25. JANUAR 1999 Strana 2

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

V Breznianskom okrese chripka zatial nezuri

Varujuce spravy o zuriacej chripkovej epidemii v okolitom svete nas nenechavaju lahostajnymi. V nasom okrese vsak situaciu podla slov veducej oddelenia infekcnej epidemiologie Statneho zdravotneho ustavu v Banskej Bystrici MUDr. Viery Morihladkovej mozno hodnotit ako primeranu tomuto rocnemu obdobiu. V tyzdni od 13. do 20. januara doslo sice k narastu ochoreni na tieto diagnozy, nie vzdy je to vsak chripka, ale aj jej podobne ochorenia. Napriek tomu, ze najvyssia vekovo specificka chorobnost je v skupine 0 - 5-rocnych deti (175 pripadov) a predstavuje 3392 pripadov na 100 000 obyvatelov, najviac osetrenych pacientov bolo u dospelej populacie, dovedna 1080.
(r)

Vyciny pocasia

Silny narazovy vietor, dokonca aj burku sme zaznamenali v minulom tyzdni. Informovali nas o tom v Slovenskom hydrometeorologickom ustave v Banskej Bystrici, kde vo stvrtok 20. januara mali udaje o burke v Telgarte v noci z 18. na 19. januara, ktora vznikla v dosledku poklesu tlaku vzduchu. Rychlost vetra pri nej dosahovala az 80 kilometrov za hodinu a na hrebenoch Nizkych Tatier az 110 kilometrov za hodinu. Dozvedeli sme sa, ze podobna burka je v zimnom obdobi zriedkava a vyskytuje sa asi raz za dva roky.
Snezenie zo stvrtka na piatok cestari podla informacii z breznianskeho strediska Slovenskej spravy ciest zvladli. Pocas vikendu boli cesty zjazdne. V Lome nad Rimavciou, kde boli trojmetrove zaveje, pouzili frezu. Certovica z nasej strany bola zjazdna aj pre nakladne auta s pouzitim retazi, horsie to bolo z liptovskej strany.

(r)

Opat vdaka za beneficie

Pocitacovy komplex, sipkovy elektronicky stojan, subor hier a prirodovedne encyklopedie kupi Centrum volneho casu v Brezne z financneho daru, ktory dostali od organizatorov plesu SNS v Brezne 15. januara. Je to uz druhy prispevok SNS pre toto zariadenie. Z toho vlanajsieho kupili pocitac PC 486 a videoprehravac.
Druha cast vytazku patri Mestskemu sportovemu klubu v Brezne, kde tuto sumu pouziju na nakup sportoveho vystroja pre ziacke kategorie.Pracovnici CVC a MSK dakuju v mene deti nasho mesta.

(mp, vl)

 

Opytali sme sa za vas

riaditelky Detskeho domova v Helpe Marie Fedorovej

  • Ake su vase dalsie plany po skonceni najmu?

- V juni roku 2001 konci najom budovy, ktora bola restituovana a vratena povodnemu vlastnikovi. Kedze je v dezolatnom stave, neodporucam dalsi najom, ale volim alternativu noveho objektu a novych foriem nahradnej starostlivosti. Po odsuhlaseni pripraveneho projektu restrukturalizacie, ktory bol konzultovany so zriadovatelom -Krajskym uradom v Banskej Bystrici, nam boli pridelene na kupu domova prostriedky a zrealizujeme ju do konca februara.

Koncom minuleho roka sme dostali peniaze na kupu noveho domu, ktory je uz v Polomke vyhliadnuty aj dohodnuty. Treba urobit urcite upravy, pristavbu, kanalizacnu pripojku, oplotenie a podkrovne byvanie. Radi by sme to uskutocnili k prvemu septembru 2000. Vsetko vsak zavisi od toho, ako nam budu pridelene dalsie financne prostriedky a ako sa nam podari vybavit potrebnu dokumentaciu na vsetky tieto upravy. V kazdom pripade by sme tam chceli premiestnit aspon jednu skupinu, ktora bude fungovat uplne ako normalna rodina bez obsluhujuceho personalu. Planujeme dat desat deti do profesionalnych rodin s tym, ze tito profesionalni rodicia budu nasimi zamestnancami. Na dve deti dostanu plat ako vychovavatelia v zmysle platnych platovych predpisov. Kazde dieta mesacne dostane urcitu sumu podla veku (na stravovanie, osetrovne, osobne i skolske potreby) a vsetko, co bude potrebovat. Profesionalni rodicia budu tuto vychovu realizovat vo svojich rodinnych domoch alebo v bytoch.

Kto by mal zaujem o takuto formu starostlivosti o nase deti, moze sa po 15. februari informovat priamo v Detskom domove v Helpe, pripadne v odbore socialnych veci Okresneho uradu v Brezne alebo v Banskej Bystrici.

 

Aky bol rok 1999 v Helpe

Meteorologovia oznacili minuly rok za normalny az teply s primeranym mnozstvom zrazok vo vsetkych rocnych obdobiach. V priebehu celeho roka sme merali teplotu vzhladom na clenitost chotara na troch roznych miestach, meter nad zemou s presnostou na jednu desatinu stupna, s casovou odchylkou plus, minus 5 minut, pricom tepelny rozdiel v niektorych lokalitach bol niekedy 5 az 7 stupnov Celzia. Priemernu teplotu sme vypocitali zo vzorca td = (t7 + t14 + t21): 4. Hodnota td je priemerna denna teplota, t7 hodnota namerana o 7. hodine SEC, t14 hodnota namerana o 14. hodine a t21 hodnota namerana o 21. hodine. V obdobi letneho casu sme zaznacovali hodnoty o jednu hodinu neskor, teda o 8., 15. a 22. hodine. Priemerna rocna teplota za rok 1999 v Helpe bola +7,84 stupna C. Najchladnejsim bol december s priemerom -1,99 stupna. Priemerne minusove hodnoty dosiahol aj januar -1,37 stupna a februar -1,73 stupna C. Ladovych dni (ked najvyssia teplota bola nizsia ako 0 stupnov C) sme zaznamenali v januari 20, vo februari 19 a v decembri 21. Najteplejsim mesiacom je uz tradicne jul s priemerom +17,78 stupna C. K mesiacom, ktore dosiahli priemer nad 15 stupnov, bol jun +16,73 stupna C, august +15,62 stupna C a september s priemerom +15,62 stupna C. Tropicky den sme zaznamenali iba jeden (ked teplota dosiahne 30 stupnov C a viac), a to 10. august, ked sa teplomer pri celodennej spare vysplhal az na 30,8 stupna C. Naposledy sme zaznamenali tropicky den 1. augusta 1998, ked sa teplomer vysplhal na 31,2 stupna C. Tropickych noci sme zaznamenali viac (ked nocna teplota klesne pod 20 stupnov C), a to 7. juna, 4., 5., 6., 7., 8. a 12. jula a 10. augusta.

Mgr. Jozef Pupis


Rozhodnu rozsiahlost projektov a peniaze
Brezno (sv) - V zasadacke Okresneho uradu v Brezne sa vo svrtok 20. januara uskutocnilo stretnute starostov obci Breznianskeho okresu s agropodnikatelmi a zastupcami statnej spravy - s riaditelom regionalneho odboru ministerstva podohospodarstva Ing. Ivanom Demianom, s veducou odboru regionalneho rozvoja a inych odvetvovych vztahov Okresneho uradu v Brezne Ing. Annou Pravotiakovou, s prednostom Okresneho uradu v Brezne Ing. Jaroslavom Demianom a inymi.
Hlavnou temou rokovania bolo vyuzitie financnych prostriedkov z predvstupovych programov Europskej unie ISPA, PHARE, ale najma projektu SAPARD. Medzi najdolezitejsie priority a ciele tohto fondu patri zlepsenie polnohospodarskeho a potravinarskeho priemyslu, investicie do projektov so zameranim na podohospodarstvo, investicnu vystavbu, lesne hospodarstvo a rozvoj a obnova vidieka. Na pomoc pri tvorbe a schvalovani projektov, ktore rataju s financnym krytim z tychto fondov, bolo zriadenych tridsatsest regionalnych odborov v ramci celeho Slovenska, ale iniciativa musi prist od miestnych samosprav a podnikatelskych subjektov, ktore by mali koordinovat tieto aktivity spolocne v ramci celych mikroregionov, pretoze pri schvalovani v komisii Europskej unie v Bruseli bude rozhodovat aj rozsiahlost projektov. Ako bolo povedane, nema vyznam podavat celkom male projekty typu hospodarskych dvorov, ale projekty, ktore maju sirsi vyznam a dopad na rozvoj vidieka a mikroregionov. Prostriedky je mozne vyuzivat napriklad aj na rozvoj agroturistiky ( jazdectvo, vodne sporty, cykloturistika), potravinarskych technologii, v lesnom hospodarstve. Dolezite je, aby sa zapojili aj vlastnici pody, ako su urbarske spolky, pasienkove spolocnosti, samostatne hospodariaci rolnici. Fond SAPARD po schvaleni moze uhradit 50 az 100 percent financnych nakladov. Na100 percent su hradene napriklad vysadba lesneho porastu, oprava a vystavba lesnych ciest, ale aj male investicne akcie na zlepsenie vzhladu obci so zachovanim kulturno-historickych pamiatok. Ing. Ivan Demian hovoril aj o tom, ze v polnohospodarstve, vzhladom na horsky a podhorsky charakter nasho regionu, by mal byt hlavnou prioritou chov oviec a hovadzieho dobytka bez trhovej produkcie mlieka.
h0004d.jpg (43287 bytes) V utorok 18. januara sa zisiel organizacny
vybor vyhlasenia ankety o najlepsich sportovcov
a sportovych kolektivov okresu Brezno.
Vysledky sa dozvieme na slavnostnom akte v piatok 4. februara v kinosale Mestskeho domu kultury v Brezne so zaciatkom o 17. hodine. Vstup na podujatie, kde mozete vidiet spickovych sportovcov, ucastnikov olympijskych hier, majstrovstiev sveta ci majstrovstiev Europy, je volny.

Snimka: Viktor Sajgalik

V diskusii vsak zazneli aj obavy, ze vacsinu tychto financnych prostriedkov obce a podnikatelia nebudu moct vyuzit, pretoze velka cast projektou je kryta len na 50 percent a zvysnych 50 percent jednoducho nie su schopni uhradit. Najprv by sa mala zmenit uverova politika bank na Slovensku, pretoze pri urokovych sadzbach okolo 19 percent je len velmi tazke projekty realizovat. Mnohe subjekty urcite odradi uz fakt, ze len na vypracovanie navrhov a samotnych projektov treba vynalozit znacne mnozstvo penazi, ktore vsetkym chybaju.

 


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT