Týždenník pre mesto Brezno  a obce okresu Brezno
       ROČNÍK  15 

 ČÍSLO  43

6.november 2007

 CENA  9,- SK

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Patnasty rocnik Francuzskych dni v Brezne

   vyvrcholil v utorok 30. oktobra galakoncertom Ruza velkym dusiam, ktory organizatori venovali Vladimirovi Valachovi a Barbare Nivetovej. Este predtym vzacnych hosti na cele s velvyslancom Francuzskej republiky Henry Cunym prijal primator Brezna a pri prilezitosti 10. vyrocia podpisania partnerskej zmluvy medzi Breznom a Meudonom k pamatniku M. R. Stefanika polozili vence. Vynimocnu atmosferu jubilejneho podujatia podciarklo udelenie kristalovych srdc od Spolocnosti Ferdinanda Martinengu, ktore manzelka zosnuleho zakladajuceho prezidenta Francuzsko-slovenskej obchodnej komory a byvaleho velvyslanca vo Francuzsku Vladimira Valacha odovzdala: velvyslancovi Francuzskej republiky Henrymu Cunymu, predsedovi Spolku rodakov z ceskych krajin a Slovenska vo Francuzsku Danielovi Compagnonovi, zastupcovi primatora Meudonu Georgesovi Kochovi (ospravedlnil sa a poslal pozdravny list), byvalemu primatorovi Brezna Vladimirovi Faskovi, byvalemu prezidentovi Francuzsko-slovenskej obchodnej komory Igorovi Schmidtovi, primatorovi Brezna Jaroslavovi Demianovi a predsedovi Spolku slovensko-francuzskych vztahov Jaroslavovi Surinovi.

Foto: Peter Bercik


SONDA DO HOSPODARENIA MESTSKYCH A OBECNYCH LESOV

Riaditel Lesov mesta Brezno Ing. Milan Dolnan sa pyta:

Kedy si zacnu ludia vazit lesnikov? Ked nebudu mat co pit?!

   Ak slovenski lesnici riesia v sucasnosti mimoriadne vazny a stale sa zvacsujuci problem, ktorym je masove odumieranie smrecin v dosledku rozsiahlej podkornikovej kalamity, tak pracovnici spolocnosti Lesy mesta Brezno, s. r. o., urcite patria medzi tych, ktorym uz dlhsie neda spavat. Jeho riesenie v ich pripade este komplikuje skutocnost, ze z celkovej vymery obhospodarovanej lesnej pody, presahujucej 7500 hektarov, sa nachadza v 3. stupni ochrany Narodneho parku Nizke Tatry (NAPANT) viac ako 1500 hektarov a ochranne pasmo narodneho parku zabera vyse 3200 hektarov. S tym samozrejme suvisia obmedzenia zo strany organov ochrany prirody, ktore sa naplno prejavili pri spracovavani takmer 290 000 m³ kalamitnej hmoty po veternej smrsti z 19. novembra 2004. Okrem toho si museli breznianski lesnici poradit s tym, ze 80 percent kalamity spracovavali v mimoriadne narocnych lanovkovych terenoch a ze vzhladom na nepriaznive klimaticke podmienky vo vyssich polohach Nizkych Tatier mohli spracovavat kalamitu maximalne sedem mesiacov v roku.

   Napriek vsetkym tymto komplikaciam lesnici z Brezna este do konca roka 2004 stihli spracovat 6800 m³ kalamitneho dreva, v roku 2005 az 163 000 m³, za minuly rok dalsich takmer 88 000 m³ a v tomto roku im ostava spracovat este 27 000 m³. Prirodzene, medzitym im pribudla dalsia kalamita a pribuda kvoli podkornemu a drevokaznemu hmyzu stale. Poviete si cisla, iba cisla. Ak sme uz pri nich, pre uplnost treba dodat, ze kalamita takmer uplne znicila 236 porastov na ploche 729 hektarov. Ale vratme sa k objemom spracovanej kalamity. Riaditel spolocnosti Lesy mesta Brezno Ing. Milan Dolnan velmi dobre vie, ze sa nerodili lahko. Ze je za nimi obrovske ludske usilie. „Jeden kolega povedal po tom, ako videl, co sposobila v porastoch vichrica, ze ak toto spracujeme, tak to bude zazrak. Myslim si, ze na konci roka 2006, kedy sme mali gro tejto kalamity spracovane, sa tento zazrak vdaka nasadeniu a obetavosti mnozstva ludi skutocne stal. V porastoch sa pritom niekedy pohybovalo az 500 ludi, ktori dodavatelsky zabezpecovali narocne ulohy. Vacsia koncentracia pracovnych sil a techniky uz nebola mozna. Na kalamitnych plochach sa pasovali s uvolnovanim styri az patmetrovych „bud“ z padnuteho dreva. Rozbili pritom desat traktorov, zahynulo desat koni a co je najhorsie, o zivot prisiel aj jeden clovek. To nas mrzi najviac,“ spomina si Ing. M. Dolnan.
   Kalamita prilakala do Nizkych Tatier kadejakych „zlatokopov“, ktori prisli iba kvoli zisku. Casom sa podla slov Ing. M. Dolnana ukazalo, ze predpokladom kvalitnej prace v takychto extremnych podmienkach je ich znalost, schopnost prisposobit sa im a mat aj vztah k regionu. A to maju hlavne miestni ludia, ktori v sucasnosti trpezlivo dozberavaju kalamitne drevo z krkolomnych terenov. Ti si urcite zasluzia najvacsiu uctu a vdaku. A nielen oni. Riaditel mestskych lesov v Brezne ocenuje napriklad pristup kolegov z Lesov mesta Banska Bystrica. V najtazsich chvilach zastupca ich riaditela Ing. Eduard Apfel nielen prislubil pomoc, ale breznianski lesnici ju od Banskobystricanov realne dostali v podobe styroch lanoviek. Odbornymi radami a moralnou podporou pomohol JUDr. Ing. Milan Belacek. Clovek znamy v lesnickych kruhoch, ktory je uz sice na dochodku, ale s Lesmi mesta Brezno spolupracuje dlhodobejsie a jeho skusenosti a rady si miestni lesnici velmi cenia.

        Namiesto splnenia slubov obstrukcie

   Kazda minca ma vsak dve strany. Ak uz hovorime o pomoci, tak treba povedat aj to, ze vysporiadat sa s kalamitou lesnikom nijako nepomohli ochrancovia prirody. Skor naopak. „Z prvych velkych slubov bezprostredne po zivelnej pohrome o ustretovom a rychlom pristupe pri rieseni nasich poziadaviek, tykajucich sa nevyhnutneho spristupnenia porastov a suhlasov k realizacii opatreni smerujucich k ochrane lesa proti podkornikom a poziarom, sa takmer nic nenaplnilo. Pre zaujimavost mozem povedat, ze v suvislosti so spracovanim kalamity a realizaciou ochrany lesa prebehlo viac ako tridsat konani s organmi statnej spravy - obvodnym a krajskym uradom zivotneho prostredia, Ministerstvom zivotneho prostredia SR a Specialnym stavebnym uradom. Dokazom takzvanej ustretovosti je napriklad konanie o povoleni vystavby lesnych ciest. Trva uz viac ako 530 dni. Sprevadzalo ho zamerne predlzovanie lehot a subjektivne posudzovanie obsahu a dovodov podania. Esteze sme mali dobre skusenosti s organmi statnej spravy lesneho hospodarstva - obvodnym a krajskym lesnym uradom. No a v neposlednom rade nam vysli v ustrety aj predstavitelia mesta Brezno,“ hovori zastupca riaditela Ing. Jaroslav Sulek.
   Breznianski lesnici su presvedceni o tom, ze za sucasne mimoriadne rychlo postupujuce odumieranie smrekovych porastov v dosledku premnozenia podkornikov, ktore napadli aj hornu hranicu lesa a hrozia napadnutim zatial zdravych mladin, su zodpovedni ochrancovia prirody. Nielen spomenutymi obstrukciami, ale v prvom rade nepovolenim vcasneho chemickeho osetrenia a zamerom ponechat viacere lokality na „samovyvoj“. Riaditel mi ukazuje zapis z terennej pochodzky, ktora sa uskutocnila v polovici jula. Teda v case letnych horucav a opakovanych atakov podkornikov, ktore menili z tyzdna na tyzden zdrave smreciny na zaplavu cervenych sucharov. Na pochodzke v nadlesi Certovica sa zucastnili okrem pracovnikov Lesov mesta Brezno, ktori stretnutie iniciovali, aj zastupcovia ObLU a ObUZP v Brezne, Spravy NAPANT-u, SOP, LOS a dalsi zainteresovani. Zaujimave je citat niektore zavery zo zapisu. Citujme z neho: Pocas rozhovorov zo strany pritomnych odbornikov doslo k zhode. Pozornost si zasluhuju hodnotenia stavu zucastnenymi, ktore mozno zhrnut takto: • populacia podkornika sa zruti, len ak nebude mat co zrat • lapace nie su na boj s podkornym hmyzom - nazor, ze to tak je, je romantizmus alebo sabotaz • do 90-tych rokov sme hornu hranicu lesa cielene a velmi pracne zvysovali, dnes nam na nej nezalezi • za poslednych 200 rokov nebola situacia taka kriticka, co je dosledok ustupovania lesnikov zo svojich skusenosti na ukor experimentov ochrany prirody • ponechanie hmoty na samovyvoj neriesi ziadny zakon.

        Horna hranica lesa sa realne rozpada!

   „Chceli sme na stretnuti poukazat na to, co sposobuju ti, ktori nam brania zachranit tieto lesy. Vsetci zucastneni tak mali moznost vidiet, ze podkorniky realne sposobuju odumieranie smrecin na hornej hranici lesa. My lesnici si pamatame casy, ked nas nasi nadriadeni pre dva stojace chrobaciare v poraste boli schopni vyhodit z prace a my tu dnes pod tlakom ochrancov prirody ponechavame lezat napospas lykozrutom a drevokazom 40 000 m³ dreva! Ak nam zozeru smrek na hornej hranici lesa, kde sa tato drevina vyskytuje prirodzene a dari sa jej tu, tak ho nebudeme mat cim nahradit. Viete, nemozem pochopit, ked nas kritici upodozrievaju z toho, ze chceme zasahovat do tychto porastov iba kvoli profitu z predaja dreva. Neuvedomuju si, ze naklady na spracovanie kalamitneho dreva su vysoke a zisk z predaja poskodenej hmoty nizky. Nasim prvotnym motivom je ochrana lesa a obnova kalamitnych ploch. Preto potrebujeme spracovat kalamitu, aby sme mohli reinvestovat ziskane financie do lesa, aby plnil vsetky celospolocenske funkcie. Kedy to konecne ochrancovia prirody a verejnost pochopia a zacnu si vazit pracu lesnikov? Ked nebudu mat co pit, pretoze rapidne ubudnu lesne porasty, zadrziavajuce kvanta pitnej vody?!“ zamysla sa Ing. M. Dolnan. Obavam sa, ze siroka laicka verejnost si skutocne v plnej miere uvedomi, co pre spolocnost znamenaju lesy a lesnici az vtedy, ked zacne byt nedostatok pitnej vody a preto sa jej cena neunosne zvysi...
   Neznamena to ale, ze by sme mali hadzat flintu do zita. Breznianski lesnici to ani nerobia. Hladaju moznosti, ako zachranit, co sa zachranit da. Riesia kardinalnu otazku: Ako dostat z vysokych horskych poloh napadnute stromy? Pre dva - tri chrobaciare, ktore je nutne vcas odstranit, nema zmysel stavat lanovku. Vrtulnikov je na Slovensku nedostatok. Na pouzitie gravitacneho priblizenia dreva su potrebne skusene partie ludi, ktore tento sposob dokonale ovladaju. Na Kysuciach vraj taki pracanti este su. Ing. M. Dolnan je odhodlany ich najst.

         Priroda o extremy nestoji

   Kalamita neznamena iba snahu o jej spracovanie. Kalamitne plochy treba aj zalesnit. V prudkych skalnatych svahoch Nizkych Tatier to nie je nic jednoduche. Napriek tomu sa miestnym lesnikom podarilo este v roku 2005 zalesnit 69 hektarov a v roku 2006 az 198 hektarov kalamitou postihnutych ploch. Vyuzivali pritom aj obalovane sadenice, ktore predstavovali 10 - 15 percent z celkoveho poctu presahujuceho pol miliona sadenic hospodarskych drevin. Navyse v uplynulych dvoch rokoch na vymere 175 hektarov odevidovali zivotaschopne prirodzene zmladenie, co predstavuje takmer 40-percentny podiel z celkovej obnovy. Takze 25 technicko-hospodarskych pracovnikov a 10 pracovnikov v robotnickych profesiach v ustredi, troch nadlesiach (Michalova, Certovica, Bujakovo), deviatich lesnych obvodoch, v expedicnom sklade a skolkarskom stredisku sa teda maju co obracat. To musi uznat kazdy, zvlast, ked si pozrie priamo v terene, v akych podmienkach tito ludia pracuju.
   S Ing. M. Dolnanom prechadzame po Skrovinovej ceste z Certovickeho sedla. Nad lesnou cestou sa rozpadaju rychlym tempom posledne zvysky stojacich starych porastov. V protisvahu zvanom Lajstroch nad statnou cestou vidiet, co uz podkorniky pozrali. Ak stromy zmiznu, laviny nad cestou uz nebude mat co zadrzat... Presuvame sa do Mlynnej, mam moznost vidiet vycinanie podkornika pod Gaplom. Dozvedam sa, ake tazkosti s ochranarmi museli prekonat tunajsi lesnici, aby mohli vybudovat tri protipoziarne pasy v celkovej dlzke 4,3 km. Dnes si nevedia predstavit, ze by ich nemali. „Odporcovia budovania lesnych ciest a protipoziarnych pasov v chranenych uzemiach si nechcu uvedomit, ze prave vdaka nim mame lepsi pristup do lesa a dokazeme tak pouzivat k prirode setrnejsie postupy v tazbe a priblizovani dreva. Takito ludia, ktori presadzuju samovyvoj aj v takychto lokalitach, su extremisti a vyvoj ukazuje, ze priroda o ziadne extremy nestoji,“ dodava Ing. M. Dolnan.
   Zo zaujimavo straveneho dna s lesnikmi z Lesov mesta Brezno mi zarezonovala este jedna myslienka, ktoru vyslovil riaditel spolocnosti Ing. M. Dolnan: „My lesnici, statni i nestatni, kolegovia z Narodneho lesnickeho centra a ostatnych lesnickych institucii, by sme si mali uvedomit, ze cez mnohe tazkosti, ktore spolocne prekonavame, sa postupne zjednocujeme. Ak budeme spolupracovat, urobime vela dobreho v prospech lesa a dosiahneme aj to, ze nam da verejnost za pravdu.“ Mudre slova. Na mna zaposobili povzbudzujuco. Dodali mi chut do dalsej prace.

Jozef Marko


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT