Vyhľadávate dobrodružstvo? Obdivujete odvahu ľudí, ktorí skúšajú netradičné
športy, alebo ich snahu zažiť nečakané situácie vnímate ako nebezpečnú? Sú
všetky adrenalínové športy čírym hazardovaním so životom? Týmito otázkami
sme zasýpali okoloidúcich v našej ankete. Ako si možno splniť životný sen,
predviedol nedávno na Horehroní mladý muž z Bratislavy. Vybral si zjazdovku
na Čertovici. Na jej zdolanie nepoužil lyže, ale kajak. Cesta za
dobrodružstvom v jeho prípade skončila v breznianskej nemocnici, kde sa
podrobil vyšetreniam a liečbe poranených nôh. Ako by ste reagovali, keby sa
o to pokúsil niekto z vašej rodiny? - zaujímalo nás. |
S anketovym mikrofonom
|
Štefan Predajňa,
dôchodca, Braväcovo:
- Mali by to prísne
zakázať. Je to strašný výmysel, bláznovstvo, niektorí ľudia už nevedia, čo
od radosti robiť. Jeden to môže urobiť večer, iný cez deň, keď budú na svahu
ľudia. Aj snoubordisti by mali mať vyhradené miesto, lebo rodičia s malými
deťmi sú v nebezpečenstve. Som z dediny a zamladi som tiež lyžoval, vozili
sme sa na sánkach aj na krnohoch, ale po trati sa vtedy už nik nemohol „motať“.
Musia byť nejaké pravidlá.
Viera Sedláková,
THP, Valaská:
- Pozerali sme tú
správu v televízii a ja som ju hneď okomentovala: Bol to Bratislavčan. Viac
nemám čo dodať. Je to hazardovanie so životom, s ktorým majú viac problémov
rodičia ako deti, ktoré hazardujú. Syn robí horského nosiča, má blízko k
lyžovaniu a k horám, ale takýmto kúskom by ma „vytočil“. Nenazvala by som ho
adrenalínovým športom, ale šialenstvom.
Soňa Havranová,
robotníčka, Jasenie:
- Podľa mňa je to
riskantné. Neviem, ako by som v prvej chvíli zareagovala, keby sa o takéto
niečo pokúsil môj syn. Určite by dostal „svoje“. Ešte lyže alebo snoubord,
to beriem, ale zjazd na kajaku? Existuje hranica medzi športom a zbytočným
riskovaním a tento mladík ju prekročil.
Veronika Odelgová,
učiteľka v MŠ, Brezno:
- Určite by som sa
obávala o život muža, ktorý by sa o to pokúsil. Ak by už bol rozhodnutý, asi
by si to nenechal vyhovoriť. Bola by som tam s ním a čakala, ako pokus
dopadne. Ja sama by som sa na to nedala. Netreba pokúšať šťastie.
Karel Jech,
domovník – údržbár, Brezno:
- Považujem to za
hazardovanie so životom. Urobiť to môže iba ten, kto nemá zdravý rozum. Som
za každú „srandu“, ale toto je priveľa. Ak nemal čím brzdiť, nemohol ovládať
kajak. Čudujem sa, že ešte nie je v blázinci. Sny ľudí bývajú rôzne. Niečo
vidieť, zažiť, rozšíriť si obzor, to je sen, ktorý si treba splniť. Mne
naposledy povedali, že som hazardér, keď som chcel autom za štyri dni zájsť
do Anglicka. Mojím snom bolo vidieť kanál La Manche a krajinu kráľov. Dva
dni som čakal v Norimbergu, kým ma prišli odtiahnuť, lebo auto cestu
nevydržalo.
Katarína Živčáková,
na materskej dovolenke, Brezno:
- Myslím si, že je
blázon. Takto riskovať život je podľa mňa hlúposť. Keď ide o život, to už
nie je adrenalínový šport, ale nezmyselný hazard.
Štefan Štulajter,
elektrikár, Č. Balog:
- Na kajaku? Zaradil
by som to k adrenalínovým športom. Treba na to mať odvahu a myslím si, že
hranice hazardu nejestvujú. Neviem, či by som si ja trúfol. Ale neodsudzujem
ho, hoci sám som skúšal iba bežné športy. Keby to urobil môj syn, možno by
som ho v tom podporil.
(pl, ma)
Fašiangy, Turíce... ozývalo sa po celej škole v utorok 5. februára. V
školskej jedálni sa stretlo množstvo rozprávkových postavičiek, ježibáb,
rytierov, princezien, šašov, zvieratiek. Pri veselej hudbe sa spoločne
zabávali žiaci prvého stupňa našej školy. Hudba nenechala niektorých rodičov
dlho sedieť na stoličkách a prizerať sa, ale pridali sa k svojim deťom a
spoločne sa zabavili. Poďakovanie za príjemnú atmosféru patrí nielen
organizátorom, ale aj Milanovi Debnárovi, ktorý už niekoľko rokov
zabezpečuje tanečnú hudbu na rôzne akcie organizované v Základnej škole s
materskou školou, MPČĽ 35, Brezno – Mazorníkovo.
Nemysliaca, bezcitná a poslušná masa
Iste
budete so mnou súhlasiť, že keď si prečítate ktorúkoľvek ponuku televízneho
programu, je v nej prevažné množstvo relácií a filmov, ktoré prispievajú
k degradácii morálnych a mravných ľudských hodnôt. Diváci, ktorí zásadne
ignorujú filmy plné hororu, násilia, sexu, čarodejníctva, ako aj trápne
seriály a bezduché šou, nemajú veru veľký výber. Zostáva im sledovať správy,
dve či tri súťažné relácie s dôrazom na vedomosti alebo športové,
prírodopisné či dokumentárne programy, trochu folklóru, varenia,
záhradkárčenia, inovovania domov, bytov.
Keď sa aj
niekto rozhodne úplne bojkotovať TV vysielanie, denne sa na neho valí
z novinových stánkov viditeľne vystavovaný bulvár najhrubšieho razenia,
nerešpektujúci ani vek, ani pohlavie a už vôbec nie základný morálny kódex
ľudstva. Nezabúdajme ani na bilbordy, ktorými je zaplavené nielen naše
Slovensko. Bijú do očí, viac šokujú, ako informujú. A ešte väčšou mierou
otravuje a vniká do podvedomia reklama. Deti sú najviac ovplyvniteľné
masmédiami. Niet sa čo diviť mládeži, ktorej časť sa správa tak, ako sa
správa. Hlučne, vulgárne, provokatívne. Deti sa iba bránia, ako vedia. Sú
produktom súčasnej vystresovanej, za majetkom a peniazmi sa ženúcej
spoločnosti. Sú obrazom výchovy rodičov a životného štýlu rodín. Ovplyvňujú
ich kamaráti a prostredie, v ktorom žijú. Niet času na ich výchovu. Dary
a peniaze nikdy nenahradia lásku a pozornosť v období detstva a dospievania.
Ľudia sa
stávajú otrokmi práce a zarábania peňazí. Slovo skromnosť sa vytráca zo
života jednotlivcov. Ľudia sa topia v pôžičkách. Medziľudské vzťahy sa
zhoršujú a rodiny sa rozpadajú. Celý tento hrozný kolotoč stresu, nedostatku
času, peňazí a citov rozkrútil rafinovaný režisér, ktorý plánuje z ľudí
vyrobiť nemysliacu, bezcitnú a poslušnú masu.
(ih)
Deň plný zážitkov
V
sobotu 26. januára sa dvadsaťsedem žiakov Špeciálnej základnej školy
v Brezne zúčastnilo na lyžiarsko – turistickom podujatí Po stopách
oslobodenia mesta Brezna. Akciu zorganizovala základná organizácia
Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov č. 2, mestský športový klub
a občianske združenie Klub slovenských turistov v rámci osláv oslobodenia
Brezna. Žiaci zo Špeciálnej základnej školy spolu so svojimi štyrmi učiteľmi
a Jánom Zemkom absolvovali kratšiu a menej náročnú trasu Vrchdolinka –
Hlboká – Mazorníkovo. Počas prechodu si vypočuli erudovaný výklad
o postavení a pohybe vojenských jednotiek a bojoch v okolí Brezna. Slnečné
počasie umocnilo pekné zážitky a odmenilo žiakov.
Ďalšia
odmena v podobe malého občerstvenia čakala na nich v spoločenskej miestnosti
Dobrovoľného hasičského zboru Mazorníkovo. Dobre padol aj teplý čaj
a pamätný list pre každého účastníka prechodu. Navyše potešili aj vecné ceny
v podobe kníh a ceruziek.
Spokojní a unavení, ale s batohom zážitkov, sa rozlúčili žiaci so svojimi
učiteľmi až na námestí. V škole sa nezabudli pochváliť a spomínať na dobrých
ľudí, ktorí ich obdarovali za ich snahu a námahu. Ďakujeme...
Pedagógovia a žiaci
Špeciálnej základnej školy v Brezne
Nemysliaca, bezcitná a poslušná masa
Iste
budete so mnou súhlasiť, že keď si prečítate ktorúkoľvek ponuku televízneho
programu, je v nej prevažné množstvo relácií a filmov, ktoré prispievajú
k degradácii morálnych a mravných ľudských hodnôt. Diváci, ktorí zásadne
ignorujú filmy plné hororu, násilia, sexu, čarodejníctva, ako aj trápne
seriály a bezduché šou, nemajú veru veľký výber. Zostáva im sledovať správy,
dve či tri súťažné relácie s dôrazom na vedomosti alebo športové,
prírodopisné či dokumentárne programy, trochu folklóru, varenia,
záhradkárenia, inovovania domov, bytov.
Keď sa aj
niekto rozhodne úplne bojkotovať vysielanie televízie, denne sa na neho valí
z novinových stánkov viditeľne vystavovaný bulvár najhrubšieho razenia,
nerešpektujúci ani vek, ani pohlavie a už vôbec nie základný morálny kódex
ľudstva. Nezabúdajme ani na bilbordy, ktorými je zaplavené nielen naše
Slovensko. Bijú do očí, viac šokujú, ako informujú. A ešte väčšou mierou
otravuje a vniká do podvedomia reklama. Deti sú najviac ovplyvniteľné
masmédiami. Niet sa čo diviť mládeži, ktorej časť sa správa tak, ako sa
správa. Hlučne, vulgárne, provokatívne. Deti sa iba bránia, ako vedia. Sú
produktom súčasnej vystresovanej, za majetkom a peniazmi sa ženúcej
spoločnosti. Sú obrazom výchovy rodičov a životného štýlu rodín. Ovplyvňujú
ich kamaráti a prostredie, v ktorom žijú. Niet času na ich výchovu. Dary a peniaze
nikdy nenahradia lásku a pozornosť v období detstva a dospievania.
Ľudia sa
stávajú otrokmi práce a zarábania peňazí. Slovo skromnosť sa vytráca zo
života jednotlivcov. Ľudia sa topia v pôžičkách. Medziľudské vzťahy sa
zhoršujú a rodiny sa rozpadajú. Celý tento hrozný kolotoč stresu, nedostatku
času, peňazí a citov rozkrútil rafinovaný režisér, ktorý plánuje z ľudí
vyrobiť nemysliacu, bezcitnú a poslušnú masu.
(ih)
Všetko je neraz iné
Spoza
mora sa šíri po svete komercializácia kultúry. Nevyhne sa tomu ani šport.
Starý kontinent zaplavuje americký paškvíl, pakultúra, brak, s hodnotou nemá
nič spoločné. Má sa navodiť pseudoliberalizácia ľudského života v každej
oblasti. Nehľadí sa na umelecký prínos, výchovu, hodnotu, ale smerodajná je
kasa - profit. Krv, násilie, droga, egoizmus sa nešíri len obrazovkou,
plátnom.
Prvé
dojmy, pocity, sklamania ľudí, kotrí dôjdu z Európy na nový kontinent,
dávajú za pravdu. Totiž hollywoodske filmy – to sú prikrášlené bájky o
bohatstve, harmónii, šľachetnosti... V lietadle stretnete vojaka US Army,
ktorý je v Európe vo vojenskej základni, jedno, v ktorom štáte, keď potichu
šušká, že tu v Európe je pravá Amerika. No a bezvízový styk, ktorému sa USA
bráni, to je ako paródia na povojnový Marshalov plán pre západnú Európu. Veď
čoraz viac Európanov aj zo Slovenska sa vracia s dlhým nosom z nového sveta.
Prečo asi? V zjednocujúcej Európe by sa mali udržať pri živote tie dôležité
prepojenia: kultúrny a kresťanský kontinent. Ak sa tak má stať, je čas
chrániť sa pred amerikanizáciou, cudzím vzorom. A akou cestou pôjde
Slovensko? Nech ide svojou ako zvrchovaný, suverénny štát, veď mať vzor,
ktorý je neraz odstrašujúci, k tomu nabáda.
Pavol Datko, Windsor,
Kanada
|