HOREHRONIE NEWS

Dnesna tura Pansky diel – Jelenska skala

Tato vychadzka sa zacina v Banskej Bystrici, kde aj konci. Vystup trva priblizne dve a pol hodiny a navrat hodinu a tristvrte. Da sa absolvovat aj v pokrocilejsej casti jesene, ked su dni uz kratsie.

   Vystup na Pansky diel, najnavstevovanejsi vrchol primestskej rekreacnej oblasti Banskej Bystrice, zacneme v Sasovej. Je to miesta cast Banskej Bystrice. Vznikla v druhej polovici 13. storocia. Obyvatelia sa zaoberali polnohospodarstvom. Vela ich pracovalo ako murari a tesari. Pokracujeme az po okraj hlbokej Sasovskej doliny. Tato 5 km dlha krasova dolina v juznych svahoch Panskeho dielu zahrna ponorny potok, ktory usti do riecky Bystrice v Kostiviarskej. Hrebienkom pokracujeme na upatie Hradku. Obideme vrchol az do priehyby Lazy za vrcholom Hradku.
   Hradok je 835 m vysoky vapencovy kopec v masive Panskeho dielu, severne od Sasovej. Archeologicky vyznamny bohatymi nalezmi z rimskych cias, najma v dvoch mensich jaskyniach v jeho zapadnom svahu (Kaplnka a Netopieria jaskyna). Vrchol kopca prezradza predhistoricke upravy terenu. Pokracujeme lukami na siroky chrbat. Trochu si oddychneme. Holinou chrbta a volne strminou vystupime na plochy chrbat vrcholu Pansky diel. Pansky diel (1100 m) je charakteristicky kupolovity, na juh vysunuty vrch nad Banskou Bystricou. Juzna cast pozostava zo sludovych kriedovych hornin, severna z bridlic a zlepencov permu, typicky pre Starohorske vrchy. Tvori zakoncenie dlhej razsochy, vybocujucej na juh od Donoval. Ma tri vrcholy: zapadny Horny diel, stredny hlavny a vychodny Maly Diel. Na juh, smerom k Sasovej vysiela kratky vapencovy hrebienok. Na severe suvisi s razsochou Jelenskej skaly, sedlom Sachticka, na severozapadnom upati lezi obec Spania dolina.
   Sedime na vrchole a nevieme sa vynadivat na Starohorske a Kremnicke vrchy, juh Nizkych Tatier a Velkej Fatry, Horehronie ci Slovenske rudohorie. Tu si plne uvedomujeme rozmanitost krasy nasej prirody. Ani sa nam nechce odist z tejto pastvy pre oci. Den sa rychlo krati, a preto sa este raz pohladom potesime a vyberieme spat. Vyuzijeme tu istu cestu, ktorou sme prisli.
   Ked nas cas nesuri, mozeme zist cez Sachticky, Spaniu dolinu, Piesky az na Stare Hory. Tato cesta nam bude trvat asi tri hodiny.

(E-ova)

Perinbaba poniektorych potesila, ale najdu sa aj taki, ktorych zarmutila.

Foto: Stefan Vozar

Prevencia proti chripke s vyuzitim domacich prostriedkov

V minulom cisle sme uviedli, co to chripka je, ako sa siri a odporucili sme aj ockovanie proti nej ako jeden z moznych sposobov prevencie, pretoze ockovanie sa pouziva takmer v celom svete. Jeho ucinnost, pripadne vedlajsie ucinky, musia posudit odbornici. My sa chceme venovat prevencii pred touto chorobou, sucastou ktorej su domace prirodne prostriedky, ktore mozete pouzit nezavisle od toho, ci sa date zaockovat alebo nie.

Preco nie synteticke lieky, vyrobene na chemickej baze? Su to lieky, ktore ucinkuju skor ako bylinky, pretoze su silnejsie, ale popri virusoch a bakteriach nicia aj tie, ktore su pre spravny chod organizmu nevyhnutne a co je horsie – zanechavaju vedlajsie ucinky. Tiez telo si vypestuje akysi navyk, doslova zavislost od nich. Naviac – cela predpisovana davka sa musi vybrat a mozu vzniknut kontraindikacie s inymi liekmi. Pri dalsom ochoreni lieky tohto druhu musia byt silnejsie, aby vobec zaucinkovali. Toto plati hlavne o antibiotikach.

Preto ked zistite prve priznaky chripky, pockajte s ich uzivanim a dajte organizmu moznost, aby si pomohol sam na zaklade prirodzenej imunity, ktoru vsak musime pestovat v sebe nie dni, tyzdne, mesiace, ale doslova roky. Vyuzime obranyschopnosti organizmu na tej urovni, na ktorej sa momentalne pred chorobou nachadza a pomozme mu aj prevenciou, ta by mala byt dolezitou sucastou zivota pred pripadnym ochorenim na chripku.

Prevencia

- caste umyvanie ruk, pretoze okolo nas existuje zhruba 200 druhov virusov, ktore sa nachadzaju predovsetkym na plochach, ktorych sa ludia casto dotykaju (telefonne sluchadla, klucky, drzadla v miestnej doprave atd.),

- vyvarovanie sa telesnym kontaktom (podavanie ruk, bozkavanie, pri kaslani odstup aspon 1,5 metra),

- nezdrziavat sa v prekurenych a suchych priestoroch (proti vysychaniu sliznice musime kazdy den vetrat a na radiatory vesat mokru latku),

- castejsie saunovanie so striedavymi sprchami. Zosiluje sa imunita a vyvolava sa vylucovanie skodlivych latok cez kozu von z organizmu,

- masaz chrbta – aktivizuje imunitny system,

- zvysenie prijmu vlakniny zo 14 – 16 g na 30 – 45 g denne. Z prijateho objemu stravy ma tvorit ovocie 5 – 7 % a spolu so zeleninou az 30 %,

- dostatocny prijem vitaminu C (kyselina ascorbova). Je to biela krystalicka latka, velmi lahko rozpustna vo vode. Vacsina cicavcov si ho vie v tele vyrobit sama, clovek vsak nie, a preto je odkazany na prisun tohto vitaminu v potrave. Je jednym z hlavnych vitaminov a je dolezitym faktorom prevencie v boji proti virusom a bakterialnym infekciam (najma proti nadche a prechladnutiu). Tiez zvysuje imunitu, v tele sa neustale nachadza 2 – 3 g, ale treba ho pravidelne doplnat. Odporucana denna davka je 30 – 75 mg, pri infekciach a zapalovych ochoreniach je to az 1 – 3 g. Pri vaznejsich stavoch musime zabezpecit podavanie synteticky vyrobeneho vitaminu v tabletach, lenze jeho vyuzitelnost je takto mensia. Idealne by bolo prijimanie tohto vitaminu vo forme rastlinnych vytazkov.

Pre zaujimavost uvadzame tabulku podla obsahu vitaminu C v rastlinach v mg/100 g: sipky – 2000, plod malpigie – 1600, plod rakytnika – 450, cierne ribezle – 180, paprika – 139, kapusta biela, chren, vsetky citrusove plody, kel, brokolica, kiwi, zihlava, petrzlenova vnat, jahody, karfiol.

Mnozstvo vitaminu C moze dost kolisat varenim, mrazenim a inou nevhodnou upravou. V organizme dojde k zretelnemu ubytku pri stresoch a placi (az 2000 – 3000 mg). Jeho nedostatok sa prejavuje aj znizenou odolnostou voci stresu a psychickym zataziam. S posilnovanim imunity a prevenciou zacnite cim skor, aby vas neprekvapila ani chripka. Nabuduce liecba chripky domacimi prostriedkami.

Baca Sperka

Sadnut si spolu

„Tak mi chyba, ze sa nemozem porozpravat s rodicmi – nikdy nemaju cas.“ Studentka ma velmi rada svojich rodicov a ma vela veci, ktore by im chcela povedat, ale aj problemy, s ktorymi by potrebovala poradit. Rodicia su zamestnani, su radi, ze postihaju to najdolezitejsie, niet casu na rozhovory. „Tak velmi by som chcela, aby manzel raz prisiel z roboty skor a uz nikde nesiel. Aby sme si mohli spolu sadnut a trochu sa porozpravat, alebo si len tak sadnut spolu k televizoru.“ Pani prisla o zamestnanie, je nutena travit cele dni sama a manzel jej teraz chyba dvojnasobne. „Tak by som bola rada, keby brat prisiel za mnou do izby a porozpraval sa so mnou.“ Starsi obdivovany brat vsak mal vela povinnosti a priatelku, s ktorou travil vacsinu volneho casu.

   Tri povzdychy, ktore zazneli u mna od troch rozlicnych zien, vyjadrovali to iste - potrebu spomalit na chvilu beh casu a prezit teplo vztahu s clovekom, ktoreho maju rady, podelit sa s nim o radosti a starosti. Studentke som slubila, ze o tom napisem. Kym som sa vsak dostala k splneniu slubu, oznamila mi cela spokojna, ze rodicia si uz cas nasli. Pisem vsak aj tak. Pre rodicov dalsich studentiek, pre manzelov, ktori tak starostlivo zarabaju pre rodinu, ze im uz nezostane cas na nic ine. A aj pre starsich surodencov, ktorych niekto obdivuje a poklada za svoj velky vzor.
   Neviem preco mi prave teraz napadli graficke znazornenia mnozin, ktore niekedy kreslili moje deti v prvej triede – kolieska, ktore obsahovali jablka a hrusky a vselico ine. Niekedy sa kreslili kolieska, ktore sa ciastocne prekryvali a v spolocnej casti mali nakreslene veci, ktore mali spolocne. Kazde koliesko malo v tej druhej casti aj svoje jedinecne veci, ktore to druhe koliesko nemalo. Zijeme vedla seba v zhone ako samostatne existujuce jednotky v jednom celku. Kolieska, ktore nie su ani kusockom prekryte s inym kolieskom.
   Nie je treba vela – iba si raz za cas najst chvilku pre toho druheho. Uvedomit si, ze ak nas zivot zviazal s niekym vazbou, je treba tuto vazbu, tento vztah udrziavat. Je pekne dat darcek, zarobit a priniest koruny naviac, robit dobre meno rodine, ale moj blizky potrebuje mat so mnou nieco spolocne, nieco viac nez jednu strechu nad hlavou ci priezvisko. Prezit chvilu spolu s niekym nie je z mojej strany obeta casu tomu druhemu, ziskavam aj ja sam. Pri spolocnom rozhovore citim, ze nie som sam, ze ten druhy mi pomaha v probleme, ze mam v nom pomoc, oporu. Pri spolocne stravenej chvili pri salke kavy ci caju spolocne s manzelkou na chvilu spomalime cas, citime sa prijemne, citime, ze patrime k sebe. A venovat cas mladsiemu surodencovi znamena tiez zazit chvilu pevneho spojenectva, ktore budem potrebovat do tazkych chvil, ktore mi zivot prinesie.
   Je dolezite mat moznost byt obcas chvilu spolu. Je jedno, co spolu robime, dolezite je, ze to prezivame spolu. Aby sme jedneho dna nemuseli skonstatovat, ze zijeme vedla niekoho, kto sa nam stal cudzincom, ktoreho reci uz ani nerozumieme.

Mgr. Marcela Skultetyova, psychologicka

Partnerstvo socialnej inkluzie okresu Brezno a ich „Susedia“ (Neighbours)

   Pod tymto nazvom sa skryva medzinarodny projekt, ktory je venovany obcanom nad patdesiatpat rokov veku. Projekt sucasne prebieha v Rumunsku, Bulharsku, Turecku, Grecku, Nemecku a u nas na Slovensku, konkretne v Brezne pod zastitou Partnerstva socialnej inkluzie okresu Brezno (PSI). Cielom projektu pre uvedenu cielovu skupinu je zlepsit si zrucnosti v oblasti prace s pocitacom, komunikovat prostrednictvom internetu, ci uz so svojimi blizkymi, znamymi, alebo vyhladavat informacie, ci vybavovat potrebne zalezitosti prostrednictvom vypoctovej techniky. Zucastnuju sa na nom obcania od septembra 2007.
   Boli sme zvedavi, aky bude zaujem o tento projekt a bolo nam az luto, ze koncom augusta sme prihlasky od mnohych zaujemcov uz nemohli prevziat pre obmedzenu kapacitu. Zaroven sme boli zvedavi, ci ucastnici budu naozaj pravidelne zasadat do skolskych lavic a vydrzia naplanovane mesiace vyucby. O tom, ako to cele prebieha, hovori ich lektorka Mgr. Ivica Handlovska zo SPSA EBG v Brezne: „Pri prilezitosti mesiaca ucty k starsim chcem podakovat za aktivnu ucast vsetkym damam a panom v pocitacovom kurze Neighbours (v preklade Susedia). Koordinatormi Projektu na podporu komunikacie v Europe prostrednictvom internetu, ktory prebieha v piatich partnerskych krajinach, su za mesto Brezno Ing. Marek Nikel a PhDr. Ing. Ivana Kruzliakova. O aktivitach a napredovani pocitacovych zrucnosti ucastnikov referuju na zahranicnych stretnutiach. Uz pri prvom stretnuti nas milo prekvapil pocet dobrovolnych zaujemcov o vzdelavanie v oblasti vypoctovej techniky. Pomaly uz druhy mesiac sa stretavaju dobrovolni studenti vacsinou v dochodkovom veku z Brezna a okolia v priestoroch Sukromnej a pedagogickej akademie EBG v Brezne, ktora poskytuje lektorske sluzby i technicke vybavenie pre projekt. Dvakrat do tyzdna sa posadia do skolskych lavic, aby sa zdokonalili v praci s pocitacom. Pokladam za velmi sympaticke, ze ucastnici kurzu spolupracuju s modernou dobou, ze si uvedomuju, akym pomocnikom dokaze byt prave vypoctova technika. Mojou snahou je ucastnikom priblizit internetovy svet a predstavit im zloziteho, ale zaroven prijemneho spolocnika pre zivot. Touto formou posielam „mojim Susedom“ velke podakovanie za iniciativu, zaroven za odvahu a snahu ucit sa, za vdacne slova a vytvaranie milej atmosfery na stretnutiach. Vasa pritomnost je podporou pre menej odvaznych a hlavne dokazom, ze proces vzdelavania nie je zalezitostou iba deti a mladeze, ale celozivotny proces kazdeho z nas, kto ma ciele zlepsovat a obohacovat seba aj svoje okolie.“
   Ja sa ucastnikom projektu touto formou chcem podakovat za doveru voci PSI a tejto ich aktivite a prajem vela sil „vo vyucbe“.

PhDr. Ing. Ivana Kruzliakova, predsednicka PSI okresu Brezno

Sutaz o knihu

Lesk na pery od Emmy Tekelyovej

Lesk na pery je pribehom o neistote, hladani a necakanom vitazstve. Hrdinkou novej knihy Emmy Tekelyovej je styridsiatnicka Eva. Zena ako kazda ina. Nie je krasna ani stihla. Ma vsak dve zivotne istoty, dobreho manzela a atraktivnu pracu veducej v parfumerii. Pokojny zivot jej len zavse zneprijemni rozvedeny otec a rozmarne zakaznicky.

Jedneho dna sa jej obe istoty zacnu rucat. Je presvedcena, ze nedokaze prekonat svoje komplexy, ani opustit manzela. Neveri, ze vo svete, ktory si ceni iba dravu mladost a krasu, dokaze prezit a najst este vo svojom veku muza pre zivot. Riesenie z ponizujucej situacie sa jej znenazdania ponukne samo, padne akoby z neba. Je to realny, ale sialeny plan... Da sa vsak vobec vo svete plnom podrazov, svete, ktory si ceni iba dravu mladost a krasu, prezit? Odpoved na tuto otazku hladajte a najdete v knihe Lesk na pery. Emma Tekelyova sa na kniznom trhu presadila troma titulmi pre zeny Byt zenou je uzasne, Byt milovana je uzasne a Zit je uzasne. V roku 2005 vydala svoj prvy roman Slava na splatky, ktory priblizuje zakulisie soubiznisu, sveta mody a celebrit. Je to prvy povodny roman z prostredia viac alebo menej slavnych a bohatych ludi. Lesk na pery je jej druhym romanom. Mozete ho teraz v sutazi, ktoru sme pripravili v spolupraci s vydavatelstvom Ikar, vyhrat. Do zrebovania vas zaradime, ak najneskor do 29. novembra do nasej redakcie dorucite listky s vasim telefonnym cislom, kuponom a spravnou odpovedou na otazku. Mena dvoch vyzrebovanych vyhercov, ktorym posleme knihu Lesk na pery, uverejnime 4. decembra.

(ag)

Otazka: Uvedte nazov prveho romanu Emmy Tekelyovej.

KUPON – LESK NA PERY

Ak ste sa zapojili do sutaze o knihu Anny Lackovicovej Moj supak Karol, iste sa budete hladat v zozname troch vyzrebovanych vyhercov. Knihy ziskaju Anna Horvathova z Podbrezovej, Anna Chamkova a Margita Pravotiakova, obe z Brezna.