V Breznianskom okrese
chripka zatial nezuri Varujuce spravy
o zuriacej chripkovej epidemii v okolitom svete nas nenechavaju lahostajnymi. V nasom
okrese vsak situaciu podla slov veducej oddelenia infekcnej epidemiologie Statneho
zdravotneho ustavu v Banskej Bystrici MUDr. Viery Morihladkovej mozno hodnotit ako
primeranu tomuto rocnemu obdobiu. V tyzdni od 13. do 20. januara doslo sice k narastu
ochoreni na tieto diagnozy, nie vzdy je to vsak chripka, ale aj jej podobne ochorenia.
Napriek tomu, ze najvyssia vekovo specificka chorobnost je v skupine 0 - 5-rocnych deti
(175 pripadov) a predstavuje 3392 pripadov na 100 000 obyvatelov, najviac osetrenych
pacientov bolo u dospelej populacie, dovedna 1080.
(r)
Vyciny pocasia
Silny narazovy vietor, dokonca aj burku sme zaznamenali v
minulom tyzdni. Informovali nas o tom v Slovenskom hydrometeorologickom ustave v Banskej
Bystrici, kde vo stvrtok 20. januara mali udaje o burke v Telgarte v noci z 18. na 19.
januara, ktora vznikla v dosledku poklesu tlaku vzduchu. Rychlost vetra pri nej dosahovala
az 80 kilometrov za hodinu a na hrebenoch Nizkych Tatier az 110 kilometrov za hodinu.
Dozvedeli sme sa, ze podobna burka je v zimnom obdobi zriedkava a vyskytuje sa asi raz za
dva roky.
Snezenie zo stvrtka na piatok cestari podla informacii z breznianskeho strediska
Slovenskej spravy ciest zvladli. Pocas vikendu boli cesty zjazdne. V Lome nad Rimavciou,
kde boli trojmetrove zaveje, pouzili frezu. Certovica z nasej strany bola zjazdna aj pre
nakladne auta s pouzitim retazi, horsie to bolo z liptovskej strany.
(r)
Opat vdaka za beneficie
Pocitacovy komplex, sipkovy elektronicky stojan, subor hier a
prirodovedne encyklopedie kupi Centrum volneho casu v Brezne z financneho daru, ktory
dostali od organizatorov plesu SNS v Brezne 15. januara. Je to uz druhy prispevok SNS pre
toto zariadenie. Z toho vlanajsieho kupili pocitac PC 486 a videoprehravac.
Druha cast vytazku patri Mestskemu sportovemu klubu v Brezne, kde tuto sumu pouziju
na nakup sportoveho vystroja pre ziacke kategorie.Pracovnici CVC a MSK dakuju v mene deti
nasho mesta.
(mp, vl)
riaditelky Detskeho domova v Helpe Marie Fedorovej
- Ake su vase dalsie plany po skonceni najmu?
- V juni roku 2001 konci najom budovy, ktora bola
restituovana a vratena povodnemu vlastnikovi. Kedze je v dezolatnom stave, neodporucam
dalsi najom, ale volim alternativu noveho objektu a novych foriem nahradnej
starostlivosti. Po odsuhlaseni pripraveneho projektu restrukturalizacie, ktory bol
konzultovany so zriadovatelom -Krajskym uradom v Banskej Bystrici, nam boli pridelene na
kupu domova prostriedky a zrealizujeme ju do konca februara.
Koncom minuleho roka sme dostali peniaze na kupu noveho domu,
ktory je uz v Polomke vyhliadnuty aj dohodnuty. Treba urobit urcite upravy, pristavbu,
kanalizacnu pripojku, oplotenie a podkrovne byvanie. Radi by sme to uskutocnili k prvemu
septembru 2000. Vsetko vsak zavisi od toho, ako nam budu pridelene dalsie financne
prostriedky a ako sa nam podari vybavit potrebnu dokumentaciu na vsetky tieto upravy. V
kazdom pripade by sme tam chceli premiestnit aspon jednu skupinu, ktora bude fungovat
uplne ako normalna rodina bez obsluhujuceho personalu. Planujeme dat desat deti do
profesionalnych rodin s tym, ze tito profesionalni rodicia budu nasimi zamestnancami. Na
dve deti dostanu plat ako vychovavatelia v zmysle platnych platovych predpisov. Kazde
dieta mesacne dostane urcitu sumu podla veku (na stravovanie, osetrovne, osobne i skolske
potreby) a vsetko, co bude potrebovat. Profesionalni rodicia budu tuto vychovu realizovat
vo svojich rodinnych domoch alebo v bytoch.
Kto by mal zaujem o takuto formu starostlivosti o nase deti,
moze sa po 15. februari informovat priamo v Detskom domove v Helpe, pripadne v odbore
socialnych veci Okresneho uradu v Brezne alebo v Banskej Bystrici. |
Aky bol rok 1999 v
Helpe |
Meteorologovia oznacili minuly rok za normalny az teply s primeranym mnozstvom
zrazok vo vsetkych rocnych obdobiach. V priebehu celeho roka sme merali teplotu vzhladom
na clenitost chotara na troch roznych miestach, meter nad zemou s presnostou na jednu
desatinu stupna, s casovou odchylkou plus, minus 5 minut, pricom tepelny rozdiel v
niektorych lokalitach bol niekedy 5 az 7 stupnov Celzia. Priemernu teplotu sme vypocitali
zo vzorca td = (t7 + t14 + t21): 4. Hodnota td je priemerna denna teplota, t7 hodnota
namerana o 7. hodine SEC, t14 hodnota namerana o 14. hodine a t21 hodnota namerana o 21.
hodine. V obdobi letneho casu sme zaznacovali hodnoty o jednu hodinu neskor, teda o 8.,
15. a 22. hodine. Priemerna rocna teplota za rok 1999 v Helpe bola +7,84 stupna C.
Najchladnejsim bol december s priemerom -1,99 stupna. Priemerne minusove hodnoty dosiahol
aj januar -1,37 stupna a februar -1,73 stupna C. Ladovych dni (ked najvyssia teplota bola
nizsia ako 0 stupnov C) sme zaznamenali v januari 20, vo februari 19 a v decembri 21.
Najteplejsim mesiacom je uz tradicne jul s priemerom +17,78 stupna C. K mesiacom, ktore
dosiahli priemer nad 15 stupnov, bol jun +16,73 stupna C, august +15,62 stupna C a
september s priemerom +15,62 stupna C. Tropicky den sme zaznamenali iba jeden (ked teplota
dosiahne 30 stupnov C a viac), a to 10. august, ked sa teplomer pri celodennej spare
vysplhal az na 30,8 stupna C. Naposledy sme zaznamenali tropicky den 1. augusta 1998, ked
sa teplomer vysplhal na 31,2 stupna C. Tropickych noci sme zaznamenali viac (ked nocna
teplota klesne pod 20 stupnov C), a to 7. juna, 4., 5., 6., 7., 8. a 12. jula a 10.
augusta. Mgr. Jozef Pupis |
Rozhodnu rozsiahlost projektov a peniaze |
Brezno (sv) - V zasadacke Okresneho uradu v Brezne sa
vo svrtok 20. januara uskutocnilo stretnute starostov obci Breznianskeho okresu s
agropodnikatelmi a zastupcami statnej spravy - s riaditelom regionalneho odboru
ministerstva podohospodarstva Ing. Ivanom Demianom, s veducou odboru regionalneho rozvoja
a inych odvetvovych vztahov Okresneho uradu v Brezne Ing. Annou Pravotiakovou, s
prednostom Okresneho uradu v Brezne Ing. Jaroslavom Demianom a inymi. |
Hlavnou temou rokovania bolo vyuzitie financnych prostriedkov z predvstupovych
programov Europskej unie ISPA, PHARE, ale najma projektu SAPARD. Medzi najdolezitejsie
priority a ciele tohto fondu patri zlepsenie polnohospodarskeho a potravinarskeho
priemyslu, investicie do projektov so zameranim na podohospodarstvo, investicnu vystavbu,
lesne hospodarstvo a rozvoj a obnova vidieka. Na pomoc pri tvorbe a schvalovani projektov,
ktore rataju s financnym krytim z tychto fondov, bolo zriadenych tridsatsest regionalnych
odborov v ramci celeho Slovenska, ale iniciativa musi prist od miestnych samosprav a
podnikatelskych subjektov, ktore by mali koordinovat tieto aktivity spolocne v ramci
celych mikroregionov, pretoze pri schvalovani v komisii Europskej unie v Bruseli bude
rozhodovat aj rozsiahlost projektov. Ako bolo povedane, nema vyznam podavat celkom male
projekty typu hospodarskych dvorov, ale projekty, ktore maju sirsi vyznam a dopad na
rozvoj vidieka a mikroregionov. Prostriedky je mozne vyuzivat napriklad aj na rozvoj
agroturistiky ( jazdectvo, vodne sporty, cykloturistika), potravinarskych technologii, v
lesnom hospodarstve. Dolezite je, aby sa zapojili aj vlastnici pody, ako su urbarske
spolky, pasienkove spolocnosti, samostatne hospodariaci rolnici. Fond SAPARD po schvaleni
moze uhradit 50 az 100 percent financnych nakladov. Na100 percent su hradene napriklad
vysadba lesneho porastu, oprava a vystavba lesnych ciest, ale aj male investicne akcie na
zlepsenie vzhladu obci so zachovanim kulturno-historickych pamiatok. Ing. Ivan Demian
hovoril aj o tom, ze v polnohospodarstve, vzhladom na horsky a podhorsky charakter nasho
regionu, by mal byt hlavnou prioritou chov oviec a hovadzieho dobytka bez trhovej
produkcie mlieka.
|
V utorok 18. januara sa zisiel organizacny
vybor vyhlasenia ankety o najlepsich sportovcov
a sportovych kolektivov okresu Brezno.
Vysledky sa dozvieme na slavnostnom akte v piatok 4. februara v kinosale Mestskeho
domu kultury v Brezne so zaciatkom o 17. hodine. Vstup na podujatie, kde mozete vidiet
spickovych sportovcov, ucastnikov olympijskych hier, majstrovstiev sveta ci majstrovstiev
Europy, je volny.Snimka: Viktor Sajgalik |
V diskusii vsak zazneli aj obavy, ze vacsinu tychto financnych
prostriedkov obce a podnikatelia nebudu moct vyuzit, pretoze velka cast projektou je kryta
len na 50 percent a zvysnych 50 percent jednoducho nie su schopni uhradit. Najprv by sa
mala zmenit uverova politika bank na Slovensku, pretoze pri urokovych sadzbach okolo 19
percent je len velmi tazke projekty realizovat. Mnohe subjekty urcite odradi uz fakt, ze
len na vypracovanie navrhov a samotnych projektov treba vynalozit znacne mnozstvo penazi,
ktore vsetkym chybaju. |
|