19. FEBRUAR 2008 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Čriepky z divadelného života

Mária Obernauerová

    Jak rýchlo letí čas, čo je to rokov sto?

   Takto sa začínala hra Petra Zvana Tanec nad plačom. Práve tam som bola prvýkrát „rezervnou dušou“. Prebrala som rolu grófky Anny po herečke, ktorej sa nechcelo chodiť na zájazdy po kadejakých „brdárkach“. No a počas tejto inscenácie sa nám prihodil kuriózny prípad. Rytiera Gejzu hral Viktor Štens. Nemal síce žiadny text v hre, ale jeho postava sa majestátne vynímala ako socha na podstavci. Nesmiem ale zabudnúť, že bol celý v železnom brnení, no a to bol kameň úrazu nastávajúceho príbehu. Šatňa v bývalej sále osvetového domu bola pod javiskom a viedli k nej úzke drevené schodíky bez akéhokoľvek zábradlia. Keďže po predstavení Viktor vždy išiel prvý, aby sa zbavil ťarchy svojho kostýmu, stalo sa tak aj v ten osudný deň. Zrazu nastal veľký hrmot a pád a v tej chvíli nám došlo, čo sa mohlo stať! Viktor ležal pri schodoch nehybne na zemi a horko – ťažko ho chlapci vyslobodili spod železa. Ešte že sa nič závažné – myslím tým zranenie – nestalo.

   Druhý prípad, kde som bola „náhradným dielom“, sa stal bohužiaľ mne. Išli sme na zájazd na krajskú prehliadku do Turčianskych Teplíc, ale jedna herečka neprišla aj napriek dlhému čakaniu. „Nič sa nedá robiť, Marka, musíš sa naučiť a prebrať rolu", zavelil pán režisér. Neviem, aká to bola hra, lebo po trapase, ktorý sa mi stal, som sa snažila na to zabudnúť! Ostal mi v pamäti len text, ktorý som sa drvila celou cestou v autobuse a v ňom jedna veta znela: Pánbožko nebeský, keď ja neviem po nemecky. Keď sme boli blízko cieľa našej cesty, požiadala som spoluhercov, aby sme si môj výstup preskúšali. No keď som prišla k uvedenému textu, odznel takto: Pánbožko nemecký, keď ja neviem po nebesky. Naraz celý autobus vypukol obrovským smiechom a keď som sa nevinným hlasom spýtala, čo im je do smiechu, opakovali mi moju repliku. Zahanbiac sa za takýto výkon, v duchu som si pomyslela: Božíčku daj, aby sa mi to nestalo na prehliadke. Prišla chvíľa a čo čert nechcel, stalo sa. Vtedy sme na prehliadke nezožali slávu, ale nielen mojím pričinením.

   V hre Sokoli bez krídel sa stal milučký príbeh. Bola tam postava 6–ročného dieťaťa potrebná len ako rekvizita bez textu. Manžel preto navrhol Antonovi Daxnerovi, ktorý mal aj réžiu tejto hry, že tam bude brávať najstaršieho syna Petra. To bola jeho prvá a posledná hra v súbore, jeho divadlo neoslovilo. Malá Ines Daxnerka, keďže bola skoro v tom veku ako Peter, pomykala otca, že aj ona chce hrať divadlo. Deti sa pri predstaveniach striedali. Ineska nevedela, kde sa jej mama vždy vytratí pred predstavením, až raz ju zbadala v šepkárskej búdke, rozbehla sa celým javiskom s výkrikom: „Mama, aj ja idem k tebe sedieť do búdy!“ a viacej sa vtedy na javisku nezjavila.

 


Stôl číslo 21             

    V ten deň som ako zvyčajne stála pri drezoch a umývala dookola hromady riadu, ktorým nebolo konca kraja. Bolo práve poludnie, keď som ich zbadala. Zrejme nebolo už nijaké voľné miesto v celej reštaurácii, pretože si sadli k stolu číslo 21. Mladý otecko a jeho šesťročný syn. Mala som sto chutí rozbehnúť sa za nimi a povedať im… Vlastne, čo by som im povedala? Aby si presadli? Ale kam? Všetko bolo natrieskané na prasknutie. A ja sa nesmiem zastaviť vo svojej činnosti, inak mi hrozí, že ma čašníci pochovajú v haldách neumytých tanierov. Nechcem stratiť výhľad, to je to jediné zaujímavé na mojej činnosti. Bez výhľadu na jedáleň by som už bola dávno skončila na psychiatrii tak ako moja predchodkyňa. A tak som cez sklenenú stenu pozorovala ten virvar, to ukájanie živočíšnych potrieb vyvolaných hladom a smädom.

   Otecko dlho sedel a čakal. Bol inteligentný a pochopil, že ľudské sily majú svoje hranice a nie je dobre prekračovať ich toleranciu. A tak, až po polhodine si dovolil osloviť čašníka, nášho Leonarda Di Capria, ako ho volám odvtedy, ako som videla Titanic. Ten naň nepozrel ani jediným okom a zohnutý pod ťarchou podnosu s dvadsiatimi taniermi žongloval pomedzi stoly a rozdával poživeň slintajúcim hosťom. Keď sa vracal s vylízanými taniermi naspäť, otecko opäť zakričal:

   „Čašník!“

   Viem, že Leonardo počuje dobre a viem aj to, že hoci nemá poruchu sluchu, mal dôvod nepočúvať. A tak, keď na neho zavolal otecko už po tretíkrát, hodil po ňom plavou šticou a v rýchlosti precedil pomedzi zuby:

   „Mňa voláte zbytočne, to nie je môj rajón. Moje sú čísla 1 až 10.“

   Neostávalo mu nič iné, ako si počkať na jeho kolegu. Ale opäť narazil na nezáujem, opäť zaznela tá istá odpoveď:

   „To nie je môj rajón, ja mám čísla stolov 11 až 20.“

   „Tak, komu teda patríme?“ zúfalo vykríkol otecko len tak do prázdna.

   Áno, práve zistil, že sú v území nikoho. Vydedenci, ignorovaní davom a vylúčení z ľudskej spoločnosti. Odsúdení na smrť hladom a smädom. Radi by si boli vystáli rad za chrbtom niektorého konzumenta, ale za každým sediacim stáli aj po traja hladoši. A tak trpezlivo čakali.

   Po dvoch hodinách vyšiel zo služobných dverí pán v tmavom s okrúhlym bruchom a majestátne sa obzeral po miestnosti. Otecko urobil posledný pokus a zamával na neho. Vedúci prevádzky dôstojným krokom priplával k jeho stolu a úslužne sa spýtal, čo si želá. Nepatrná iskierka nádeje na zaplnenie prázdnych žalúdkov pohasla v momente jeho odpovede:

   „Vidíte ten nápis a tie spráchnivené kosti pod stolom? Vážení, zle ste sa posadili. Máme len dvoch čašníkov, darmo, nie sú ľudia…“

   „Takže, nápis Príďte si sadnúť k tomu správnemu stolu, inak skončíte ako oni, to nie je len reklamný slogan?“ spýtal sa prekvapený otecko.

   „Nie, vážený pane, títo ľudia nerešpektovali naše upozornenie...“ a opäť so vztýčenou hlavou zmizol v útrobách kuchyne.

 ***

   Po istom čase nám pribudol nový zamestnanec, čašník Ferko. Teraz bolo možné zvládnuť už i tretiu desiatku stolov, a tak som si spomenula na ocka so synom. Márne som ho však hľadala. Pri dvadsaťjednotke sedel sivovlasý starček a pri ňom muž v najlepších rokoch. Až oveľa neskôr prišiel personál reštaurácie na to, že sú to tí naši starí známi, trpezliví veteráni…

Emília Molčániová


 Božena Bobáková:

Na krídlach vetra 8.

Kamarátky

   Nuž tak sa začalo moje priateľstvo s Jolantou. Dodnes mi je ľúto, že trvalo iba zopár dní. Prostredníctvom Jolanty som mohla celkom zblízka pozorovať, ako žijú cirkusanti, keď práve neukazujú obecenstvu svoje podivuhodnosti.

   Po maminom súhlase strach zo mňa spadol skoro tak rýchlo, ako sa objavil.

   Moja zvedavosť bola velikánska.

   Velikánska ako – ako – ako sám ozrutný vrch Ďumbier, čo sa týčil nad našou dedinou.

   Veľmi som túžila vidieť, aké zariadenie majú komedianti vo svojej búde na kolesách.

   Čoskoro som sa dozvedela, že oni svoj čudný príbytok nazývajú maringotka.

   Najprv som však musela prekonať veľmi zvláštny pocit, keď ma moja mama chytila za ruku a odovzdala komediantke. Spomínam si na svoj údiv, keď som zistila, že aj ruka komediantky je teplá ako ruka mojej mamy. Dokonca aj komediantkina tvár vyzerala vľúdne a jej oči pozerali láskavo na mňa.

   Ani som si neuvedomila, že v duchu jej už nehovorím iba komediantka, ale celkom nevdojak pani komediantka, ako ma naši naučili oslovovať pani učiteľku Kúdelkovú, pani poštárku Sabču, pani obchodníčku Kollárku a pani horárku Mitánečku.

   Vyšla som za ňou hore štyrmi schodíkmi a ocitla som sa dnu.

   V komediantskej domácnosti.

   Videlo sa mi, že snívam a že sa zo svojho sna čoskoro prebudím.

   Dvere do búdy zaberali časť užšej strany. Keď som zastala na prahu, mohla som vidieť celý vnútrajšok až po protiľahlý koniec.

   Tam moju pozornosť upútali lôžka postavené do podkovy. Stáli po dve nad sebou a spolu ich bolo šesť. Podobné postele som videla na fotografii, čo si môj tato doniesol z vojenčiny.

   Koľko komediantov na nich spáva? Ak líhali po dvaja - alebo možno aj po traja? – možno sa všetci pomestili. Pani komediantky som sa hanbila opýtať. Práve ma vysokým spevavým hlasom pozývala dnu.

   - Di dál. Si Jolantin vzácny host. Neco ti nabídnu. Posaď se.

   Ukázala na stoličku pri úzkom stolíku, priskrutkovanom k stene. Okienko nad ním zdobila záclonka s nariaseným volánom.

   - Nestyď se tolik.

   Bojazlivo som sa posadila. Jolanta nadvihla pestrý voskový obrus, zo zásuvky pod ním vytiahla oškúlenú bábiku.

   - Žíkám jí Lidunka, - pochválila sa.

   Ja som ju vôbec nepočúvala. Ako urieknutá som sa obzerala okolo seba. Všetko, čo som vnímala v tom neveľkom zapratanom priestore, mi bolo neznáme. Úzke skrinky siahajúce od podlahy po povalu, drobný železný sporáčik na vysokých nôžkach s rúrou prestrčenou cez stenu, taký nepodobný tehlovej ozrute v našej kuchyni, poličky po stenách plné dovysoka naukladaných škatúľ s tajomným obsahom. Čo je za vzorkovaným závesom na stene oproti mne, som sa ani nepokúšala hádať. Beztak by som bola zle trafila.

   Medzitým pani komediantka nezaháľala. Z akejsi skrýše vytiahla mne neznámy predmet, položila ho na kraj studeného sporáčika. Vložila doň čosi biele, čo o chvíľu horelo bledým plameňom. Zo smaltovanej krhly v kúte naliala do hrnca s dlhou prehnutou rúrkou na boku, aký sme my doma nemali, vodu. Postavila ho nad plameň. Z okrúhlej, krásne pomaľovanej truhličky – dózy vybrala a na tanierik poukladala drobné koláčiky. Do vriacej vody nasypala zelinky. O pár minút položila postupne na tri hrnčeky sitko. Rúrkou na boku hrnca ich naplnila, ale nie celkom. Doliala mlieko, pridala cukor a pariaci sa nápoj postavila najprv predo mňa, potom pred Jolantu. Nakoniec sa posadila aj ona.

   - Dobré chutnání, - povedala.  - Skus. Neco takového si možná dosud nepila. Čaj s mlékem. Je to dobrý, uvidíš.

   Čaj s mliekom. Také niečo som nieže nikdy nepila, ale ani nepočula. V našej dedine býval taký zvyk, že keď krava prestala dávať mlieko, lebo sa jej malo narodiť teliatko, v každom dome sa pila namiesto mlieka čierna káva. Varila sa z dohneda upraženého a v domácom mlynčeku zomletého obilia, jačmeňa alebo žita. Čo bohatší si občas v konzume kúpili surové zelenkavé zrná naozajstnej kávy, doma si ju v liatinovej rajnici upražili, zomleli a pridávali kvôli vôni k tej obilnej.

   Aby čierna káva vyzerala naozaj čierna, pridávala sa ešte cigória.

   Čaj sa varieval zväčša v zime pri priadkach alebo páračkách, prípadne keď do domu v nedeľu popoludní zavítala vzácnejšia návšteva. Na zlepšenie chuti sa pridávala doma pripravená kysnutá malinová šťava, pri slávnostnejších príležitostiach rum. Od jedného i druhého celý dom krásne rozvoňal.

   Ale čaj s mliekom?

   Pre mňa to bolo čosi neznáme.

   - Víš, - vysvetľovala mi pani komediantka, - nás je moc a krávu si držet nemúžem, když sme stále na cestách. Ve vesnických krámech mléko nevedou, takže sme odkázány na hospodyne, co nám je poskytnou. Proto si pomáháme, jak se dá. A čaj s mlékem pijí taky v rúzných štátech i bohatí lidi. Neni to zlé, ochutnej!

   Tak som sa osmelila a ochutnala. Nápoj si ma svojou lahodnou chuťou načisto získal. Hneď som sa rozhodla, že poprosím svoju mamu, aby mi občas tiež takú dobrotu pripravila. Čaj s mliekom v maringotke kočovného cirkusu sa stal pre mňa takým silným zážitkom, ako... možno ako keď vy surfujete po internete a objavíte niečo vonkoncom nečakané.

 


Nominácie – Najlepší športovec mesta Brezna 2007

HOKEJOVÝ KLUB BREZNO

 Ing. Pavol Sásik

narodený: 11. 3. 1978

bydlisko - Banská Bystrica

post - pravé krídlo

Sezóna

07/08 – 6 zápasov 3 g. + 2 a. (5 bodov), zranenie

06/07 – 7 zápasov 6 g. + 8 a. (14 bodov), zranenie

05/06 – 13 zápasov 11 g. + 6 a. (17 bodov), 2. miesto BR

05/04 – 12 zápasov 10 g. + 7 a. (17 bodov), 1. miesto BR

   Dlhoročná posila HK Brezno. Pavol Sásik je z B. Bystrice, legislatívne už hráč HK Brezno. V posledných sezónach veľkým podielom prispel k úspešnej ére HK Brezno, ako na ľade, tak aj mimo neho ako správny vodca kolektívu. V posledných dvoch sezónach ho pribrzdili zranenia kolien, ale na zápasoch, v ktorých nemohol nastúpiť, spoluhráčov  podporoval svojou prítomnosťou v šatni a na striedačke.

Svoje hlasy posielajte na e-mail:

sasik.hokej@centrum.sk

. . .

ATLETICKÝ KLUB MOSTÁREŇ MŠK

 Klára Ábelová

- 12-krát majsterka Slovenskej republiky v rôznych vekových kategóriách

- slovenský rekord v halovom päťboji – žiačky

- svetový rekord v kategórii 13-ročných – 174 cm (2005)

- druhý najlepší výkon na svete v kategórii 15-ročných – 182 cm (2007)

- dvojnásobná víťazka žiackych európskych atletických hier (2006, 2007)

- ako 15-ročná účastníčka na Majstrovstvách sveta 17-ročných (17. miesto)

- reprezentantka Slovenskej republiky vo všetkých vekových kategóriách

Svoje hlasy posielajte na:

klara.abelova@centrum.sk

. . .

PaedDr. Roman Snopko

- 4-krát majster ČSSR vo viacbojoch

- reprezentant ČSSR v dorasteneckých kategóriách

- 3-krát československý rekord vo viacbojoch: 1982: osemboj – mladší dorastenci, 1982: sedemboj – mladší dorastenci - hala, 1984: sedemboj – starší dorastenci – hala

- od roku 1990 tréner atletiky v Brezne

Svoje hlasy posielajte na:

roman.snopko@centrum.sk

. . .

KLUB BIATLONU ŠŠSM – MŠK

 Eliška Švikruhová

 

Zimný biatlon

MAJSTROVSTVÁ SVETA JUNIOROV MARTELL - ITA

- vytrvalostné preteky 19. miesto

- rýchlostné preteky 27. miesto

- stíhacie preteky 37. miesto

MAJSTROVSTVÁ EURÓPY BANSKO – BUL

- vytrvalostné preteky 8. miesto

- rýchlostné preteky 11. miesto

- stíhacie preteky 12. miesto

EURÓPSKY POHÁR – OBERTILIACH

- šprint 16. miesto

- šprint 22. miesto

MAJSTROVSTVÁ SLOVENSKA

- rýchlostné preteky 1. miesto

 

Letný biatlon

MAJSTROVSTVÁ SVETA UFA – RUS

- rýchlostné preteky 7. miesto

- stíhacie preteky 7. miesto

- štafeta 4. miesto

Svoje hlasy posielajte na:

eliska.svikruhova@centrum.sk

. . .

Marek Kaštan

 Zimný biatlon

MAJSTROVSTVÁ SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- rýchlostné preteky 1. miesto

- vytrvalostné preteky 1. miesto

- stíhacie preteky 2. miesto

 

Letný biatlon

MAJSTROVSTVÁ SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- rýchlostné preteky 5. miesto

- vytrvalostné preteky 1. miesto

- stíhacie preteky 2. miesto

Svoje hlasy posielajte na:

marek.kastan@centrum.sk

 

 . . .

OZ  - KLUB SLOVENSKÝCH TURISTOV BREZNO

Ing. Anton Jurša

- predseda občianskeho združenia Klub slovenských turistov v Brezne Ing. Anton Jurša, ktorý sa v roku 2007 dožil životného jubilea 60 rokov a je 35 rokov vedúcim turistov v Brezne

 

Svoje hlasy posielajte na:

anton.jursa@centrum.sk

 

. . .

VOLEJBALOVY KLUB MSK Brezno

VK MŠK Brezno

Zuzana Boháčiková

 

- 20-ročná študentka ekonómie na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Popri štúdiu sa venuje mnohým aktivitám, medzi ktoré patrí napríklad volejbal, futbal, basketbal či plávanie.

Volejbal hrá súťažne, vo VK MŠK Brezno trénuje na poste smečiarky. Zuzka je skutočne všestranne nadaná športovkyňa s obrovskou chuťou do čohokoľvek, čo sa pustí. Tak prečo jej neposlať hlas.

 

Svoje hlasy posielajte na e-mail:

zuzana.bohacikova@centrum.sk

 

ŠPORTOVO STRELECKÝ KLUB

PRI MŠK BREZNO

 

Dušan Dušan

narodený: 1. 6. 1994

 

Okresná strelecká liga žiakov ZŠ (2007) VzPu 30 Slávia:

1. kolo, 281 bodov, 1. miesto

2. kolo, 282 bodov, 1. miesto

3. kolo, 288 bodov, 1. miesto

4. kolo, 281 bodov, 1. miesto

Majstrovstvá okresu Brezno žiakov ZŠ (2007):

VzPu 30 Slávia, 281 bodov, 1. miesto

Okresný prebor SAŠŠ žiakov ZŠ Brezno 15. 11. 2007:

VzPu 30 Slávia, 288 bodov, 1. miesto

Krajské majstrovstvá SAŠŠ žiakov ZŠ – Žiar nad Hronom 12. 12. 2007:

VzPu 30 Slávia, 290 bodov, 1. miesto – postup na majstrovstvá SR

Školská krajská strelecká liga žiakov ZŠ pre rok 2007:

VzPu 30 Slávia:

1. kolo, 282 bodov, 1. miesto

2. kolo, 288 bodov, 1. miesto

3. kolo, 281 bodov, 1. miesto

4. kolo, 283 bodov, 1. miesto

Ako víťaz ŠKSL v kategórii mladších žiakov postúpil na finále ŠKSL.

Finále Školských krajských streleckých líg - Jaslovské Bohunice 20. 12. 2007

VzPu 30 Slávia, 289 bodov, 1. miesto, mladší žiaci

Majstrovstvá BB kraja – mládež (2007):

VzPu 40 ISSF ľ., 377 bodov, 2. miesto

VzPu 30 Slávia, 281 bodov, 3. miesto

Svoje hlasy posielajte na:

strelci.sliacan@centrum.sk

 

. . .

KARATE KLUB

MILANA PILIARA PRI MŠK

 Mgr. Peter Jenča

nar. 6. 3. 1970

- karate sa venuje od roku 1984

- stupeň technickej vyspelosti 2 Dan – čierny opasok

 

Športová kariéra

- vicemajster Slovenskej republiky v kumite v roku 1991

- 3. miesto M-SR v kumite v roku 1992

- vicemajster ČSFR v kumite v roku 1991

- celkové umiestnenie v Slovenskom pohári v roku 1990 3. miesto

- v roku 1991 2. miesto Európsky turnaj Univerzít

- od roku 1984 až do roku 1988 člen KK Podbrezová

- od roku 1988 až do roku 1990 člen KK Poprad

- od roku 1990 až do roku 1993 člen Karate klubu Sorieco Bratislava

- od roku 1993 člen KK Mostáreň Brezno

- od roku 1995 je klub premenovaný na KK MP pri MŠK Brezno

- od roku 1995 je predsedom klubu

Trénerská kariéra

- od roku 1993 tréner 3. triedy

- od roku 2000 tréner 2. triedy

- tréner reprezentantov SR (Lukáš Kučerák, Lucia Kováčiková, Dominika Ťažká, Ján Lupták)

- získali asi 18 medailí z MSR, z toho 4 tituly majstra SR

- nespočetne veľa medailí z rôznych turnajov zo Slovenska aj zo zahraničia

- Lukáš Kučerák - celkový víťaz Slovenského pohára 02´, 03´, 04´, Svetový pohár Švédsko 04´, 2. miesto, Hungaria open 2. miesto

- Dominika Ťažká – European karate cup OPEN v Bratislave 2006 – 1. miesto

   Je dôležité podotknúť, že za úspechmi celého klubu a za úspechmi týchto štyroch reprezentantov SR je aj významná práca ostatných trénerov klubu: Ľuboša Húsenicu, Štefana Németha, Ing. Jozefa Michalíka. Okrem týchto štyroch reprezentantov SR treba spomenúť aj iných úspešných športovcov klubu: Patrik Kučerák, Martina Zibrínová , Zuzana Zibrínová, František Kováč, Marek Sihelský.

Svoje hlasy posielajte na e-mail:

peter.jenca@centrum.sk 

. . .

 CK HB BREZNO a SCK ĎUMBIER BREZNO

Miroslav Kováčik

42 rokov

 

- člen CK HB Brezno a SCK Ďumbier Brezno, športovec pretekár, ktorého hlavným krédom je aj vo svojich 42 rokoch víťaziť!

 

CYKLOMARATÓNSKE MTB PRETEKY:

- Európska interséria šiestich cyklomaratónov: celkove 3. miesto

- Salzkammergut trophy (A): 8. miesto

- Baden Berger Wien (A): 4. miesto

- majstrovstvá Európy Graz (A): 5. miesto

- Duna maratón (H): 2. miesto

- Šela maratón (CZ): 1. miesto

- Sudety relye(CZ): 2. miesto

- Giant biketour Brezno, Šarišský cyklomaratón Prešov, 1. Košický cyklomaratón, Horal Svit, Zelená stopa BB, Vlkohronský cyklomaratón: všetko 1. miesto

 

CESTNÉ CYKLOPRETEKY:

- Stredoeurópske preteky Okolo Tatier – 3. miesto

- MSR cross country: 2. miesto

- MSR cyklokros: 2. miesto

 

Svoje hlasy posielajte na:

cykloklub.kovacik@centrum.sk

 

 

 

 

 

 

 

 


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT