20. NOVEMBER 2007 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Navraty

    Po rokoch znovu stojim nad rodnou dedinou. Divam sa do dialky, ktora konci na vzdialenych vencoch hor. Spoza vrska sa dviha veza kostolika, ktory bol volakedy dominantnou veselej a zivej dedinky. Dedinky, plnej krasnych drevenic a este krajsich ludi. Nahle ma vsak obklopil zvlastny sum. Zacul som zvoniace zvony a doteraz prazdna krajina sa zrazu naplnila hlasmi ludi. Nakoniec som zapocul sotva pocutelny trepot drobnych vtacich krideliek.
   Otvoril som jemne svoju dlan, chulilo sa v nej male a ustrasene vtacatko, ktore hladelo na mna svojimi zvedavymi ockami. Srdce mi nahle zaplavil pocit nehy, stastia a pokory. Nie, nezmylil som sa. Bolo to zvedave vtacatko mojho detstva. Priletelo ku mne, aby zaspievalo piesen z minulosti, na ktoru som uz skoro zabudol. Zapocuval som sa do tejto melodie a zrazu som sa stal dietatom.
   A znovu stojim na kopceku nad svojou rodnou dedinou. Tu som prezival tie najkrajsie chvile svojho detstva. Znovu som videl nas dom (hoci uz niekolko rokov niet po nom ani stopy), dom svojich starych rodicov, ktory stal hned vedla kostolika. Vidim znovu zname tvare, ktore som dennodenne stretaval. Pocujem vravu, piesne, smiech, ale aj rozumne slova tych najstarsich. Videl som, ako pracuju, ako sa miluju, nenavidia, trpia, aj si odpustaju.
   A tam hore, kusok nad dedinou, som videl maleho chlapca, trochu spinaveho, s neposlusnou sticou, s bosymi nohami, ako nahana motyle. Na maly okamih sa nam stretli oci. Chlapca sa na mna usmialo a zamavalo mi. To male, neposedne chlapca, to som bol ja. V tu chvilku som pocitil vzdialenu ozvenu svojho detstva. Oci sa mi naplnili slzami. Vtedy sa mi zazdalo, ze som zapocul hlas svojej dobrotivej matky. Ale zacul som aj hlas svojho dobrotiveho, prisneho a laskaveho otca, ktory mi stale prizvukoval: „Synak, nech uz budes robit cokolvek, rob to tak, aby si mal radost z toho ty a uzitok vsetci.“
   Nase detstvo – ako to smadne a neposedne vtacatko. Vracajme sa k nemu. Zime a pracujme tak, aby nam roky a hodiny nasho zitia neunikali pomedzi prsty. Pamataj: „Jedine dvoje ruk na svete si zasluzia, aby si ich bozkaval a nikdy na ne nezabudol. Ruky otcove, ktore na teba pracovali a ruky matkine, ktore ta vychovavali.“

Vojtech Majling

 Najdolezitejsie su detaily

   Nas plan nemal jedinu chybicku. Bodaj by aj mal, ved sme pred samotnou realizaciou prebrali kazdy detail najmenej desatkrat. Nic sme neponechali nahode.
   Tak po prve: vybrali sme si den „de“ prave v case, ked sa konal v nedalekom kulturnom stredisku maskarny ples. My s Ferom sme nabehli na scenu v kostymoch zlocincov s pancuchami na hlavach a nase polovicky sa za nami plantali v sirokych krinolinach zo sestnasteho storocia. Kym sme my isli do banky vykonat lupez storocia, ony zostali cakat v aute v bocnej ulicke.
   Po druhe: naraficili sme to tak, aby nas policajti chytili prave vo chvili, ked sme vychadzali z penazneho ustavu s vrecom na pleciach. Potom nasledovala klasika. Odviedli nas na policajnu stanicu a tam nas dve hodiny vypocuvali. Ale, ako som povedal, oplatilo sa mysliet na detaily. Museli priznat, ze sme nevinni a ze chytili nepravych, prave pre treti detail: vo vrecku sme mali potvrdenku z bankomatu o vybere drobnej sumy, a tak sme mohli tvrdit, ze sme boli vo vchode iba kvoli tomuto. Vo vreci, co sme mali ako stredoveki lupeznici prehodene cez plece, sme mali pokrcene stare noviny. O styri milioniky z depozitara banky sa stacili postarat uz nase drahe, ked lup, sice na poslednu chvilu, ale predsa, smarili do preplnenej popolnice na kraji chodnika. A potom vierohodne, ako tie najlepsie herecky, prisli po nas na policajnu stanicu a rozculene sa na nas oborili, ze kde sa tak dlho flakame, ked vsetci v „kulturaku“ uz na nas cakaju. To bolo po stvrte a zda sa, ze tieto, akoze nenapadne detaily, ich presvedcili. Nuz, policajne organy museli s polutovanim konstatovat, ze chytili tych nepravych a pravdepodobne skutocny zlodej uz niekde pocita svoj lup.
   Sme jednicky, tapli sme si do dlani. Srdce nam jasalo, ked sme mierili k popolniciam a tesili sa, ako sme to vynikajuco zvladli. Kradnut nie je az take zlozite, len treba vediet doriesit vsetky detaily. A vyzera to tak, ze sme na ne specialisti.
   „Je v cisle 98!“ navigovala ma zena a ja som vyskocil z auta, aby som vylovil z utrob kukanadoby vrece s pokladom.
   „Dobre si to pamatas?“ skrikol som na zenu a ona, ze na beton.
   Zlostne som kopol do prazdnej popolnice a na to sa vsetky tri zvalili na zem. Len vtedy sme pochopili.

   To bolo po prvykrat, kedy sme nadavali na pohotovost a pracovitost romskych spoluobcanov zamestnanych v technickych sluzbach.

Emilia Molcaniova

 Patdesiatpat rokov SOU v Brezne

   Vznik Stredneho odborneho ucilista v Brezne sa datuje od roku 1952, kedy narodny podnik Mostaren Brezno zriadil pre vlastnu potrebu kvalifikovanej pracovnej sily stredne odborne uciliste, zamerane predovsetkym na vychovu a vzdelavanie v strojarskych profesiach. Tato skutocnost bola vyjadrena aj v nazve SOU (Stredne odborne uciliste strojarske Brezno). V regione malo velky vyznam. Neustale sa zvysujuce podmienky na kvalifikovanu pracovnu silu hlavne v robotnickych strojarskych profesiach nutili uciliste orientovat sa na nove formy prace, na nove studijne a ucebne odbory. Tymto poziadavkam sa vzdy dokazali prisposobit.

   Od 1. aprila 1991 sa ich zriadovatelom stalo ministerstvo hospodarstva. V tomto obdobi nastal obrovsky utlm strojarstva a novym podmienkam sa muselo prisposobit aj SOU Brezno. Do siete ucilista pribudli odbory, ktore sa zamerali na sluzby. Boli to odbory predavac rozlicneho tovaru a kuchar – casnik. Vzhladom na skutocnost, ze strojarstvo ma v breznianskom regione hlboke korene, snazili sa udrzat aj strojarske ucebne odbory. Strojarstvo sa zacalo vyucovat modernou formou, a to formou stupnovitej pripravy ako experiment. Na zaklade skusenosti, ktore ziskavali v ramci experimentu, sa ucebne dokumenty neustale zdokonalovali. Ze to bola spravna cesta, ukazali vysledky vychovno-vzdelavacieho procesu a uplatnenie sa absolventov na trhu prace. Okrem toho uciliste zabezpecilo pracovne uplatnenie pre vsetkych pedagogickych pracovnikov, ktori v tejto oblasti posobili a dodnes aj posobia.
   Od 1. jula 2001 sa zriadovatelom ucilista stal Krajsky urad v Banskej Bystrici a o rok neskor, t. j. 1. jula 2002 sucasny zriadovatel Banskobystricky samospravny kraj. Transformacii sa uciliste nevyhlo ani v roku 2004 a od 1. septembra 2004 doslo k transformacii SOU Brezno a SOU hutnickeho Podbrezova. V Podbrezovej vzniklo Sukromne stredne odborne uciliste hutnicke, zriadovatelom ucilista sa stali Zeleziarne Podbrezova, a. s. V ramci transformacie presli strojarske odbory zo SOU Brezno do SOU hutnickeho Podbrezova a do SOU Brezno presli vsetky odbory zamerane na sluzby. Vo velmi kratkom case museli pripravit podmienky na vychovu a vzdelavanie novych ucebnych odborov.

