Navraty
Po rokoch znovu stojim nad rodnou dedinou. Divam sa do dialky, ktora konci
na vzdialenych vencoch hor. Spoza vrska sa dviha veza kostolika, ktory bol
volakedy dominantnou veselej a zivej dedinky. Dedinky, plnej krasnych
drevenic a este krajsich ludi. Nahle ma vsak obklopil zvlastny sum. Zacul
som zvoniace zvony a doteraz prazdna krajina sa zrazu naplnila hlasmi ludi.
Nakoniec som zapocul sotva pocutelny trepot drobnych vtacich krideliek.
Otvoril som jemne svoju dlan, chulilo sa v nej male a ustrasene vtacatko,
ktore hladelo na mna svojimi zvedavymi ockami. Srdce mi nahle zaplavil pocit
nehy, stastia a pokory. Nie, nezmylil som sa. Bolo to zvedave vtacatko mojho
detstva. Priletelo ku mne, aby zaspievalo piesen z minulosti, na ktoru som
uz skoro zabudol. Zapocuval som sa do tejto melodie a zrazu som sa stal
dietatom.
A znovu stojim na kopceku nad svojou rodnou dedinou. Tu som prezival tie
najkrajsie chvile svojho detstva. Znovu som videl nas dom (hoci uz niekolko
rokov niet po nom ani stopy), dom svojich starych rodicov, ktory stal hned
vedla kostolika. Vidim znovu zname tvare, ktore som dennodenne stretaval.
Pocujem vravu, piesne, smiech, ale aj rozumne slova tych najstarsich. Videl
som, ako pracuju, ako sa miluju, nenavidia, trpia, aj si odpustaju.
A tam hore, kusok nad dedinou, som videl maleho chlapca, trochu spinaveho,
s neposlusnou sticou, s bosymi nohami, ako nahana motyle. Na maly okamih sa
nam stretli oci. Chlapca sa na mna usmialo a zamavalo mi. To male, neposedne
chlapca, to som bol ja. V tu chvilku som pocitil vzdialenu ozvenu svojho
detstva. Oci sa mi naplnili slzami. Vtedy sa mi zazdalo, ze som zapocul hlas
svojej dobrotivej matky. Ale zacul som aj hlas svojho dobrotiveho, prisneho
a laskaveho otca, ktory mi stale prizvukoval: „Synak, nech uz budes robit
cokolvek, rob to tak, aby si mal radost z toho ty a uzitok vsetci.“
Nase detstvo – ako to smadne a neposedne vtacatko. Vracajme sa k nemu. Zime
a pracujme tak, aby nam roky a hodiny nasho zitia neunikali pomedzi prsty.
Pamataj: „Jedine dvoje ruk na svete si zasluzia, aby si ich bozkaval a nikdy
na ne nezabudol. Ruky otcove, ktore na teba pracovali a ruky matkine, ktore
ta vychovavali.“
Vojtech Majling
Najdolezitejsie su detaily
Nas plan nemal jedinu chybicku. Bodaj by aj mal, ved sme pred samotnou
realizaciou prebrali kazdy detail najmenej desatkrat. Nic sme neponechali
nahode.
Tak po prve: vybrali sme si den „de“ prave v case, ked sa konal v nedalekom
kulturnom stredisku maskarny ples. My s Ferom sme nabehli na scenu
v kostymoch zlocincov s pancuchami na hlavach a nase polovicky sa za nami
plantali v sirokych krinolinach zo sestnasteho storocia. Kym sme my isli do
banky vykonat lupez storocia, ony zostali cakat v aute v bocnej ulicke.
Po druhe: naraficili sme to tak, aby nas policajti chytili prave vo chvili,
ked sme vychadzali z penazneho ustavu s vrecom na pleciach. Potom
nasledovala klasika. Odviedli nas na policajnu stanicu a tam nas dve hodiny
vypocuvali. Ale, ako som povedal, oplatilo sa mysliet na detaily. Museli
priznat, ze sme nevinni a ze chytili nepravych, prave pre treti detail: vo
vrecku sme mali potvrdenku z bankomatu o vybere drobnej sumy, a tak sme
mohli tvrdit, ze sme boli vo vchode iba kvoli tomuto. Vo vreci, co sme mali
ako stredoveki lupeznici prehodene cez plece, sme mali pokrcene stare
noviny. O styri milioniky z depozitara banky sa stacili postarat uz nase
drahe, ked lup, sice na poslednu chvilu, ale predsa, smarili do preplnenej
popolnice na kraji chodnika. A potom vierohodne, ako tie najlepsie herecky,
prisli po nas na policajnu stanicu a rozculene sa na nas oborili, ze kde sa
tak dlho flakame, ked vsetci v „kulturaku“ uz na nas cakaju. To bolo po
stvrte a zda sa, ze tieto, akoze nenapadne detaily, ich presvedcili. Nuz,
policajne organy museli s polutovanim konstatovat, ze chytili tych nepravych
a pravdepodobne skutocny zlodej uz niekde pocita svoj lup.
Sme jednicky, tapli sme si do dlani. Srdce nam jasalo, ked sme mierili
k popolniciam a tesili sa, ako sme to vynikajuco zvladli. Kradnut nie je az
take zlozite, len treba vediet doriesit vsetky detaily. A vyzera to tak, ze
sme na ne specialisti.
„Je v cisle 98!“ navigovala ma zena a ja som vyskocil z auta, aby som
vylovil z utrob kukanadoby vrece s pokladom.
„Dobre si to pamatas?“ skrikol som na zenu a ona, ze na beton.
Zlostne som kopol do prazdnej popolnice a na to sa vsetky tri zvalili na zem.
Len vtedy sme pochopili.
To bolo po
prvykrat, kedy sme nadavali na pohotovost a pracovitost romskych
spoluobcanov zamestnanych v technickych sluzbach.
Emilia Molcaniova
Patdesiatpat rokov
SOU v Brezne
Vznik
Stredneho odborneho ucilista v Brezne sa datuje od roku 1952, kedy narodny
podnik Mostaren Brezno zriadil pre vlastnu potrebu kvalifikovanej pracovnej
sily stredne odborne uciliste, zamerane predovsetkym na vychovu a vzdelavanie
v strojarskych profesiach. Tato skutocnost bola vyjadrena aj v nazve SOU (Stredne
odborne uciliste strojarske Brezno). V regione malo velky vyznam. Neustale
sa zvysujuce podmienky na kvalifikovanu pracovnu silu hlavne v robotnickych
strojarskych profesiach nutili uciliste orientovat sa na nove formy prace,
na nove studijne a ucebne odbory. Tymto poziadavkam sa vzdy dokazali
prisposobit.
Od 1. aprila 1991 sa ich zriadovatelom stalo ministerstvo hospodarstva.
V tomto obdobi nastal obrovsky utlm strojarstva a novym podmienkam sa muselo
prisposobit aj SOU Brezno. Do siete ucilista pribudli odbory, ktore sa
zamerali na sluzby. Boli to odbory predavac rozlicneho tovaru a kuchar –
casnik. Vzhladom na skutocnost, ze strojarstvo ma v breznianskom regione
hlboke korene, snazili sa udrzat aj strojarske ucebne odbory. Strojarstvo sa
zacalo vyucovat modernou formou, a to formou stupnovitej pripravy ako
experiment. Na zaklade skusenosti, ktore ziskavali v ramci experimentu, sa
ucebne dokumenty neustale zdokonalovali. Ze to bola spravna cesta, ukazali
vysledky vychovno-vzdelavacieho procesu a uplatnenie sa absolventov na trhu
prace. Okrem toho uciliste zabezpecilo pracovne uplatnenie pre vsetkych
pedagogickych pracovnikov, ktori v tejto oblasti posobili a dodnes
aj posobia.
Od 1. jula 2001 sa zriadovatelom ucilista stal Krajsky urad v Banskej
Bystrici a o rok neskor, t. j. 1. jula 2002 sucasny zriadovatel
Banskobystricky samospravny kraj. Transformacii sa uciliste nevyhlo ani
v roku 2004 a od 1. septembra 2004 doslo k transformacii SOU Brezno a SOU
hutnickeho Podbrezova. V Podbrezovej vzniklo Sukromne stredne odborne
uciliste hutnicke, zriadovatelom ucilista sa stali Zeleziarne Podbrezova, a.
s. V ramci transformacie presli strojarske odbory zo SOU Brezno do SOU
hutnickeho Podbrezova a do SOU Brezno presli vsetky odbory zamerane na
sluzby. Vo velmi kratkom case museli pripravit podmienky na vychovu a
vzdelavanie novych ucebnych odborov.
Aby nebolo zmien dost, v
tohtorocnom junovom zastupitelstve Vyssieho uzemneho celku B. Bystrica
zriadovatel podal a zastupitelstvo schvalilo navrh na spojenie SOU so
Spojenou skolou v Brezne v skolskom roku 2008/2009. Tato skutocnost
strojarov zarmutila, pretoze sa konci jedna dlha etapa skoly, ktora ma v horehronskom
regione tradiciu a dobru povest. Nadalej bude existovat ako SOU, ale uz nie
ako samostatna prispevkova organizacia, ale ako organizacna zlozka Spojenej
skoly v Brezne. Aby sa nevystrasili rodicia a sucasni ziaci, ze nebudu
pokracovat v studiu, treba to vysvetlit. Teoreticke vyucovanie aj nadalej
zostava v budove na Mladeznickej ulici (pri plavarni) a prakticke vyucovanie
postupne presunu do priestorov spojenej skoly, to znamena, ze nic sa nerusi,
len ich zastresi ina skola. Prekvapilo ich spojenie sa, pretoze nikdy nemali
problemy s poctami ziakov, aj v sucasnosti ich maju patstodvadsat, co je asi
najviac z breznianskych strednych skol. Chapu, ze skolstvo sa musi
racionalizovat, vyplyva to hlavne z demografickeho vyvoja. Ani v sucasnej
situacii nemienia rezignovat, ale nadalej budu tvrdo pracovat na skvalitneni
vychovno-vzdelavacieho procesu a v nabore ziakov do prvych rocnikov. Vedenie
spojenej skoly si urcilo spolu so zriadovatelom VUC BB viziu, ako spravne a
vcas reagovat na potreby trhu prace. Aj preto je jednou z priorit znova
nasmerovat chod skoly formou strojarskych odborov a samozrejme zachovat
sucasne odbory, ako su hostinsky, predavac, stolar, krajcir. Je vseobecne
zname, ze zaujem o kvalitnych odbornikov v strojarstve je eminentny.
Nakoniec to vyplyva aj zo sociologickeho skumania vybranych zamestnavatelov
v Banskobystrickom samospravnom kraji a z analyzy potrieb okresu Brezno.
Pomerne velke strojarske podniky v regione ponukaju pomoc pri vychove a vzdelavani
novych odbornikov v strojarstve. Firmy ako K-Supra, s. r. o., Bohus, s. r.
o., Slovpump-trade, s. r. o., Industry, s. r. o. su dostatocnou zarukou na
kvalitnu spolupracu a buducu zamestnatelnost absolventov. S niektorymi
dokonca maju podpisane zmluvy o vzajomnej spolupraci. V mediach neustale
sleduju informacie o novych doslova miliardovych investiciach z vyspelych
krajin EU do strojarskeho priemyslu na Slovensku. V tomto skolskom roku sa
im podarilo po dlhsom case otvorit odbor strojny mechanik v trojrocnom
studiu a na buduci planuju aj dalsi stvorrocny maturitny odbor mechanik pre
stroje a zariadenia. V priestoroch spojenej skoly pripravuju kvalitny
odborny vycvik so slusnym strojovym vybavenim. Najvacsi problem je
presvedcit rodicov ziakov zakladnych skol, ze je to jedna z moznosti, ako
ich deti v buducnosti mozu byt ziadanym artiklom na trhu prace a neskoncia v
uradoch prace. Mnohi z nich stale maju nespravny nazor, ze strojarstvo je
spinave remeslo, ale skutocnost je uplne ina pri dnesnych modernych
technologiach. Staci sa pozriet do uz existujucich zahranicnych strojarskych
firiem na Slovensku, ako funguju, aka je ich organizacia, nazor by iste
zmenili. Skusenosti a chut vychovavat takychto odbornikov maju, ved kto by
v minulosti nepoznal stredne odborne uciliste strojarske alebo strednu
priemyselnu skolu strojnicku? Boli a su to pojmy medzi strednymi skolami v
regione.
Blizsie informacie o skole si mozete pozriet na webovej stranke
www.soubrezno.edu.sk. Pri prilezitosti okruhleho vyrocia skoly sucasne
vedenie SOU chce podakovat vsetkym byvalym a sucasnym zamestnancom, ale aj
ziakom skoly, ktori tvorili a tvoria historiu a dobre meno skoly. Vsetkym
velka vdaka!
Ing. Marian Moravcik
Ing. Marian Moravcik
Pre ozivenie pamati
V monografii Brezno v premenach casu, v casti
Literarny zivot Brezna a jeho okolia, prof. Ladislav Bartko predstavil
takmer devatdesiat literarnych osobnosti v case od 16. do konca 20. storocia.
Vzacne miesto tam ma aj Martin Razus. Autor ho uviedol slovami: „Najvyznamnejsou
osobnostou literarneho Brezna medzi dvoma vojnami“ je Martin Razus (1888 –
1937), spisovatel a politik, jeden z poprednych predstavitelov modernych
prudov v slovenskej poezii, plodny prozaik, publicista...“ Slova su to
vystizne, ved za necelych osem rokov, ktore tvorivo prezil v Brezne, vydal
dvanast knih, zlozil vela basni nabozenskych, svetskych, nehovoriac o clankoch
v novinach. Cula bola i jeho korespondencia.
V roku 2006 sa M. Razus vratil medzi nas do Brezna. Vratil sa v podobe
bronzovej sochy. Bol to vynimocny den. Den hodnotiaci, pripominajuci,
inspirujuci slovami do buducna, najma ako sa zhovarat s Razusom, nositelom
ludskosti a svedomia slovenskeho naroda. Vtedy, v ten den, v zatisi lip
mestskeho parku, presumela v hlavach jednotlivcov myslienka zriadit Razusovi
pamatnu izbu. Preco aj nie? Ma ju Samo Chalupka v Hornej Lehote, Vladimir
Clementis v Tisovci, Terezia Vansova v Rimavskej Pile, J. Gregor – Tajovsky
a J. Murgas v Tajove, ba i Stefan Petrus ma miesto v pamatnej izbe v Ciernom
Balogu...
M. Razus pri svojej skromnosti neziada, aby v spominanej izbe bol sam. V Brezne
predsa zili a pracovali aj Jan Chalupka, narodil sa Karol Kuzmany, tvoril a pracoval
Zechenter – Laskomersky, a aj pokracovatel Razusov na evanjelickej fare,
Matej Tasler bol literarne cinny...
Iskra pamatnej izby sa uz devat mesiacov rozhara. Pomaly, ale k oktobru
buduceho roka. Vieme, ze je to termin, ako sa hovori „sibenicny“, vo
vzajomnej spolupraci s Miestnym odborom Matice slovenskej, evanjelickym
uradom a. v., Horehronskym muzeom, s pricinenim mestskeho zastupitelstva a Klubu
M. Razusa Marosko v Brezne, a aj za pomoci obyvatelov mesta a okolia treba
sa drzat nadeje, ze sa to podari. Vznikne tak v nasom meste dalsi kulturny
stanok, ktory splni svoje poslanie, a to, ze bude ozivovat v pamati
navstevnikom zivot a dielo osobnosti prepojenych s Breznom.
Ako pomoct, pytate sa? Su dva sposoby. Financne prostriedky od
prispievatelov rad prijme Maroskov ucet: 79898123/0900 alebo pokladnicka s prijmovym
blokom. Bude v maticnej miestnosti (radnica) v Brezne. Pristupna v kazdy
druhy tyzden v mesiaci, vzdy v utorok od 9. do 11. hodiny. Druhy sposob,
poziadavka je, ak mate doma nejake pisomnosti alebo knihy o osobnostiach,
ktore budu v pamatnej izbe, a ak ich budete chciet podarovat alebo pozicat
pre izbu, pripravte si ich. Vcas dame vediet, kedy to mozete do maticnej
miestnosti priniest.
Spolocne za dobru vec.
Stefan Giertl
Uspesni vdaka obchodnym cestujucim a miestnym navstevnikom
Viest hotel nie je len manazerska pozicia, je to vztah. Kto vyrasta pod
Tatrami, problematiku cestovneho ruchu pozna z prvej ruky, ved kde inde je
taka koncentracia ubytovni, penzionov a hotelov roznych kategorii ako prave
v nasich velhorach? Chyzne, casnici, recepcne, barmani, kuchari ci vlekari
su tam najbeznejsie profesie. Ing. Lubomir Garaj davno vie, ze hotelierstvo
a gastronomia nepozna osemhodinovy pracovny cas. Po skonceni strednej
hotelovej skoly sa rozhodol studovat na vysokej skole ekonomickeho smeru.
Isty cas pracoval v bankovom sektore, bol aj zivnostnikom, vypracovaval
projekty pre rekonstruovane ubytovacie zariadenia. Poslednych pat rokov
zastaval manazerske pozicie v hoteloch, ine zameranie ako hotelierstvo ani
nehladal a robil vsetko pre to, aby v znamej oblasti zostal.
Konatelom hotela Dumbier sa stal na zaciatku jula. Zmenu na tomto poste
odporucilo uskutocnit mestske zastupitelstvo po prerokovani spravy o
hospodareni mestskeho hotela Dumbier v roku 2006. Vlani koncili so stratou
priblizne 2,8 milona korun. Na otazku, comu venoval najvacsiu pozornost po
tom, co prevzal hotel, a co pripravuje v buducom roku, novy konatel Dumbiera
odpoveda: „Ekonomicku situaciu sa nam uz podarilo stabilizovat. Som rad,
ze ludia nasli pochopenie aj pre nepopularne zmeny. Pozornost sme sustredili
na materialove vstupy a vylucenie niektorych neefektivnych cinnosti. Vsetko
moje usilie aj usilie ludi, ktori tu zostali, sa zameralo na lepsie
zorganizovanie pracovnych pozicii a zefektivnenie prevadzky. To bol
zaciatok.“
Kto ocakaval velke „cistky“, musel byt sklamany. Odisli traja zamestnanci,
aj to na vlastnu ziadost. Zmeny budu postupovat od ubytovacej po
stravovaciu a konferencnu cast hotela – velku a malu salu zrekonstruovalo
este predchadzajuce vedenie. „Respektujem lokalizaciu a zameranie
mestskeho hotela. Jeho uspesnost vzdy zavisela od navstevnosti obchodnych
cestujucich a od podnetov, preco prichadzaju. Cize od infrastruktury,
priemyslu, moznosti investovania v okoli. Zaroven zavisime od navstevnosti
miestnych ludi. Mame tri stravovacie strediska – restauraciu, bistro a
kaviaren. Su jedinecne, kaviaren sa vyuziva na obchodne a priatelske
stretnutia, ma klasicku ponuku. Nastastie predchadzajuce vedenie nepodlahlo
nizsej cenovej urovni novootvaranych restauracii v meste. Hotel sa dostal do
situacie, ze mu konkuruju restauracie, ktore maju denne menu – tri hlavne
jedla a polievku. Nasa ponuka je neporovnatelne bohatsia, rozmanitejsia
druhovo aj chutovo.“ Denne hostom ponukaju v jedalnom listku desat
hotovych jedal a viacere polievky, nielen v restauracii, ale aj v bistre.
Pravidelni navstevnici restauracie si urcite vsimli prakticke upravy v
interieri restauracie. Ceny jedal sa vyrazne nemenili. Ing. Garaj
vysvetluje: „Rozsah zariadenia nedovoluje dostat sa na uroven cien
mensich restauracii. Konkurovat im chceme najma kvalitou, nie cenou. V
obsluhe dosahujeme vysoku uroven aj vdaka studentom hotelovej akademie,
odborne vedenie pedagogov sa odzrkadluje v praxi. Studenti su jazykovo
zdatni, poznaju gastronomicke pravidla. Dobru spolupracu mame aj so strednym
odbornym ucilistom sluzieb. Napodiv hlavne chlapci sa uplatnuju v stredisku
kuchyne, su velmi zrucni aj pri obsluhe v bistre. Nasou snahou je
skultivovat stravovacie priestory. Chceme, aby sa host nielen nasytil, ale
odniesol si aj zazitok z prijemneho prostredia s dobrou obsluhou.“
Vacsina personalu pracuje v hoteli dlhsie obdobie, pozna problematiku
gastronomie a hotelierstva. Buduci zamestnanci si uz pocas studia osvojuju
zaklady profesionalnej rutiny. „Od obsluhujuceho personalu sa ocakava, ze
bude poznat strukturu a sposob spracovania jedla,“ doplna konatel. „Hostia
predpokladaju, ze pracovnici recepcie budu vediet podat informacie o
miestnych spolocenskych, kulturnych a sportovych moznostiach vyzitia sa.
Prichadzaju k nam sice len za ubytovanim, ale volny cas si chcu vyplnit
poznanim a zabavou.“
Pocas Dni francuzskej kuchyne, ktore Ing. Garaj hodnoti ako vydarenu akciu,
mali prisposobene aj prevadzkove hodiny. Stali zakaznici ocenili, ze
prichystali nieco nove. V jedalnom listku sa objavili napriklad krevetove
koktaily, rybacia polievka s typickymi francuzskymi ingredienciami, no vyber
jedal bol predsa len prisposobeny slovenskej nature. O par dni bude v Brezne
Ondrejsky jarmok, ktory Dumbieru kazdorocne zvysuje navstevnost. Do konca
roka este prichystaju na spestrenie viacere specializovane ponuky jedal.
Vytazenost hotela potrebuju zvysit najma v letnych mesiacoch. „V case,
ked som nastupil, hotel „zil“ z nahodnych hosti. Podarilo sa nam pripravit
novy propagacny material. Pracovnicky hotela navstivili vystavu venovanu
cestovnemu ruchu – Madi v Prahe, kde prezentovali nase sluzby. Material
obsahuje nielen sluzby hotela, ale aj moznosti, ktore ponuka okolie -
turisticke, sportove a spolocenske atraktivity. Oslovit by mal klientelu,
ktora prichadza v letnych mesiacoch. Prichystali sme program viacdnoveho
poznavacieho pobytu, flexibilne ho prisposobime podla toho, ci budu
navstevnici fyzicky zdatni, alebo pridu len za poznanim. Pevne verim, ze
nasa snaha prinesie ocakavane vysledky uz v lete buduceho roka,“
vyjadruje presvedcenie konatel hotela. Zariadenie prezentovali aj cez Vyssi
uzemny celok Banska Bystrica. O novych klientov sa budu uchadzat na veltrhu
vo Viedni, zameranom na seniorov. „Hotel Dumbier nie je vybaveny na
pobytove zajazdy s wellness centrom, ale ma vynikajucu polohu na poznavanie.
V blizkom okoli su Nizke a Vysoke Tatry, Muranska planina... myslim, ze by
sme ich mohli zaujat. V letnych mesiacoch sa zameriame na ponuku
spolocenskych podujati, ktore sa v tomto regione organizuju. Horehronie ma velmi dobre podmienky na rozvoj cestovneho ruchu. Akvizicnu
cinnost pre zimnu sezonu u najblizsich susedov robit nemusime, prichadzaju
za dobrou lyzovackou,“ konstatuje Ing. Garaj. Strategia hotela sa odvija
od dvoch vyznamnych skutocnosti v najblizsom okoli: investicna skupina
vynaklada nemale prostriedky na dobudovanie lyziarskeho strediska Chopok –
juh. Druhou je, ze Brezno lezi v strede medzi dvoma golfovymi strediskami –
existujucim na Taloch a pripravovanym v Rohoznej. To by v buducnosti malo
pomoct navstevnosti mesta a hotela. Tridsatjeden dvojpostelovych izieb
poskytuje ubytovanie v kategorii dvoch hviezdiciek. Apartman v hoteli nie je
a velmi chyba. Pocitili to najma pri nedavnej navsteve velvyslanca
Francuzska Henryho Cunyho. Priestory na vybudovanie apartmanu v hoteli su,
ale vyzadovali by nemale investicie. Charakter sucasne vyuzivanych
miestnosti v podkrovi by sa tak urcite zmenil.
Snaha zvysit navstevnost hotela sa tyka aj konferecnych priestorov. Obe saly
su vhodne na prenajimanie pri organizovani skoleni alebo podnikovych plesov.
Ich reprezentacne moznosti su zatial malo vyuzite. „Ak usetrime
potrebne financne prostriedky, mali by sme ich investovat do nakupu
didaktickej techniky. Nechceme ponukat iba priestor vhodny na konferencne
aktivity, nevyhnutne je poskytnut aj kvalitne technicke vybavenie.
Snad sa to podari v buducom roku,“ dodava na zaver Ing. Lubomir Garaj.
(pl)
Ing. Lubomir
Garaj
Restauracia
oziva uz pred prichodom prvych hosti
Najcastejsimi obyvatelmi tychto izieb su obchodnici
Kaviaren je
vyhladavanym miestom najma vo vecernych hodinach
