HOREHRONIE NEWS

Vzacne obrazky

Posobenie Telovychovnej jednoty Sokol v Brezne je dnes uz minulostou. Na fotografii su jeho prve clenky. Spoznavate ich? Ak ano, zavolajte na t. c. 6112283.

Zivot v jeho jedinecnej podobe

Nestastna laska

Vzala si mi srdce a nechces mi ho vratit.

V nestastnej laske sa ja idem stratit.

Nazdaval som sa, ze po troch tyzdnoch bude mojmu trapeniu koniec.

A stastnemu koncu zazvoni zvonec.

No ja milujem Ajku dalej.

Budem vystaveny bolesti a nie malej.

Naposledy

Bozkom podme nasej laske zbohom dat.

V dobrom sa rozidme, nech ideme obaja kludne spat.

V objati naposledy zastavme cas.

Vychutnavajme si lasku, ktora je vsade okolo nas.

Este aspon raz.

Potom musime kracat sami cestou znova.

Zacne sa zivotna etapa nova.

Pochopenie

Boze, naco si ma stvoril?

Ked si v okamihu moj hrad stastia zboril.

Cez bolest mam nieco pochopit?

Tvojej voli sa podvolit?

Potom budem moct znova jestvovat.

S laskou dalej zivot spoznavat.

Ozivam v noci

Ked zivot pozna len tmu noci.

Mne uboziakovi niet pomoci.

Cez den sa musim skryvat, aby ma slnecny luc nespalil.

A tak o bytie na zemi nepripravil.

Moju lasku mozem uvidiet len cez den.

Preto sa zo mna musi stat tien.

Zijes

Len v tej zahadnej rovnici lasky je mozne najst logicke riesenie.

Zivotne prebudenie.

Ked lasku citis.

Vnutorne sa nenicis.

Mas chut naplno zit.

A nie len tak ako odpadky hnit.

Dakujem ti

S pomocou Ajky som pochopil, co je to naozajstna laska.

Pred tym, aby sa ti pozrela do oci a ty aby si ju nepocitil, ti nepomoze ani cierna paska.

Ked niekoho lubis, mas tomu druhemu davat a nie brat.

Inak sa katastrofa moze stat.

A ak sa rychlo nezobudis, budes oci len pre plac mat.

Vztah

Laska nas objima.

Niekedy az k slzam dojima.

To, ze milujeme a sme milovani, nam pripomina.

Ukazuje, aky je s nou svet krasny.

Ze jej ocami je pohlad na vsetko jasny.

Obcas zalubenych do srdca boda.

Pretoze nie je medzi nimi zhoda.

Moze sa to az do takeho stadia dostat,

ze si musia zbohom dat.

Placem

Placem nad myslienkou, ze sme dnes este mohli spolu byt.

A stastne si zit.

Placem pri pomysleni, ze ta nesmiem pohladit.

Tak moj smutok aspon z casti poranit.

Placem, ked nemozem tvojim peram ani jeden bozk darovat.

Placem vzdy, ked niekto povie, ze ta musim prestat milovat.

Zmena

Ajka, ty si mi dala zmysel.

Bez teba som ako konar bez listov visel.

Uz nie som ten, ktoreho si pred par mesiacmi spoznala.

Pretoze sa situacia inam dostala.

Nechtiac som sa niekedy k tebe majetnicky spraval.

Na nasej laske hriech spachal.

Nikdy ta neprestanem milovat.

Ako ta velmi milujem, vies len ty a Boh.

Aby som to dokazal opisat, nepotrebujem nieco take dlhe, ako je sloh.

Na to mi staci jeden vers kratky.

Aby som ti podakoval za kazdy den s tebou, ktory bol vzdy sladky.

Prajem ti, aby si nasla tolko stastia, kolko si ho priniesla mne.

Pre mna je utechou, ked ta smiem pohladit v sne.

Peter Kan

Klinec

   „Dobry den, pan profesor! Prisiel som na vas telefonat.“

   „Dobry den! Ohladom toho klinca?“

   „Ano. Tak co je vo veci?“

   „Dnes rano som nasiel spadnuty obraz, nastastie spadol na gauc a nerozbil sa. Viete, je velmi cenny a zasluzi si cestne miesto v nasom byte.“

   „Takze ho treba zavesit, vsak?“

   „Spravne, a preto som vas zavolal.“

   „Momenticek, prosim… len si vyberiem poznamkovy blok. Takze jeden kus klinca…“

   „Mimochodom, pan majster, klince mam.“

   „Aky druh mate?“

   „Aky, aky, nuz normalny, je snad medzi nimi nejaky rozdiel? Viete, ja sa do toho velmi nerozumiem.“

   „Pravdaze je v nich rozdiel. Ak neberiem do uvahy ich roznu dlzku, tak potom su lepenkove, kolarske, hladke, krutene, ocelove, pozinkovane i nerezove a tak by som mohol pokracovat… Ale, vopred vas upozornujem, ze svedske su najkvalitnejsie.“

   „V poriadku, pouzite svedsky klinec.“

   „Takze, jeden svedsky klinec, potom, sadru mate?“

   „Janko, spadol nam obraz, co s tym?“

   „Mamicka, chod si lahnut, my sa o to postarame… no tak pod do postele…“

   „Prepacte, moja matka, ma uz stojeden rokov, niekedy jej to uz zle mysli…Tak, kde sme to prestali? Aha, sadra… a naco sadra?“

   „No, klinec musime v diere upevnit a ona sa na to najlepsie hodi. Chcete modelarsku alebo radsej stukatersku?“

   „Pouzite radsej kvalitnejsiu.“

   „Dobre, pisem si, stukaterska sadra… a prichytku si aku budete zelat?“

   „Pouzite zasa tu najkvalitnejsiu.“

   „Jeden kus prichytka cislo desat…“

   „Kladivo a spachtlu tiez mam…“

   „Nerad pouzivam cudzie nastroje, viete, moje su overene a sedia mi v ruke. No, myslim, ze to by sme mali vsetko… Pridem vam to urobit…Vyhovovalo by vam to o styri tyzdne 24. februara?“

   „Ja som si myslel, ze to urobite este dnes, hned teraz…“

   „Vylucene! Viete, kolki zakaznici na mna este dnes cakaju? Aj keby som ako chcel, dnes to nepojde.“

   „Ale ved namiesto toho vasho rozhutovania ste to uz mohli davno urobit.“

   „Vy si myslite, ze spolahlivo a zodpovedne umiestnit klinec na stene tak, aby vam vzapati nevypadol, je len tak mirnix-dirnix?“

   „No, dobre suhlasim s terminom, i ked…“

   „Tak a teraz dojedname posledne, odmenu za pracu. Spolu to bude cinit… 628 korun, 50 halierov.“

   „Coze? To nemyslite vazne!“

   „Co sa vam na tom nevidi? Dvakrat cesta, raz konzultacia, plus samotna robota. Aj to este nie je konecne, upresnim to po robote, ked spocitam pocet uderov do klinca. Kazdy uder dvadsat korun.“

   „No, co uz…“

   „Pozrite sa, takto sa vzdy dohodnem so zakaznikom: ked bude obraz na stene, vyplatite mi moju mzdu. Dohodnute?“

   „Dohodnute. Mamicka, povedal som ti, ze si mas ist lahnut, si este slaba, prinesiem ti za chvilu nieco zjest.“

   „Prepac, Janko, ze vas vyrusujem, len som ti chcela povedat taku malickost, uz sa nemusis trapit, ten obraz som zavesila, teraz uz urcite nespadne. Tak ja idem do postele…“

   „Co to hovoris, mamicka?“

   „No, kym ste tu s panom debatovali, tak som to dala do poriadku…“

   „To snad nie…“

   „Tak na to sa ako majster rad pozriem… No, veru nie je to zle…To by som sa nebol nazdal…“

   „Nuz, tak tu uz niet o com debatovat. Do videnia, pan majster!“

   „No, moment, moment! A co, platit sa nebude?“

   „A za co?“

   „Dohodli sme sa predsa, ze ked bude obraz visiet na stene, zaplatite mi. Visi? Visi! Tak si prosim, okrem polozky druha cesta, vsetko vyrovnat!“

   „Tak, takto je to teda. Nuz, ako myslite. Ja teraz pekne obraz zvesim a podmienky nie su splnene. Porucam sa, pan majster!“

Emilia Molcaniova

   Nehladaj vo svete, kym si krasu doma neobjavil

    Nikdy nezabudnem na jedno stretnutie. Stretol som starca, ktoreho som chcel vyspovedat, co – to sa ho opytat o jeho zivote. No on zacal sam. „Pozri sa na moju tvar, nemusim ti, priatelu vela o svojom zivote hovorit. Z mojej tvare vycitas o nom vselico. O minulosti, pritomnosti ci buducnosti. Jaj, ale ty chces vediet, kde sa docitas o buducnosti? Neviem, co by som ti mohol poradit. Ale pozri sa este raz, pozri sa poriadne do mojej tvare, do mojich oci a citaj. Moje oci a moja tvar su pre teba ako otvorena kniha. No dobre, ale vratme sa este na chvilku k mojej tvari. Ze si ty vela vycital o zivote v novinach a knihach? A co si tam zistil?
   Moja tvar ti toho vela povie o domovine, o tom, ako sa tu volakedy zilo, co sme robili. Preco ta volam priatel a nevolam ta po mene? Nuz preto, lebo u nas je to taky zvyk. Dobry clovek je hned aj kamarat. K priatelom a kamaratom sme boli vzdy dobri, ale proti neprajnikom sme byvali velmi tvrdi. Pocuvaj. Ked som ja rastol, nebolo doma pre mna roboty a nielen pre mna, pre mnohych. Nebolo chleba, preto sme odchadzali za more, do celeho sveta, za kuskom chleba. Tam sme nechavali svoju mladu silu, svojimi rukami sme chovali cudzie rody. Aj toto mozes vycitat z mojej tvare. Vies, nikde tak clovek nepremysla nad domovom, ako tam v cudzom svete. Ked bolo po veceroch najhorsie, ked clivota naplnala nase srdcia, tisko sme si prespevovali tie nase pesnicky. Potom nastalo ticho... to ticho si mohol objat, nabrat do dlani. No najradsej by si sa bol vratil domov, aj ked si vedel, ze ta doma caka hlad a bieda. Rad by si sa vratil do rodneho kraja a zasiel ku koliske, kde spinkal tvoj syn ci mala dcerka.
   Vies, velakrat sa mi stane, ze dlho nemozem zaspat, rozmyslam nad svojim zivotom. A nebudes tomu verit, znovu si spievam pod perinou tu pesnicku, co som si spieval v cudzom svete. No skor, ako zaspim, myslim na svoju zenu, svoje deti, na svojich staruckych rodicov, na svoje vnucence. Jedno sa prave mrvi v koliske vo vedlajsej izbe. Je to moj vnuk a nechcel by som, aby zazil to, co som zazil ja. Lasku k vlasti pil v materinskom mlieku. Divas sa do mojej stareckej tvare. Zanechali v nej stopy aj dve vojny, ktore som prezil. Dost som sa napocuval kanonady. Pocuvaj! Ze nic nepocujes? Nastav lepsie usi. Zapocuvaj sa do ticha, do sumu stromov, v ktorych korunach sa kolisu jesenne podvecery. Zapocuvaj sa do zurciaceho potoka, do horskej riavy. Nerozumies ich hlasu? Priloz ucho na kmen vysokej jedle a vedz, ze jej sumenie sa zrodilo z placu. Z kmena jedle bol kriz. A pri nom som plakal aj ja a vsetci ti, co odchadzali za kuskom chleba do sveta. Vedz, tu sme prisahali, ze sa vratime domov. Sem, k tomuto stromu, prichadzame teraz vsetci ti skor narodeni a tisko sepceme: „Sme doma, v rodnom kraji, teraz uz mozeme aj zomriet, nie v cudzom svete.“
   A ty sa zrazu opytas: „A kedy je ten strom najkrajsi?“ Veru tazko sa ti bude odpovedat, priatelu. Jedni hovoria, ze je to na jar, druhi v lete, treti v jesen, nuz a ti posledni, ze v zime. Ja ho mam rad vzdy, po cely rok. Divaj sa, aj toto mozes vycitat z mojej tvare, z mojich oci. A som presvedceny, ze ten, kto spoznal krasu svojej domoviny, co kde bude vo svete, vrati sa sem, vrati sa do svojho rodneho kuta a nikdy nan nezabudne.“

Vojtech Majling

Malo investorov najde cestu na Horehronie

   Ing. Jaroslav Demian vykonava funkciu primatora druhe volebne obdobie. Zaroven je poslancom Zastupitelstva Banskobystrickeho samospravneho kraja za okres Brezno. Po piatich rokoch „primatorovania“ ma presnu predstavu o tom, co v meste chyba. Tvrdi:

Primator Brezna Ing. Jaroslav Demian

Je cas pripravit projekty vacsich investicnych akcii

   Mestske zastupitelstvo sa uz v marci zaoberalo rozvojovymi programami. Material predlozeny na prerokovanie uvadzal, na co vsetko by sa mohli cerpat prostriedky EU, pretoze zacalo nove programovacie obdobie unie. Vychadzal z poznania narodneho strategickeho referencneho ramca (NSRR) a operacnych programov. Obsahoval vyse dvadsat moznosti. Bodovacim systemom poslanci vybrali priority a urcili poradie. Primator spresnuje: „Toto poradie nie je zavazne, pretoze sa musime prisposobit vyssim normam. Sledujeme vyvoj NSRR, niektore operacne programy uz boli schvalene v Bruseli a predpokladame, ze zaciatkom roka 2008 pridu vyzvy. Po vydani vyziev sa prihlasime v prvej „varke“ projektov. Od juna 2004 sme v zasobniku operacneho systemu mali projekt na rekonstrukciu a zateplenie domu kultury. Odvtedy sa mohli zmenit technicke alebo ine predpisy. Vyclenili sme prostriedky na to, aby sa projekt zaktualizoval. Rekonstrukcia styroch pavilonov skoly na Pionierskej 2, zateplenie telocvicne a odstranenie stavebnych nedostatkov je tiez jednym z projektov, ktore „oprasujeme“. Vysoke poradie v prioritach ziskala rekonstrukcia namestia. Preto sme sa do toho pustili, objednali sme studiu a spracovanie projektu. Chceme byt pripraveni s namestim v prvej vlne programu, ktory hovori o podpore cestovneho ruchu a vystavbe mestskej infrastruktury. Som rad, ze sa ludia zaujimaju o studiu a zohladnime vacsinovy nazor vyplyvajuci z ich pripomienok. Konstruktivne navrhy nechame architektovi zapracovat do projektu. Do ruk sa mi dostala peticia. Mrzi ma, ze predtym, ako ju spustili, neprisli za mnou. Jednotlive body peticie su vhodne na diskusiu. Hned prvym je zakaz vyrubu stromov. Ale ak vyrub zakazeme a niekomu sa tam nieco stane, zodpovedni budeme my a nie peticny vybor.“

Na konferencii o cestovnom ruchu

   odznelo vela dobrych nazorov ludi tohto regionu. „Pacil sa mi napad historicke budovy na namesti oznacit a popisat. Turistom napis muzeum vela nepovie, ale ak uvedieme, ze je to historicka budova radnice, ktora tomuto ucelu sluzila odvtedy dovtedy, radi si to precitaju. Aktivitou Horehronskeho muzea je zrestaurovat Rostarovsky dom ponize Okresneho riaditelstva Hasicskeho a zachranneho zboru v Brezne. Postupne by sa tam prestahovala etnograficka vystava z budovy starej radnice. Do radnice chceme v buducnosti opat nastahovat radnicu. Zistujeme, co vsetko treba opravit a prisposobit, aby sme ju otvorili pre verejnost. Nielen ako reprezentacne priestory. Aby si niekto nemyslel, ze tam chceme zlatit stropy. Pamiatkari nas pustia len do takych uprav interieru, ktore zodpovedaju casu, kedy sa radnica stavala a pouzivala. Nadalej bude sluzit aj pre vystavy, mensie expozicie. Chceme, aby priestory zili a neuzatvarali sa pred verejnostou.“ Druhym zamerom je spristupnit zvonicu. Do jej kupoly sa chodi po rebriku. „Viem si predstavit hornu miestnost, ktora ma asi styrikrat styri metre, ako vyhliadku s dobovymi fotografiami a panelmi, ktore by navstevnikom priblizili, ako mesto vyzeralo kedysi. Najskor vsak musime vymysliet, ako dostaneme turistov bezpecne hore, po rebriku nam to nik nepovoli. Keby sa nam podarilo spristupnit tieto dve dominanty, spolu s rekonstrukciou namestia by to mohlo zatraktivnit mesto,“ predpoveda primator.

Sidliska bez viditelnych kontajnerov

„V buducnosti chceme ist do sirsej rekonstrukcie miestnych komunikacii a chodnikov, s tym suvisi vybudovanie dalsich parkovacich miest. Zaroven chceme mimo chodnikov vytvorit ohradene odkladacie miesta pre smetne kose. Bude to na ukor zelene, ale zlepsi sa vzhlad sidlisk. Som hrdy na to, ze v minulom volebnom obdobi sa zacalo s komplexnou rekonstrukciou ciest (novy povrch aj vymena obrubnikov), dovtedy sa robili len „vyspravky“. Takto opravenych ulic mame dost,“ konstatuje Ing. Demian. Zamer rekonstruovat chodniky od mestskeho uradu po Hradby bol zmareny tym, ze lezia pri statnej ceste. Chodnik vedla uradu sa rozsiri na trojmetrovy tak, ze cesta sa vychyli blizsie k obchodnemu domu. Na spolufinancovani sa bude podielat Coop Jednota, Slovenska sporitelna a Slovenska sprava ciest. Realizovat sa to bude v roku 2008. Vsetky ulice vychadzajuce z namestia su sucastou sirsej mestskej zony a ziskaju „dizajn“ podobny namestiu. Rozpocet mesta to zatazi priblizne 10 mil. korun.

Vonkajsie kupalisko

   skoncilo na druhom mieste v poradi stanovenom poslancami. Jediny problem je v tom, ze EU nepodpori vystavbu otvorenych bazenov, ak su urcene na komercne ucely. Primator vysvetluje: „Krytu plavaren prevadzkujeme so vstupnym, ale je stratova. To uniu nezaujima, pre nu je to podnikatelska cinnost. Su dve moznosti: bud kupalisko zrealizujeme zo svojich penazi a budeme vyberat vstupne, alebo ho postavime za peniaze unie a vstup bude zadarmo. Ja som za druhu moznost. Projekcne prace sme zatial pozastavili.“
   V ramci socialneho programu poslanci schvalili zamer prestavby byvalej malotriedky na Ulici M. Benku na domov dochodcov. Prostriedky na tento ucel sa daju ziskat z EU, ale aj zo statneho fondu rozvoja byvania. „Taketo zariadenie uz mame, prevadzkuje ho VUC, ale eviduje vela ziadosti od obcanov Brezna aj regionu. Dali sme spracovat studiu, ktora preukaze, ci je takato prestavba mozna, nastavi istu kapacitu zariadenia, od coho sa odvija ekonomicka stranka. Podmienkou vsetkych projektov, ktore idu cez uniu, je ich udrzatelnost, ktoru musime zabezpecit.“
   Na dostavbe zimneho stadiona sa intenzivne pracuje, otvorit by sa mal do dvoch rokov. V zimnej sezone bude sluzit ako stadion s ladovou plochou a v letnej sezone ako viacucelova hala. To ale nevylucuje, aby sa tam aj v zime uskutocnilo kulturne podujatie. Lad sa rozpusti, voda odtecie, hala sa vykuri a predstavenie moze zacat.
   V minulom roku instalovali na sidliskach Mazornikovo a „zapad“ dve detske ihriska. Na kazdy dalsi rok su naplanovane podobne dve v centralnej casti mesta a jedno mensie ihrisko v menej husto obyvanej lokalite. „Na ich vystavbu pojde priblizne 2,5 mil. korun rocne. Nove ihrisko dostane aj materska skola pri ZS v Mazornikove. Preliezacky, ktore povazuju za najvhodnejsie pre predskolakov, vytipovali prave ucitelky MS. Robime to pre nase deti, aby prostredie v skolkach bolo co najkrajsie,“ uvadza primator. Verejne ihriska, ktorych sucastou su hracie stoly na stolny tenis, su urcene aj starsim detom.

Breznania odchadzaju byvat na vidiek

   Objekt byvalej zakladnej skoly K. Raposa bol prenajaty sukromnej socialno-pedagogickej akademii EBG. Je to najstarsia skolska budova v meste, a preto akademia dostala podmienku, ze neurobi take zasahy, ktore by zmenili charakter budovy. Zameriava sa na vzdelavanie skolskej mladeze a dospelych. Ing. Demian argumentuje: „Verim, ze raz sa demograficky vyvoj zmeni a budeme potrebovat viac tried. Dovtedy budeme budovu prenajimat. Pocet deti v skolkach je stabilizovany, nezaznamenali sme zvyseny dopyt rodicov na umiestnenie deti v MS. Tym, ze sa spojili dve zakladne skoly, nastalo efektivnejsie vyuzitie priestorov ZS K. Raposa na Pionierskej ulici 4. Este asi rok bude tendencia klesania poctu deti, ale najblizsich pat rokov by sa mal pocet stabilizovat. Podla matriky vieme predpovedat vyvoj. Posledne dva roky sa narodilo viac obcanov mesta, ako zomrelo, ale aj tak mame ubytok obyvatelov. Funguju zabehnute mensie a stredne firmy. Nepodarilo sa nam pritiahnut do regionu noveho zamestnavatela a nie je dostatok pracovnych prilezitosti. Mladsi nam odchadzaju nielen za pracou, ale aj preto, ze byvanie v meste je dost nakladne. V patdesiatych rokoch sa do Brezna nastahovalo vela ludi z Horehronia a z Cierneho Balogu, ked vznikali velke priemyselne podniky. Teraz sa tito obcania vracaju nazad do rodicovskych domov. Cena stavebnych pozemkov u nas je ina ako v obciach. Aby sme sem pritiahli investorov, ponukali sme uz pozemky urcene na priemyselne vyuzitie za korunu, ani tak sme sa nestretli s kladnou odozvou. Boli tu zaujimavi investori, pozreli si pozemky bez infrastruktury v Rohoznej. Ak by sme tam vybudovali vsetky siete, mozeme predat stvorcovy meter za 650 korun, no v lokalitach inych priemyselnych parkov ziskaju pozemky podstatne lacnejsie. Ine by bolo, keby sme ziskali investora a siete by vybudovali spravcovia – vodari vodu, plynari plyn, elektrikari elektricky rozvod, cestari prelozku statnej cesty, zeleznica by zainvestovala do pripojky. Mali by zmluvne garantovany odber. V takomto pripade by cena pozemku bola pre investora lepsia. Ist do vystavby priemyselneho parku bez zmluvy aspon s jednym buducim investorom by bolo velkym rizikom. Pokial sa nenasyti priestor medzi Bratislavou a Nitrou, kde staci „zhrnut ornicu“ a na rovine stavat, alebo medzi Zvolenom a Banskou Bystricou, velmi malo investorov najde cestu na Horehronie. Dostat sa na dialnicu mozu od nas najblizsie cez Certovicu, ktora je casto nezjazdna, necudujem sa, ze vahaju s umiestnenim investicie do tohto regionu. Pre nich aj desat – dvadsatkilometrova vzdialenost navyse zohrava rolu, kazda tona planovanej vyroby, ktoru tadial musia prepravit, predstavuje naklady. Stale su „rozpracovani“ dvaja potencialni investori, ak sa rozhodnu pre inu lokalitu, budeme s poslancami uvazovat aj o inom ako priemyselnom vyuziti tohto uzemia.“

Dom smutku

    je velmi ziadana investicia. Na buduci rok by mohlo mesto zadat spracovanie projektovej dokumentacie. „Myslim si, ze o lokalite rozhodlo zastupitelstvo spravne. Projektanti potrebuju tiez isty cas, aby podklady spracovali, vo februari alebo v marci by sme ich mohli predlozit na rokovanie mestskeho zastupitelstva. Urobime vsetko potrebne, aby sa vzhladom na teren stavba pripravila, naklady odhadujeme priblizne na 45 mil. korun. Nechceme zavadzat verejnost a slubovat, ze ho do roku 2010 postavime, no chceli by sme aspon zacat. Dom smutku je jedna z dvoch velkych investicii, ktore asi budeme musiet realizovat za svoje peniaze, druhou je zimny stadion. Ostatne chceme financovat z eurofondov, ak budeme uspesni. Na spolufinancovanie nam postaci z rozpoctu vyclenit pat percent.,“ doplna primator.
    Po poslednom rozhovore primatora s ministrom obrany je iste, ze kasarne nebudu majetkom mesta. Minimalne do roku 2015 bude areal sluzit ako vojensky objekt pre nadbytocne zasoby materialu a techniky. Budovy postupne vyprazdnia a ministerstvo ich nebude presuvat do majetku samospravy za symbolicku cenu. Mesto ako jeden z ucastnikov sutaze sa moze pri predaji o ne uchadzat. „Otazka je, aka bude ich hodnota a ci bude mat mesto dost prostriedkov. Ministra Frantiska Kasickeho sme navstivili zaciatkom tohto roka, aby sme sa dozvedeli, co s objektom zamysla, aby sme si vedeli pripravit nejaky zamer, projekt. Je to velky objekt a zmysluplne vyuzitie bude velmi narocnou ulohou. Zatial to nie je aktualne. Kedze ide o horizont skoro desiatich rokov, bude to riesit generacia po nas,“ dodava na zaver Ing. Jaroslav Demian.

(pl) Foto: Peter Bercik