  
Aby nebolo zmien dost, v tohtorocnom junovom zastupitelstve Vyssieho uzemneho celku B. Bystrica zriadovatel podal a zastupitelstvo schvalilo navrh na spojenie SOU so Spojenou skolou v Brezne v skolskom roku 2008/2009. Tato skutocnost strojarov zarmutila, pretoze sa konci jedna dlha etapa skoly, ktora ma v horehronskom regione tradiciu a dobru povest. Nadalej bude existovat ako SOU, ale uz nie ako samostatna prispevkova organizacia, ale ako organizacna zlozka Spojenej skoly v Brezne. Aby sa nevystrasili rodicia a sucasni ziaci, ze nebudu pokracovat v studiu, treba to vysvetlit. Teoreticke vyucovanie aj nadalej zostava v budove na Mladeznickej ulici (pri plavarni) a prakticke vyucovanie postupne presunu do priestorov spojenej skoly, to znamena, ze nic sa nerusi, len ich zastresi ina skola. Prekvapilo ich spojenie sa, pretoze nikdy nemali problemy s poctami ziakov, aj v sucasnosti ich maju patstodvadsat, co je asi najviac z breznianskych strednych skol. Chapu, ze skolstvo sa musi racionalizovat, vyplyva to hlavne z demografickeho vyvoja. Ani v sucasnej situacii nemienia rezignovat, ale nadalej budu tvrdo pracovat na skvalitneni vychovno-vzdelavacieho procesu a v nabore ziakov do prvych rocnikov. Vedenie spojenej skoly si urcilo spolu so zriadovatelom VUC BB viziu, ako spravne a vcas reagovat na potreby trhu prace. Aj preto je jednou z priorit znova nasmerovat chod skoly formou strojarskych odborov a samozrejme zachovat sucasne odbory, ako su hostinsky, predavac, stolar, krajcir. Je vseobecne zname, ze zaujem o kvalitnych odbornikov v strojarstve je eminentny. Nakoniec to vyplyva aj zo sociologickeho skumania vybranych zamestnavatelov v Banskobystrickom samospravnom kraji a z analyzy potrieb okresu Brezno. Pomerne velke strojarske podniky v regione ponukaju pomoc pri vychove a vzdelavani novych odbornikov v strojarstve. Firmy ako K-Supra, s. r. o., Bohus, s. r. o., Slovpump-trade, s. r. o., Industry, s. r. o. su dostatocnou zarukou na kvalitnu spolupracu a buducu zamestnatelnost absolventov. S niektorymi dokonca maju podpisane zmluvy o vzajomnej spolupraci. V mediach neustale sleduju informacie o novych doslova miliardovych investiciach z vyspelych krajin EU do strojarskeho priemyslu na Slovensku. V tomto skolskom roku sa im podarilo po dlhsom case otvorit odbor strojny mechanik v trojrocnom studiu a na buduci planuju aj dalsi stvorrocny maturitny odbor mechanik pre stroje a zariadenia. V priestoroch spojenej skoly pripravuju kvalitny odborny vycvik so slusnym strojovym vybavenim. Najvacsi problem je presvedcit rodicov ziakov zakladnych skol, ze je to jedna z moznosti, ako ich deti v buducnosti mozu byt ziadanym artiklom na trhu prace a neskoncia v uradoch prace. Mnohi z nich stale maju nespravny nazor, ze strojarstvo je spinave remeslo, ale skutocnost je uplne ina pri dnesnych modernych technologiach. Staci sa pozriet do uz existujucich zahranicnych strojarskych firiem na Slovensku, ako funguju, aka je ich organizacia, nazor by iste zmenili. Skusenosti a chut vychovavat takychto odbornikov maju, ved kto by v minulosti nepoznal stredne odborne uciliste strojarske alebo strednu priemyselnu skolu strojnicku? Boli a su to pojmy medzi strednymi skolami v regione.
   Blizsie informacie o skole si mozete pozriet na webovej stranke www.soubrezno.edu.sk. Pri prilezitosti okruhleho vyrocia skoly sucasne vedenie SOU chce podakovat vsetkym byvalym a sucasnym zamestnancom, ale aj ziakom skoly, ktori tvorili a tvoria historiu a dobre meno skoly. Vsetkym velka vdaka!

Ing. Marian Moravcik

Ing. Marian Moravcik                                                                                 

 

Pre ozivenie pamati

    V monografii Brezno v premenach casu, v casti Literarny zivot Brezna a jeho okolia, prof. Ladislav Bartko predstavil takmer devatdesiat literarnych osobnosti v case od 16. do konca 20. storocia.

   Vzacne miesto tam ma aj Martin Razus. Autor ho uviedol slovami: „Najvyznamnejsou osobnostou literarneho Brezna medzi dvoma vojnami“ je Martin Razus (1888 – 1937), spisovatel a politik, jeden z poprednych predstavitelov modernych prudov v slovenskej poezii, plodny prozaik, publicista...“ Slova su to vystizne, ved za necelych osem rokov, ktore tvorivo prezil v Brezne, vydal dvanast knih, zlozil vela basni nabozenskych, svetskych, nehovoriac o clankoch v novinach. Cula bola i jeho korespondencia.

   V roku 2006 sa M. Razus vratil medzi nas do Brezna. Vratil sa v podobe bronzovej sochy. Bol to vynimocny den. Den hodnotiaci, pripominajuci, inspirujuci slovami do buducna, najma ako sa zhovarat s Razusom, nositelom ludskosti a svedomia slovenskeho naroda. Vtedy, v ten den, v zatisi lip mestskeho parku, presumela v hlavach jednotlivcov myslienka zriadit Razusovi pamatnu izbu. Preco aj nie? Ma ju Samo Chalupka v Hornej Lehote, Vladimir Clementis v Tisovci, Terezia Vansova v Rimavskej Pile, J. Gregor – Tajovsky a J. Murgas v Tajove, ba i Stefan Petrus ma miesto v pamatnej izbe v Ciernom Balogu...

   M. Razus pri svojej skromnosti neziada, aby v spominanej izbe bol sam. V Brezne predsa zili a pracovali aj Jan Chalupka, narodil sa Karol Kuzmany, tvoril a pracoval Zechenter – Laskomersky, a aj pokracovatel Razusov na evanjelickej fare, Matej Tasler bol literarne cinny...

   Iskra pamatnej izby sa uz devat mesiacov rozhara. Pomaly, ale k oktobru buduceho roka. Vieme, ze je to termin, ako sa hovori „sibenicny“, vo vzajomnej spolupraci s Miestnym odborom Matice slovenskej, evanjelickym uradom a. v., Horehronskym muzeom, s pricinenim mestskeho zastupitelstva a Klubu M. Razusa Marosko v Brezne, a aj za pomoci obyvatelov mesta a okolia treba sa drzat nadeje, ze sa to podari. Vznikne tak v nasom meste dalsi kulturny stanok, ktory splni svoje poslanie, a to, ze bude ozivovat v pamati navstevnikom zivot a dielo osobnosti prepojenych s Breznom.

   Ako pomoct, pytate sa? Su dva sposoby. Financne prostriedky od prispievatelov rad prijme Maroskov ucet: 79898123/0900 alebo pokladnicka s prijmovym blokom. Bude v maticnej miestnosti (radnica) v Brezne. Pristupna v kazdy druhy tyzden v mesiaci, vzdy v utorok od 9. do 11. hodiny. Druhy sposob, poziadavka je, ak mate doma nejake pisomnosti alebo knihy o osobnostiach, ktore budu v pamatnej izbe, a ak ich budete chciet podarovat alebo pozicat pre izbu, pripravte si ich. Vcas dame vediet, kedy to mozete do maticnej miestnosti priniest.

   Spolocne za dobru vec.

Stefan Giertl


Uspesni vdaka obchodnym cestujucim a miestnym navstevnikom

   Viest hotel nie je len manazerska pozicia, je to vztah. Kto vyrasta pod Tatrami, problematiku cestovneho ruchu pozna z prvej ruky, ved kde inde je taka koncentracia ubytovni, penzionov a hotelov roznych kategorii ako prave v nasich velhorach? Chyzne, casnici, recepcne, barmani, kuchari ci vlekari su tam najbeznejsie profesie. Ing. Lubomir Garaj davno vie, ze hotelierstvo a gastronomia nepozna osemhodinovy pracovny cas. Po skonceni strednej hotelovej skoly sa rozhodol studovat na vysokej skole ekonomickeho smeru. Isty cas pracoval v bankovom sektore, bol aj zivnostnikom, vypracovaval projekty pre rekonstruovane ubytovacie zariadenia. Poslednych pat rokov zastaval manazerske pozicie v hoteloch, ine zameranie ako hotelierstvo ani nehladal a robil vsetko pre to, aby v znamej oblasti zostal.

   Konatelom hotela Dumbier sa stal na zaciatku jula. Zmenu na tomto poste odporucilo uskutocnit mestske zastupitelstvo po prerokovani spravy o hospodareni mestskeho hotela Dumbier v roku 2006. Vlani koncili so stratou priblizne 2,8 milona korun. Na otazku, comu venoval najvacsiu pozornost po tom, co prevzal hotel, a co pripravuje v buducom roku, novy konatel Dumbiera odpoveda: „Ekonomicku situaciu sa nam uz podarilo stabilizovat. Som rad, ze ludia nasli pochopenie aj pre nepopularne zmeny. Pozornost sme sustredili na materialove vstupy a vylucenie niektorych neefektivnych cinnosti. Vsetko moje usilie aj usilie  ludi, ktori tu zostali, sa zameralo na lepsie zorganizovanie pracovnych pozicii a zefektivnenie prevadzky. To bol zaciatok.“
   Kto ocakaval velke „cistky“, musel byt sklamany. Odisli traja zamestnanci, aj to na vlastnu ziadost. Zmeny budu postupovat od ubytovacej  po stravovaciu a konferencnu cast hotela – velku a malu salu zrekonstruovalo este predchadzajuce vedenie. „Respektujem lokalizaciu a zameranie mestskeho hotela. Jeho uspesnost vzdy zavisela od navstevnosti obchodnych cestujucich a od podnetov, preco prichadzaju. Cize od infrastruktury, priemyslu, moznosti investovania v okoli. Zaroven zavisime od navstevnosti miestnych ludi. Mame tri stravovacie strediska – restauraciu, bistro a kaviaren. Su jedinecne, kaviaren sa vyuziva na obchodne a priatelske stretnutia, ma klasicku ponuku. Nastastie predchadzajuce vedenie nepodlahlo nizsej cenovej urovni novootvaranych restauracii v meste. Hotel sa dostal do situacie, ze mu konkuruju restauracie, ktore maju denne menu – tri hlavne jedla a polievku. Nasa ponuka je neporovnatelne bohatsia, rozmanitejsia druhovo aj chutovo.“ Denne hostom ponukaju v jedalnom listku desat hotovych jedal a viacere polievky, nielen v restauracii, ale aj v bistre. Pravidelni navstevnici restauracie si urcite vsimli prakticke upravy v interieri restauracie. Ceny jedal sa vyrazne nemenili. Ing. Garaj vysvetluje: „Rozsah zariadenia nedovoluje dostat sa na uroven cien mensich restauracii. Konkurovat im chceme najma kvalitou, nie cenou. V obsluhe dosahujeme vysoku uroven aj vdaka studentom hotelovej akademie, odborne vedenie pedagogov sa odzrkadluje v praxi. Studenti su jazykovo zdatni, poznaju gastronomicke pravidla. Dobru spolupracu mame aj so strednym odbornym ucilistom sluzieb. Napodiv hlavne chlapci sa uplatnuju v stredisku kuchyne, su velmi zrucni aj pri obsluhe v bistre. Nasou snahou je skultivovat stravovacie priestory. Chceme, aby sa host nielen nasytil, ale odniesol si aj zazitok z prijemneho prostredia s dobrou obsluhou.“ Vacsina personalu pracuje v hoteli dlhsie obdobie, pozna problematiku gastronomie a hotelierstva. Buduci zamestnanci si uz pocas studia osvojuju zaklady profesionalnej rutiny. „Od obsluhujuceho personalu sa ocakava, ze bude poznat strukturu a sposob spracovania jedla,“ doplna konatel. „
Hostia predpokladaju, ze pracovnici recepcie budu vediet podat informacie o miestnych spolocenskych, kulturnych a sportovych moznostiach vyzitia sa. Prichadzaju k nam sice len za ubytovanim, ale volny cas si chcu vyplnit poznanim a zabavou.“
    Pocas Dni francuzskej kuchyne, ktore Ing. Garaj hodnoti ako vydarenu akciu, mali prisposobene aj prevadzkove hodiny. Stali zakaznici ocenili, ze prichystali nieco nove. V jedalnom listku sa objavili napriklad krevetove koktaily, rybacia polievka s typickymi francuzskymi ingredienciami, no vyber jedal bol predsa len prisposobeny slovenskej nature. O par dni bude v Brezne Ondrejsky jarmok, ktory Dumbieru kazdorocne zvysuje navstevnost. Do konca roka este prichystaju na spestrenie viacere specializovane ponuky jedal.   
   Vytazenost hotela potrebuju zvysit najma v letnych mesiacoch. „V case, ked som nastupil, hotel „zil“ z nahodnych hosti. Podarilo sa nam pripravit novy propagacny material. Pracovnicky hotela navstivili vystavu venovanu cestovnemu ruchu – Madi v Prahe, kde prezentovali nase sluzby. Material obsahuje nielen sluzby hotela, ale aj moznosti, ktore ponuka okolie - turisticke, sportove a spolocenske atraktivity. Oslovit by mal klientelu, ktora prichadza v letnych mesiacoch. Prichystali sme program viacdnoveho poznavacieho pobytu, flexibilne ho prisposobime podla toho, ci budu navstevnici fyzicky zdatni, alebo pridu len za poznanim. Pevne verim, ze nasa snaha prinesie ocakavane vysledky uz v lete buduceho roka,“ vyjadruje presvedcenie konatel hotela. Zariadenie prezentovali aj cez Vyssi uzemny celok Banska Bystrica. O novych klientov sa budu uchadzat na veltrhu vo Viedni, zameranom na seniorov. „Hotel Dumbier nie je vybaveny na pobytove zajazdy s wellness centrom, ale ma vynikajucu polohu na poznavanie. V blizkom okoli su Nizke a Vysoke Tatry, Muranska planina... myslim, ze by sme ich mohli zaujat. V letnych mesiacoch sa zameriame na ponuku spolocenskych podujati, ktore sa v tomto regione organizuju. Horehronie ma velmi dobre podmienky na rozvoj cestovneho ruchu. Akvizicnu cinnost pre zimnu sezonu u najblizsich susedov robit nemusime, prichadzaju za dobrou lyzovackou,“ konstatuje Ing. Garaj. Strategia hotela sa odvija od dvoch vyznamnych skutocnosti v najblizsom okoli: investicna skupina vynaklada nemale prostriedky na dobudovanie lyziarskeho strediska Chopok – juh. Druhou je, ze Brezno lezi v strede medzi dvoma golfovymi strediskami – existujucim na Taloch a pripravovanym v Rohoznej. To by v buducnosti malo pomoct navstevnosti mesta a hotela. Tridsatjeden dvojpostelovych izieb poskytuje ubytovanie v kategorii dvoch hviezdiciek. Apartman v hoteli nie je a velmi chyba. Pocitili to najma pri nedavnej navsteve velvyslanca Francuzska Henryho Cunyho. Priestory na vybudovanie apartmanu v hoteli su, ale vyzadovali by nemale investicie. Charakter sucasne vyuzivanych miestnosti v podkrovi by sa tak urcite zmenil.
   Snaha zvysit navstevnost hotela sa tyka aj konferecnych priestorov. Obe saly su vhodne na prenajimanie pri organizovani skoleni alebo podnikovych plesov. Ich reprezentacne moznosti su zatial malo vyuzite. „Ak usetrime  potrebne financne prostriedky, mali by sme ich investovat do nakupu didaktickej techniky. Nechceme ponukat iba priestor vhodny na konferencne aktivity, nevyhnutne je poskytnut aj  kvalitne technicke vybavenie. Snad sa to podari v buducom roku,“ dodava na zaver Ing. Lubomir Garaj.

(pl)

Ing. Lubomir Garaj

Restauracia oziva uz pred prichodom prvych hosti

Najcastejsimi obyvatelmi tychto izieb su obchodnici

Kaviaren je vyhladavanym miestom najma vo vecernych hodinach


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT