STRUNOBRANIE 2007

   V sobotu 17. novembra sa v breznianskom M-Klube uskutocnila krajska prehliadka hudobnych skupin a solistov viacerych hudobnych zanrov Strunobranie 2007. Na prehliadke sa zucastnili folkova skupina Jason zo Sklenych Teplic, pesnickari Martin Libic a Rado Butora z Vlkanovej, Dominika Fricova zo Ziaru nad Hronom, Michal Recky a Matej Struhar z Brezna, ako host vystupila spickova country skupina Vrtaci z Ceskeho Těsina.
   V prijemnej, takmer rodinnej atmosfere predviedli sutaziaci kvalitne vykony. Porota konstatovala vyrovnanost jednotlivych interpretov a naozaj tazke rozhodovanie o postupujucich na celoslovensky festival, ktory bude zaciatkom jula 2008. Verdikt nakoniec znel, ze postupujucimi su skupina Jason a pesnickari Martin Libic s Radom Butorom a Michal Recky.
   „Skupina Jason, ktora sa na Strunobrani zucastnila uz niekolkokrat a tvoria ju skuseni muzikanti, zaujala modernym tramp-folkovym prevedenim skladieb, vydarenymi aranzmanmi a chytlavymi melodiami so spravnym „drajvom“. Skusenym „harcovnikom“ je aj Martin Libic, niekolkonasobny vitaz krajskej prehliadky a laureat celoslovenskeho festivalu. Jeho vystupenie spolu so sprievodnym gitaristom Radom Butorom bolo prepracovane, hudobne na vysokej urovni. Obaja hudobnici sa svojou hrou vyborne doplnali a vytvorili tak velmi zaujimave prevedenie skladieb s prijemnou atmosferou, co kladne prijali divaci i odborna porota. Prekvapil aj novacik Strunobrania Michal Recky. Po hudobnej stranke a celkovym podiovym vystupenim sice nedosahoval uroven predoslych dvoch postupujucich, zaujal vsak textami svojich piesni. Silna vypoved mladeho cloveka reagujuceho na sucasnu spolocnost a hlavne na jej neduhy oslovila vsetkych zucastnenych a prinutila ich trochu sa zamysliet nad sebou i svetom okolo nas,“ hodnoti metodik SOS a hlavny organizator prehliadky Mgr. Dusan Jablonsky.
   Trochu negativnym rysom prehliadky bola nizka divacka ucast, no organizatori veria, ze o rok sa pocet divakov minimalne zdvojnasobi.

(dj) Foto: Stefan Vozar

                                                          

Vzdialenost im vobec neprekaza

   Obcianske zdruzenie PLT funguje od roku 2001. Zameriava sa na zachovanie a udrzanie hodnot, ktore by sa - podla slov jeho predsedu Mgr. Jana Milana - nemali vytratit zo zivota. Na mysli ma kulturu, tradicnu pracu a vztah k nim. Ako sa im dari, o tom je nas rozhovorom s nim.

Zo zaciatku ste sa orientovali na organizovanie kulturnych podujati. Mohli sme vas vidiet v ramci Breznianskeho kulturneho leta (Folkove zvonenia, Vlnky folku...). Postupne ste od hudby presli na prezentaciu skusenosti starsich ludi. Odtial bol uz len krocik k vypracovaniu projektu na iniciativu spolocenstva EQUAL cez Europsky socialny fond. Co je cielom projektu s nazvom Uplatnit pracu svojich vlastnych ruk?
   - Cielom nasho projektu je najst uplatnenie prostrednictvom tradicnych remeselnych cinnosti a postupov aj v dnesnom svete. Projekt ma zistit, ci sa clovek moze uzivit, ked sa zacne profesionalne venovat tradicnym remeslam. Najskor sme spravili analyzu trhu, analyzu moznosti cielovej skupiny - ludi z Horehronia, ktori prisli o pracu. Potom v ramci vzdelavania tovarisi - tak volame ucastnikov nasho projektu - kolovali pomedzi majstrov a od nich sa ucili remeslu. Boli tam rezbari, tkaci, kovaci, drotari, cipkari, vyrobcovia predmetov zo supolia ci drotenych sperkov. Navyse sme im poskytli za podpory projektu vyhody, ktore si jednotlivec, ktory sa chce venovat tradicnym cinnostiam, bezne nemoze dovolit. Napr. internetovy obchod, pomoc s priestormi, pomoc pri ziskavani materialu a hlavne s odbytom vyrobkov. V ramci marketingovej strategie, ktora bola vytvorena, navrhujeme aj smerovanie ich cinnosti. Napriklad tkacom sme odporucili vyrobky, ktore sa budu lepsie predavat ako koberce. Prinos projektu pre jednotlivych ucastnikov mal byt v tom, ze by zacali samostatne podnikat v danej oblasti. Aj ked vieme, ze niektori si uz otvorili zivnost, zatial sa zda, ze to v nasich podmienkach nie je zaujimave pre vacsinu. Problem je mozno aj v tom, ze financovanie projektov na Slovensku nie je dostatocne zabehnute. Napriklad prechod od vzdelavania k moznosti vyuzivat remeselny inkubator mal byt plynuly, no vzhladom na to, ze peniaze nesli tak, ako sme potrebovali, vznikol tristvrterocny rozdiel a tym padom ludia ako keby stratili kontinuitu a motivaciu venovat sa remeslam.

Na narodnom projekte ste spolupracovali s Uradom prace, socialnych veci a rodiny v Brezne a s Technickou univerzitou vo Zvolene. Projekt ma ale aj svoju nadnarodnu cast, s ktorymi partnermi v nej spolupracujete?
   - V nadnarodnej casti spolupracujeme s partnermi z Talianska a z Francuzska. Snazime sa najst odpovede na otazky, ktore Europsku uniu zaujimaju. Jednou z nich je model vyrobneho procesu pre uplatnenie znevyhodnenych skupin ucastnikov. Dalsou je metodika, ako co najlepsie rozvijat u nezamestnanych nove zrucnosti a motivaciu a tretou je model socialneho vyrobneho podniku. Jednym z modelov, ktory sa testuje, je system, ktory sme pouzili v nasom projekte. Kazdy jednotlivec moze byt samostatne zarobkovo cinna osoba. Maju prepojenie cez neziskove obcianske zdruzenie REIN, ktore vzniklo na podporu zaujmov jeho clenov - podporu predaja, rozsirovanie remeselnych zrucnosti a tradicnych hodnot. Snazime sa zachovavat tradicne remeselne postupy, ale vyrabame aj take vyrobky, ktore dakedy neboli tradicne. Talianski a francuzski partneri maju svoje vlastne narodne projekty. My sme zamerani na nezamestnanych postihnutych nevyhodou, ze su z takehoto „zapadnuteho“ regionu. Nasi partneri maju ludi so zvlastnymi potrebami, ktori su nezamestnani trebars preto, ze maju fyzicku alebo mentalnu poruchu. Nasa spolupraca sa velmi dobre rozbehla aj preto, ze sme taki vzdialeni. Taliani su z juznej casti krajiny z Bari a Francuzi z mesta Ifs v Normandii. Kultury aj pohlady na svet  su „zaujimavo rozdielne“ - vieme najst na pristupoch partnerov vzdy nieco prospesne a pouzitelne aj v odlisnych podmienkach. Jednym z vysledkov je napr. aj to, ze ked talianski partneri videli nas system vzdelavania tovarisov, nasli riesenie svojho „kamena urazu“ v ich projekte. Videli totiz, ze sme prirodzene odkopirovali stary tovarissky system kolovania medzi miestami, a cely ho prevzali. Svoj projekt zastavili, prebudovali na nas system vzdelavania, dokonca aj v inych projektoch. Tam, kde sa zdalo, ze budu musiet „tlacit balon do vody“, zabralo nase riesenie.

V piatok 9. novembra ste v Brezne zorganizovali verejnu prezentaciu vasich projektov. S akymi vysledkami?
   - Ukazali sme, ako su previazane nase projekty, ake su ich doterajsie vysledky, a tiez akym otazkam sa venuje medzinarodna spolupraca, o ktorej som hovoril. Novinari i partneri si mohli pozriet remeselny inkubator, internetovy obchod, ktory vznikol v ramci projektu a porozpravat sa s ucastnikmi projektov.

Ake su vase najblizsie plany?
   - Este do Vianoc pojdeme do Prahy a do Poznane na vianocne veltrhy, kde niektori remeselnici budu predvadzat svoje vyrobky. Hlavnym zmyslom ucasti na tychto trhoch je prezentovat internetovy obchod www.slovakcraft.com, na ktorom su vyrobky clenov zdruzenia REIN. Tiez vytvorime cedecko s prezentaciou vyrobkov inkubatora a budeme ho spolu s bulletinmi distribuovat do hotelov, penzionov a na miesta, kde predpokladame zvysenu koncentraciu ludi so zaujmom o tieto produkty.

(ng)