a nebudu sa sem tlacit
vrby a ine nekulturne rastliny,“ vysvetluje starosta. „Elektricka
energia vyrobena z biomasy sa pusti do verejnej siete a bude sa odpredavat.
Odpadovym teplom vykurime obecne budovy alebo aj rodinne domy, ak ich
majitelia prejavia zaujem. V porovnani s plynovym vykurovanim bude
lacnejsie. Dodavku surovin pre bioplynovu stanicu budu robit ludia z obce a
okolia, zmluvy pripravime na 5 – 10 rokov. Ziskaju istotu, ze ich produkciu
stanica odkupi, nebudu zavisli od pocasia.“ Odpad dodavatel spatne
odoberie, alebo sa preda zahradkarom ako hnojivo. Tak vytvoria
prirodzeny kolobeh, nic sa nebude skladovat. Rozhodli sa pre
jednomegawattovu stanicu (tisic kilowatthodin energie).
Cestovny ruch
„Kazda obec
mikroregionu ma ine zaujmy – Telgart, Sumiac Valkovna a Pohorela chcu
vybudovat sedackovu lanovku na Kralovu holu, cyklotrasy, Helpa chce
lyziarsky vlek... kazdy ma inu prioritu,“ tvrdi Ing. Jan
Lihan. Poslanci obecneho zastupitelstva v Polomke sa zhodli na tom, ze treba
dobudovat lyziarsky areal. Z rozpoctu uvolnili peniaze na dokoncenie
ubytovacej casti zariadenia na Bucniku. Lizing na snezne dela a uver na vlek
uz splatili. Obec vlastni pat diel a tri lyziarske vleky – s dlzkou 70, 600
a 1580 m. Do zimy chcu zrekonstruovat cerpaciu stanicu, aby efektivne
zasnezovali zjazdovky. „V sucasnosti je problem, ze Slovensky pozemkovy
fond ma od marca 2006 zakaz odpredavat majetok. Potrebujeme odkupit 270 mē
na pristupovu komunikaciu. Mame schvalenu cenu, ale pozemok vdaka tomuto
politickemu rozhodnutiu zatial nemame na liste vlastnictva,“ dodava.
Od poskytovatelov ubytovania v penzionoch a v sukromi nevyberaju dan.
Chcu, aby sa cestovny ruch „rozbehol“, v najblizsom obdobi preto poplatky
nezavedu.
Cisticku odpadovych
vod (COV) zrealizovali v roku 1995 ako prvi na Horehroni. No potom
pokracovali vo vystavbe zberacov slabym tempom. Rocne ich stoji prevadzka
cisticky priblizne 450 000 korun. Az za poslednych pat rokov dobudovali z
vlastnych zdrojov takmer patkilometrovy usek zberaca. Z poplatkov teraz
ziskaju tolko, ze zostane aj na opravy COV. Neprislo to same, investovat
museli do strojoveho parku, kupili „kopaci“ stroj JCB za 2,5 miliona korun.
Kedze na vykopove prace nemuseli privolavat cudzie firmy, investicia sa im
za rok vratila. Kanalizaciu uz maju pripravenu na sedemdesiatich percentach
uzemia. Vodarom ponukli spolupracu, vo vykope nad kanalizaciou vedu
vodovodne potrubia. „Predpokladom je suhra zastupitelstva, nie zabomysie
vojny. Musime riesit to, co trapi ludi. Na kanalizaciu prispela kazda
domacnost sumou sesttisic korun. My sme sa zaviazali, ze im zo spolocneho
zberaca urobime pripojku po hranicu ich pozemku. Vacsina obcanov to
privitala. Za to nasim obyvatelom treba podakovat.“
Okrem stroja na vykopove prace zakupili novu Tatru 815, osobne vozidlo Kia,
smykom riadeny nakladac Caterpillar 242B, holandsky traktor Jonn Deere 5820,
ktory budu vyuzivat aj na zimnu udrzbu ciest. Do konca mesiaca pribudne este
sipovy hydraulicky pluh. V novembri 2006 dokoncili miestne komunikacie, na
ktore dostali z eurofondov 13 milionov korun.
Ak bude vola obcanov...
V sucasnosti dokoncuju rozsiahlu rekonstrukciu domu smutku. Rovnu strechu
prestavali na sedlovu, ktora je vhodna v tejto oblasti. Materialom prispela
urbarska a pasienkova spolocnost a zostatok zakupili. Z cintorina odstranili
listnate stromy, ktore pri veternych smrstiach ohrozovali budovu domu smutku
a pomniky, padajuce listie zaroven znecistovalo pomniky.
„Na vyrub
starych stromov sme mali povolenie. Vycistili sme cintorin a na jar nemusime
odpratavat napadane listie. Pamatam si z mladosti, ze sme ho zhrabuvali
kazdy rok a pouzivali ako podstielku pre dobytok.“
Viacucelova budova v
centre Polomky sa zacala stavat zaciatkom devatdesiatych rokov minuleho
storocia. Ako vidi jej dokoncenie Ing. Jan Lihan? „Ked si stavbu pozriete
zvnutra, musi vam byt jasne, ze preinvestovat treba este 20 – 30 milionov
korun. Je to velka budova, zastavana plocha predstavuje 770 mē. Koho dnes
presvedcim, aby si zobral do najmu sto stvorcovych metrov? Tu treba cas,
pokial sa zrealizuje bioplynova stanica, budeme moct ponuknut lacnejsie
vykurovanie v tychto priestoroch. Preco by sme tam napriklad stahovali
obecny urad, ked v sucasnych priestoroch mame primerane prevadzkove naklady?
Ak bude vola obcanov dokoncit stavbu, musime im zaroven vysvetlit, na kolko
rokov zastavime ostatnu investicnu cinnost. Pripravujeme projekty pristavby
obecneho uradu, v ktorej by bola zasadacka, a dalsi projekt na upravu
gazdovskeho dvora. V nom bude turisticko informacna kancelaria, priestor pre
prezentaciu tradicnych remesiel, miestnost a satna pre clenov folklorneho
suboru Brezinky, na poschodi bude vystavna plocha. Zastupitelstvo to
odsuhlasilo, kde budeme moct, budeme ziadat o financne prostriedky.“
Stare a nove tradicie
S mestom Szeged
udrziavaju druzobne vztahy, radia sa s nimi pri ziskavani grantov.
„Su to
krajania, ktori sa v minulosti vystahovali zo Slovenska. Stale pouzivaju
slovencinu a je ich radost pocuvat. Pocas Dni mesta Szeged podvecer
vystupuju na namesti folklorne subory slovenskeho povodu z mensin zijucich v
Ukrajine, Srbsku... Brezinky su tam jedine zo Slovenska. Zaroven je v meste
vinny festival, ponukaju tradicne zaviny – z beznych veci urobia atrakciu.
To my nedokazeme.“
V Polomke sedemnast rokov posobi kanonik, jeho spolupracu si starosta vazi.
„Obec je konzervativna, 90 % obcanov sa hlasi ku katolickej viere. Po prvom
zvoleni za starostu som pozval vtedy este pana dekana na vysvatenie
obecneho uradu. Daroval mi z dreva vyrezanu Pannu Mariu, ktora ma odvtedy v
kancelarii cestne miesto.“ Zaroven zalozili tradiciu novorocnych navstev
poslancov, pracovnikov obecneho uradu vo farskom urade a na oplatku kanonik
so svojim sprievodom navstivi obecny urad pocas sviatku Troch kralov.
Mladi Polomcania nerastu pre
sport
„Mame asi najvacsi sportovy areal na Horehroni, dve plochy futbaloveho
ihriska, ale mladi nemaju zaujem o sport,“
postazoval sa starosta. S firmou, ktora kladla parkety v telocvicni, su v
sudnom spore. Reklamovali podlahu, ktora ani po piatich rokoch nie je v
poriadku - na jar parkety napuchnu, neskor sa vyhynaju a praskaju.
Preto telocvicnu pouzivaju len v obmedzenej miere a cakaju na rozhodnutie
sudu. Ziadali o vratenie penazi a su pripraveni podlahu demontovat.
Projekcne riesenie zateplenia skoly a telocvicne uz nachystali, cakaju na
vyzvy. Uchadzaju sa tiez o financie na viacucelove ihrisko, na ktore vlada
vyclenila 50 milionov korun. Tretinou budu prispievat uchadzaci z vlastneho
rozpoctu. O rok pridelia milionovu dotaciu az sto obciam.
„Ludi,
ktori robia v samosprave, si treba vazit, myslim tym ekonomky a referentov z
obecneho uradu, su to vsetko fundovani ludia, ktori si vypocuju od obcanov
rozne veci,“ konstatuje Ing. Lihan. Ubytok obyvatelstva vidiet aj v
Polomke. Pribuda iba romske obyvatelstvo, v sucasnosti ma priblizne 10-percentne
zastupenie. „Potrebovali by sme zakon, ktory by donutil platit aj ludi v
hmotnej nudzi napriklad za odvoz komunalneho odpadu. Predsa tu ziju a musia
sa podielat aspon ciastocne na nakladoch. Ved maju rovnaky servis ako ti, co
riadne platia a ja od nich nevymozem ani 150 korun za odpad, ktory
produkuju? Toto ma hneva.“
Od roku 2003, kedy
kupili lis na vyzbierane PET flase (opat ako prvi na Horehroni, dokonca
predbehli aj Brezno), zaznamenali pokles objemu vyvezeneho odpadu. Nedavno
zamestnanci obecneho uradu a poslanci zastupitelstva v dolinach okolo
Polomky urobili brigadu, aby dokazali, ze sa mnozstvo odpadu neznizilo preto,
ze tam vznikli nove cierne skladky.
Dvanasthektarovu plochu medzi Polomkou a castou Hamor vyclenili pre
priemyselny park. „Mame schvaleny aj geometricky plan a komunikujeme so
SARIO-m, hladame sposob, ako tam niekoho dostat. Nemam velke oci, moze to
byt aj jediny investor, ktory bude zamestnavat aspon sto ludi.“
(pl)
Ubytovanie
pre 32 osob s vyhladom na lyziarsky areal chcu sprevadzkovat do zimy
 |
 |
 |
| Prvy
bankomat Dexie na Horehroni namontovali prave v Polomke |
Na
dokoncenie tejto budovy by potrebovali 30 milionov korun |
Dobrovolny
hasicsky zbor patri k aktivnym organizaciam |
