|
|
Patnasty rocnik Francuzskych dni v Brezne
vyvrcholil
v utorok 30. oktobra galakoncertom Ruza velkym dusiam, ktory organizatori
venovali Vladimirovi Valachovi a Barbare Nivetovej. Este predtym vzacnych
hosti na cele s velvyslancom Francuzskej republiky Henry Cunym prijal
primator Brezna a pri prilezitosti 10. vyrocia podpisania partnerskej zmluvy
medzi Breznom a Meudonom k pamatniku M. R. Stefanika polozili vence.
Vynimocnu atmosferu jubilejneho podujatia podciarklo udelenie kristalovych
srdc od Spolocnosti Ferdinanda Martinengu, ktore manzelka zosnuleho
zakladajuceho prezidenta Francuzsko-slovenskej obchodnej komory a byvaleho
velvyslanca vo Francuzsku Vladimira Valacha odovzdala: velvyslancovi
Francuzskej republiky Henrymu Cunymu, predsedovi Spolku rodakov z ceskych
krajin a Slovenska vo Francuzsku Danielovi Compagnonovi, zastupcovi
primatora Meudonu Georgesovi Kochovi (ospravedlnil sa a poslal pozdravny
list), byvalemu primatorovi Brezna Vladimirovi Faskovi, byvalemu
prezidentovi Francuzsko-slovenskej obchodnej komory Igorovi Schmidtovi,
primatorovi Brezna Jaroslavovi Demianovi a predsedovi Spolku
slovensko-francuzskych vztahov Jaroslavovi Surinovi.
Foto: Peter Bercik |
SONDA DO
HOSPODARENIA MESTSKYCH A OBECNYCH LESOV
Riaditel Lesov
mesta Brezno Ing. Milan Dolnan sa pyta:
Kedy si zacnu
ludia vazit lesnikov? Ked nebudu mat co pit?!
Ak
slovenski lesnici riesia v sucasnosti mimoriadne vazny a stale sa
zvacsujuci problem, ktorym je masove odumieranie smrecin v dosledku
rozsiahlej podkornikovej kalamity, tak pracovnici spolocnosti Lesy mesta
Brezno, s. r. o., urcite patria medzi tych, ktorym uz dlhsie neda spavat.
Jeho riesenie v ich pripade este komplikuje skutocnost, ze z celkovej
vymery obhospodarovanej lesnej pody, presahujucej 7500 hektarov, sa
nachadza v 3. stupni ochrany Narodneho parku Nizke Tatry (NAPANT) viac
ako 1500 hektarov a ochranne pasmo narodneho parku zabera vyse 3200
hektarov. S tym samozrejme suvisia obmedzenia zo strany organov ochrany
prirody, ktore sa naplno prejavili pri spracovavani takmer
290 000 m³ kalamitnej hmoty po veternej smrsti z 19. novembra
2004. Okrem toho si museli breznianski lesnici poradit s tym, ze 80
percent kalamity spracovavali v mimoriadne narocnych lanovkovych
terenoch a ze vzhladom na nepriaznive klimaticke podmienky vo vyssich
polohach Nizkych Tatier mohli spracovavat kalamitu maximalne sedem
mesiacov v roku.
Napriek vsetkym tymto
komplikaciam lesnici z Brezna este do konca roka 2004 stihli spracovat
6800 m³ kalamitneho dreva, v roku 2005 az 163 000 m³, za minuly rok
dalsich takmer 88 000 m³ a v tomto roku im ostava spracovat este 27 000
m³. Prirodzene, medzitym im pribudla dalsia kalamita a pribuda kvoli
podkornemu a drevokaznemu hmyzu stale. Poviete si cisla, iba cisla. Ak
sme uz pri nich, pre uplnost treba dodat, ze kalamita takmer uplne
znicila 236 porastov na ploche 729 hektarov. Ale vratme sa k objemom
spracovanej kalamity. Riaditel spolocnosti Lesy mesta Brezno Ing. Milan
Dolnan velmi dobre vie, ze sa nerodili lahko. Ze je za nimi obrovske
ludske usilie. „Jeden kolega povedal po tom, ako videl, co sposobila
v porastoch vichrica, ze ak toto spracujeme, tak to bude zazrak. Myslim
si, ze na konci roka 2006, kedy sme mali gro tejto kalamity spracovane,
sa tento zazrak vdaka nasadeniu a obetavosti mnozstva ludi
skutocne stal. V porastoch sa pritom niekedy pohybovalo az 500
ludi, ktori dodavatelsky zabezpecovali narocne ulohy. Vacsia
koncentracia pracovnych sil a techniky uz nebola mozna. Na kalamitnych
plochach sa pasovali s uvolnovanim styri az patmetrovych „bud“ z padnuteho
dreva. Rozbili pritom desat traktorov, zahynulo desat koni a co je
najhorsie, o zivot prisiel aj jeden clovek. To nas mrzi najviac,“
spomina si Ing. M. Dolnan.
Kalamita prilakala do Nizkych Tatier kadejakych „zlatokopov“, ktori
prisli iba kvoli zisku. Casom sa podla slov Ing. M. Dolnana ukazalo, ze
predpokladom kvalitnej prace v takychto extremnych podmienkach je ich
znalost, schopnost prisposobit sa im a mat aj vztah k regionu. A to maju
hlavne miestni ludia, ktori v sucasnosti trpezlivo dozberavaju kalamitne
drevo z krkolomnych terenov. Ti si urcite zasluzia najvacsiu uctu a vdaku.
A nielen oni. Riaditel mestskych lesov v Brezne ocenuje napriklad
pristup kolegov z Lesov mesta Banska Bystrica. V najtazsich chvilach
zastupca ich riaditela Ing. Eduard Apfel nielen prislubil pomoc, ale
breznianski lesnici ju od Banskobystricanov realne dostali v podobe
styroch lanoviek. Odbornymi radami a moralnou podporou pomohol JUDr.
Ing. Milan Belacek. Clovek znamy v lesnickych kruhoch, ktory je uz sice
na dochodku, ale s Lesmi mesta Brezno spolupracuje dlhodobejsie a jeho
skusenosti a rady si miestni lesnici velmi cenia.
Namiesto splnenia slubov obstrukcie
Kazda
minca ma vsak dve strany. Ak uz hovorime o pomoci, tak treba povedat aj
to, ze vysporiadat sa s kalamitou lesnikom nijako nepomohli ochrancovia
prirody. Skor naopak. „Z prvych velkych slubov bezprostredne po
zivelnej pohrome o ustretovom a rychlom pristupe pri rieseni nasich
poziadaviek, tykajucich sa nevyhnutneho spristupnenia porastov
a suhlasov k realizacii opatreni smerujucich k ochrane lesa proti
podkornikom a poziarom, sa takmer nic nenaplnilo. Pre zaujimavost mozem
povedat, ze v suvislosti so spracovanim kalamity a realizaciou ochrany
lesa prebehlo viac ako tridsat konani s organmi statnej spravy -
obvodnym a krajskym uradom zivotneho prostredia, Ministerstvom zivotneho
prostredia SR a Specialnym stavebnym uradom. Dokazom takzvanej
ustretovosti je napriklad konanie
o povoleni vystavby lesnych ciest.
Trva uz viac ako 530 dni. Sprevadzalo ho
zamerne predlzovanie lehot a subjektivne posudzovanie obsahu a dovodov
podania. Esteze sme mali dobre skusenosti s organmi statnej spravy
lesneho hospodarstva - obvodnym a krajskym lesnym uradom. No
a v neposlednom rade nam vysli v ustrety aj predstavitelia mesta
Brezno,“ hovori zastupca riaditela Ing. Jaroslav Sulek.
Breznianski lesnici su presvedceni o tom, ze za sucasne mimoriadne
rychlo postupujuce odumieranie smrekovych porastov v dosledku
premnozenia podkornikov, ktore napadli aj hornu hranicu lesa a hrozia
napadnutim zatial zdravych mladin, su zodpovedni ochrancovia prirody.
Nielen spomenutymi obstrukciami, ale v prvom rade nepovolenim vcasneho
chemickeho osetrenia a zamerom ponechat
viacere lokality na „samovyvoj“. Riaditel mi ukazuje zapis z terennej
pochodzky, ktora sa uskutocnila v polovici jula. Teda v case letnych
horucav a opakovanych atakov podkornikov, ktore menili z tyzdna na
tyzden zdrave smreciny na zaplavu cervenych sucharov. Na pochodzke v
nadlesi Certovica sa zucastnili okrem pracovnikov Lesov mesta Brezno,
ktori stretnutie iniciovali, aj zastupcovia ObLU a ObUZP v Brezne,
Spravy NAPANT-u, SOP, LOS a dalsi zainteresovani. Zaujimave je citat
niektore zavery zo zapisu. Citujme z neho: Pocas rozhovorov zo strany
pritomnych odbornikov doslo k zhode. Pozornost si zasluhuju hodnotenia
stavu zucastnenymi, ktore mozno zhrnut takto: • populacia podkornika sa
zruti, len ak nebude mat co zrat • lapace nie su na boj s podkornym
hmyzom - nazor, ze to tak je, je romantizmus alebo sabotaz • do 90-tych
rokov sme hornu hranicu lesa cielene a velmi pracne zvysovali, dnes nam
na nej nezalezi • za poslednych 200 rokov nebola situacia taka kriticka,
co je dosledok ustupovania lesnikov zo svojich skusenosti na ukor
experimentov ochrany prirody • ponechanie hmoty na samovyvoj neriesi
ziadny zakon.
Horna hranica lesa sa realne rozpada!
„Chceli sme na stretnuti poukazat na to, co sposobuju ti, ktori nam
brania zachranit tieto lesy. Vsetci zucastneni tak mali moznost vidiet,
ze podkorniky realne sposobuju odumieranie smrecin na hornej hranici
lesa. My lesnici si pamatame casy, ked nas nasi nadriadeni pre dva
stojace chrobaciare v poraste boli schopni vyhodit z prace a my tu dnes
pod tlakom ochrancov prirody ponechavame lezat
napospas lykozrutom
a drevokazom 40 000 m³ dreva! Ak nam zozeru smrek na hornej hranici
lesa, kde sa tato drevina vyskytuje prirodzene a dari sa jej tu, tak ho
nebudeme mat cim nahradit. Viete, nemozem pochopit, ked nas kritici
upodozrievaju z toho, ze chceme zasahovat do tychto porastov iba kvoli
profitu z predaja dreva. Neuvedomuju si, ze naklady na spracovanie
kalamitneho dreva su vysoke a zisk z predaja poskodenej hmoty nizky.
Nasim prvotnym motivom je ochrana lesa a obnova kalamitnych ploch. Preto
potrebujeme spracovat kalamitu, aby sme mohli reinvestovat ziskane
financie do lesa, aby plnil vsetky celospolocenske funkcie. Kedy to
konecne ochrancovia prirody a verejnost pochopia a zacnu si vazit pracu
lesnikov? Ked nebudu mat co pit, pretoze rapidne ubudnu lesne porasty,
zadrziavajuce kvanta pitnej vody?!“
zamysla sa Ing. M. Dolnan.
Obavam sa, ze siroka laicka
verejnost si skutocne v plnej miere uvedomi, co pre spolocnost znamenaju
lesy a lesnici az vtedy, ked zacne byt nedostatok pitnej vody a preto sa
jej cena neunosne zvysi...
Neznamena to ale, ze by sme mali hadzat flintu do zita. Breznianski
lesnici to ani nerobia. Hladaju moznosti, ako zachranit, co sa zachranit
da. Riesia kardinalnu otazku: Ako dostat z vysokych horskych poloh
napadnute stromy? Pre dva - tri chrobaciare, ktore je nutne vcas
odstranit, nema zmysel stavat lanovku. Vrtulnikov je na Slovensku
nedostatok. Na pouzitie gravitacneho priblizenia dreva su potrebne
skusene partie ludi, ktore tento sposob dokonale ovladaju. Na Kysuciach
vraj taki pracanti este su. Ing. M. Dolnan je odhodlany ich najst.
Priroda
o extremy nestoji
Kalamita neznamena iba snahu
o jej spracovanie. Kalamitne plochy treba aj zalesnit. V prudkych
skalnatych svahoch Nizkych Tatier to nie je nic jednoduche. Napriek tomu
sa miestnym lesnikom podarilo este v roku 2005 zalesnit 69 hektarov
a v roku 2006 az 198 hektarov kalamitou postihnutych ploch. Vyuzivali
pritom aj obalovane sadenice, ktore predstavovali 10 - 15 percent z celkoveho
poctu presahujuceho pol miliona sadenic hospodarskych drevin.
Navyse v uplynulych dvoch rokoch na vymere 175 hektarov
odevidovali zivotaschopne prirodzene zmladenie, co predstavuje takmer
40-percentny podiel z celkovej obnovy. Takze 25 technicko-hospodarskych
pracovnikov a 10 pracovnikov v robotnickych profesiach v ustredi, troch
nadlesiach (Michalova, Certovica, Bujakovo), deviatich lesnych obvodoch,
v expedicnom sklade a skolkarskom stredisku sa teda maju co obracat. To
musi uznat kazdy, zvlast, ked si pozrie priamo v terene, v akych
podmienkach tito ludia pracuju.
S Ing.
M. Dolnanom prechadzame po Skrovinovej ceste z Certovickeho sedla. Nad
lesnou cestou sa rozpadaju rychlym tempom posledne zvysky stojacich
starych porastov. V protisvahu zvanom Lajstroch nad statnou cestou
vidiet, co uz podkorniky pozrali. Ak stromy zmiznu, laviny nad cestou uz
nebude mat co zadrzat... Presuvame sa do Mlynnej, mam moznost vidiet
vycinanie podkornika pod Gaplom. Dozvedam sa, ake tazkosti s ochranarmi
museli prekonat tunajsi lesnici, aby mohli vybudovat tri protipoziarne
pasy v celkovej dlzke 4,3 km. Dnes si nevedia predstavit, ze by ich
nemali. „Odporcovia budovania lesnych ciest a protipoziarnych pasov
v chranenych uzemiach si nechcu uvedomit, ze prave vdaka nim mame lepsi
pristup do lesa a dokazeme tak pouzivat k prirode setrnejsie postupy v tazbe
a priblizovani dreva. Takito ludia, ktori presadzuju samovyvoj aj v takychto
lokalitach, su extremisti a vyvoj ukazuje, ze priroda o ziadne extremy
nestoji,“ dodava Ing. M. Dolnan.
Zo
zaujimavo straveneho dna s lesnikmi z Lesov mesta Brezno mi zarezonovala
este jedna myslienka, ktoru vyslovil riaditel spolocnosti Ing. M. Dolnan:
„My lesnici, statni i nestatni, kolegovia z Narodneho
lesnickeho centra a ostatnych lesnickych institucii, by sme si mali
uvedomit, ze cez mnohe tazkosti, ktore spolocne prekonavame, sa postupne
zjednocujeme. Ak budeme spolupracovat, urobime vela dobreho v prospech
lesa a dosiahneme aj to, ze nam da verejnost za pravdu.“
Mudre slova. Na mna zaposobili povzbudzujuco. Dodali mi chut do
dalsej prace.
Jozef Marko
